Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Filozofická fakulta / Dejiny praveku

Prednášajúci: prof.Furmánek (pravek_2.doc)

1 a) vývoj klímy v pleistocéne (2 mil prnl)

- štvrtohory - pleistocén - ráz krajiny sa niekoľkokrát zmenil v dôsledku striedania sa piatich ľadových dôb -glaciálov (Donan, Gunz, Mindel, Riss, Virm) s medziľadovými obdobiami - interglaciálmi, v ktorých priemerná ročná teplota bola vyššia ako v súčasnosti. Menila sa aj fauna a flóra krajiny, čomu sa prispôsobovali aj ľudské komunity, ich obydlia, nástroje a zdroje obživy. Spoločnou črtou všetkých paleolitických spoločenstiev však bolo neproduktívne hospodárstvo, založené na love divo žijúcich zvierat a zbere rôznych plodov a rastlín.

1 b) Prejavy náboženských predstáv v praveku

Náboženská symbolika a nepochybne aj kultové určenie sa skrýva v antropomorfnej a zoomorfnej plastike, idoloch, miniatúrach, predmetoch, ktorých funkciu nevieme vysvetliť, vo výzdobe hlin. a kovových predmetov.

Nábožen. obrady v dobe bronzovej mali nepochybne rôznorodý priebeh, diferencovaný podľa konkrétnych božstiev, ku ktorým sa upierali. Obetiny boli nielen vecné, ale aj zvieracie a boli obetovaní aj ľudia. Tak ako po celý pravek sa stretávame s kultom plodivej sily, slnka a ohňa a azda aj s kultom mesiaca.

2.a) vývoj klímy v holocéne (8200 -8500prnl až dnes)

- k osídleniu dochádza v priaznivých prírodných podmienkach stredného holocénu, v tzv. atlantickej fáze, vyznačujúcej sa na našom území vlhkejším oceánskym, ale pomerne teplým podnebím, v ktorej nastáva rozšírenie zmiešaných dúbrav a vo vyšších polohách aj smrečín. Kvôli rozširovaniu polí a získavaniu dreva na stavebné účely sa začína odlesňovať krajina a v osídlených regiónoch dochádza k postupnej, ale nenásilnej premene prírodného prostredia.

Na sklonku stredného neolitu nositelia bukovohorskej kultúry v relatívne krátkom čase opustili svoje osady, čo sa dá vysvetliť iba zmenou klímy. Začiatkom 4. tisícročia prnl nastalo obdobie rýchleho striedania vlhkejších oceánskych a suchších kontinentálnych výkyvov (tzv. epiatlantická fáza).

2. b) Prejavy spoločenskej diferenciácie v arch. prameňoch

Doteraz sledované osídlenia starého i stredného neolitu Slovenska sa v archeol. prameňoch javia ako jednoliata, sociálne nediferencovaná spoločnosť, v ktorej musíme logicky predpokladať osobitné postavenie niektorých jedincov, koordinujúcich základnú ekonomickú činnosť a vykonávajúcich kultové obrady. Náznaky špecializácie v určitých výrobných odvetviach, depoty štiepanej alebo brúsenej industrie, výšinné osady a neraz aj postupný, niekde náhly zánik dovtedy kultúrne homogénnych komunít signalizujú už koncom stredného neolitu začiatky premien aj vo vnútornej štruktúre vtedajších spoločenstiev.

V eneolite v období tiszapolgárskej skupiny sa na pohrebiskách dajú sledovať sociálne rozdiely medzi obyvateľmi i celými rodinnými jednotkami.

V dobe halštatskej postupne dochádzalo k spoloč. diferenciácii nielen v jednotlivých komunitách, ale aj v rámci širokého sídliskového priestoru. Vznikali kniežacie hradiská (Smolenice), význ. jedinci boli pochovávaní s honosnou výbavou.

3 a) Periodizácia praveku a včasnej doby dejinnej

PRAVEK

DOBA KAMENNÁ

staršia doba kamenná (paleolit)

starší paleolit 1 mil. - 250 000

stredný paleolit 250 000 - 40 000

mladší paleolit 40 000 - 10 000

neskorý paleolit 10 000 - 8000

stredná doba kamenná (mezolit) 8 000 - 5000

mladšia doba kamenná (neolit) 5000 - 4000

neskorá doba kamenná (eneolit) 4000 - 2000

DOBA BRONZOVÁ

staršia doba bronzová 2000 - 1500

stredná doba bronzová 1500 - 1200

mladšia doba bronzová 1200 - 900

neskorá doba bronzová 900 - 700

DOBA ŽELEZNÁ

staršia doba železná (halštat) 700 - 400

mladšia doba železná (latén) 400 - O

DOBA RÍMSKA

staršia doba rímska 0 - 200

mladšia doba rímska 200 - 400

DOBA SŤAHOVANIA NÁRODOV 400 – 600

3 b) Praveke neopevnene sidliska

neolit-bukovohorska kultura-mala otvorene sidliskav Slovenskom krase, Kosice-barca,Kopcany

4 a, hist. situácia na Slovensku v paleolite a mezolite

4 b, objav,vyuzitie a vyznam zelaza

Staršia doba železná sa považuje za zaver praveku v strednej Európe predovšetkým zvládnutie výroby železa a praktické využitie železných nástrojov a zbrani priniesla veľké zmeny v hospodárstve a vojenstve. To sa zákonite prejavilo v sociálnej sfére v organizácii spoločnosti a v náboženstvo a umení.

5 a, Dominantné prejavy hmot. kultúry v paleolite a mezolite

5 a, Významné archeologické lokality z paleolitu a mezolitu

Počiatok existencie človeka (podľa objavov na africkom a ázijskom kontinente) asi pred 3 až 3,5 miliónmi rokov. Pred štvrťmiliónom rokov už aj v severnej časti Karpatskej kotliny Þ začiatky dejín Slovenska.

- viď otázku 1a (klíma)

Spoločnou črtou všetkých paleolitických spoločenstiev bolo neproduktívne hospodárstvo - lov, zber plodov a rastlín. Základňu sloven. paleolitu reprezentuje asi 300 lokalít. Lepší obraz o osídlení Slovenska poskytujú archeologické výskumy z obdobia stredného paleolitu (250 000 - 40 000) dokumentujúce prítomnosť nositeľov kultúry moustérien. Ich osady vo voľnom teréne a prvý raz aj v jaskyniach (Bojnice, Radošiná) sú rozložené hlavne na strednom Považí (Piešťany - Banka, Nové Mesto nad Váhom-Mnešice), predovšetkým ale na Spiši, oplývajúcom hojnosťou travertínových lokalít. Materiálna náplň - kamenné driapadlá, hroty, čepele. (nález eur. významu - výliatok lebečnej dutiny sčasti pokrytý zvyškami lebky z Gánoviec, kt. sa zaraďuje k počiatočným formám neanderálskeho typu človeka z obdobia asi pred 80 000 rokmi).

