Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy / verejna sprava / teoria riadenia organizacie vs

ťahak 2 (trovs-ivtahak.doc)

1/Vysvetlite pojmy: správa, súkromná a verejná správa:

SPRÁVA = druh činnosti zameraný na zachovanie, rozvíjanie a starostlivosť o určité veci

SUBJEKT správy = FO alebo PO vyvíjajúca aktivity na dosiahnutie cieľa (ciele sú rozdielne)

ZNAKY správy = cieľavedomosť, organizovanosť, uplatňovanie riadiacich metód, usmerňovanie právnymi normami

KRITÉRIÁ rozlíšenia súkromnej (SS) a verejnej (VS) správy:

-charakter spravovaných záležitostí a riadiacich subjektov

-odlišnosť záujmov

-miera viazanosti na právne normy

HRANICE prelínania sa SS a VS:

-spoločné znaky samosprávy a SS

-umocňovanie postavenia samosprávy v dôsledku decentralizácie VS

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

2/Materiálne a formálne vymedzenie VS:

postavenie VS v spoločnosti (Fr. Ch.Montesquieu):

-zákonodarná, výkonná, súdna

Výkonná: 1. druh činnosti (materiálne/funkčné chápanie)

                 2. sústava inštitúcií(formálne/organizačné chápanie)

-materiálne/funkčné chápanie = súhrn všetkých činností, kt. zabezpečuje VS (pozitívne/relatívne, negatívne/všeobecné, nepresné)

-formálne/organizačné chápanie = sústava všetkých organizačných jednotiek, kt. vykonávajú správu verej. vecí, mnohé funkcie sú delené medzi organizačné jednotky (štátna správa, samospráva, verejnoprávne korporácie)

TYPY funkcií VS:

-riadiace/organizátorské

-regulatívne/mocensko-ochranné

VYMEDZENIE VS administratívne a manažérske:

-public administration = sústava orgánov zabezpečujúcich výkonné funkcie štátu (administratívny typ štátu)

-public management = moderný koncept VS uplatňujúci pri riadení manažérske metódy a postupy súkromného sektora (dôsledok krízy administratív.štátu pri disparite dopytu po verej. službách a ponuky obmedzenej nedostatkom verej.zdrojov).

VS a občianska spoločnosť:

-základ.úlohou štátu je zabezpečovanie verejného blahobytu (v demokracii je to aj úloha občanov)

-štát (občianska spoločnosť/Marshall) má 3 ETAPY vývoja:

1.etapa = premena z nevoľníka na občana

2.etapa = udelenie politického statusu občianstva

3.etapa = sociálny status občianstva

-občianska spoločnosť/štát = sú vytvorené právne, ekonomické a organizačné predpoklady pre uplatňovanie práva občanov podieľať sa na správe vecí verejných (veľké kompetencie samosprávy pri riadení vecí verejných).

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

3/Základné prístupy k skúmaniu správnej vedy:

-teória VS = integrovaná vedná disciplína skúmajúca zákonitosti zabezpečovania výkonnej funkcie štátu.

- teoretické ZDROJE  VS: právnické vedy, sociológia, ekonomické vedy, politológia, manažérske vedy.

PRÍSTUPY k štúdiu VS ako k:

-zložitému sociálno-ekonom.systému, kt. možno analyzovať, popísať z pohľadu uvedených vedných disciplín

-sústave pravidiel a techník uplatňovaných pri jej výkone

-popisu jestvujúceho stavu.

PRAMENE správnej vedy:

-čínska filozofia (konfuciáni a legalisti), 3.stor.p.n.l. (správa= vláda zákona, teória byrokracie)

-grécka správna veda (Aristoteles 3.stor.p.n.l. teória polis), najdemokratickejší systém VS v staroveku

-rímska správna veda (mestský demokratický štát s jedným centrom Rímom), charakter ríše sa zmenil 30.r.p.n.l. na formu principiátu (=formálne republikánske zriadenie na čele s hlav.principom v postavení monarchu, vládol úradníkom, vojsku aj cirkvám. Mocenské funkcie boli rozložené medzi principa a senát, neskôr pribúdalo úradníkov

-stredoveká štátoveda/bannus (=panské právo, súbor verej. právomocí na každej úrovni hierarchie), právomoci rozdelené na výlučné (panovník,lenní páni) a ostatné (predstavitelia miest) usporiadané hierarchicky. Významné právomoci patrili veľkým mestským centrám, ako zárodkom mestských štátov.

-novoveká štátoveda:

a) rázcestie VS: demokratická cesta (Švédsko,Holandsko...)

   a totalitná cesta (prelom 16.-17.stor. vznik absolutistických

   vlád: Nemecko, Taliansko, Rakúsko)

b) vznik administratívn. štátu (16.stor.FR, neskôr celá Európa)

c) správna veda ovplyvňovaná najmä: fr.správnym právom,

   policajno-vedným prúdom nemeckej štátovedy, demokratic.

   teóriami výstavby štátu, ekonom.vedami (model minimáln.

   štátu)

d) alternatívn. zdroje VS:vedecký manažment,teória verej.voľby

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

4/Vznik a charakter.znaky administratívn. štátu:

-kolískou administratívneho štátu je Francúzsko (16.stor.).

-charakteristické ZNAKY: konsolidácia administratívy, centralisticko-byrokratické riadenie, hlavné opory štátu (súdy a polícia), okrajová pozícia demokrat.inštitäcií, paternalizmus a fiškálna politika.

-uplatnenie v Európe: Škandinávia (nie Švédsko), Anglicko, habsburgská monarchia.

-19.stor. dovŕšilo formovanie veľkých národ.štátov v Európe.

-Max Weber (1864-1920) významný teoretik administratívno- byrokratického štátu: vychádzal z analýzy industriálnej spoločnosti  19.stor., upozorňoval na konflikt medzi racionálnym riadením výroby súkrom. sektorom a iracionálnym zasahovaním byrokracie do ekonomiky, dobre organizovaný štát je základom prosperity, štát stotožňoval s byrokraciou, byrokracia je efektívna pri jej dobrej organizácii.

VYMEDZENIE konceptu racionálnej byrokracie – 6 dimenzií:

1) dobre definovaná hierarchia autorít

2) uplatňovanie funkčnej špecializácie

3) vymedzenie pravidiel správania byrokracie

4) uplatňovanie procedurálnej rutiny

5) určenie kritérií spôsobilosti byrokrata

6) neosobný štýl komunikácie.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

5/ Základ.dimenzie a kríza administratív.štátu:

DIMENZIE: mocenská, priestorová, funkčná.

MOCENSKÁ dimenzia: vychádza z primárnej moci štátu a odvodenej moci ostat. článkov správy, štát ako suverénny nositeľ výkonnej aj súdnej moci, snaha o riadenie sociálnych vecí nástrojmi štát.moci, občiansky štát (nie vojenský/kráľovský)

PRIESTOROVÁ dimenzia: suverenita štátu vymedzená územím (princíp národ. suverenity = územná expanzia štátov /v 19. stor. zjednocovanie Nemecka, Talianska/), riadenie zjednotených štátov na základe centralizmu.

FUNKČNÁ dimenzia: získavanie a alokácia finančných zdrojov, definovanie a legalita verejnej moci, koordinácia a kontrola civil. a vojensk. služieb (udržanie verej. poriadku a sociál. blahobytu).

KRÍZA administrat.štátu:

1)kríza národn.štátu (globalizácia sveta, postavenie národností)

2)kríza legitímnosti (demokratizácia, odvodenie moci od štátu)

3)kríza vnútor.závislostí (hierarh.štruktúra=brzda správy v.vecí)

4)kríza výkonnosti (nízka efektívnosť centrál.moci, oslabovanie autority centra).

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

6/ organizačNé  modely  VS - hierarchický, participačný:

-organizačný systém (organizácia) = vnútorné usporiadanie vzťahov medzi prvkami v systéme VS.

TYPY organizácie:

- univerzálna (jednota usporiadaných, prepojených častí)

- inštitucionálna (inštitúcie ako nositeľky určitých činností)

- štrukturálna (procedurálne pravidlá pre správne činnosti)

- funkčná (vedome usporiadaná činnosť)

TYPY organizač.výstavby VS: inštitucionálna a štrukturálna stránka (inštitúcie/pravidlá).

PRINCÍPY organizač.výstavby VS:

-územný a vecný

-centralizácie a decentralizácie

-koncentrácie a dekoncentrácie

-kolegiálny a monokratický

-volebný a menovací

Organizačné MODELY VS: hierarchický a participačný.

HIERARCHICKÝ model: najrozšírenejší v administratívnom modeli VS, ZNAKY: vysoká špecializácia činností, formalizácia prac.postupov, dôraz na vertikálnu organizačnú a rozhodovaciu štruktúru, koncentrácia rozhodovacej právomoci a pôsobnosti u vyšších orgánov.

-pozitíva: presne regulovaná deľba práce, presné vymedzenie práv a povinnosti organizačných jednotiek, štandardné zabezpečovanie úloh podľa právnych predpisov a iných noriem.

-negatíva: formalizácia rozhodovania, deľba práce obmedzuje koordinovanosť cieľov, hierarchia obmedzuje pôsobenie špecialistov, brzda medziodborovej a medziregionálnej spolupráce, preťaženie vrcholových orgánov.

PARTICIPAČNÝ model: modely popierajúce tradičné hierarchické štruktúry VS, spája dekoncentráciu VS s decentralizáciou VS.

-na správe verej.vecí sa významne podieľajú: územné orgány ŠS a samosprávy (delegované na ne niektoré kompetencie centra), územné orgány samosprávy (delegované pôvodné kompetencie ÚŠS).

MODELY vzťahov medzi štátom a samosprávou:

-základ.subsystémy VS: ŠŠ a samospráva

Štátna správa = usporiadaná hierarchicky, vedúci funkcionári sú menovaní centrom, riadi sa striktne zákonmi, normami a nariadeniami štát.orgánov.

Samospráva = funkcionári sú volení, volené orgány, každá úroveň relatívne autonómna, vlastný rozpočet (používaný v súlade s programom/prioritami/rozhodnutiami zastupiteľstva.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

7/ Základ. koncepčné prístupy k formovaniu VS:

Historicko-organický prístup:

-občan ako originálny nositeľ moci, od jeho potrieb/alokácie sa odvodzuje organizačná štruktúra VS, formovanie VS odspodu (od obce k regiónom a centru = princíp subsidiarity)

Štruktúrny prístup:

-štát a jeho organizačné štruktúry ako nositeľ moci, aj samosprávy (ako delegatúry štátu) konajú v mene a záujme štátu.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

8/ modelové prístupy vlád k formovaniu vzťahov medzi  centrálnou,  regionálnymi  a  lokálnymi vládami  (R.Young):

-model. prístupy: relatívne autonómny, agentúrny, interaktívny

RELATÍVNE autonómny = vo vnútri štátu nezávislá miestna vláda, sloboda rozhodovania na rôznych úrovniach systému, rozhodujúcim príjmom komunít sú miestne dane, limitovaná centrálna kontrola.

AGENTÚRNY model = miestne zastupiteľstvo ako agentúra centrálnej vlády, detailne vymedzené miestne kompetencie, vysoký stupeň regulácie a kontroly, bezvýznamné daňové miestne právomoci, malá miestna politická kapacita.

