Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / právo

seminárka - verejné právo (pravo-praca.doc)

1 VERÉJNE PRÁVO SR

1.1        Štátne (ústavné) právo

Predmetom tohoto práva sú najvýznamnejšie spoločenské vzťahy, upravené v systéme právnych noriem najvyššej právnej sily - v Ústave SR a v ústavných zákonoch.

Štátne právo je východiskom pre všetky ostatné právne odvetvia. Upravuje základné spoločenské vzťahy spojené s realizáciou štátnej moci, základy organizácie štátu a spoločnosti, hospodárstva štátu, uplatňovania zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, základné práva a slobody občanov atď.

Základným právnym prameňom je Ústava SR ako normatívny právny akt s najvyššou právnou silou.

1.2        Správne (administratívne) právo

Správne právo upravuje spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú pri výkone verejnej správy. Správne právo slúži k ochrane verejných záujmov, upravuje vzťahy medzi hierarchicky podriadenými subjektami, upravuje vzťahy spojené s organizáciou a činnosťou verejnej správy, teda výkonných orgánov štátu ako aj neštátnych verejnoprávnych organizácií, teda orgánov územnej a záujmovej samosprávy.

Upravuje tie vzťahy v oblasti verejnej správy, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi voči fyzickým a právnickým osobám a medzi správnymi orgánmi navzájom. Správne právo sa člení na hmotné a procesné.

Správne právo hmotné. Označuje sa aj ako materiálne správne právo a zahrňuj e administratívnoprávne normy upravujúce práva a právom chránené záujmy a povinnosti subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov (štát, orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, fyzické a právnické osoby).

Správne právo procesné. Označuje sa aj ako formálne správne právo a zahrňuje procesný postup subjektov, ktorý sa aplikuje pri uplatňovaní práv a povinností, za účelom ktorých subjekty vstupujú do právnych vzťahov.

Subjektami správneho konania sú samotné správne orgány (uskutočňujú správne konanie a rozhodujú o veci, ktorá je predmetom konania) a fyzické alebo právnické osoby (účastníci konania).

Správne konanie začína na návrh účastníka alebo na podnet správneho orgánu. Správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci a zaobstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Rozhodnutie musí obsahovať: výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Na rozdiel od niektorých iných odvetví nášho právneho poriadku nie je správne právo kodifikované formou vlastného kódexu. Je to dané skutočnosťou, že zahrňuje širokú oblasť spoločenských vzťahov na rôznych úsekoch života spoločnosti, z čoho vyplýva aj značná mnohotvárnosť noriem správneho práva a veľké množstvo normatívnych aktov.

1.3 Finančné právo

Vyčlenilo sa zo správneho práva. Upravuje podmienky hospodárenia štátu a verejné finančné vzťahy. Charakterizuje ho skutočnosť, že subjektom upravovaných finančnoprávnych vzťahov je vždy štát, resp. štátny orgán. Toto odvetvie práva sa vnútorne člení nasledovne:

1. Rozpočtové právo

- právne upravuje vzťahy súvisiace s vytváraním a uplatňovaním verejných rozpočtov, predovšetkým štátneho rozpočtu, rozpočtov územnej samosprávy a štátnych fondov.

Pri zostavovaní štátneho rozpočtu určuje rozpočtové zásady: jednotnosť (obsahová a organizačná jednota a jeho úplnosť), účelnosť (použiteľnosť rozpočtových prostriedkov len na vopred určené účely), hospodárnosť (plnenie úloh s minimálnymi výdavkami ale potrebnou kvalitou), časovej obmedzenosti (použiteľnosti prostriedkov len počas rozpočtového obdobia) ai.