V mladom paleolite - prítomnosť viacerých kult. osídlení (kultúry szeletien, aurignacien, gravettien, magdalénien) - boli tu už ľudia dnešného typu, ktorí osídlili aj južné časti stredného Slovenska, enklávy na Záhorí, Východ. nížinu, Šariš a prenikli aj na Oravu. Nástroje - súvisia s opracovaním dreva, kostí a koží, vynález - diaľkových vrhacích a stralných zbraní. Obývali jaskyne, väčšina osád bola vo voľnom teréne - Ivanovce, Zamarovce, Vlčkovce, Trenčianske Bohuslavice, Veľký Šariš ...., sčasti zahĺbené príbytky, pôvodne s nadzemnou stanovou konštrukciou.

Paleolit. spoločenstvá - malé zoskupenia ľudí spojených pokrvným príbuzenstvom po materskej línii (matriarchát), dominantným úsilím zabezpečenie potravy a zachovanie rodu. Lovili najmä kolektívne. V paleo. umení zachovaných na stenách sú najčastej. témou maľby zvierat (vyjadrenie túžby po úspešnom love), idea plodnosti, stvárňovaná v trojrozmerných plastikách žien zrelého veku.

K vrchol. eur. dielam patrí platika ženy z mladopaleo. lokality v Moravanoch nad Váhom z mamutoviny. Jej tvorca kládol dôraz na tie atribúty , ktoré symbolizujú plodnosť a materstvo. Iný variant je hlinený idol srdcovitého tvaru z Cejkova, na kt. sa prejavuje štylizácia zachádzajúca až do absurdnej skratky.

V záver. fázach ml. paleolitu ustúpili ľadovce zo sever. častí stred. Európy Þ zmena klímy Þzmena ekonomiky a pracovných nástrojov Þ Slovensko vstupuje do strednej doby kamennej - mezolitu (8000 - 6000) - patrí k najmenej známym úsekom nášho praveku - zmena sídliskových areálov (osídľovanie pieskových dún - Tomášikovo, Šoporňa, Čierna Voda) - predpokladá sa zvýšený význam rybolovu, ale lov naďalej pokračoval.

Strednou dobou kamenou sa končí vývoj spoločenstiev s neproduktívnym spôsobom hospodárstva.

5 b, Súčasná organizácia a realizácia archeologického výskumu na Slovensku

Ma viac ako 100 ročnú tradíciu.                                                                                                   Slovenské lokality -exponáty sú súčasťou zbierkových fondov múzeí nielen Slovenskej republiky ale tiež Rakúska, Maďarska, C.R.                                                                                                                    Za posledných 50r. výskum zintenzívnil.                                                                                       Európska odborná verejnosť je o archeologickej vede na Slovensku dobre informovaná a ako prejav vysokého odborného uznania Slovenska archeológia dostala pravo zorganizovať v roku 1991 v h.m. SR v BA XII. Kongres UISPP arch. Z celého sveta.                                                                                          Slov. arch. Sa podieľala na Eur. Projekte- „DOBA BRONZOVA, PRVY ZLATY VEK EUROPY” , ktorej vyvrcholením boli výstavy  „EUROPA V CASE ODYSEA” pod zastitom rady Európy v rokoch 1999-2001 v Kodani, Bonne, Paríži a v Aténach.                                                                                          Talianska verejnosť- doba bronzová na Slovensku- „ZLATY VEK V KARPATOCH” - 2002-2003 Fiorano Modenese, Legnago a Bondeno – 2003-2004 – sa realizovala aj na Slovensku v BA a v Martine.

        Zachytáva proces osídlenia Slov. od prvých prejavov prítomnosti človeka na tomto území až po prejavy vyvinutej spoločnosti starej doby železnej na ktorú plynulo nadväzovalo osídlenie prvých historicky známych kmeňov- Keltov.

6 a, Kultúrno - hist. situácia na Slovensku v neolite a eneolite

Ekonomické a spoločenské zmeny vrcholiace v Prednej Ázii v 7. tisícročí prnl, predurčovali zásadný zvrat aj v dejinách ďalších častí eur. kontinentu. Ich podstata spočívala vo vzniku produktívneho hospodárstva a v rýchlej stabilizácii jeho najdôležitejšej zložky - roľníctva (predovš. na pestovanie niekt. kultúrnych plodín,najmä obilia, domácky chov niekt. druhov zvierat. Roľníctvo malo rozhodujúce postavenie v ekonomike nasledujúcich úsekov praveku.

Už v prvej polovici 5. tisícročia prnl je prítomnosť roľníckych spoločenstiev doložená v mnohých oblastiach strednej Európy vrátane Slovenska Þ nová epocha - mladšia doba kamenná - neolit (jej neskorý úsek eneolit).

O plynolom prechode domáceho obyv. na poľnoh. nie je dokázaná, pravdepodobnejšia je téza o príchode nového obyvateľstva.

Klíma viď otázku 2a

Vznik a rozvoj poľnohospodárstva si vynútil nové technologické postupy i pracovné nástroje, zhotovené rezaním, vŕtaním a brúsením kameňa. Budujú sa stálejšie osady s vyspelou drevenou architektúrou, vzniká hrnčiarstvo a tkáčstvo, objavujú sa odlišné rituálne a duchovné praktiky a mení sa aj organizácia rodovej spoločnosti - všetky tieto premeny charakterizujú neolitickú civilizáciu (formujú sa spoločenstvá spojené medzi sebou ustálenými vzťahmi, so svojskou materiálnou náplňou a príbuznými duchovnými prejavmi, označované ako archeologická kultúra. Vo vnútri týchto celkov môžme sledovať tzv. kultúrne skupiny, ktorých špecifickosť je determinovaná konkrétnym prostredím, a najmä stykmi so susediacimi kultúrnymi skupinami.

Dôvody pohybu obyvateľstva - prudký rast populácie Þ hľadanie nových priestorov (osídľ. proces uľahčený tým, že mnohé regióny boli ľudoprázdne)

Keramika nadobúda výsostne svojský habitus, odlišný od kultúry východiskového územia.