INTERAKTÍVNY model = nejednoznačné rozdelenie centrál. a miestnej moci, veľká politická a administratívna kapacita na všetkých úrovniach, zmiešané miestne rozpočtové zdroje, kompromis ako hlav. forma spolupráce medzi úrovňami VS.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

9/ symetria a dualita v organizač. výstavbe VS:

-symetria =lokalizácia inštitúcií ŠS aj samosprávy do rovnakých územných jednotiek (totožné administratív. hranice)

-dualita = oddelenie systémov ŠS a samosprávy (legislatívne, organizačné, kompetenčné, finančné).

DUALITA:

-zvýšenie transparentnosti výkonu kompetencií inštitúcií oboch podsystémov

-lepšia kontrolovateľnosť plnenia úloh a využívania finančných prostriedkov (vrátane verejnej kontroly)

-väčšia zodpovednosť subsystémov vo výkone kompetencií

-vytvorenie racionálnych mechanizmov spolupráce všetkých subjektov zúčastnených na rozvoji určitého územia.

SYMETRIA:

-prehľadnosť deľby územných kompetencií

-vytvorenie účinného mechanizmu spolupráce ŠS a samosprávy na báze spoločných územných cieľov

-transparentnosť územných fin.tokov a optimalizácia ich využitia

-eliminácia snáh dominancie v rozhodovaní ŠS al. samosprávy

Organizácia usporiadania VS:

-štátna správa: vláda, ministerstvá, ústredné vládne orgány, územná ŠS, KÚ, OÚ

-samospráva: územná (regionálna, obecná samospráva), záujmová (družstvá, profesijné organizácie, verejno-právne korporácie).

VS je systém inštitúcií integrujúcich ciele a funkcie orgánov ŠS a samosprávy, zjednocujúcim prvkom oboch podsystémov je zabezpečenie kvality života občanov realizované rozdielnymi metódami a nástrojmi.

-postavenie oboch subsystémov vo VS je variabilné (územne aj historicky)

-závisí napr. od:

a) mocenskej formy štátu(parlamentnej,prezident.,kancelárskej)

b) rozdielnej filozofie štátu (konzervatívno-liberalistická,  

   byrokraticko-paternalistická)

c) uplatňovania právnych systémov a osobitosti historic.vývoja

-spoločná črta: pomer byrokratickej a samosprávnej zložky cez ktorú možno určitú diferenciáciu krajín uskutočniť.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

10/  spojitý  model  usporiadania  VS:

=je charakteristický snahou o vzájomné prepojenie inštitúcií ŠS a samosprávy.

-metodologickým východiskom je štrukturálna teória VS (regionálna samospráva = organická súčasť štátu)

-vznikol za Napoleona/Fr.

-ciele samosprávy sú odvodené od záujmov a cieľov štátu (vlády a parlamentu) = dominancia štátu pri riešení verej. záujmov

-príznač. relatívna sloboda obcí v rozhodovaní o lokál. službách

-uplatňoval sa najmä v štátoch,kde samospráva nemala tradíciu

-bol príznačný aj pre systém NV v ČSFR a ostat. štátoch RVHP

-v súčasnosti sa uplatňuje v Nemecku

Schéma:

Centrálne vláda                   Ministerstvo vnútra     Ministerstvá

Lokál.vláda/Rada (vyš.celky) →prefekt     koordinač.právomoc

Lokál.vláda/Rada (obce)  →     starosta          

                                               lokál.služby              zákl.služby

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

11/  duálny  model  usporiadania  VS:

=charakteristický organizač.(inštitucionálnym aj funkčným) oddelením územnej ŠS a samosprávy (S).

-vznikol a uplatňuje sa v Anglicku.

-má vlastnú územnú štruktúru (možná koordinácia ŠS a S)

-starosta= štatutár územia, jeho autorita je odvodená od rozhodnutia zastupiteľstva

-zastupiteľstvo= autoritatívny autonómny územný orgán

-metodolog. východisko je historicko-organická koncepcia VS (autorita lokál.vlády je odvodená od vôle a záujmov komunity)

-municipalita chápaná ako geograficky determinovaná územná autentická a autonómna jednotka (uplatňovaná aj pri VÚC)

-reforma VS v SR po r.1990 tiež inšpirovaný dualizmom (oddelenie práv.noriem ŠS a obcí), posilňovanie právomocí S.

Schéma:

Centrálna vláda                                                     Ministerstvá

Lokál.vláda/Rada (vyš.celky) →výkonný výbor/úrad              

Lokál.vláda/Rada (obce)  →      výkonný výbor/úrad

                                                      lokál.služby      zákl.služby

––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Rozštiepený HIERARCHICKÝ SYSTÉM = kompromis medzi spojitým a duálnym systémom,uplatňovaný najmä v Škandinávii

ZNAKY:

-výrazný vplyv centrál.vlády na regionálnu VS (aj menovanie guvernéra) a autonómnosť obecných zastupiteľstiev, princíp primátu občana a princíp subsidiarity (=všetka správa verej. vecí v kompetencii obcí, len nadobecné patria VÚC)

-výhodou je: operatívnosť a efektívnosť.

-nikde sa tieto modely VS neuplatňujú v čistej podobe, ale v kombinácií (s výnimkou Švajčiarska=kantóny, základom VS samospráva na všetkých stupňoch územného členenia).

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

12/ princípy  koncipovania  vzťahov  medzi  ŠS a  samosprávou:

-VS možno koncipovať rôzne, jej predpokladom je demokratickosť a všeobecné princípy: primát  občana, princíp kooperatívnosti, princíp racionálnosti, zodpovednosť štátu za konštituovanie a fungovanie systému VS

PRIMÁT OBČANA=východiskový princíp modernej VS

-právo účasti občanov na správe vecí verejných (Ústava SR) buď priamo, alebo cez volených zástupcov

-od toho princípu sa konštituuje obecná/regionálna samospráva

-v obci sa realizujú zákl.život.funkcie občanov (bývanie, kultúra, vzdelávanie...)

PRINCÍP  KOOPERATÍVNOSTI=buduje na spolupráci ŠS a S v záujme uspokojovania potrieb občanov (nutná efektívna jednoznačná deľba kompetencií).

PRINCÍP  RACIONÁLNOSTI=objektívna deľba kompetencií (kompetencie realizuje inštitúcia, kt. to dokáže kvalitne, operatívne a najlacnejšie)

-efektívnosť VS posudzujeme v spoločenskom (vplyv na kvalitu života občanov) a ekonomickom zmysle (porovnanie efektov aktivity a nákladov na jej fungovanie).

ZODPOVEDNOSŤ  štátu za konštituovanie a fungovanie VS= VS je atribútom spoločensko-politického zriadenia, ktoré determinuje vzťahy štát-spoločnosť, a za kt. má zodpoved. štát.

-štát má zodpoved. aj za vytvorenie legislatívnych predpokladov

aj vo vzťahu k samospráve.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

13/  postavenie  ŠS  v  systéme  VS:

-štátna správa=zákl.pojem správnej vedy, druh štát. riadiacej činnosti (funkcie: vnútorné a vonkajšie), forma uskutočňovania štátnej moci (črty: nariaďovacia a výkonná činnosť):

Výkonná činnosť=realizácia zákl.funkcií ŠS vykonávaním zákonov a práv.aktov štát.moci (parlament)

Nariaďovacia činnosť=metódy správnych orgánov voči FO a PO (normatívne a individuálne správne akty, donucovacie právomoci kompetentných orgánov ŠS realizované v zmysle zákona a primerané)

-ďalšie funkcie, kt. tieto orgány plnia: organizačné, koordinačné a kontrolné.

SUBJEKTOM ŠS je štát ako sústava orgánov ŠS vykonávajúca štát.funkcie, ale aj zákonné osobitné orgány konajúce v mene štátu (za príp.spôsobenú škodu zodpovedá vždy štát,nie orgán)

DRUHY orgánov ŠS z hľadiska:

-právneho základu vzniku orgánu (Ústava, zákony..)

-vecného rozsahu jeho pôsobnosti(všeob.a osobitná pôsobnosť

-územného rozsahu pôsobnosti (celoštátny, územné jednotky)

-spôsobu rozhodovania (monokratické, kolektívne, poradné)

USPORIADANIE  ŠS je hierarchické, ŠS sa riadi inštrukciami nadriadených orgánov (interné normatívne inštrukcie).

VNÚTORNÉ funkcie=zabezpečujú fungovanie ŠS

VONKAJŠIE funkcie=vo vzťahu k občanovi, PO.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

14/  postavenie  samosprávy  v  systéme  VS:

-samospráva=druhý zákl.subsystém VS, zameraný na vlastné záležitosti, je to výkon úloh štátu zákonom zvereným subjektom

-od ŠS sa odlišuje formami a metódami pôsobenia a prostriedkami, kt. nemajú štátno-mocenský charakter

-samospráva politická= realizácia VS občanmi

-samospráva právna= disponuje určitým rozsahom verej.moci

VÝZNAM územnej samosprávy (Celosvetová deklarácia miestnej samosprávy 1985):

-jej orgány sú najbližšie k občanovi, lepšie rozhodovanie o podmienkach územného života

-vytvára predpoklady pre čl.21 Deklarácie ľud.práv (vôľa ľudu je základom moci)

-vytvára predpoklady aktívnej participácie obyvateľstva na plánoch sociálno-ekonom. územného rozvoja

-zvyšuje účinnosť fungovania štátu (zefektívňuje činnosť vlády)

PREDPOKLADY vzniku územnej samosprávy:

-demokratická vláda, pluralitná spoločnosť.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

15/ poslanie  a  charakter  Európskej  charty miestnej  samosprávy:

ECHMS (európ.štandardy územ.samosprávy)=legalizácia Výborom ministrov RE (15.10.1985 Štrasburg)

-ECHMS=medzinárodný dohovor vytvárajúci spoločný európsky štandard pre práva miestnych samospráv a zaväzuje členské štáty k aplikovaniu jej základných princípov (zaručenie politickej, správne a finančnej nezávislosti územ.samosprávy)

-niektoré členské štáty EÚ boli proti posilňovaniu samosprávy, iné vyžadovali prijatie jednotného štandardu.

POSLANIE  ECHMS: zaväzuje pripojené štáty RE vytvoriť podmienky pre vytvorenie a pôsobenie samosprávy

CIEĽ: zabezpečiť samosprávam potrebnú mieru správnej a finančnej nezávislosti.

-podpísalo ju 41 členských štátov RE a 4 nie (Andora, San Marino, Srbsko a Čierna Hora, Švajčiarsko)

-SR ratifikovalo ECHMS 1.2.2000 (ZMOS a Únia miest SR naliehala).

-štruktúra dokumentu:

PREAMBULA= ECHRS je metódou zjednotenia členov za účelom ochrany demokratického systému spoločnosti:

1./ Ústavné garancie (ústava+potrebné zákony)

2./ Právo na miestnu samosprávu (riešiť veci verejné miestnymi orgánmi)

3./ Rozsah miestnej samosprávy (princíp subsidiarity)

4./ Ochrana hraníc samosprávy (so súhlasom dotknutých obcí)

5./ Organické záruky práva na miestnu samosprávu

6./ Štátny dozor nad miestnou samosprávou (3 právne princípy: delegácia, legalita, proporcionalita)

7./ Finančné záruky, princíp autochtonného financovania (vlastné finančné zdroje a slobodné disponovanie s nimi). Princípy: primeranosti, čiastkovej daňovej autonómie, flexibility, solidarity.