Určuje aj zdroje rozpočtových príjmov (priame a nepriame dane a ostatné príjmy) a smerovanie výdavkov štátneho rozpočtu. Rozpočty územnej samosprávy vyjadrujú ekonomickú samostatnosť krajskej a obecnej samosprávy a vzťahy ku štátnemu rozpočtu. V rámci aproximácie nášho práva s právom EU možno očakávať, že hospodárenie územnej samosprávy sa dostane pod odbornú verejnú kontrolu a rozpočty nebudú môcť byť deficitné.

b) Daňové právo

- upravuje povinné peňažné platby v rámci daňovej sústavy.    

c) Poplatkové právo

- upravuje povinné peňažné platby vyberané orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy, súdnej správy, prokuratúry atď. Poplatky sa členia na štátne (súdne a správne poplatky) a miestne (za používanie verejného priestranstva, za ubytovacie kapacity, za kúpeľný a rekreačný pobyt, zo vstupného, z predaj a alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, z reklamy, za zábavné hracie prístroje a predajné automaty, za psa atď.).

d) Colné právo

- upravuje povinné peňažné platby pri prechode tovaru cez štátnu hranicu (dovozné, vývozné, vyrovnávacie, antidumpingové a odvetné clo).

e) Menové právo

- upravuje záležitosti meny a peňažného obehu v štáte.

f) Devízové právo

- upravuje práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní a prijímaní finančných úverov do a zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí a pri ďalších devízovoprávnych vzťahoch.

g) Poistné právo

- upravuje vzťahy v rámci poisťovníctva, reguluje podnikanie na tomto úseku so zvýšeným rizikom pre účastníkov poistenia.

1.4        Právo sociálneho zabezpečenia

Upravuje širokú varietu právnych vzťahov, prostredníctvom ktorých sa zabezpečujú ústavné sociálne práva občanov. Upravuje vzťahy a právne postavenie inštitúcií, ktoré zmierňujú a odstraňujú následky sociálnych udalostí, v ktorých sa ľudia môžu ocitnúť a ktoré sú upravené právnymi aktmi.

Ide najmä o zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie (starobný, invalidný alebo vdovský dôchodok), sociálnu pomoc o osoby, ktoré si svoje potreby nemôžu zabezpečiť samy, štátne výdavky sociálneho zabezpečenia (napr. rodičovský príspevok, príspevok na pohreb, prídavok na dieťa a pod.).

V tejto oblasti u nás postupne dochádza k zjednocovaniu doteraz značne roztrieštenej právnej úpravy.

Základným pilierom kvalitatívne nového reformovaného systému sociálneho zabezpečenia sa stáva sociálne poistenie. Iba doplnkový charakter v novom systéme majú jeho dve súčasti, a to je štátna podpora asociálna pomoc.

1.5        Trestné právo

Určuje, ktoré spoločensky škodlivé činy sú trestné a stanovuje tresty za ich spáchanie. Rozlišuje sa trestné právo hmotné a procesné.

Trestné právo hmotné predstavuje odvetvie práva, ktoré chráni spoločnosť, ústavné zriadenie, práva a oprávnené záujmy občanov a organizácií pred útokmi nebezpečnými pre spoločnosť.

Medzi ostatnými odvetviami práva má integrujúcu povahu pretože chráni širokú paletu hospodárskych, obchodných, majetkových, rodinnoprávnych, správnych a iných vzťahov, ktoré upravujú právne predpisy týchto právnych odvetví.

Chráni tieto vzťahy pred útokmi fyzických osôb, ktoré vykazujú vysokú mieru spoločenskej nebezpečnosti. Určuje čo je trestný čin, stanovuje skutkové podstaty jednotlivých trestných činov, stanovuje ich právne následky vo forme trestov a ochranných opatrení a výchovne pôsobí na členov spoločnosti. Základným prameňom trestného práva je Trestný zákon.

Trestné právo procesné upravuje postup (proces) smerujúci k tomu, aby trestné činy boli zo strany orgánov činných v trestnom konaní

(vyšetrujúce  policajné  orgány,  prokuratúra   a súd)  patrične  zistené   a ich páchatelia boli spravodlivo, na základe práva, potrestaní.

Určuje postup pri trestnom konaní, v jeho jednotlivých fázach: prípravné konanie, predbežné prejednanie obžaloby, hlavné pojednávanie, odvolacie konanie, vykonávacie konanie. Základným prameňom trestného práva procesného je Trestný poriadok.