V staršom neolite - východ. Slovensko osídľovali kultúry s východnou lineárnou keramikou, rozšírenej v potiskej oblasti. Výskumy poukazujú na menšie osady s rozlohou 0, 5 až 2 ha (Zemplínske Kopčany, Čečejovce, Michalovce, Košice - Barca, Lúčky) postavené na terasách riek a najmä menších potokov. Až nositelia bukovohorskej kultúry s obľubou obývali aj jaskyne (Ardovo, Jasov, Kečovo-Domica, Čertova diera). Osady pozostávali z malých často dvojdielnych domov s priemernými rozmermi 4x8m so základnou drevenou konštrukciou a hlinou omazanými stenami, ich súčasťou boli zásobné jamy a hliniská. Rodina spolu s podob. rodinnými jednotkami vytvárala rodovú občinu (matriarchát) - asi 70 obyvateľov - spoloč. práca pri obrábaní pôdy, žatve a výstavbe domov.

Zmienky o čiastočnej špecializácii - zhotovovanie kamen. nástrojov (sekier, klinov, mlatov) - štiepaná industria (čepele, škrabadlá, rydlá) - hojne sa využíval obsidián - využívanie a spracovanie koží a textílií (kostené i hlinené nástroje - šidlá, ihly, tkáčske závažia) - úžitkové predmety (kostené hrebene, prstene, šperky zo stredomor. mušle Spondylus a hlinené korále i kotúčovité závesky)

Hrnčiarske výrobky - hrubá úžitková i dokonale vypracovaná tenkostenná keramika - pri výzdobe sa požívali rôzne motívy rytého alebo čiernou farbou maľovaného geometrického ornamentu, vždy sa však dodržiavala základná koncepcia charakter. pre celú kultúru. (zmysel tvorcov pre symetriu, estetickosť a abstrakciu - v tomto štýle aj tri kresby na stenách jaskyne Domica, kt. patria k ojedinelým zobrazeniam v celom stredoeur. neolite)

Pochovávanie mŕtvych v skrčenej polohe, hroby v areáli osád, zrejme svedčia o pretrvávajúcej spojitosti so žijúcimi príslušníkmi rodu.

Druhý prúd neolitickej civilizácie - zasiahol záp. Slovensko, prenikol až do juž. Nemecka, Porýnia, Poľska...

- rámcovo jednotná kultúra s lineárnou keramikou, neskôr nadobúda svoju typickú podobu

- lokality (Veľký Grob, Iža, Veľké Kostoľany, Šarovce, Komjatice, Dudince)

- proces výsťuje do samost. želiezovskej skupiny - svojrázna keramika, nerytý ornament kombinovaný s pásmi maľov. žltou a červenou farbou (Želiezovce)

- tieto kultúry vyhľadávali úrodné černozeme - budovali osady s rozlohou až niekoľko desiatok ha

- domy - konštrukciou pozostávajú z piatich súbežných radov nosných stĺpov (dĺžka - 20 až 40 m)

Začiatkom 4. tisícročia - formovanie nových kult. celkov

lengyelská kultúra - záp. Slovensko

- rozľahlé “strediskové” osady s vyspelou obytnou architektúrou, dominujú kruhové opevnenia s priemerom 70 - 150 m, s protiľahle situovanými 4 bránami

- rozvinutý kult, bohatá zoomorfná a antropomorfná plastika, tvarovo rôznorodá keramika Þ sčasti sociálne rozvrstvená a cieľavedomejšie organizovaná spoločnosť, v ktorej nutne musíme počítať s existenciou riadiacej zložky

- vypich. výzdoba keramiky

ENEOLIT

- prehlbovali sa zmeny v spoločensko-ekonomických vzťahoch, deľba práce, výmena výrobkov, vynález oradla - v objavení sa prvej kovovej (medenej a zlatej) industrie, nástup patriarchátu.

záp. Slov. (Lengyel III.)

- okrem tradičných veľkých domov aj stavby 3x5 m (Nitra, Branč)

- výrobky z medi zastúpené dlátami a menšími ozdobami, ktoré v najmladšom období doplňajú dýky a náramky.

- hrnčiari nemaľujú svoje výrobky, nové tvary nádob

východ. Slov

- nositelia bukovohor. kultúry opustili všetky svoje osady (dôvod asi klíma, epiatlantická fáza)

- na východ menšie skupiny lengyelskej skupiny

- rozdiely vo vybavení hrobov - prvé medené výrobky, keramika zdobená maľovaním a rytým ornamentom - znaky novej polgár. kultúry.

-, tiszapolgárska skupina - domy 10-14 m, prvé samostatné pohrebiská (40-60hrobov)

- lažnianska skupina - zásadne sa menia pohrebné zvyklosti - popri kostrových hroboch sa čoraz väčšmi uplatňuje žiarový rítus s ukladaním nedohorených pozostatkov mŕtvych do jamiek alebo urien

- badenská kultúra (kultúra s kanelovanou keramikou) - drevené zrubové stavby 4x12m, hroby zriedkavé - len ojedinele kostrové pochovávanie v zásobných alebo odpadových jamách, pravdepod. existencia rozdielnych nábožen. rituálov, pochovávanie takmer všetkých druhov dom. zvierat (charakter obety) - rozširujúce sa pastierstvo - úbytok medenej industrie, rozvoj výroby textílií

V mlad. dobe kamennej sa na Slovensku choval hovädzí dobytok, ošípané, kozy, ovce, pes. V baden. kultúre prvý krát doložený kôň.

Rastlin. výroba - pšenica, jačmeň, hrach, šošovica, proso

Ďalšie skupiny - bošácka, kostolacká, Kosihy-Čaka, Nyírség-Zatín

Kultúra so šnúrovou keramikou - desiatky mohylových hrobov pastierskeho ľudu (Bardejov, Kurima, Giraltovce) - pravdepod. prvý Indoeurópania

6 b, Najstarsie historicke kmene na Slovensku

Doba železná- Kelti -> z juhu ich ohrozoval mocný sused Dáci , Keltom napomohli ani keltsky kmeň Bójov, ktorý prišli na pomoc zo západu. Keltov porazil dácky kráľ Burebista a Dáci v závere 2. storočia pnl značnú časť juhozápadného a východného Slovenska. Germani – 1. až 4.stor.

7 a, Významné lokality a dominantne prejavy hmotnej kultury v neolite a eneolite

pozri 6 a,

7 b, Keltské mincovníctvo

Pod vplyvom vyspelých antických civilizácii Grékov a Rimanov začali používať mince. Najprv prevzaté a potom aj vlastne. Na Slovensku poznáme strieborne a zlate mince tzv. Biateky –razili sa na juhozápade Slovenska, v BA oppide, ale aj na strednom Slovensku. Na minciach sa objavujú mena miestnych vládcov, ktorý. sa v dejinách takto dali zväčniť aj písomné. Je známych 15 variantov týchto mien.