8./ Právo na združovanie

9./ Právo na ochranu miestnej samosprávy.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

16/  význam  ECHRS  – charakter/štruktúra dokumentu:

ECHRS=pripravil ju Európsky kongres miestnych a regionálnych orgánov v r.1997

PREAMBULA = vychádza z práv občanov zúčastňovať sa na správe verej.vecí aj na regionálnej úrovni.

-regionálna samospráva = právo a schopnosť VÚC vlastnými volenými orgánmi (medzi vládou a samosprávami) spravovať územné verej.veci v súlade s princípom subsidiarity.

-nevzniká na úkor autonómnosti obecnej samosprávy

CIEĽ=obdobný ako ECHMS, garantovať právo na regionálnu samosprávu.

-členské štáty sa rozdelili: časť chcela ECHRS ako medzinárod. záväzný právny dokument ako ECHMS, druhá časť bola proti, aby Charta nenarušovala ich suverénne ústavné poriadky (VB, FR, Česko, Škandinávia okrem Fínska).

-r.2005 bola prijatá LEN! deklarácia ECHRS.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

17/  princíp  subsidiarity  –  záklADNÝ  princíp usporiadania  vzťahov  vo  VS:

-základ.IDEA (základ.kompetenčné pravidlo) = štátna moc by mala zasahovať len v prípade neschopnosti ostatných zložiek spoločnosti konať (regióny, obce, rodiny, verejno-právne korporácie)

-princíp subsidiarity= usporiadanie spoločenstva zdola nahor (od občana k rodine, obci, regiónu, centrálnej moci)

-čím sa dokonalejšie dodržuje zásada subsidiarity,tým je väčšia spoločenská autorita a vplyv štátu

-v ECHMS a ECHRS sa pokladá za základ.organizačný princíp výstavby VS.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

18/  hodnotové  atribúty  územnej  samosprávy:

=vlastnosti vo väčšej/menšej miere prítomné vo všetkých formách samosprávy, vyjadrujúce odštátnenie demokratického spôsobu vládnutia (Řehuřek):

-Gidlund,J.: sloboda, bratstvo, rovnosť, blahobyt

-Stewart,J.: lokál. vláda,politická moc,komunálne kompetencie, rozvoj verej.služieb, podnikateľský prístup

-Helender,V.: samospráva, demokracia, efektívnosť

-Hakamäki, Harisalo, Hoikka: uplatňujú historický prístup, spájajú ich s etapami vývoja samosprávy (sloboda, demokracia, decentralizácia, blahobyt).

SLOBODA=rozhodovania, rozvoj subjektov, význam v prvom štádiu vývoja samosprávy.

DEMOKRACIA=rozvinutie jej inštitútov, kvalita zabezpečovania potrieb.

DECENTRALIZÁCIA = presun právomocí zo štátu na samosprávu.

BLAHOBYT = konečný cieľ samosprávy.

-hodnotové atribúty modernej teórie VS: funkčnosť a efektívnosť.

EFEKTÍVNOSŤ posudzujeme v 2 rovinách: celospoločenskej a občianskej.

ÚROVNE územnej samosprávy: lokálna/municipálna a regionálna (jedno al.viacúrovňová).

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

19/  princípy  vzťahov  medzi  úrovňami  územnej samosprávy:

a) územná autonómia (garantovaná zákonom)

b) subsidiarita (princíp delenia kompetencií)

c) racionalita (evidovanie nákladovosti kompetencií)

d) flexibilita (organizač. štruktúra rešpektujúca pomery územia)

20/  vśeobecné  príćiny  reforiem  vs:

-koncepcie: historicko-organická a štrukturálna

-reforma VS: objekt záujmu rôznych spoločensko-vedných disciplín (politológie, ekonómie, práva..), je fenoménom súčasného vývoja väčšiny eu.štátov (nielen transformujúcich sa

-3 úrovne príčin: všeobecné, aktuálne, pragmatické

- charakter príčin reformy: nová civilizačná vlna, kríza administratívneho štátu, integračné procesy/jednotný administratívny priestor

-nová civilizačná vlna (Toffler-Tofflerová: spoločnosť prechádza 3 civilizačnými etapami vývoja: 1.etapa-agrárna revolúcia, 2.etapa-priemyselná revolúcia, 3.etapa-informačná revolúcia.

Manažerizmus – nová koncepcia VS, 3 metódy riadenia verej. vecí: 1. ekonomické plánovanie, 2. korporatívne vyjednávanie, 3. štrukturálna diverzifikácia.

-ekonomické plánovanie a projektovanie rozvoja: stanovenie rozvoj.cieľov a priorít, zabezpečenie finanč.zdrojov, hodnotenie prínosov realizovaných projektov.

-korporatívne vyjednávanie: koordinácia aktivít súkromného a verejného sektora, vzájomné konzultácie

-štrukturálna diverzifikácia – inovačná reorganizácia VS, vytváranie nových flexibilnejších štruktúr VS.

Zdôvodnenie intenzity reformy VS:

-požiadavka zvýšenej výkonnosti VS (vytvorenie efektívneho inštitucionálneho systému-nízka nákladovosť, veľká účinnosť a operatívnosť

-potreba zvýšenia ekonom.výkonnosti krajiny a jej nižších územ. celkov (regiónov, obcí), efektívne využívanie zdrojov

-nevyhnutnosť reformy administratív.štátu, rozvoj samosprávnych inštitúcií, rozvoj občianskej spoločnosti

-kritéria vstupu do jednotného ekonom. a bezpečnostného systému Európy (podmienkou členstva je efektívna VS, zmeny v územnom členení/priblížiť územné jednotky štatistickým územ. jednotkách NUTS, sústava inštitúcií VS zodpovedajúca jednotnému administratívnemu priestoru EÚ.)

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

21/ stratégia reformy New Public Management:

-NPM=nová filozofia fungovania VS odvodená z trh.ekonomiky

-základné heslo NPM: šetriť a zároveň zvyšovať úžitky

-ako?: úradníkov premeniť na manažérov a občanov premeniť na zákazníkov.

-NPM je radikálna reforma, kt. vychádza z tézy, že metódy riadenia súkrom.sektora by sa mali používať aj vo VS.

-NPM uplatňujú napr. Nový Zéland, Austrália, V.B.

Charakteristiky NPM:

-od politiky k riadeniu

-od systému pyramídového riadenia na systém zhlukov

-od hierarchie riadenia k dichotómii

-od orientácie na proces k orientácii na výsledok

-od kolektívneho poskytovania služieb k flexibilite

-od míňania peňazí k znižovaniu výdavkov

-od vlastnenia k riadeniu vlastníctva

-teória NPM: kombinácia  TVV (ekonom.teória racionality) a neo-taylorizmus (teória riadenia)

Teória verej.voľby (TVV): odmieta klasický model zastupiteľskej demokracie (presadzovanie požiadaviek cez polit.strany, byrokrati v pozícii monopolov), hlása konkurenciu pri poskytovaní verej.služieb, skvalitnenie kontroly VS, zvýšiť informovanosť o konaní VS, zabezpečovať niektoré verej. statky súkrom.sektorom.

Neo-taylorizmus: predpokladá, že nízka výkonnosť VS je spôsobená nedostatočnou osob.zodpovednosťou najmä riadiacich pracovníkov, nedostatkami kariérneho postupu.

-navrhuje systém odmeňovania s hodnotením výsledkov (cukor-bič), určiť náklady na jednotlivé činnosti.

-v SR koncepcia NPM nebola schválená, je vhodnejšia pre rozvinuté ekonomiky, v SR schválená reforma umierneného manažerizmu.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

22/  prírastková  stratégia  reformy  VS:

=postupné kvalitatívne zmeny prvkov klasického modelu VS

-postupne sa: decentralizuje, posilňujú sa kompetencie regiónov a obcí, uplatňuje sa politické zasahovanie do VS, kariérny postup (princíp zásluhovosti, dĺžka služby..), oddelenie súkrom. a verej.manažmentu, snaha o väčšiu demokratizáciu riadenia, zvýšenie efektívnosti a transparentnosti VS

-tradičné črty VS zostávajú nedotknuté

-negatíva: pokladá sa za konzervatívnu stratégiu, nezodpovedajúcu dynamike zmien celého systému VS

-uplatňuje sa v: FR, Španielsko, Taliansko.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

23/   umiernený  manažerizmus:

=kombinácia NPM a prírastkovej stratégie

-vytvára predpoklady pre: postupné posilňovanie samosprávy (decentralizácia), redukuje verej.sektor, vytvára konkurenciu v niektorých odvetviach verej.sektora, preferovanie menšej a efektívnejšej VS, uplatňovanie administratívnych metód riadenia v kombinácii s manažerizmom súkrom.sektora

-post socialistické štáty v prvých etapách reformy VS uplatňovali metódu prírastkovú, neskôr stratégiu umierneného manažerizmus.

-uplatňujú ju škandinávske štáty a väčšina transformujúcich sa krajín a i.

Podmienky úspešnosti reformy VS:

-vonkajšie tlaky, vnútorná nespokojnosť, reformná stratégia, mechanizmus riadenia reformy, spätná väzba a evaluácia.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

24/  decentralizácia,   dekoncentrácia, delegovanie,  devolúcia – vysvetlite pojmy:

DECENTRALIZÁCIA=najfrekvetovanejší pojem reforiem VS, presun kompetencií a zodpovednosti za spravovanie verej.vecí zo ŠS na územnú samosprávu (príp.iné: nezávislé vládne organizácie, súkrom.sektor..), prechod od administratívneho štátu k občianskej spoločnosti

-formy a úrovne decentralizácie: politická, administratívna/kompetenčná, fiškálna/trhová.

DEKONCENTRÁCIA=redistribúcia riadenia a financovania verej.vecí z centra na nižšie stupne hierarchie bez oslabenia centrálnej moci, najslabšia forma decentralizácie.

DELEGOVANIE=presun zodpovednosti na verejno-právne korporácie, rozvojové agentúry vo vládou vymedzených hraniciach.

DEVOLÚCIA=vláda odovzdá funkcie, právomoci a financie autonómnym územným samosprávam, konajúcim vo vlastnom mene (nie v mene štátu), príp. iným verejno-právnym  alebo súkrom.subjektom (cez deetetizáciu).

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

25/  politická  decentralizácia-cieľ a dôsledky:

-politická decentralizácia=namiesto jedného vládneho centra vytvorenie niekoľkých reprezentatívnych úrovní vládnutia

CIEĽ=rozloženie polit.moci v štáte medzi centrálnu vládu, regionálne a lokálne vlády, zvýšenie podielu občanov na správe verej.vecí (spolu so zastupiteľskou demokraciou).

DôSLEDKY=rozloženie kompetencií, verej.financií a existencia kompetentných územných vládnych centier, rozhodnutia viac zodpovedajúce potrebám občanov.

-pôsobnosť nadobudne až po prerozdelení kompetencií a verej. financií

-vytvorenie viacerých reprezentatívnych úrovní vládnutia namiesto jedného vládneho centra.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

26/administratívna decentralizácia - formy:

CIEĽ=presun zodpovednosti za plánovanie, financovanie a riadenie verej.funkcií z centra na územ.samosprávy, verej. orgány alebo korporácie.