1.6 Medzinárodné právo verejné

Je súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku. Vymedzuje ako súbor právnych predpisov, ktoré upravujú vzťahy medzi štátmi, ich vzťahy k medzinárodným organizáciám, vzájomné vzťahy medzi medzinárodnými organizáciami a niektoré vzťahy jednotlivcov k štátu.

2 SÚKROMNÉ PRÁVO SR

2.1        Občianske právo

Občianske právo je základným a určujúcim prvkom celého systému súkromného práva.

Predmetom jeho právnej úpravy sú občianskoprávne vzťahy, ktoré sú majetkovými vzťahmi fyzických a právnických osôb ako aj majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom a vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb.

Jeho základným prameňom je Občiansky zákonník, ktorý upravuje predovšetkým vzájomné majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom. Normy občianskeho práva upravujú aj právne prostriedky vzniku, zmeny a zániku týchto vzťahov.

Občianske právo procesné tvoria právne normy, ktoré upravujú spoločenské vzťahy, vznikajúce v súdnom konaní v občianskoprávnych veciach.

Upravuje postup súdov a účastníkov konania v občianskoprávnych sporoch, ustanovuje zásady súdneho konania v občiansko právnych veciach, ustanovuje práva a povinnosti súdu i účastníkov konania v občianskom procese, zásady súdneho zisťovania a rozhodovania, zásady odvolacieho konania a iné otázky súvisiace s riešením sporov v občianskom práve. Základným prameňom občianskeho procesného práva je Občiansky súdny poriadok.

2.2        Rodinné právo

Upravuje vzťahy vznikajúce v rodine, tj. založené manželstvom alebo na základe príbuzenstva. Sú to vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi a ich prostredníctvom aj medzi ostatnými príbuznými, najmä medzi starými rodičmi a deťmi a čiastočne aj súrodencami. Okrom (oho reguluje aj vzťahy náhradnej rodinnej výchovy individuálnej ako je osvojenie, pestúnska starostlivosť a zverenie dieťaťa do výchovy iného občana alebo rodiča.

Základným prameňom rodinného práva je zákon o rodine, na ktorý nadväzujú ďalšie normatívne akty. Ďalším významným prameňom slovenského rodinného práva je Občiansky zákonník, ktorého ustanovenia sa použijú subsidiárne, ak určitý vzťah nie je upravený zákonom o rodine, napr. majetkové vzťahy medzi manželmi. Pre úpravu rodinnoprávnych vzťahov majú význam aj predpisy správneho práva, napr. zákon o matrikách, ktoré však majú už verejnoprávny charakter.

2.3        Obchodné právo

Upravuje spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú pri podnikaní v oblasti ekonomiky, predovšetkým právne postavenie podnikateľov, obchodnozáväzkové vzťahy ako aj ďalšie vzťahy súvisiace s podnikaním. Obchodné právo je previazané s občianskym právom.

Subjektami obchodného práva sú právnické osoby, ktorými sú najmä obchodné spoločnosti (verejná obchodná, komanditná a akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným), družstvá, štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, ale aj fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia.

Základným prameňom obchodného práva je Obchodný zákonník.

2.4        Pracovné právo

Aj keď sa zvykne zaraďovať pracovné právo medzi odvetvia súkromného práva nieje toto zaradenie jednoznačné. Ide o právne odvetvie so silným sociálnym nábojom.

Verejnoprávne zásahy štátu do značnej miery obmedzujú zmluvnú voľnosť subjektov. Ich postavenie aj metóda právnej regulácie nie je typická pre súkromné právo. Preto možno povedať, že pracovné právo napriek prevládajúcim prvkom súkromnoprávnej povahy do určitej miery odráža aj charakteristiky verejného práva.

Upravuje spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú na základe účasti občanov pri výkone závislej práce, tj. práce pre iného a nie pre seba. Sú to predovšetkým pracovnoprávne vzťahy, pri ktorých fyzická osoba zamestnanec prepožičiava svoju pracovnú silu zamestnávateľovi, ktorý môže mať postavenie fyzickej ale aj právnickej osoby. Obvykle ide o pracovný pomer alebo vzťahy založené na dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pracovné podmienky, mzda a náhrada mzdy atď.