8 a, Kult. - hist. situácia na Slovensku v dobe bronzovej

pozri 9 a,

8 b, Absolútna a relatívna chronológia

absolútna - presne - nie je celkom presná, vychádza z porovnávania hist. dá                                            relatívna - napr. starší, mladší - vychádza z typológie (Oscar Montelius) - musí brať do úvahy celý komplex nálezov

9 a,  Dominantné prejavy hmotnej kult. v dobe bronzovej

9 a, Významné archeologické lokality z doby bronzovej

- 1900 - 700

- klimat. podmienky neboli stále rovnaké a ani podobné ako dnes. V staršej a stred. dobe bronzovej bola u nás klíma mladšieho atlantiku (oproti súčasnoti mierne ochladenie a striedanie kratších vlhkejších a suchších periód), v mladšej a na začiatku neskorej existovala subboreálna klíma s teplotami o dva stupne vyššími ako dnes a s úbytkom zrážok. V závere došlo k ochladeniu a zvýšeniu zrážok.

- delí sa na staršiu, strednú, mladšiu a neskorú.

- na Slovensku sa vystriedalo 23 archeolog. kultúr

- prvé typicky bronz. kultúry - nitrianska kultúra - na záp., koštianska - na vých.

- predpokladáme, že sa na Slo ťažili ložiská medi v oblasti Španej Doliny a Sloven. rudohoria

- začiatky výroby sklovitých predmetov, sklenej pasty, skla a fajansy.

- kostená a parohová industria - uplatnila sa v poľnoh., hrnčiarstve a ďalších odvetviach pracovnej činnosti

Archeologické kultúry z vrcholného obdobia staršej doby bronzovej predstavujú jednu z najvýznamnejších vývojových etáp sloven. praveku. V čase ich existencie sa udiali veľké zmeny v hosp. i spoločenskej oblasti.

Unetická a wieselburská kultúra - kostrový pohrebný rítus, hatvanská a severopanónska kultúra (na juhu) - žiarový rítus, svojrázny keram. inventár, maďarovská a otomanská kultúra (Veselé, Ivanovce, Nitriansky Hrádok, Košice - Barca, Spišský Štvrtok, Nižná Myšľa, Včelince)

V materiálnej kultúre vidno hospodársky vzostup, zdokonalenie výr. postupov a techník a v niektorých odvetviach sériová i špecializovaná výroba. Technologický aj estetický vrchol dosiahli hrnčiarske výrobky (nádoby ale aj kult. predmety). Definitívne sa presadil bronz (bronz. a zlaté predmety sa začínajú tezaurovať v pokladoch). Zlato sa v tom čase ryžovalo priamo na území Slovenska. Stavali sa priekopy, palisády a vallové násypy, ale aj drevené hradby s kolovou, resp. komorovou a roštovou konštrukciou.

Jedným z charakteristických javov bolo vystúpenie mohylových kultúr a biritualita(bir. pohrebisko - pohrebisko vyznačujúce sa dvojitým obradom pochovávania). Na Slo 2 mohyl. kultúry: stredodunajská a karpatská (bronzová industria mala viac zhodných znakov ako keramika) - v tomto období sa na Slo začali masovo vyrábať a používať meče a krátke meče.

Opevnene osady- Nitriansky Hrádok, Spišský Štvrtok- slovenské Mykeny, Nižná Myšľa- slovenská Trója

9 b, Archeológia a styčné vedne disciplíny

styčné = príbuzné                                                                                                                              a, TECHNICKE- fyzika, matematika, rengenologia, metalografia, metalurgia.                                              b, PRIRODNE- antropologia (človek, kosti- vek, pohlavie, choroby, zranenia), Zoológia, Archeobotanika, Palinologia- náuka o stromoch, kvetoch, Astrológia                                                                                c, SPOLOCENSKO- VEDNE (HUMANITNE)- Historia, Etnografia, Etnologia, Toponimika- nauka o miestnych nazvoch, Numizmatika- mince, Demografia- popisuje dynamiku rozvoja komunity

Archeológia- je historická a spoločensko vedná disciplína, predmetom výskumu je človek alebo ľudská spoločnosť. A je aj prírodná disciplína a praktická.

10 a, Kultúry popolnicových polí na Slovensku

- vykrištalizovali sa 3 samostatné okruhy kultúr popolnicových polí (odlišný vývoj - dôsledok rôznych kultúrnych podloží, geograf. daností...)

1) komplex stredodunajských popolnicových polí - južné Slovensko

2) Lužická kultúra - stredné a sever. Slovensko

3) komplex juhovýchodných popolnicových polí - východ. a juž. časť stredného Slovenska

Rozmach kultúr popolnicových polí patrí do obdobia tzv. veľkého sťahovania národov doby bronzovej. Vtedy na prelome 13. a 12. stor prnl barbarské kmene (morské národy) napadli starov. mestá vo vých. Stredomorí. (porazil ich až faraón Ramses III.)

1)komplex stredodunajských popolnicových polí - velatická a čakanská kultúra, v neskorej dobe bronzovej podolská kultúra - budovanie výšinných hradísk (Ducové) - dominantou pohrebného rítu boli mohutné náčelnícke mohyly.(výskumy v Čake, Kolte, Očkove a Dedinke)

2)Lužická kultúra - bola súčasťou mohutého lužického komplexu, ktorý vtedy zaberal celú severnú časť strednej Európy. Žiarový pohreb. rítus tejto kultúry bol veľmi variabilný. Stretávame sa s mohylami, bežnými popolnicovými hrobmi aj s hrobmi jamkovými. Početné boli hradiská, často budované v ťažko prístupnom teréne. Vyspelá drôtená industria, tepané nádoby, zbrane, meče s plnou rukoväťou.

3) komplex juhovýchodných popolnicových polí - začal sa formovať už na začiatku strednej doby bronzovej a v jej priebehu vystupoval samostatne a konsolidovane. V staršej fáze ho tvorili kultúry pilinská a Suciu de Sus, v mladšej kyjatická (typ. žiarový rítus a v staršej fáze skrinkové hroby) a gávska. Rozvinuté kovolejárstvo- metalurgia železa. Dominujúci tvar - amfory, džbánky a šálky.

Budovali sa mohutné hradiská ako ochrana pred nájazdmi východ. nomádskych etník.

Je zrejmé, že nájazdy nomádov boli jednou z hlavných príčin zániku kultúr popol. polí v južn. polovici Slov.

Náboženská symbolika a nepochybne aj kultové určenie sa skrýva v antropomorfnej a zoomorfnej plastike, idoloch, miniatúrach, predmetoch, ktorých funkciu nevieme vysvetliť, vo výzdobe hlin. a kovových predmetov.