3 FORMY  AD:

DEKONCENTRÁCIA= redistribúcia riadenia a financovania verej.vecí z centra na nižšie stupne hierarchie bez oslabenia centrálnej moci, najslabšia forma decentralizácie.

DELEGOVANIE= presun zodpovednosti na verejno-právne korporácie, rozvojové agentúry vo vládou vymedzených hraniciach.

DEVOLÚCIA= vláda odovzdá funkcie, právomoci a financie autonómnym územným samosprávam, konajúcim vo vlastnom mene (nie v mene štátu), príp. iným verejno-právnym  alebo súkrom.subjektom (cez deetetizáciu).

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

27/  fiškálna decentralizácia – základné formy:

=základný predpoklad úspechu decentralizácie, finančná autonómnosť obcí a VÚC

-uskutočnila sa až k 1.1.2005

CIEĽ=dosiahnuť miestnu previazanosť medzi tvorbou a využívaním zdrojov

-zodpovednosť územ.samospráv  za spravovanie vecí verej. musí byť podložené presunom časti štátnych príjmov zo ŠR do rozpočtov samospráv, kt. disponujú právomocou s nimi nakladať podľa vlastných rozhodnutí

FORMY FD:

-vyčlenenie celkového objemu fin.prostriedkov pre samosprávy (formou globálnych dotácií, presun niektorých daň.právomocí zo štátu, právo stanoviť výšku miestnych daní/rast príjmov S)

-legislatívne prostredie určujúce spôsob rozdelenia finančných prostriedkov (4 právne normy: zákony NR SR č.582, 564, 583, 668/2004 Z.z.)

PREDMET  FD=len originálne kompetencie, prenesené kompetencie sú financované z rozpočtov.kapitol ministerstiev.

TRHOVÁ  DECENTRALIZÁCIA=presunutie zodpovednosti za niektore verej.služby na iné subjekty

FORMY: privatizácia a deregulácia

-privatizácia=presun právomocí na súkrom.sektor

-deregulácia=obmedzenie vlád.monopolu, vytvorenie konkurenčného prostredia

PROBLÉMY FD (súčasné):

-nekomplexný a neorganický projekt realizovanej reformy

-nedostatočná kvalita a nekomplexnosť legislatívy

-nedostatky organizačného zabezpečenia reformy

-netransparentná deľba kompetencií

-absencia súladu medzi rozsahom kompetencií a sídelnou štruktúrou Slovenska

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

28/  silné  a  slabé  stránky  decentralizácie:

-centralizácia=preťaženosť centra rozhodovaním o veľkom komplexe neustále sa meniacich vecí

-aj pri decentralizácii si národ.vláda ponecháva niektoré koncepčné a kontrolné funkcie.

SILNÉ stránky decentralizácie:

-neprehlbovanie krízy vzťahov medzi centrom a občanmi

-posilnenie štátu rozložením právomocí pri rešpektovaní princípu subsidiarity

-posilnenie fungovania demokrat.inštitútov v zmysle európskych dohovorov

-posilnenie menšinových práv

-zvýšenie efektívnosti a transparentnosti výkonu VS/klienteliz.

-zvýšenie efektívnosti malého pohraničného styku

-zvýšenie ekonom.výkonnosti štátu (hlavne regiónov) a zastavenie nerovnováž.rozvoja regiónov a obcí

-flexibilnejšie a efektívnejšie zabezpečovanie miestnych potrieb

-koordinácia riešenia problémov inštitúciami verejného, súkrom. a mimovládneho sektora.

SLABÉ stránky decentralizácie:

-možná nižšia efektívnosť štandard.služieb (školstvo,zdravot.)

-možný presun fiškál.nerovnováhy z centra na samosprávy

-možná strata kontroly nad nedostatoč.využív.fin.zdrojov v S

-nižšia kvalita verej.služieb z dôvodu nedostatoč.miestn.kapacít

-neprimerané finančné krytie miestnych činnosti z centra (zanedbanie celospoločenských záujmov)

-možné obmedzenie koordinácie cieľov medzi centrom, regiónom a lokálom

-hrozí riziko politického zasahovania na miestnej úrovni.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

29/ konsolidácia  sídelnej  štruktúry- pojem a  ciele:

-konsolidácia= úprava sídelnej štruktúry realizujúca obecné funkcie zo zákona, al. špeciálne potreby občanov inými subjektmi nezabezpečované

-aktuálny fenomén súvisiaci s decentralizáciou VS, kt. má rozmer: občiansky, politický, ekonomický.

-konsolidovať= aj aké veľké má byť optimálne sídlo determinované 4 dimenziami:

1/ekonom.efektívnosť (súvis veľkosti obce s poskytnutím čo najviac služieb pri čo najnižších nákladoch)

2/demokracia (súvis veľkosti obce s občian.kontrolou samospr.

3/distribúcia (aké štruktúry poskytujú najrovnomernejšie rozloženie služieb a daňového zaťaženia)

4/rozvoj (aké veľkostné štruktúry sú najvybavenejšie pre podporovanie ekonom. rozvoja)

-v odbor. literatúre je mnoho názorov pre/proti veľkým/malým obciam (municipalizácia vs. fragmentácia) - Swianiewicz.

-rozsah poskytovaných obecných služieb je úmerný veľkosti obce (A.Bours).

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

30/ vzťah  medzi  decentralizáciou  VS  a sídelnou štruktúrou:

-v odbor. liter. je mnoho argumentov, kt.  preferujú sídelnú štruktúru s väčšími obcami, ale aj opačných v prospech rozdrobenej sídelnej štruktúry (Swianiewicz)

Argumenty pre municipalizáciu:

-v miestnych službách platí teória ekonómie z rozsahu (marginálne náklady sú nižšie pri väčšom množstve služieb)

-pri rozdrobenosti osídlenia trpia väčšie mestá problémom „čierneho pasažiera“

-veľké samosprávy umožňujú väčšiu diferenciáciu mestských funkcií, čo vytvára väčší záujem občanov o miestnu politiku

-veľké mesto= silnejšia občianska spoločnosť, priestor pre realizáciu záujmových skupín

-veľké mesto= väčší ekonomický potenciál, možnosť podpory rozvoja

Argumenty pre fragmentáciu:

-malé obce= užšie kontakty medzi poslancami a občanmi

-rozdrobenosť znižuje náklady migrácie

-malé komunity sú homogénnejšie,ľahšie určujú rozvoj.priority

-malé obce= silnejšia miestna identifikácia, väčšia motivácia pre účasť na riadení, menej byrokracie

-podpora experimentovania a inovácií

-úspory z rozsahu sú irelevantné.

-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

31/základné dimenzie optimálnej veľkosti obce:

-optimálna veľkosť obce je determinovaná 4 dimenziami (M.Keating):

1/ekonom.efektívnosť (súvis veľkosti obce s poskytnutím čo najviac služieb pri čo najnižších nákladoch)

2/demokracia (súvis veľkosti obce s občian.kontrolou samospr.

3/distribúcia (aké štruktúry poskytujú najrovnomernejšie rozloženie služieb a daňového zaťaženia)

4/rozvoj (aké veľkostné štruktúry sú najvybavenejšie pre podporovanie ekonom. rozvoja)

-v odbor. literatúre je mnoho názorov pre/proti veľkým/malým obciam (municipalizácia vs. fragmentácia) - Swianiewicz.

-rozsah poskytovaných obecných služieb je úmerný veľkosti obce (A.Bours)

-štáty Európy delíme podľa rozsahu poskyt.služieb do 4 skup.:

A/ veľká obec= veľký rozsah obecných funkcií (Škandinávia, Holandsko, V.B.)

B/ priemerne veľké obce= priemerný rozsah obec. funkcií (Fínsko, Nemecko, Belgicko)

C/ malé obce s priemerných rozsahom funkcií (FR, Španielsko, Švajčiarsko, Rakúsko)

D/ malé obce s malým rozsahom funkcií (Taliansko, Grécko, Portugalsko).

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

32/  porovnanie  sídelnej  štruktúry  SR s  ostatnými  krajinami  Európy:

-z porovnania s ostatnými eu štátmi patrí Slovensko ku krajinám s výrazne fragmentovanou sídelnou štruktúrou.

-SR má 2883 obcí, z toho 136 miest (=68 obcí <1000 obyvat., ČR 80 obcí, Maďari 54 obcí, veľa záp.štátov nemá vôbec také malé obce)

-eu štáty podľa rozsahu poskytovaných služieb je možné rozdeliť do 4 skupín:

A/  veľká obec: veľký rozsah obec.funkcií (Škandinávia,    

     Holandsko, V.B.)

B/  priemerne veľké obce: priemerný rozsah funkcií (Fínsko,  

    Nemecko, Belgicko)

C/  malé obce: priemerný rozsah funkcií  (FR, Španielsko,  

    Švajčiarsko, Rakúsko)

D/  malé obce: malý rozsah funkcií (Taliansko, Portugalsko,

    Grécko).

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

33/  Amalgamizácia,  municipalizácia,  atomizácia sídelnej  štruktúry – vysvetlite  pojmy:

-amalgamizácia= zlučovanie, spájanie (plošné zlučovanie obcí buď: zánikom pôvodných obcí (Švédsko, Dánsko), alebo bez zániku pôvod.obcí (Poľsko)

-municipalizácia= prevod právomocí na miestnu samosprávu

(3 modely: administratívny, dobrovoľný, zmiešaný)

-atomizácia= rozdrobovanie, trieštenie (obcí)

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

34/  možné  formy  konsolidácie  sídelnej štruktúry:

FORMY konsolidácie (Swianiewicz):

-rešpektovať jestvujúci stav a ponechanie väčšiny funkcií štátu

-malým obciam ponechať len nevyhnutný rozsah funkcií a väčšiu časť delegovať na blízke mesto

-zmluvné poskytovanie služieb – vytvoriť podmienky

-decentralizáciou diferencovať veľkostný rozsah obec. funkcií

-vytvorenie legislatívnych a fiškálnych podmienok pre dobrovoľnú spoluprácu obcí

-uskutočniť amalgamizáciu/municipalizáciu obcí.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

35/  modely   municipalizácie:

FORMY: so/bez zániku pôvodných obcí.

3 MODELY:

a)administratívny (vláda predpokladá návrh modelu parlamentu a po schválení jeho realizácie môže prebehnúť počas jedného volebného obdobia)

b)dobrovoľný (parlament určí hlavné kritériá zlučovania a miestna samospráva rozhodne o ich naplnení

c)zmiešaný (parlament schváli kritériá zlučovania, stanoví časové limity, ale administratívne rozhodne, len ak obce nevyhovejú dobrovoľ. zlúčeniu v stanovenom čas. limite).

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

36/ aká je  úloha  VS  v  procese  zjednocovania Európy?

-neexistuje jednotná smernica v rámci EÚ, len národné smernice člen.štátov, je potrebné vytvoriť kompatibilný systém VS v rámci EÚ.

ÚLOHA VS je rozhodujúca:

-prepája inštitucionálne riadiace mechanizmy

-vytvára podmienky pre praktickú, technickú a estetickú konvergenciu administratívnych kultúr

-kľúčová podmienka prevzatia záväzkov plnopráv.členstva  EÚ.