Patrí sem aj právna úprava spoločenských vzťahov, ktoré na ne nadväzujú, napr. kolektívne vyjednávanie, postavenie zástupcov zamestnancov, právna úprava zamestnanosti a vzťahy zodpovednosti z porušenia pracovnoprávnych povinností.

V právnej úprave pracovného práva má stále významné postavenie pracovnoprávna ochrana rizikových kategórií na trhu práce.

Ide najmä o ochranu tehotných žien, mladistvých, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých zamestnávanie sa najmä v trhových podmienkach stalo veľmi problematické.

2.5 Medzinárodné právo súkromné

Je súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku, pričom jeho právne normy sa v jednotlivých štátoch líšia. Upravuje vzťahy slovenských občanov k cudzine v oblasti práva občianskeho, rodinného, dedičského, ako aj vzťahy slovenských podnikov k cudzozemským organizáciám v oblasti medzinárodného obchodného styku.

Ide o riešenie problémov kolízie práva domáceho a cudzieho, keď súd musí najskôr rozhodnúť otázku podľa ktorého práva má daný právny vzťah posudzovať.

Napr. pri posudzovaní platnosti manželstva, ak boli zachované predpisy jedného štátu, ale porušené predpisy druhého štátu, ktorého občanom je druhý z manželov.

Právo štátu, podľa ktorého treba postupovať v právnom vzťahu s cudzím prvkom, určujú kolízne právne normy. Tieto nestanovujú práva a povinnosti, ale usmerňujú resp. odkazujú na právo určitého štátu, stanovujú kritériá tohto určenia.

Kolízne normy sú súčasťou medzinárodného práva súkromného, ich prameňom sú medzištátne zmluvy.

3 SOCIÁLNA PRÁCA

3.1 Sociálna práca

-  je odborná činnosť, ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnym inštitúcií zameraných na komplexnú starostlivosť o človeku, na efektívne fungovanie sociálneho zabezpečenia a pomoc jednotlivcom, rodinám, skupinám alebo komunitám. Ako odborná činnosť pomáha upravovať alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín, komunít, sociálneho prostredia a spoločenských inštitúcií. Ovplyvňuje uskutočnenie vhodných sociálnych zmien v prospech kvality života ľudí. Sociálna práca je komplexným nástrojom starostlivosti o rozvoj človeka. Je činnosť, ktorú možno vyjadriť ako „pomoc k svojpomoci“, ako rozvíjanie sebaúcty, vlastnej zodpovednosti, využitie osobných schopností, medziľudských vzťahov a zdrojov.

Sociálna práca je profesionálna činnosť, ktorá vyžaduje vysokú odbornú prípravu, osobnú zrelosť, životné skúsenosti, vybrané etické postoje. Predpoklady na vykonávanie činnosti v sociálnej práci sú vyššie odborné alebo vysokoškolské vzdelanie.

Predmet sociálnej práce

- je skúmanie príčin, za ktorých dochádza k sociálnemu problému u jednotlivcov, skupín a komunít v konkrétnych sociálnych podmienkach (ekonomických, psychologických, zdravotných, výchovných). Stanovením reálnej diagnózy vytvára predpoklad na riešenie sociálnych problémov a súčasne skúma možnosti prevencie, resociálizácie a hodnotí dosiahnuté zmeny a výsledky vlastnej činnosti. Sociálna práca popri tom, že čerpá a využíva množstvo vedných odborov a vedných disciplín, ktoré syntetizuje a zovšeobecňuje a postupne si vytvára vlastné metodické postupy.

Obsah sociálnej práce

Základným poslaním je život humanizovať, pomáhať vytvárať reálne dôstojné prostredie pre každý individuálny život, bez ohľadu na to, v akom stave sa jednotlivec, skupina nachádza a čo spôsobilo exitujúci stav.

Úlohy sociálnej práce

Úlohy sociálnej práce spočívajú vo funkčnej závislosti riešenia sociálnych problémov. Sociálne problémy sú určujúcim pojmom, ktoré vymedzujú, ohraničujú typológiu sociálnej práce, a tým aj jej odlišnosť od ostatných vedných odborov a povolaní.