10 b, Praveké Venuše

Paleolit- Slovensko- Venuša z mamutoviny ( Moravany nad Vahom pri Piešťanoch ) nájdená približné pred 23000 r. Je súčasťou zbierky v SNM v Bratislave.  Takéto sošky z rôznych materiálov sa nachádzajú na viacerých miestach EU od Rakúska po Taliansko.                                                                      Znázornené pohlavne znaky a oblasť brucha. Význam sa chápe rôzne ale najčastejšie symbol matky- zachovateľka rodu.                                                                                                                         V okolí dedinky Kosťonki (50 km južne od Voroneže) sa našla soška venuše takmer podobná venuši z Moravian. Nie je to jediný prípad.   Podobne sú venuše z rakúskej lokality Willendorf a stanice Gagarino v povodí rieky Dom.                                                                                                                      Neolit- Venuša- takmer žiadne prsia.

11 a, Významné lokality a dominantné prejavy hmotnej kultúry v období popolcových poli

pozri 10 a,

11 b, Vyuzitie archeologie v praxi

Po nájdení archeologického nálezu je treba určiť pôvod a .... – zverejnenie v časopisoch, zborníkoch, pôzne prezentácie                                                                                                                               Vedecká popularizácia- časopisy, noviny, výstavy- tezemské, zahraničné, tematické, celkove        Archeologia pôsobí aj na stavbách ( pri stavbe obchodov,...)                                                               Slovenska národné mena- na minciach sú arch. Motívy- 10 sk- kríž, 5 sk- Biatek, 2 sk- neo. Venuša, 1 sk- panenská Maria

12 a,  Kult.- historická situácia v dobe halštatskej (700 - 400)

- okolo roku 700 dochádza ku klimatickým zmenám suchý subboreál vystriedal chladnejší a vlhší subatlantik. Zanikajú civilizácie popoln. polí a vznikajú kultúry staršej doby železnej - halštatskej.

- zhoršenie klímy viedlo napr. na juhu Slo takmer k úplnemu vyľudneniu

- z hľadiska etn. diferenciácie sa halšt. doba delí na tri kultúrnohistorické okruhy:

Kalenderberská kultúra - na juhozápad. Slovensku

Lužická kultúra - vývoj i v dobe halštatskej, sever Slo - Orava, Spiš

Kuštanovická kultúra - východ. Slo, spájaná s tráckym etnikom

Na vých. halštatské osídlenie prežívalo až do doby laténskej. (v hrob. materiáli - vedľa seba halšt. i laténska keramika)

V záverečných obdobiach - z juhu na stredné a juhozáp. Slo obyvateľstvo (skupina Vekerzug). V závere halštatu sa v juhozáp. časti krajiny objavili prvé stopy keltskej expanzie.

Prostredníctvom tráckych kmeňov sa k nám dostali vymoženosti helénskej civilizácie. Prvý raz sa u nás vyskutuje keramika na hrnčiarskom kruhu. Dochádzalo k spoločenskej diferenciácii Þ kniežacie hradiská (Smolenice), pohrebný rítus - veľké mohyli (význ. jedinci s honosnou výbavou - Réca, Dunajská Lužná )

Domáce tradície sa rozvíjali len na severe Slo, kde pôvodné obyvateľstvo oravskej skupiny lužickej kultúry žilo naďalej vo svojich sídliskových i hospodárskych podmienkach a malo rovnaké kultúrne a nábožen. prejavy. Budovali sa mohutné halštat. hradiská - centrá výroby, obchodu, správu a kultu. Ostatné oblasti boli z rôznou intenzitou ovplyvňované z východu, juhu i západu. Mimoriadna pozornosť sa kládla na tvarovú dokonalosť a výzdobu keramiky používanú na rituálne účely. Charakterist. črtou rituálnej keramiky sú ľudské a zvieracie figúry štylizované podľa umeleckých zákonitostí geometr. slohu. Výnimočne sa objavujú aj celé epické výjavy kultových hier, kt. sa konali v súvislosti s rituálnymi a pohrebnými zvyklosťami. Plastická výzdboa rituálne používanej keramiky mala nielen naturalist. antropomorfnú alebo zoomorfnú podobu ale aj abstraktný ornament. Uplatnil sa kult plodivej sily znázorňovaný býčou hlavou alebo býčimi rohami. Často sa stretávame aj s rukami v adoračnom geste. Celkom nový fenomén miniatúrne figúrky ithyphalických mužov, znázorňujúcich pravdepodobne víťazných bojovníkov (z Veľkých Loviec, Nitry, Svodova a Lipt. Jána).

V mladších obdobiach sem prenikali Huni, Avari, Maďari, Tatári a iní. Bohatá materiálna kultúra nomádskeho etnika sa zachránila pri výskume pohrebiska v Chotíne. Typické trojbrité strelky šípov, zvyšky lukov, kovanie tulcov, zrkadlá, žen. šperky - predlohy až v dielňach gréckych čiernomorských kolónií.

V staršej dobe železnej sa dostávame na prah formovania sa európskych národov

Staršia doba železná sa považuje za posledný úsek praveku.                                                    

12 b, Paleotické umenie

V paleo. umení zachovaných na stenách sú najčastej. témou maľby zvierat (vyjadrenie túžby po úspešnom love), idea plodnosti, stvárňovaná v trojrozmerných plastikách žien zrelého veku.

K vrchol. eur. dielam patrí platika ženy z mladopaleo. lokality v Moravanoch nad Váhom z mamutoviny. Jej tvorca kládol dôraz na tie atribúty , ktoré symbolizujú plodnosť a materstvo. Iný variant je hlinený idol srdcovitého tvaru z Cejkova, na kt. sa prejavuje štylizácia zachádzajúca až do absurdnej skratky.

13 a, Významné lokality a dominantne prejavy hmotnej kultúry v dobe halštatskej

pozri 12 a,

13 b, Opevnené osady a hradiská

Odzrkadlením ekonomických a spoločen. zmien bol na konci 8. storočia vznik polyfunkčných vojensko-správno-výrobných stredís - hradísk. Najstaršie hradiská na Slovensku, hlavne tie kde sa koncentrovala výroba (Nitra - Martinský vrch, Pobedim, Majcichov, Spišské Tomášovce, Zemplín) predznamenávajú počiatky etatizačného (zoštátňovacieho) procesu. Ten sa urýchlil po definívnom rozpade avarskej moci v Karpat. kotline, o ktorý sa po roku 790 pričinil najmä franský panovník Karol Veľký.                               Brali do úvahy geografické danosti krajiny, blízku surovinovú bazu, existenciu, charakter a priebeh komunikačných tepien, strategická poloha.                                                                                      Budovanie predovšetkým na ostrohách vybiehajúcich do rovinného terénu, na dunách chránených vodou, na temenách nízkych kopcov a na ich svahoch.                                                                                      Fortifikačny systém tvorili priekopa, val a palisáda.                                                                               Niektoré osady boli opevnene po celom obvode alebo len na najohrozenejsich miestach.                 Hradiska- ťažko dostupne miesta sa neopevňovali a stredne zraniteľné úseky boli opevnene valom pred ktorým bola priekopa. H. boli slabé pri východe eliminovalo sa to konstrukciou polokliešťových a kliešťových brán.                                                                                                                                            Vznik hradísk- stredná doba bronzová (1500-1200)-cele územie slovenská – stredodunajske popolcove polia – Ducove a Marianka.                                                                                                                        –Nitriansky Hrádok, Spišský Štvrtok, Nižná Myšla.  