KRITÉRIÁ a podmienky členstva v EÚ určil Kodanský summit v r.1993:

-stabilita inštitúcií garantujúcich ľudské práva

-rešpektovanie a ochrana menšín

-existencia fungujúceho trh. hospodárstva

-schopnosť vyrovnať sa s konkurenč. tlakom a trh.silami v EÚ

-schopnosť stotožniť sa s politickou,hospodár.a menovou úniou

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

37/  aká  je  súvislosť  medzi  eu  integráciou a  reformami  VS?

-súvislosť je nepriama, v práv. eu systéme nie je žiadna právna úprava vzťahov v oblasti VS (suverenita krajín pri tvorbe ústav a organizácií VS)

-členské štáty musia byť schopné implementácie EÚ politiky a legislatívy v rámci svojich krajín

-výkon rozhodnutí EÚ je na členských štátoch (EÚ nedisponuje na úrovni člen. štátov vlastnou administratívou)

-vzájomná závislosť medzi člen.štátmi EÚ pri zavádzaní pravidiel EÚ (kvalifikačné predpoklady, zdravotné štandardy..)

-kľúčovou otázkou členstva je reforma VS, kt. musí vychádzať z vnútra národných .štátov

-nutnosť rovnováhy medzi horizontálnym a vertikálnym prístupom k reforme VS

-pri realizácii reforiem člen.štáty musia rešpektovať: občiansku spoločnosť, subsidiaritu, transparentnosť, efektívnosť, flexibilitu, solidaritu.

-nedostatky transformujúcich sa štátov: nízka úroveň legislatívy, personál.vybavenia a etiky verej.služby, nedostatočný boj proti korupcii a zločinu, nedostatoč.koordinácia medzirezortnej práce

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

38/  ktoré  všeobecne  platné  princípy  sa uplatňujú  pri  konštituovaní  VS?

PRINCÍPY konštituovania VS všeobecne platné:

-efektívnosť, flexibilita, subsidiarita, solidarita, transparentnosť, občianska spoločnosť:

EFEKTÍVNOSŤ=je spojená s racionalizáciou výdavkov spojených s výkonom VS na všetkých jej úrovniach

FLEXIBILITA= riešenie diferencovaných potrieb a záujmov občanov a iných regionálnych subjektov

SUBSIDIARITA= správu vecí verej. zabezpečuje inštitúcia, kt. má najbližšie k občanovi

SOLIDARITA= zodpovednosť silnejších regiónov a obcí vo vzťahu k slabším za účelom dosiahnutia vyváženosti

TRANSPARENTNOSŤ= prehľadný inštitucionálny systém VS s jasne vymedzenými právami a povinnosťami jeho článkov

OBČIANSKA spoločnosť= väčšia participácia občanov na spravovaní vecí verejných.

Predpokladom vstupu do EÚ je naplnenie týchto princípov.

PODMIENKY uplatnenia princípov:

-fungujúci administratívny rámec

-kompatibilná legislatíva

-harmonizácia národných legislatív so štandardami EÚ

-manažment finančnej asistencie

-kapacity pre koordináciu politík (algoritmus krokov)

-špecifické problémy transform.krajín v oblasti VS a ich riešenie

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

39/  charakteristika  a  význam  indikatívneho zoznamu  kľúčových  faktorov pre vstup do EÚ:

INDIKATÍVNY zoznam= kľúčové faktory vychádzajúce zo systémov VS pôvodných štátov EÚ ako metodický návod pre reformy VS transform.štátov do jednotného administratívneho priestoru EÚ (asistencia EÚ pri reformách VS transofrm.štátov)

-zoznam má byť rešpektovaný pri koncipovaní reforiem VS, pri vytváraní legislatívy a následnej implementácii.

-má 3 oblasti: usporiadanie a rozhodovanie na centrál. úrovni, územná správa a vzťahy s občanmi a ekonomickými aktérmi, prostriedky realizácie kontroly.

-usporiadanie a rozhodovanie na centrálnej úrovni:  ústava, usporiadanie vlády, procedúry zabezpečujúce proces koordinácie tvorby a výkonu politiky, usporiadanie ministerstiev, verejný sektor.

-územná správa a vzťahy s občanmi a ekonom.aktérmi:

decentralizácia, interakcia medzi dekoncentrovanou ŠS a miestnymi samosprávami, kódex upravujúci vzťahy medzi občanmi a vládou, kódex priebežnej komunikácie medzi vládou a občianskou spoločnosťou.

-prostriedky realizácie kontroly: profesionálna štátna služba, kódex pravidiel a etických noriem štát.zamestnancov/inštitúcií,

rozpočtové a daňové orgány, interné/externé inštitúcie na monitorovanie administratívneho rozhodovania, ľahký prístup občanov k súdnemu systému a vytvorenie kapacít na riešenie ekonomických/administratívnych a i. problémov.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

40/vznik a vývoj VS na území Slovenska do r.1945:

-Slovensko posledných 11 storočí (s výnimkou Sloven.štátu) bolo súčasťou väčších štát.celkov (nemohli sme výraznou mierou zasahovať do výstavby VS) – L.Sokolovský.

-5.-6.stor. =vytvárali sa sídelné centrá (hradné španstvá – kráľ Štefan I.): BA, NR, TN, Starý Tekov, Hont, Novohrad, ZV, Gemer, Spiš, Šariš, Zemplín a i.

-14.-15.stor.=španstvá nahradené 19.šľachtickými stolicami členenými na slúžnovské okresy, v samospráve len šľachta, na čele stolice kráľom menovaný župan, okresu podžupan.

-1785-90 reformy Jozefa II., stolice zachoval (ale zrušil im samosprávu), Uhorsko rozdelil na dištrikty, vo vedení štátna byrokracia (záujem centralizácie moci), po ňom návrat k pôvod.

-1848-49 revolúcia obnovila územnú samosprávu, sprístupnila ju aj nešľachticom (intelektuálom, richtárom, notárom..).

-1860 tzv.Októbrový diplom (Fr.Jozef) obnova samospráv.stolíc

-1867 rakúsko-uhorské vyrovnanie reforma VS na základe tzv. municipálnych zákonov (municípií: župy 18, okresy 16 spišsk. miest, 18 slobod.kráľov.miest), municipálny výbor(1/2 veľkí daň. poplatníci, 1/2 volení zástupcovia).

-I.sv.vojna=ovládol municipál. samosprávu štát/vládni komisári

-vznik I.ČSR sa na celom území malo zaviesť župné zriadenie (21 žúp, z toho 6 na Slovensku), ale v Česku nemalo tradíciu, nastalo poštátňovanie VS.

-1928 zavedené krajinské zriadenie (4 krajinské celky)

-1939-45 Slov.štát, ďalšie poštátňovan. VS, župné usporiadanie

-do r.1990 50.rokov pôsobila sústava národných výborov (NV).

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

41/vznik, vývoj sústavy NV a ich charakteristika:

-trvanie NV od 1944-1989

-k prvému pokusu o NV prišlo v r.1918 pod vplyvom revolúcie v Rusku, ale polit.situácia tomu nepriala.

-druhý pokus v r.1944 v období SNP (na povstaleckom území SNR členená na plénum, predsedníctvo a zbor povereníkov a územnú VS spravovala sústava revolučných NV (okresy a obce), na župnom stupni Okr.úrady a Miestne úrady.

-v 1945 sa obnovovala čs.územná správa, o legalizácii štruktúry NV nariadenie Predsedníctva SNR 26/1946 Zb. (NV povýšené na miestne orgány štátnej moci a správy a definitívne zrušené obecné a obvodné notárske úrady, obecné a župné úrady

-skonštituovala sa 3-stupňová VS: krajská, okresná obecná/miestna zákonom 280/1948 Zb.o krajskom zriadení

-členenie SR po 1949-kraje:  BA, NR, BB, ZA, KE, PO.

-členenie SR po 1949-okresy: 97 okresov

-definícia NV: orgány zastupiteľského charakteru s výkonnými právomocami vo všetkých oblastiach VS (v reále bola VS riadená ŠS – MV SR)

-1960 zásadnejšia reforma VS (zmena ich pôsobnosti), integrácia administratív.územ.jednotiek do väčších celkov (zo 6 krajov vznikli 3 a počet okresov klesol na 33)

-štruktúra NV bola: plenárne zasadanie, rada NV a komisie (výkonný orgán Rada, administratívnym odbory)

-1969 (č-s federácia) zrušené kraje a KNV (opäť obnov.1971)

-do 1990 bola štruktúra NV: 3 KNV→36 ONV→123 MNV, 127 MsNV stredisk.obcí, 2288 MsNV, NV KE→5 ObNV,  

NV BA→5 ObNV→10 MsNV častí BA (z toho: NV BA mal postavenie kraja, NV KE + ObNV BA postavenie okresu a ObNV KE a MsNV BA ako obce).

-NV boli orgánmi štátnej moci, štátnej správy a hospod.riadenia

-ako orgány štát.moci boli silne závislé od centra (vláda, ministerstvá) a hierarchicky nadriadených NV, neboli vlastníkmi, len správcami štát.majetku (slabé postavenie)

-ako orgány štát.správy členené na sústavu odborov a komisií (odvetvových al. medziodvetvových)

-ako orgány hospodár.riadenia zakladali štátne podniky a drobné prevádzky, ale nemohli sa správať podnikateľsky

-nedostatky sústavy NV: formálna účasť občanov na správe územia, dominancia administratívy, obmedzená ekonomická samostatnosť, nedemokratickosť riadenia, dominancia politic. kritérií, centrálne riadenie.

Zhrnutie: dejinný vývoj VS na Slovensku je v zásade zhodný s vývojom ostat.eu štátov, kontinuita vývoja VS zhodná s územ. členením (malé výkyvy), samosprávny princíp riadenia uplatňovaný od 14.stor. (spočiatku len vybrané vrstvy občanov), vystriedali sa 4 systémy VÚC (hradné španstvá/stolice/župy, veľžupy/kraje, dištrikty/veľké kraje, krajiny.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

42/  príčiny  zrušenia  sústavy  NV  v  r.1990:

-príčiny:

-nástup transformačného procesu (prechod na trh.ekonomiku a demokratizácia spoločenského života)

-prechod od vlády 1 strany k pluralizmu

-odklon od centralisticko-byrokratic.modelu riadenia spoločnosti

Rozloženie reformy VS bolo koncipované do niekoľkých etáp, v kt. sa postupne vytvárali systémové kroky formujúce jej optimálnu podobu

-problémy: chýbajúca koncepcia reformy (prax a teória nepripravená na transformáciu spoločenského systému) a krátky čas na zásadné zmeny celého systému VS (hrozilo jej územné znefunkčnenie).

Reforma VS po 1989 – 4 etapy: 1990 (decentralizácia, legislatíva), 1996 (konštituovanie), 2001 (prenos kompetencií, fiškál.decentraliz.), 2003 (európsky kontext).

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

43/ charakterizácia  I.etapy reformy VS po r.1989, ciele,  výsledky:

-1990-91 nástup transformačného procesu (prechod na trhovú ekonomiku, demokratizácia spoločen. života, polit. zmena )

-zrušenie systému NV a konštituovanie nových orgánov (štát. správa: OÚ a ObÚ, samospráva: zastupiteľstvá, starostovia a primátori miest a obcí)= duálny model (oddelenie ŠS a samosprávy)

-základný stupeň VS (reálna samospráva) – vytvorenie (zákon SNR 369/90 Zb. o obecnom zriadení)

-zmena územného členenia  (zákon SNR 472 o organizácii miestnej štát. správy: zrušenie krajov, vytvorenie 121 územných obvodov, ponechanie 38 okresov)

CIEĽ= snaha o vytvorenie fungujúceho duálneho modelu VS, prijatie príslušnej legislatívy, položenie rámcového základu pre budovanie optimálnej štruktúry VS v európskom kontexte.