Objekt sociálnej práce

O objekte sociálnej práce hovoríme v súvislosti so sociálnom prácou ako teoretickou činnosťou a jej výskumom. Objektom sociálnej práce sú: sociálne javy a problémy, príčiny prečo i nim dochádza, vzťah jednotlivcov, skupín alebo komunít  k sociálnym problémom, príčinám ich vzniku, prevencia sociálnych problémov, metódy a techniky  a iná súvisiaca problematika.

Subjekt sociálnej práce

Pod subjektom rozumieme vnímajúcu, chápajúcu, premýšľajúcu bytosť. Sociálny subjekt v takomto chápaní má právo, možnosť, ale aj dostatok angažovanosti a zodpovednosti za vlastnú sociálnu pozíciu v spoločenskom prostredí, čo je výrazom spoločensky žiadúceho prístupu k sociálnej problematike a k sociálnej zodpovednosti. Pod subjektom sú chápané orgány, inštitúcie a organizácie, ktoré sociálnu prácu realizujú.

Sociálna situácia

- je stav, ktorý vzniká v dôsledku existencie človeka ako spoločenského jedinca a to v procese jednotlivca a jeho sociálneho prostredia. Sociálna situácia môže mať pre jednotlivca pozitívny, ale aj negatívny význam, ale môže mať pre neho aj bezvýznamnú situáciu.

Sociálny prípad

Sociálnym prípadom sa stáva jednotlivec, ktorý za normálnych okolností je schopný viesť nezávislý život, ale osud ho zahrnul takými prekážkam, že nie je schopný ich zdolať.

Sociálny klient

Tento termín sa používa v situáciách a pracovných kontaktoch keď je jednotlivcovi ponúkaná alebo poskytovaná konkrétna služba.

Sociálna pomoc

- je súbor  opatrení, dávok, služieb, ktoré sú poskytované štátom a neštátnymi inštitúciami a organizáciami občanom v stavu sociálnej núdze s cieľom saturovať ich potreby v nevyhnutnom alebo primeranom obsahu za ich výraznej a aktívnej spoluúčasti.

3.2 Sociálna politika

Sociálnu politika vnímame ako spôsob ochrany a formy sociálneho regulovania.  Je ovplyvňovaná existujúcim politickým systémom a spätne a výrazne ovplyvňuje politický systém. Vychádza z rešpektovania kultúrno-spoločenských podmienok, tradícií v sociálnom regulovaní, rešpektovania regionálnych aspektov, z chápania rovnosti a sociálnej spravodlivosti, rozdielnych názorov na mieru zodpovednosti jednotlivca, postavenia a funkcie rodiny, miesta a funkcie neštátnych subjektov, postavenia a možnosti pôsobenia obcí v sociálnej oblasti a prirodzene z funkcií štátu ako subjektu sociálnej politiky a garanta.  Základným zámerom sociálnej politiky je rozvojová tendencia jednotlivcov, skupín a spoločnosti ako celku.

Metóda sociálnej práce

- je presne vymedzený a definovaný spôsob poznávania a riešenia sociálnych javov: identifikovania sociálneho problému, situácie, jej zmierňovanie, vyhodnocovanie sociálnych opatrení a spôsobu rehabilitácie, sociálny výskum a zovšeobecnenie výsledkov výskumu, tvorba  a rozvoj samotných metód, metodiky a modelov sociálnej práce.

Metodika sociálnej práce

- je logický súhrn presne určených postupov, metód a techník sociálnej práce zameraných na skúmanie sociálnych javov a na dosiahnutie cieľa vopred stanovených sociálnych opatrení sociálnej práce. Ide o súhrn viacerých metód sociálnej práce s vymedzením ich rozsahu, priestoru a časovej postupnosti.

Metodológia sociálnej práce

- je vedná disciplína, ktorá skúma proces tvorenia vedeckých poznatkov a ich systémov v sociálnej práci. Zaoberá sa filozofickými, gnozeologickými, logickými, psychologickými a inými problémami vedeckých metód, metodických postupov a problémami metodík v sociálnej práci. Záujmom tejto disciplíny je: tvorba,  hodnotenie efektu používania metód práce v praktickej sociálnej práci, pri získavaní empirických poznatkov a tvorbe teoretických zovšeobecnení.