14 a, Etnogenéza a expanzia Keltov

Za pravlasť Keltov sa považuje územie severn od Álp medzi severovýchodným Francúzskom a južnými Čechami, sa v období svojej najväčšej slávy dostali na Bristské ostrovy, Pyrenejský polostrov, do strednej európy, severného Talianska, na Balkán a dokonca až do Malej Ázie. Slovensko (juhozáp. časť) zasiahla keltská expanzia zavčasu. (uz z období 400 prnl poznáme malé kostrové pohrebiská, na ktorých boli pochovaní muží - bojovníci - a ženy s bohatou výbavou. Ďalšie vlny keltskej expanzie už neboli sporadické, ale mali masový charakter. Vrchol osídlenia Slovenska Keltmi predstavuje koniec 3. a celé 2. storočie prnl. Vtedy sa zvýšila intenzita osídlenia juhozáp. Slovenska a Kelti sa usídlili aj na juhu stredného a vo východ. časti krajiny. Od konca 2. storočia začala moc Keltov na našom území slabnúť. Z juhu ich ohrozoval mocný sused - Dáci. Keltom nepomohol ani keltský kmeň Bójov, ktorý prišiel na pomoc zo západu. Porazil ich kráľ Burebista . (Po prehre sa zvyšky kelt. kmeňov stiahli na sever do údolí sloven. hôr a spolu s pôvod. obyvateľstvom vytvorili svojbytnú púchovskú kultúru. Od 2. stor. prnl sa v keltskom svete objavujú mohutné výšinné hradiská nazývané oppidá so zložitým systémom opevnenia, urbanistickým členením a kamennou architektúrou. Na Slovensku sa existencia typického oppida predpokladá na území dnešnej Bratislavy . Boli to výrobné, obchodné a pravdepod. i správne strediská a v strednej Európe prvými sídliskovými aglomeráciami mestského typu.

14 b, Druhy archeologickych prieskumov a vyskumov

Su to spôsoby ziskavania archeologickeho materialu.                                                                                    Z technickeho hladiska sa prieskum realizije: klasicka metoda-chodenim, nova metoda- letecky: na zaklade vlhkostnych alebo vegetacnych procesov, seper- moderny prieskum-druzicovy.                                            Predstihovy vyskum-vyskum pred velkou stavebnou akciov.                                                                              Arch. Vyskum- vyssi stupen ziskavania matrosa. Formy- zistovaci, zachranny, revizny, systematicky.

15 a,  Kelti na Slovensku

- v dobe laténskej (posledné štyri storčia prnl) postupne Kelti osídlili južnú polovicu Slovenska. Prenikanie Keltov sa dialo v logickej historickej kontinuite - najskôr to bol len vplyv a napodobovanie, neskôr vojenská expanzia a nakoniec trvalé osídlenie nášho územia kelt. kmeňmi. Spoloč. - ekonom. vývoj sa veľmi zrýchlil. Vysokú úroveň v niekt. odvetviach prekonali vlastne až v novoveku (priem. revolúcia). Budovali oppidá - opevnené výšinné osady, ktoré boli výrobné, obchodné a pravdep. i správne strediská, a ktoré boli v stred. Európe prvými sídliskovými aglomeráciami mestského typu.

Vrchol osídlenia Slovenska Keltmi predstavuje koniec 3. a celé 2. storočie prnl. Vtedy sa zvýšila intenzita osídlenia juhozáp. Slovenska a Kelti sa usídlili aj na juhu stredného a vo východ. časti krajiny. Od konca 2. storočia začala moc Keltov na našom území slabnúť. Z juhu ich ohrozoval mocný sused - Dáci. (Po prehre sa zvyšky kelt. kmeňov stiahli na sever do údolí sloven. hôr a spolu s pôvod. obyvateľstvom vytvorili svojbytnú púchovskú kultúru. Po víťazstve dáckeho kráľa Burebistu ovládli Dáci v závere st. letopočtu značnú časť juhozápadného a východného Slovenska Þ zmiešaná laténska a dácka mater. kultúra označovaná ako keltsko - dácky horizont, prežívajúci až do prvých desaťročí nového letopočtu.

Významné pohrebiská Maňa, Palárikovo, Dubník, Drňa, Ižkovce.

Spočiatku dôsledný kostr. rítus nahradil žiarový.

15 b, Hromadne nalezy bronzovych predmetov

Bronz- zliatina medi a cínu                                                                                                               Hromadne nalezi predstavujú subor niekoľkých spolu nájdených artefaktov, zámere uložených do zeme, do skalných rozsadlisk, jaskyn, do vody, trasovisk, k prameňom. Dva dôvody profanny a sakralny.              Staršia a stredná doba bronzová- Spišský Štvrtok- enormne množstvo bronzových a zlatých predmetov- SLOVENSKE MYKENY.  

16 a, Významné archeologické lokality z doby laténskej

Vysokú úroveň malo keltské železiarstvo a kováčstvo (železná motyka, rýľ, radlica zvýšili produktivitu práce a umožnili obrábať prakticky všetky druhy pôd). Pestovali výnosnejšie druhy obilnín, na drvenie používali rotačný žarnov. Okrem železiarstva a kováčstva mala vysokú úroveň i ďalšia kovovýroba. Predmety zo zlata, striebra, bronzu sa používali ako šperky a súčasti kroja. Najvýznamnejším funkčným šperkom boli spony.

Kvalitatívne novým prvkom bolo mincovníctvo a domáce razenie vlastných mincí. V šperkárstve sa aplikovali nové materiály: sapropelit, polodrahokamy, sklo, email, koral, cudzokrajné mušle. Výraznú zmenu zaznamenalo hrnčiarstvo. Laténska keramika sa vyrábala výlučne na rýchlo rotujúcom hrnčiarskom kruhu. Nádoby so špeciálnym určením sa robili z hliny s prímesou tuhy, ktorá v tom čase bola významným výmenným artiklom. Našli sa aj unikátne nálezy vlnených a ľanových látok, ktoré sa zachovali vo vnútri niektorých dutých bronzových náramkov.