VÝSLEDKY= dekoncentrácia ŠS, fungujúca samospráva (reálna obecná samospráva), konštituovanie sústavy orgánov novej VS, kt. nahradili sústavu NV, obec ako samostatný právny subjekt hospodáriaci s vlastným majetkom.

-nedostatky- nedoriešené: funkčné prepojenie ŠS   a samosprávy (chýbal mechanizmus koordinácie ich cieľov), vytvorenie regionál. článku územ. samosprávy, racionálne územ. členenie krajiny v nadväznosti na historické aspekty vývoja – to všetko brzdilo decentralizáciu VS a presun kompetencií zo štátu na samosprávu.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

44/ciele a výsledky II.etapy reformy VS v SR po r.1995:

CIEĽ= odstrániť roztrieštenosť územnej ŠS, upevniť samosprávnosť obcí, vytvoriť regionálne články územnej samosprávy, uskutočniť nové územno-správne členenie SR (uskutočnili sa len 2 ciele: horizontálna integrácia ŠS a zmena územného členenia a organizačnej štruktúry ŠS).

-organizačné usporiadanie zahŕňalo 3 modely:

a) stabilizačný model (stabilita okresnej úrovne, návrat k pôvodným krajom, asymetria VS na vyšších celkoch, vytvorenie miestnych správnych jednotiek)

b) integračný model (stabilita územných obvodov, návrat k pôvodným krajom, symetria VS vyšších celkoch, miestne správne jednotky)

c) reštitučný model (nová štruktúra okresov-strediskové sídla, návrat k pôvodným krajom, návrat k župnému členeniu, asymetria vyšších celkov, miestne správne jednotky.

-pozitívum: snaha o systémové usporiadanie organizačnej štruktúry VS na základe 3 typov kritérií: pre územnú ŠS, pre systém regiónov, integrované kritériá pre celú štruktúru VS.

-legislatíva: zákon NRSR 221/1996 Z.z. o územ. a správnom usporiadaní SR a 222/1996 o organizácii miestnej ŠS

VÝSLEDOK=organizačné usporiadanie územ. VS má charakter duál. modelu s rozvinutým podsystémom ŠS a nekomplexným podsystémom samosprávy, konštituované úrady všeobec. ŠS,

zrušenie obvodov a ObÚ, na základ. stupni vykonávalo ŠS 79 okres.úradov (presun kompetencií), vznik 8 KÚ ako 2.stupeň sústavy ŠS, OÚ a KÚ sa stali integrovanými územ.orgánmi ŠS)

-kraje: BA, TT, TN, NR, ZA, BB, PO, KE (historická kontinuita)

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

45/ stratégia  a  koncepcia  III.etapy  reformy VS v  SR:

STRATÉGIA reformy VS (18.8.1999 Vláda SR schválila Uznesenie 695):

-oddelený model VS

-rámcový zoznam originálnych kompetencií územ. samosprávy -decentralizácia a modernizácia VS ako národný program dlhodobého charakteru

-časový postup ďalších prác.

KONCEPCIA= Uznesenie vlády 230/2000 (Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS):

-je chápaná komplexne a systémovo ako súbor navzájom previazaných reformných procesov.

-VS budú zabezpečovať 2 nezávislé koordinujúce zložky VS (ŠS a samospráva)

-ŠS (ministerstvá a iné orgány ŠS a územ. ŠS) bude zabezpečovať najmä výlučné kompetencie štátu (obrana, bezpečnosť, zahraničná politika) a celoštátne kompetencie (medzinárodné komunikácie, národné kultúrne, zdravotnícke a školské zariadenia.

-zriaďovateľské, hospodársko-riadiace/plánovacie/koordinačné úlohy a metodické činnosti decentralizovať na regióny a obce.

-legislatíva na posilnenie právomocí územnej samosprávy

-zriadenie VÚC (1.1.2002)

-poverené inštitúcie pripraviť koncepciu fiškálnej decentralizácie

-decentralizácia prinesie občanovi prospech len ak sa uskutoční vo všetkých oblastiach súčasne (hospodárskej, právnej, sociálnej a verejných financiách), inak bude neefektívna.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

46/ systémový  prístup  uplatňovaný  v  III.etape reformy  VS:

Dôsledky nesystémovosti zmien po 1990 si vyžiadali systémový prístup v III.etape 1999:

--je chápaná komplexne a systémovo ako súbor navzájom previazaných reformných procesov

-reforma sa musí uskutočňovať vo všetkých oblastiach súčasne, inak bude neefektívna (oblasť hospodárska, právna, sociálna, verejné financie).

-nutné vytvorenie legislatívneho prostredia kompatibilného s právnymi normami EÚ

-vytvorenie nových kontrolných mechanizmov

-vytvorenie nových riadiacich metód vo VS

-vzdelávanie a informatizácia VS.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

47/ legislatívne prostredie  III.etapy reformy VS  z  r. 2001:

Prijatie komplexu zákonov sa vytvoril základný legislatívny rámec reformy VS - zákony:

-302/2001 o samospráve VÚC

-303/2001 o voľbách do orgánov samosprávnych krajov

-416/2001 o prechode niektorých kompetencií z centra na VÚC

-575/2001 o organizácii ústrednej ŠS

-446/2001 o majetku VÚC

-445/2001 o o rozpočtových pravidlách

-135/2001 novelizácia niektorých článkov Ústavy SR

-453/2001 novela zákona 369/1990 o obecnom zriadení

-447/2001 mení zákon 138/1991 o majetku obcí

-313/2001 o verejnej službe

-503/2001 o podpore regionálneho rozvoja

-ďalšie novely zákonov: o kontrole, verejnom obstarávaní, štátnej pomoci, slobodnom prístupe k informáciám...

-novelizované aj zákony pôsobností obcí a VÚC: pozemné komunikácie, dráhy, cestná doprava, vodné hospodárstvo, civilná obrana obyvateľ., matriky, stavebný poriadok, ochrana prírody, územné plánovanie, kultúra, školstvo, zdravotníctvo...

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

48/  charakteristika  prenosu  kompetencií (originálne + prenesené  kompetencie):

-decentralizácia má 3 rozmery: kompetenčný, politický, fiškálny

KOMPETENČNÝ rozmer= odovzdávanie podstatnej časti štát. kompetencií územnej samospráve, štát si ponecháva výlučné kompetencie (=obrana, bezpečnosť, zahraničná politika

a celoštátne kompetencie= medzinárodné komunikácie, národné kultúrne, zdravotnícke a školské zariadenia).

-neznamená to však abdikáciu zodpovednosti

-pri zmiešaných statkoch hovoríme o delených kompetenciách

-optimál.deľba kompetencií musí byť v súlade s eu štandardami

POLITICKÝ  rozmer= apolitická decentralizácia je trojstupňová: národná vláda, regionálne vlády (VÚC) a lokálne vlády (obce)

-všetky tri vlády vládnu v súlade so zákonne vymedzenými kompetenciami (bližšie k občanovi)

FIŠKÁLNY rozmer= zabezpečuje kvalitu decentralizácie

-cieľom je územná previazanosť medzi tvorbou a využívaním finančných zdrojov a zníženie finančnej závislosti od centra

-posilnenie samosprávnych rozpočtov buď cez: miestne dane, alebo zmenou prerozdeľovacieho systému podielových daní a dotácií..

KRITÉRIÁ deľby kompetencií samosprávy:

-výlučnosť nositeľa, garancia ústavných práv, subsidiarita, prospešnosť pre občana, efektívnosť financovania, udržanie úrovne kvality a dostupnosti verej.statkov, eu štandard, priestorová určenosť, zníženie nákladov na výkon VS, funkčná štruktúra inštitúcií územ.samosprávy.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

49/ prenos kompetencií a sídelná štruktúra v SR, vznik  SOÚ (spoločné obecné úrady):

-koncipienti reformy (vláda+legislatívci) si osvojili funkčné chápanie regiónu

-pri vymedzení funkcií samosprávy sa uplatnil princíp subsidiarity (zdola)

-regiónu boli pridelené kompetencie, kt. nevedia  racionálne zabezpečiť obce

-časový harmonogram konštituovania VÚC: 2001 prvé voľby poslancov a predsedov VÚC, 1.1.2002 vznikli úrady samosprávnych krajov a začal sa presun prvých pôsobností zo štátu na VÚC (regionálny rozvoj, civilná ochrana, cestovný ruch a dráhy, cestná doprava, divadlá, múzeá a galérie, knižnice, osvetová činnosť, školstvo, telesná kultúra, humánna farmácia, 2003 sociálna pomoc, územné plánovanie, stavebný poriadok, zdravotníctvo, 2004 úsek údržby a správy ciest I. a II. triedy).

-presun kompetencií bol veľmi zložitý proces uskutočňovaný postupne

-cieľom reformy VS v komunálnej rovine bolo hlavne racionálne posilnenie jej pôsobnosti.

-2001 prijatie zákona o obecnom zriadení a zriadené Spoločné obecné úrady (369/1990, 445/2001, 416/2001)

-SOÚ obce zriaďujú na dobrovoľnej báze a rovnocennom postavení bez ohľadu na veľkosť obce

-SOÚ vzniká na základe zmluvy, nie je právnickou osobou, neobmedzuje práva obcí (Metodický pokyn MV SR 04/2002)

-vytvorenie SOÚ vyriešilo problém malých obcí (do 1000 obyv.), kt. nemajú kapacity na zabezpečenie prenesených kompetencií

-SOÚ neriešia problém atomizovanej sídelnej štruktúry, preto ich bude treba nahradiť stabilnejšou a efektívnejšou formou.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

50/  charakterizujte   proces   vzniku samosprávnych   VÚC:

VÚC= územná jednotka vymedzená zákonom, disponujúca právnou subjektivitou, relatívnou ekonom. samostatnosťou a zodpovednosťou, schopnosťou spravovať verej. záujmy, volenými orgánmi.

-samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a potrieb obyvateľov.

-potreba vzniku VÚC zodpovedajúcich za správu nadobecných verej. vecí vyplynula z nutnosti demokratizácie riadenia a zvýšenia výkonnosti ekonomiky

-Maastrichtská dohoda chápe regióny ako nástroj ochrany územnej identity proti rastúcej homogenizácii sveta.

-pri vymedzení VÚC sú kritériá: homogennosť, nodalita, ekonomická a sociálna integrita územia, rozvinutosť a vzájomná prepojenosť infraštruktúrnych systémov, urbanistická integrita, funkčnosť, historická a kultúrno-etnická identita a i. (Európska charta regionálnej samosprávy I.časť)

-VÚC: BA, TT, TN, NR, ZA, Liptovsko-oravsko-turčiansky, ZV, Gemersko-novohradský, SNV, Šarišský, Zemplínsky, KE.