4 APILKÁCIA PRÁVA V SOCIÁLNEJ PRÁCI

4.1 SOCIÁLNE PRÁVO

Sociálne právo je súhrn všeobecne záväzných právnych noriem upravujúcich kvalitu, kvantitu a základný právny rámec sociálnej politiky konkrétneho štátu. Tieto normy majú zvláštnu štátom upravenú a uznávanú formu a ich dodržiavanie je štátom kontrolované a vynucované.

Keďže sociálna práca je nástrojom realizácie sociálnej politiky, sociálne právo vymedzuje aj priestor, obsah, formy a podmienky realizácie sociálnej práce. Sociálne právo tak umožňuje sociálnej práci napĺňať základné princípy sociálnej politiky spoločnosti.

Medzi sociálne právo zaraďujeme: pracovné právo, právo na sociálne zabezpečenie, občianske právo, rodinné právo, správne právo, trestné právo, správne právo.

Sociálna práca je praktická činnosť a zároveň teoretická činnosť, ktorá skúma praktickú sociálnu prácu, analyzuje sociálnu problematiku, postupy a výsledky jej riešenia, koncipuje teoretické zovšeobecnenia a doporučenia na ich aplikáciu v praktickej sociálnej práci.

4.2 NADÁCIA ROZUM A CIT

Nadácia Rozum a Cit začala oficiálne svoju činnosť dňa 9.5.1997, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o jej registrácii na Ministerstve vnútra SR, Sekcie verejnej správy, Odboru všeobecnej vnútornej správy.                        

Poslanie a ciele

Hlavným poslaním nadácie Rozum a Cit je pomáhať opusteným, týraným, zanedbávaným, postihnutým deťom, deťom bez rodín a deťom z detských domovov prežiť normálne detstvo uprostred rodiny, na ktoré majú všetky deti bez rozdielu právo. Vychádzajú  pritom z presvedčenia, že detský domov nie je a ani nemôže byť pre žiadne dieťa ozajstným domovom. Preto sa zameriavajú  na podporu náhradných rodín, ktoré sú pre mnohé deti z detských domovov jedinou možnosťou, ako získať vlastnú rodinu.
Cieľom nadácie je, aby čo najviac detí získalo nový, skutočný domov, lebo tak majú šancu vyvíjať sa ako harmonické osobnosti.

Činnosť nadácie Rozum a Cit je zameraná troma hlavnými smermi:

Nadácia pomáha tým náhradným rodinám, ktoré chcú prijať dieťa z detského domova alebo ústavu, prípadne už majú deti v náhradnej rodinnej starostlivosti a chcú vytvoriť podmienky pre bývanie (rekonštrukcia domu, kúpa bytového zariadenia).

Nadácia poskytuje finančnú podporu 5 000 Sk každému dieťaťu, ktoré prechádza z detského domova do náhradnej rodiny. Deti musia často do detského domova vrátiť aj veci, ktoré majú oblečené na sebe pri príchode do novej rodiny.

Nadácia podporuje náhradné rodiny, ktoré sa snažia zabezpečiť trvalý domov opusteným deťom. Náhradná rodinná starostlivosť zaniká v 18 roku dieťaťa a tieto by sa bez pomoci svojich náhradných rodičov ocitli na ulici. A keďže náhradná rodina naozaj funguje ako ozajstná rodina, títo rodičia majú  snahu postarať sa o všetky svoje deti.

Nádej pre opustené deti

Existuje  možnosť ako opusteným deťom vrátiť pocit, že majú rodinu. Je ňou náhradná rodinná starostlivosť, kde výchovu opustených detí preberajú "náhradní rodičia".Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje významný právny prostriedok pomáhajúci riešiť nepriaznivú životnú situáciu detí, o ktoré sa ich vlastní rodičia nestarajú buď z objektívnych dôvodov, alebo svoje rodičovské práva zneužívajú, či závažným spôsobom zanedbávajú.
V zmysle platnej úpravy sa pod pojem náhradná výchova zaraďuje náhradná rodinná starostlivosť a ústavná výchova.