Na genéze púchovskej kultúry sa okrem domáceho podložia podieľali početné vonkajšie impulzy. V podmienkach púchovskej kultúry vznikali nové hradiská, ktoré boli nielen hosp. strediskami, ale aj centrami kultu a razenia mincí. (nálezy z hradiska Havránok nad Liptovskou Marou). Základom prosperity bola ťažba železných a neželezných rúd.

Keltské tradície postupne slabli a začali sa uplatňovať vplyvy germánskej civilizácie.

16 b, Žiarové, kostrové a biritualne pohrebiská

Pohrebiska- osady pochovávali mŕtvych na niektorých miestach- záviselo to od ludnosti osady a od dĺžky pochovávania. Staršia doba bronzová- existovali menšie pohr. obsahujúce iba desiatky hrobov. Zo zoskupením sídelných pomerov jestvovali pohrebiska so stovkami až tisicmi mrtvich- Branc, Jelsovce, Kostany, Mytna nova Vesk, Nesvady, Nizna Misla, Pata, Rumanova, Vycapy-Opatovce. Usporiadanie hrobov-system –v radoch alebo v skupinách- rodinne zväzky- organizovane spoločnosti. Hroby boli na  povrchu označované. Jamy s obdĺžnikovým pôdorysom a zaoblenými hranami, hĺbka niekoľko desiatok cm až m.-zavisela od sociálneho pomeru. V niektorých prípadoch- vystielanie hr. Jamy machom, trávou aj vydrevenim, existencia drevených sargofag a dokonca aj s tzv. domami mŕtvych – vych. EU- Mytna nová Ves. Zosnulí boli do hrobu vložený v tradičnom kroji- resp. pohlavie, vek a postavenie nebostika.

Kostrove- typicky znak str. d. bronz- v skrčenej polohe s hlavou na vychod. Skrcenost tela bola rôzna od mierneho až po extrémne- ešte keď nebolo telo stuhnuté zviazalo sa šnúrami evokovalo to plod v tele matky. V hroboch – keramika bronzové a zlate šperky, bronz. Zbrane a nástroje, výrobky s kosti a parohov, zvyšky masovej potravy(ovca koza sviňa). Aj hroby zvierat.

Žiarové- Zaver doby kamennej no domin. sa stalo  v dobe bronzovej- v ob. pop. poliV eneolite v období lažnianskej skupiny zásadne sa menia pohrebné zvyklosti - popri kostrových hroboch sa čoraz väčšmi uplatňuje žiarový rítus s ukladaním nedohorených pozostatkov mŕtvych do jamiek alebo urien. Prechod na žiarový spôsob pochovávania nie je izolovaným javom, ale skôr civilizačným javom a v rovnakom období sa začína používať na územiach od Moravy až po Ukrajinu. Rôzne sa nachádza medzi kostr. Hrobmi. Typické sú Hatvanskej a severopanomskej kultúre.    

17 a, História doby rímskej na Slovensku

Tesne pred zlomom letopočtu - zmena geopolitickej situácie. Expanzia rímskeho impéria zaznamenala ďalšie úspechy. V Karp. kotline hranice ríše dosiahli Dunaj. V susedstve územia Slovenska vznikli dve provincie - Panónia a Norikum (zázemie pre ďalšie výboje, ale aj pre obranu ). Taktiež tvorili kultúrny most, cez ktorý antické civilizačné podnety (rímskoprovinciálna kultúra) prenikala k susedom a menili ich štýl života (rímskobarbarská kultúra).

Na území Slo doba rímska - 1. až 4. stor, hlavný barbarský subjekt Germáni - rýchlo zlikvidovali laténsku civilizáciu, hoci boli na nižšom stupni kult. a spoloč. vývoja ako Kelti. Susedstvo germánov s rímskymi provinciami pôsobilo retardujúco na svojbytný kultúrny vývoj Germánov, na rozvoj ich výroby. Germáni nedosiahli autonómnosť svojej kultúry, prijímali štýl ant. civilizácie.

Doba rímska - staršia, mladšia (medzník markomanské vojny v druhej polovici 2. stor)

Po roku 9. prnl sa uskutočnil vojenský výboj Markomanov a Kvádov, kt. sa dotkol záp. častí Slo. Þ zánik keltskej moci Þ s centrom asi západ. od rieky Moravy vznikol germánsky kmeň. zväz pod vládou Marobuda.

Rimania sa okolo r. 6 nl snažili dostať medzi Germánov - neúspech - Marobud vládol až do r. 19 nl - na Slo prenikali a usídlovali sa tu ďalšie kvádske populácie.

Vývoj doby rímskej na území Slovenska prebiehal v štyroch geograficky, etnicky a kultúrne špecifických celkoch:

1)OBLASŤ DUNAJSKÉHO LIMITU - vojensko - polit. ambície Ríma a silnejší nápor Kvádov Þ podstatné zosilnenie vojenského zabezpečenia dunaj. limitu. Za vlády cisára Trajána vzniklo viacero nových základní aj na ľavom - severnom - brehu Dunaja (Iža-Leányvár, Bratislava, Devín, Stupava) Þ úzky pás osídlenia rímskoprovinciálneho rázu.

2) OBLASŤ KVÁDSKEHO OSÍDLENIA A VPLYVU - po páde Marobuda a Katvaldu usadili Rimania zvyšky ich vojenských družín v priestore severne od Dunaja medzi riekami Moravou a Váhom. Tu sa sformoval ďalší germánsky org. celok - Vanniovo kráľovstvo (bol značne závislý na rímske moci) - dobré vzťahy s Rímom Þ prísun produktov rím. výroby, lux. predmety (bohaté pohrebiská - Kostolná pri Dunaji, Sládkovičovo, Abrahám).

Za nasledujúcej vlády Vangia a Sida hustota kvádskeho osídlenia a ekon. sila Germánov narastali Þ vnútorná expanzia. Do roku 89 vzťahy Kvádov k Rimanom dobré, potom zmena. Úsilie Ríma neustále a a akýmikoľvek prostriedkami obnovovať vazalský (spojenecký) pomer kvádskych náčelník - krátkodobé výsledky. Tlak germánskych kmeňov, Sarmatov a ďalších “barbarov” vyústil r. 166 do markomanských vojen. Po počiatočnej ofenzíve Germánov, rímske vojská pod velením cisára Marka Aurélia preniesli boje na územie Slovenska a prenikli hlboko do kvádskeho zázemia (známy dôkaz - nápis z roku 179 na hradnej skale v Trenčíne). Napriek tomu predstava o vytvorení novej provincie Marcomanie v germánskom prostredí nebola reálna. Následník cisára Commodus uzavrel s Germánmi mier (Rimania si nechali opäť len úzke predpolie pozdĺž ľavého pobrežia rieky)

3) OBLASŤ HORNATÉHO STREDNÉHO A SEVER. SLOVENSKA - obyvateľstvo - nositeľ púchovskej kultúry (starobylý halštat. etnický substrát s neskorším keltsko-dáckym podfarbením) sa postupne kultúrne diferencovalo (regionálne rozdiely záviseli od blízkosti kvádských susedov, resp. intenzity rímskoprovinciálnych vplyvov). Obyvateľstvo obývalo viaceré mohutné hradiská často v ťažko prístupných polohách.