-základ.funkcie: verejno-správne a programové (od nich bola odvodená aj veľkosť VÚC)

-vytvorenie 12 regiónov bolo v súlade s NUTS (=nomenklatúrne jednotky územnej štatistiky v EÚ).

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

51/  postavenie  obce  v  systéme  VS:

-od 1990 územnú samosprávu u nás reprezentujú obce

-369/1990 Zb. o obecnom zriadení: obec je samostatným samosprávnym orgánom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami, má volené orgány (obecné zastupiteľstvá 9-60 poslancov a starostov obcí) na 4 roky

-obec podlieha kontrole ŠS a spolupracuje s ňou

-obecné zastupiteľstvo podľa potreby zriaďuje ďalšie orgány: obecnú radu, odborné komisie, obecnú políciu, požiarny zbor, príp. výkonné a kontrolné orgány.

-obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základ. otázkach života obce (určuje zásady hospodárenia s majetkom obce, schvaľuje rozpočet, územný plán, náležitosti miestnych daní a poplatkov, zvoláva verej. zhromaždenia občanov, schvaľuje platy pracovníkov obec. úradu, zakladá a kontroluje obecné podniky.

-obecná rada je zložená z poslancov zastupiteľstva, starosta ju riadi,je výkon.aj kontrol. orgánom a poradným orgánom starostu

-starosta obce= najvyšší výkonný orgán obce, štatutár obce.

-obecný úrad= výkonný orgán obce, riadený starostom (vo väčších obciach prednostom)

-obecný kontrolór je pracovník obce, kontroluje nakladanie s rozpočtom obce a hospodárenie s obec. majetkom, volí ho zastupiteľstvo.

Obec vs. výkon samosprávy:

-financovanie a správa obec. majetku

-správa miestnych daní a poplatkov (ich využitie)

-výstavba a údržba miestnych komunikácií, verej. priestranstiev, kultúrnych a športových zariadení a i.

-ochrana život. prostredia

-zásobovanie obce

-schvaľovanie územného plánu

-zriaďovanie a rušenie obec. rozpočt. a príspevkov. organizácií

-investičná činnosť

-zabezpečovanie verej. poriadku

Obce sa združujú do stálych alebo dočasných združení (v SR 55 regionál. združení), reprezentantom záujmov obcí v SR je ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska)

ZMOS spolupracuje s orgánmi vlády SR (Rada vlády pre VS, Legislatívna rada vlády+ministerstvá+NR SR).

Únia miest SR reprezentuje špecifické záujmy miest, jej postavenie obdobné ako u ZMOS-u.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

52/  postavenie  VÚC  v  systéme  VS:

-veľkosť a štruktúra VÚC boli odvodené od územného členenia a základných funkcií, kt. by mali plniť: verejno-správne a programové funkcie.

-VÚC= územná jednotka vymedzená zákonom s právnou subjektivitou, relatívnou ekonom. samostatnosťou, schopnou spravovať vlastnými volenými orgánmi na vlastnú zodpovednosť a v prospech občanov podstatnú časť verejných záujmov, vrátane hospodár. a sociálneho rozvoja.

-zákon 135/2001 ustanovil, že základom územ. samosprávy je obec a tvorí ju obec a VÚC (vymedzil postavenie územ. samosprávy v systéme VS, práva, povinnosti a orgány VÚC a obcí)

-pri vymedzení funkcií samosprávneho regiónu sa uplatnil princíp subsidiarity, zverili sa do pôsobnosti VÚC kompetencie nadobecného charakteru.

-legislatíva: postavenie VÚC v systéme VS vymedzuje zákon 302/2001 Z.z. , 303/2001 Z.z.o voľbách do orgánov samospráv. Krajov, 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov ŠS na obce a VÚC, 575/2001 o organizácii ústred. ŠS a jej vzťahov k samosprávam, 446/2001 Z.z. o majetku VÚC (povinnosť zachovať pôvodný účel majetku), 445/2001 o rozpočtových pravidlách,503/2001 o podpore regionál.rozvoja

-pre voľby do zastupiteľstiev VÚC sa tvoria v rámci kraja jedno a viacmandátové voleb. obvody (poslanci sa volia pomerom k počtu obyvateľov)

-vo vzťahu k rozpočtu VÚC štát vyčlenil samostatnú rozpočtovú kapitolu štát. rozpočtu, v kt. vymedzuje príjmy rozpočtov obcí a VÚC, zavádza inštitút vertikálneho fin. vyrovnánania  formou decentralizačnej dotácie zo štát. rozpočtu.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

53/ postavenie a funkcie ústrednej ŠS v systéme VS v SR:

-ŠS= zákl. pojem správnej vedy, osobitý druh štát. činnosti spojený s riadením spoločnosti.

-realizáciou ŠS sa zabezpečuje plnenie vnútorných a vonkajších funkcií, je to jedna z foriem uskutočňovania štát. moci (nariaďovacia a výkonná činnosť)

-výkonná činnosť= vzťah k zastupiteľskému orgánu (parlament), vykonávanie zákonov a ostat. práv. aktov štát. moci, cez ktoré sa realizujú základné funkcie ŠS.

-nariaďovacia činnosť= uplatňovaná metóda voči FO a PO, správne orgány sú oprávnené vydávať: normatívne a individuálne správne akty, používať donútenia (zákonné).

-ŠS je upravená zákonmi, kt. určujú jej zameranie aj prostriedky na dosiahnutie cieľa.

SUBJEKTOM ŠS= samotný štát, predstavovaný sústavou orgánov konajúcich v mene štátu

-za prípadne spôsobenú škodu nezodpovedá orgán ŠS, ale štát

-orgány ŠS sú hierarchicky usporiadané

-nedostatky ŠS: veľká finančná a personálna náročnosť KÚ, náročnosť súčinnosti ústred.orgánov ŠS a KÚ pri realizácii rozpočtového procesu...

-výkon úloh štátu korporatívneho charakteru zabezpečuje samospráva= druhý základ. subsystém VS zameraný na vlastné záležitosti.

-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

54/  miestna  ŠS,  príčiny,  charakteristika, legislatíva  zmien  v  r.2004:

-ukončila sa pôsobnosť orgánov všeob. územnej ŠS

-KÚ pôsobia ďalej ako úrady špecializov. ŠS, riadené MV SR

-bola zrušená sieť OÚ ako 1.stupňa a nahradili ich ObÚ ako špecializovaná sieť MV SR na prvom stupni (ale okresy ako územné jednotky sa nezmenili)

-vznikla asymetrická sieť ďalších úradov špecializovanej ŠS, riadená jednotlivými ministerstvami

-vedúcich ObÚ navrhujú príslušní ministri a menuje vláda (politické nominácie).

Legislatíva r.2004:

-zákon NR SR 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a poplatkoch za komunálny a drobný stavebný odpad

-zákon NR SR 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve

-zákon NR SR 583/2004 Z.z. o rozpočt. pravidlách územnej samosprávy

-nariadenie Vlády SR 668/2004 Z.z. o poukazovaní a rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územ. samospráve

Schválením FD sa začal riešiť problém finanč. autonómnosti obcí a VÚC.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

55/  charakterizujte  vzťahy  medzi  miestnou ŠS a  samosprávou:

-VS= sústava inštitúcií zabezpečujúcich jej výkon (ŠS a samospráva)

-inštitúcie ŠS sú orientované na realizáciu záujmov a potrieb štátu (dodržiavanie práv.noriem, polit. a administratívne ciele, sociálne a ekonomické ciele)

-inštitúcie samosprávy reprezentujú občanmi volení poslanci územ.obvodov, realizujú ciele a záujmy týchto obvodov, majú autonómne postavenie (Ústava SR)

-symetrické usporiadanie VS= v rovnakých územ.obvodoch pôsobia popri sebe inštitúcie ŠS aj samosprávy

-pozitíva symetrie: prehľadnosť deľby územných kompetencií, účinná spolupráca ŠS a S na spoločných cieľoch, transparentnosť finanč.tokov a ich optimálne využitie.

-duálne usporiadanie VS= ŠS a S sú funkčne, inštitucionálne a finančne oddelené, zákonom sú upravené ich vzájomné vzťahy a postavenie

-pozitíva duality: zvyšuje transparentnosť výkonu kompetencií oboch podsystémov, lepšia kontrolovateľnosť plnenia úloh a využívania finanč.zdrojov (vrátane verej.kontroly), zvýšenie zodpovednosti subsystémov pri výkone kompetencií.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

56/  charakterizujte  proces  a  legislatívne prostredie  fiškálnej  decentralizácie  v  SR:

-fiškálna decentralizácia je dôležitou zložkou reformy VS, pretože od nej závisí kvalita decentralizácie VS

-FD sa uskutočnila až k 1.1.2005 a jej predmetom sú len originálne kompetencie (prenesené kompetencie sú financované z rozpočt. kapitol jednotlivých ministerstiev

-nedoriešená FD brzdila reformný proces VS, pretože prenesené kompetencie bez financií nebolo možné dôsledne realizovať (problémom boli najmä VÚC)

-pri FD dôležité rešpektovanie princípov subsidiarity, stimulácie a solidarity

-FD riešila 2 problémy: vyčlenenie celkového objemu finanč. prostriedkov a určenie spôsobu ich rozdelenia samosprávam

Legislatíva:

-zákon NR SR 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a poplatkoch za komunálny a drobný stavebný odpad

-zákon NR SR 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve

-zákon NR SR 583/2004 Z.z. o rozpočt. pravidlách územnej samosprávy

-nariadenie Vlády SR 668/2004 Z.z. o poukazovaní a rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územ. samospráve

-príjmami miestnych rozpočtov sú: daň z nehnuteľností, daň z motorových vozidiel, daň z príjmov FO, miestne dane.

Schválením FD sa začal riešiť problém finanč. autonómnosti obcí a VÚC.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

57/ ekonom.funkcie a majetkové postavenie obcí:

-obec=autonómna ekonomická, právna a sídelná jednotka so špecifickou sociálno-ekonomickou štruktúrou a tiež územná samosprávna jednotka

-ekonomika obcí svojou odvetvovou, sektorovou, veľkostnou, vlastníckou a organizačnou skladbou subjektov určuje postavenie a význam obce v štáte (závisí od nej aj dynamika rozvoja obce

-odvetvová a veľkostná skladba má diverzifikovanú štruktúru stredných a malých ekonom. jednotiek

-vlastnícka štruktúra definuje podiely jednotlivých právnických subjektov (štát, miestna samospráva, súkromní podnikatelia, občania)

-komunálna ekonomika je súčasťou ekonomiky obce, tvorí ju obecný majetok a podnikanie a finančno-rozpočt. hospodárenie

-na fungovanie obecnej ekonomiky má rozhodujúci význam legislatíva

-zmena spoločenského systému po 1989 priniesla znovukonštituovanie miestnych samospráv ako súčasť VS

-významné je obecné vlastníctvo (vychádza z obec. majetku – zákon SNR 369/1990 Zb. § 8 o obecnom zriadení ) a je viazané na územné osídlenie (=vlastníctvo daného územ. spoločenstva, nie kolektívne vlastníctvo)

-majetok obce z vecného hľadiska: nehnuteľnosti, inventár, stroje, zariadenia, majetkové práva a iné aktivity hmotný, nehmotný a finančný)

-realizácia vlastníckeho práva k obec. majetku je v kompetencii obec. zastupiteľstva, správu majetku môžu realizovať obcou zriadené organizácie

-obec je samostatný subjekt vlastníckeho práva, vo vzťahu k právu je právnickou osobou s vlastnou majet.zodpovednosťou

-právom obce ako vlastníka je majetok užívať a požívať výhody plynúce z vlastníctva, vyžívať ho na zákonom dovolené činnosti (aj na dosiahnutie zisku,podmienkou je prospech obce)
-prechod vlastníctva upravoval zákon SNR 518/1990 Zb. (tvorba majetku sa uskutočnila na územnom princípe, ovplyvnená privatizáciou a reštitúciami)

-majetok obce je dôležitým predpokladom: vlastných príjmov obce, rozvoja verejno-prospešných služieb, občianskej vybavenosti, rozvoj podnikateľ. činnosti, možnosť získania úveru, vlastný priamy výkon samosprávy (dôležité sú pravidlá hospodárenia s obecným majetkom)

-obecný majetok delíme: slúžiaci na verejné účely, na podnikateľskú činnosť, na výkon samosprávy:

VEREJNÉ ÚČELY= miestne komunikácie a priestranstva, možno za ne vyberať poplatky, kt. sa použíjú na ich údržbu..