4.3 FORMY NÁHRADNEJ RODINNEJ STAROSTLIVOSTI

4.3.1 Adopcia / Osvojenie (Zákon č. 94/1963 Zb., o rodine v znení neskorších predpisov).

Adopcia a osvojenie sú dva výrazy pre ten istý právny vzťah.    

Adoptovať si je možné iba neplnoleté dieťa. O adopcii rozhoduje súd a pred jeho rozhodnutím musia uplynúť najmenej tri mesiace, počas ktorých sa záujemca stará o dieťa na vlastné náklady.  Rodičia, ktorí si adoptujú dieťa, nadobúdajú rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia. Bez súhlasu biologických rodičov však nie je možná.  Zákon o rodine pozná dva druhy adopcie/osvojenia: zrušiteľné a  nezrušiteľné.

Zrušiteľná adopcia (adopcia 1.stupňa - jednoduché osvojenie) je starostlivosť, kedy prechádzajú práva a povinnosti rodičov na osvojiteľa, ale v rodnom liste dieťaťa zostávajú uvedení pôvodní rodičia dieťaťa. Toto osvojenie možno zrušiť. Vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou osvojením zanikajú. Tento typ osvojenia je podmienkou v prípade prijatia dieťaťa mladšieho ako jeden rok, pretože nezrušiteľne osvojiť možno iba dieťa staršie ako jeden rok.

Pri nezrušiteľnej adopcii (adopcii 2.stupňa) sú osvojitelia zapísaní do rodného listu namiesto biologických rodičov. Toto osvojenie nemožno zrušiť. Osvojiť dieťa môže manželská dvojica, jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve alebo tiež osamelá osoba v prípade, ak je predpoklad, že toto osvojenie bude plniť spoločenské poslanie.Do adopcie sa však v prevažnej miere dostávajú len tzv. ideálne deti - maličké, zdravé a bielej pleti. Tieto zostávajú pri návštevách záujemcov o adopciu nepovšimnuté. Práve pre nich je jedinou šancou pestúnska starostlivosť a profesionálna náhradná výchova v rodine. Rodiny, ktoré sa rozhodnú pre tento spôsob života, chcú dávať lásku a ponúkať ochranné krídla. A práve preto do rodín prijímajú deti, ktoré nemajú takmer žiadnu šancu na adopciu. Pestúnske a profesionálne rodiny ponúkajú opusteným deťom ozajstný domov. A to je tam, kde je mama, otec a súrodenci.

4.3.2 Zverenie dieťaťa do výchovy inému občanovi ako rodičovi(§ 45 Zákona o rodine)

Rozsah práv a povinností voči dieťaťu vymedzuje súd. Vyživovaciu povinnosť rodičia voči svojmu dieťaťu plnia na základe rozsudku súdu k rukám občana, ktorému je dieťa zverené do výchovy.

4.3.3 Opatrovníctvo nad maloletým dieťaťom
(§ 78 Zákona o rodine)

Právna úprava opatrovníctva vychádza z požiadavky zabezpečiť výchovu a zastupovanie maloletého dieťaťa, ktorého rodičia zomreli, boli zbavení rodičovských práv alebo nemajú spôsobilosť k právnym úkonom v plnom rozsahu. Opatrovníkom môže byť príbuzný dieťaťa, prípadne príslušný okresný úrad alebo obec. Opatrovník však nemá povinnosť osobne sa o dieťa starať. Ak sa opatrovník o dieťa osobne stará a nahradzuje tým rodičovskú starostlivosť v plnej miere, vznikajú jemu aj dieťaťu nároky ako pri pestúnskej starostlivosti.

4.3.4 Pestúnska starostlivosť
(Zákon č. 265/1998 Z. z., O pestúnskej starostlivosti a príspevkoch pestúnskej starostlivosti).

Pestúnska starostlivosť je osobitnou formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorú riadi, kontroluje a hmotnou podporou zabezpečuje štát.  Dieťa sa zveruje do starostlivosti jedinca alebo manželskej dvojici. Pestúni majú právo rozhodovať o bežných veciach dieťaťa, v rozhodovaní o zásadných veciach žiadajú súhlas biologických rodičov, prípadne rozhodnutie za nich vydáva súd. O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti rozhoduje súd. Pestúnska starostlivosť vzniká rozhodnutím súdu a zaniká uplynutím 18 rokov.
V prípade zverenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nie je zásadne vylúčený styk biologických rodičov s dieťaťom. Rozhodovanie o najdôležitejších otázkach (o voľbe povolania, cestovaní dieťaťa do zahraničia a pod.) zostáva vyhradené pokrvným rodičom, pokiaľ nie sú zbavení rodičovských práv.

4.3.5 Profesionálna náhradná výchova v rodine

Profesionálna náhradná výchova v rodine bola u nás prvýkrát právne zakotvená v r. 1993 v zákone č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach. Detské domovy v tom čase patrili pod rezort školstva. Zámerom zákonodarcu bolo vytvoriť taký typ náhradnej rodinnej výchovy, v ktorom by sa spájali výhody rodinného prostredia s dostupnosťou odbornej pomoci pri výchove. Profesionálna náhradná výchova v rodine bola určená pre tie deti, ktoré si nebolo možné osvojiť a pre ktoré sa nenašli ani pestúnske rodiny. To znamená pre skupinu detí znevýhodnenú tým, že ide o deti staršie, súrodenecké skupiny, deti rómske, deti s výchovnými problémami, deti mentálne či psychicky postihnuté, deti, ktoré sú v kontakte s rodičmi, ale rodičia ich nemôžu sami vychovávať.

Od 1.1.1997 prešli detské domovy a vtedy dojčenské ústavy pod rezort Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy zakotvil možnosť zriaďovať pri detských domovoch profesionálne náhradné rodiny.
Od 1.7.1998 problematiku profesionálneho rodičovstva právne vymedzuje v § 26 zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a vyhláška MPSVaR SR č. 198/1998 Z. z.. Profesionálnu náhradnú výchovu v rodine môže vytvoriť aj osamelá žena alebo muž, nemusí ísť teda len o manželov, aj keď sa hovorí o rodine.
Profesionálny rodič je zamestnancom detského domova, z čoho vyplývajú aj všetky pracovno-právne vzťahy.  V profesionálnej náhradnej rodine možno poskytovať starostlivosť najviac trom deťom, ak sú zamestnancami detského domova manželia, starostlivosť sa môže poskytovať najviac šiestim deťom.  Ak dieťa vyžaduje liečebno-výchovnú starostlivosť (t. j. činnosť zameranú na zmiernenie porúch telesného, zmyslového, duševného, osobnostného a sociálneho vývinu) alebo ide o dieťa vážne psychicky narušené, považuje sa na určenie počtu detí za dve deti.

Kto sú náhradní rodičia, pestúni, ktorým pomáha nadácia Rozum a Cit?
Je to zvláštny druh ľudí, ktorí si na svoje bedrá dobrovoľne nakladajú starosti s deťmi, ktoré vo svojom krátkom živote prešli všeličím. Ich celoživotným poslaním je pomáhať deťom, ktoré osud postavil ďaleko mimo štartovaciu čiaru. Musia prekonávať mnoho prekážok. Vo väčšine prípadov sa potýkajú s  nevyhovujúcou právnou úpravou náhradnej rodinnej starostlivosti a nepochopením zo strany verejnosti. Často žijú v skromných pomeroch.
Pýtate sa, prečo to vlastne tí ľudia robia? Odpoveď je naozaj jednoduchá: z lásky k deťom. A tiež pre dobrý pocit z dobrého života.  

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. Žilová, A.: Kapitoly z teórie sociálnej práce I. Žilina: EDIS, 2000. ISBN 80-7100-783-8

2. Strieženec, Š.: Úvod do sociálnej práce. Trnava: TRIPSOFT, 2001. ISBN 80-968294-6-7

3. Tokárová, A. a kol.: Sociálna práca. Prešov: FF PU, 2003. ISBN 80-968367-5-7

4.Právo

Meilové adresy:

www.obcan.sk

www.mpsvr.sk

www.jaspi.sk