PODNIKATEĽ.ČINNOSŤ= prevádzkovanie výroby/obchodu/

služieb/prác (napr. obecné podniky), príjmy z nich sú obecné.

VÝKON SAMOSPRÁVY= majetok na uspokojovanie potrieb obce (budova obec. zastupiteľ., cintoríny, športoviská...)

-rozhodnutia o hospodárení s obec. majetkom uskutočňuje obec. zastupiteľstvo (politická pluralita)

-§ 9 ods.2 zákona o majetku obcí taxatívne určuje právne úkony nakladania s obec. majetkom podliehajúce rozhodnutiam obec. zastupiteľstva

-dôležitá je kontrola hospodárenia s obec. majetkom, kt. je: vnútorná (obec. kontrolór + obec. nariadenia) a vonkajšia (štát. orgány- daň. úrady, prokuratúra a i.)

FORMY hospodárenia:

-prenájom majetku

-vklad majetku ako podiel do obchod.spoločnosti (513/1991 o zakladaní obecných podnikov)

-majetok ako záruka (napr. bank. úver)

-odpredaj majetku (riešené zákonom)

FORMY podnikania obce:

-podnikať vlastným menom

-zakladať obchodné spoločnosti (kapitálové a osobné)

-zriaďovať rozpočtové a príspevkové organizácie

-zriaďovať iné neziskové organizácie

Obce môžu podnikať buď priamo, alebo vytvárajú podmienky na podnikateľskú činnosť iným subjektom (budovanie infraštruktúry, úprava pozemkov....)

-obecné vlastníctvo je zdrojom vlastných príjmov obce.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

58/   ekonomické   funkcie  a  majetkové postavenie   VÚC:

-majetok VÚC  je tvorený obdobne,ako majetok obcí(otázka 57)

-legislatíva: 302/2001 Z.z. o samospráve VÚC, 446/2001 Z.z. o majetku VÚC, 445/2001 Z.z. o rozpočtových pravidlách, 441/2000 Z.z. o hospodárení s prostriedkami EÚ

-dôležité je hľadisko územnej pôsobnosti VÚC

-VÚC prevzali kompetencie v oblastiach, kt. boli dlhodobo finančne poddimenzované (školstvo, zdravotníctvo, kultúra, sociálna oblasť), veľké investície treba do údržby a opráv prevzatého hnuteľného majetku

-pri uskutočňovaní fiškálnej decentralizácie  bolo nutné rešpektovať princípy subsidiarity, stimulácie a solidarity, aby sa zabezpečila a realizovala: konzistencia a stabilita finančného systému VÚC a administratívna nenáročnosť prerozdeľovania.

-financovanie VÚC musí byť v intenciách a analógii s obcami.

-rozpočet VÚC –vymedzuje zákon ako vlastné a ostatné príjmy, nový aspekt sú tzv.finančné operácie (prevody z mimorozpočt. peňažných fondov, návratné zdroje financovania= úvery, pôžičky, dlhopisy..., možno ich použiť len na krytie kapitálových výdavkov, pri úveroch nad 75 mil.Sk treba súhlas MF SR)

-členenie rozpočtu VÚC: bežný (vyrovnaný/prebytkový) a kapitálový rozpočet (môže byť aj schodkový)

-regulácia zadlženosti územ. samospráv je zákonom upravené.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

59/   princípy  efektívnej  deľby  politickej zodpovednosti   medzi  orgány  VS:

-hierarchická štruktúra orgánov VS zabezpečuje kontinuitu výkonu polit.moci na všetkých stupňoch.

PRINCÍPY efektívneho rozdelenia polit.zodpovednosti:

-princíp politickej ekvivalencie (autonómnosť úrovní vlád)

-princíp fiškálnej ekvivalencie (rozhodnutia o verej.výdavkoch by mala robiť vláda, kt. za úlohu zodpovedá)

-princíp subsidiarity (podstatná časť kompetencií v obciach)

-princíp nedelenej zodpovednosti (nedeliť úlohy medzi štát a samosprávu)

-princíp kompenzácie externalít (medzi správnymi jednotkami).

-ŠS kopíruje vládne polit.zoskupenia, vedúci pracovníci sú menovaní príslušnými ministerstvami, čím sa zabezpečuje dôslednejšie uplatňovanie vládnej politiky na nižších stupňoch riadenia ŠS vo všetkých oblastiach spoločenského a hospodárskeho života spoločnosti

-samospráva nie je verným obrazom centrálnej vlády, politické zoskupenia na miestnych úrovniach sú iné, ako vládne, voľby do samospráv sú skôr o ľuďoch ako o politike, komunálna politika rieši špecifikovanejšie a konkrétnejšie problémy ľudí (v zákonom vymedzených hraniciach), pretože sú bližšie k občanom

-zákonom vymedzenému postaveniu týchto dvoch podsystémov VS zodpovedá aj štruktúra ich orgánov, kt. nesú zodpovednosť za svoje rozhodnutia každý na svojej úrovni pôsobenia (obce riešia miestne/obecné problémy, VÚC riešia kompetencie nadobecného charakteru, kt. by obce nevedeli účinne realizovať, ministerstvá a vláda riešia celospoločenské problémy,utvárajú základ.celospoločen. rámec pôsobenia VS).

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

60/  otvorené  otázky  reformy  VS  v  SR:

Predpoklady úspešnosti reformy VS:

-reforma ako vládna priorita dlhodobého charakteru

-komplexné a systémové chápanie reformy VS

-určenie optimálneho tempa a priorít

-získanie verejnej podpory pre reformu

-zaangažovanie predstaviteľov ústrednej ŠS do reformy

-docielenie konsenzu v chápaní koncepcie a spôsobe jej realizácie medzi vládnucimi polit.silami a polit.opozíciou

-prijatie opatrení pre garanciu kontinuálnej realizácie reformného procesu v súlade s EÚ.

HODNOTENIE priebehu reformy VS:

-vysoký podiel delených kompetencií

-prenesené kompetencie a samosprávna pôsobnosť obcí

-nedoriešené financovanie samosprávy

-nedoriešená organizačná štruktúra VS

-neuplatňovanie princípu efektívn. delenia polit.zodpovednosti

-nedostatky kontroly.

OTÁZKY - OBSAH:

1/ Vysvetlite pojmy: správa, súkromná a VS

2/ Materiálne a formálne vymedzenie verejnej správy

3/ Základné prístupy k skúmaniu správnej vedy

4/ Vznik a charakteristické znaky administratívneho štátu

5/ Základné dimenzie a kríza administratívneho štátu

6/ Organizačné modely VS: hierarchický a participačný

7/ Základ.koncepč.prístupy k formovaniu VS:histor.organický,štruktúrny

8/ Modelové prístupy k formov.vzťahov centrál./ regionál./lokál. vládami

9/ Symetria a dualita v organizačnej výstavbe VS

10/ Spojitý model usporiadania VS

11/ Duálny model usporiadania VS

12/ Princípy koncipovania vzťahov medzi ŠS a samosprávou

13/ Postavenie ŠS v systéme VS

14/ Postavenie samosprávy v systéme VS

15/ Poslanie a charakter Európskej charty miestnej samosprávy

16/ Význam Európskej charty regionálnej samosprávy

17/ Podstata a význam princípu subsidiarity

18/ Hodnotové atribúty územnej samosprávy

19/ Princípy vzťahov medzi úrovňami územnej samosprávy

20/ Všeobecné príčiny reforiem VS

21/ Stratégia reformy New Public Management (NPM)

22/ Prírastková stratégia reformy

23/ Stratégia umierneného manažerizmu

24/Vysvetl.pojmy:decentralizácia,dekoncentrácia,delegovanie,devolúcia

25/ Politická decentralizácia, cieľ a dôsledky

26/ Administratívna decentralizácia, základné formy

27/ Fiškálna decentralizácia, základné formy

28/ Silné a slabé stránky decentralizácie

29/ Konsolidácia sídelnej štruktúry, pojem a ciele

30/ Vzťah medzi decentralizáciou VS a sídelnou štruktúrou

31/ Základné dimenzie optimálnej veľkosti obce

32/ Porovnanie sídelnej štruktúry SR s ostatnými európ. krajinami

33/Vysvetl.pojmy:amalgamizácia,municipalizácia,atomizácia sídel.štrukt

34/ Možné formy konsolidácie sídelnej štruktúry

35/ Modely municipalizácie

36/ Aká je úloha VS v procese zjednocovania Európy

37/ Aká je súvislosť medzi európskou integráciou a reformami VS

38/ Ktoré všeobecne platné princípy sa uplatňujú pri konštituovaní VS

39/ Charakterist.-význam indikatív.zoznamu kľúč.faktorov vstupu do EÚ

40/ Vznik a vývoj VS na území Slovenska do r.1945

41/ Vznik a vývoj sústavy NV, ich charakteristika

42/ Príčiny zrušenia sústavy NV v r.1990

43/ Charakteriz. I.etapu reformy VS po r.1989,ciele,dosiahnuté výsledky

44/ Ciele-výsledky II.etapy reformy VS v SR po r.1995

45/ Stratégia a koncepcia III.etapy reformy VS v SR

46/ Systémový prístup uplatňovaný v III.etape reformy VS v SR

47/ Legislatívne prostredie III.etapy reformy VS, vytvorené v r.2001

48/ Charakteristika prenosu kompetencií - originálne/prenesené

49/ Prenos kompetencií a sídelná štruktúra v SR, vznik SOÚ

50/ Charakterizujte proces vzniku samosprávnych VÚC v SR

51/ Postavenie obce v systéme VS

52/ Postavenie VÚC v systéme VS

53/ Postavenie a funkcie ústrednej ŠS v systéme VS v SR

54/ Miestna ŠS, príčiny, charakteristika, legislatíva zmien v r.2004

55/ Charakterizujte vzťahy medzi miestnou ŠS a samosprávou

56/ Charakterizujte proces a legislatívu fiškálnej decentralizácie v SR

57/ Ekonomické funkcie a majetkové postavenie obcí

58/ Ekonomické funkcie a majetkové postavenie VÚC

59/ Princípy efektívnej deľby politic. zodpovednosti medzi orgány VS

60/ Otvorené otázky reformy VS v SR