4)OBLASŤ VÝCHODNÉHO SLOVENSKA - sever. časti spojené spočiatku s vývojom púchov. kultúry (hradisko na brale Spišského hradu) v juž. častiach je zreteľný vplyv dáckej a sarmatskej oblasti (lipická kultúra), ktoré sprostredkovali kontakty s vyspelou posthelenistickou oblasťou.

Od polovice 4. storočia nezastaviteľne klesal politický a mocenský vplyv rímskeho impéria na strednom Dunaji. Vývoj z roku 374 za vlády Valentiniána I. - úprava už predtým vybudovaných vojen. zariadení je vlastne posledným rímskym zásahom na území Slovenska.

17 b, Najstaršia ťažba medi na Slovensku

Predpokladá sa, že v dobe bronzovej sa na Slovensku exploatovali miestne ložiská medi v oblasti Španej Doliny a Slovenského rudohoria. So vznikom, osvojením a rozšírením metalurgie bezprostredne súviseli začiatky výroby sklovitých predmetov, sklenej pasty, skla a fajansy.

18 a, Dominantné prejavy hmotnej kultúry v dobe rímskej

18 a, Významné archeologické lokality z doby rímskej

V susedstve územia Slovenska vznikli dve provincie - Panónia a Norikum (zázemie pre ďalšie výboje, ale aj pre obranu ). Taktiež tvorili kultúrny most, cez ktorý antické civilizačné podnety (rímskoprovinciálna kultúra) prenikala k susedom a menili ich štýl života (rímskobarbarská kultúra).

Na území Slo doba rímska - 1. až 4. stor, hlavný barbarský subjekt Germáni - rýchlo zlikvidovali laténsku civilizáciu, hoci boli na nižšom stupni kult. a spoloč. vývoja ako Kelti. Susedstvo germánov s rímskymi provinciami pôsobilo retardujúco na svojbytný kultúrny vývoj Germánov, na rozvoj ich výroby. Germáni nedosiahli autonómnosť svojej kultúry, prijímali štýl ant. civilizácie.

Vplyv rímskych provincií na kultúru Kvádov sa prejavuje vo dvoch hlavných časových úsekoch. V období pred markomanskými vojnami Kvádi získali a používali hotové antické výrobky (hlavne vedúca vrstva). Neskôr však tento import vplýval na rozvoj a najmä štýl vlastnej germánskej produkcie. Stmeľovanie antických prvkov s domácimi znamená vznik špecifického kultúrneho prejavu na kvádskom území (napr. šperkárstvo, výroba zbraní, špecializované hrnčiarstvo). Po markoman. vojnách vnútorný kvádsky vývoj zmeny - org. centrum sa presunulo do južnej časti stred. Považia, veľké žiarové pohrebiská (Očkov), no i kostrové hroby významných jednotlivcov s bohatou výbavou (Krakovany-Stráže).

Kvádske sídliská pozostávali z menších zoskupení príbytkov. V staršej dobe rímskej prevládali zahĺbené domy s jedným priestorom obdĺžnikového pôdorysu a s nosným kolmi v rohoch. Neskôr - charakter. vchodový výklenok a nosné koly konštrukcie, kt. sú v interiéri usporiadané do šesťuholníka. Opevnené sídliská nie sú známe.

Pohreb. rítus - typické spaľovanie mŕtvych a ukladanie popola v urnách, zriedkavo v jamke. V staršej dobe r. sa kladú milodary spolu s mŕtvym na hranicu, zbrane a šperky sa násilne poškodili a deformovali. V mladšej dobe zvyk poškodzovať milodary ustúpil. Kostrové hroby v ml. dobe sú veľmi zriedkavé (predstavitelia vyššej vrstvy) - hroby kniež. rázu (Krakovany-Stráže).

Obyvateľstvo hornatého stredného a sever. Slovenska - nositeľ púchovskej kultúry (starobylý halštat. etnický substrát s neskorším keltsko-dáckym podfarbením) sa postupne kultúrne diferencovalo (regionálne rozdiely záviseli od blízkosti kvádských susedov, resp. intenzity rímskoprovinciálnych vplyvov). Obyvateľstvo obývalo viaceré mohutné hradiská často v ťažko prístupných polohách. Integrácia mater. kultúry však zasiahla aj tieto oblasti. Postupne sa strácali charakter. prvky púchovskej kultúry. Zmenšila sa pritom výrazne aj intenzita osídlenia.

Vých. Slovensko - sever. časti spojené spočiatku s vývojom púchov. kultúry (hradisko na brale Spišského hradu) v juž. častiach je zreteľný vplyv dáckej a sarmatskej oblasti (lipická kultúra), ktoré sprostredkovali kontakty s vyspelou posthelenistickou oblasťou Þ formovanie svojráznej kultúry - vývoj ovplyvnený zač. 2. stor. silným zásahom z okruhu przeworskej kultúry (zodpovedá hist. doloženej expanzii ďalšieho germán. etnika - Hasdingov - patriacich ku kmeňom Vandalov) - noví obyvatelia postupne splynuli s domác. prostredím . Vznikla tzv. kniežacia vrsta - hroby v Ostrovanoch a Cejkove. Noví obyvatelia nositelia prvkov mater. kultúry patriacej do okruhu čerňachovskej kultúry, na východ. Slo sa označuje ako prešovský typ. Tieto populácie neboli základom neskoršieho slovan. osídlenia.

18 b, Paleodemografia

- odbor demografie ( veda o obyvateľstve skúmajúca v závislosti od spoločenskohistorických a ekonomických podmienok zákonitosti jeho rozvoja, zloženia, zamestnania, pohybu a i.) skúmajúci otázky vývinu a zloženia pravekých populácií v súvislosti s hospodárskym, kultúrnym a prírodným prostredím.    Homo habilis- erektus, homo- sapiens- sapiens neandertalensis- sapiens sapiens fasilis- sapiens sapiens recena, neandrtalec

Hominizácia

Hlavnými prejavmi hominizácie sú zmeny, pri ktorých sa podstatnejšie zmenila stavba tela:

1. vzpriamovanie tela a zmeny v tvare nôh a panvy
2. zdokonaľovanie stavby horných končatín a ich uvoľňovanie na prácu
3. splošťovanie tváre, zväčšovanie mozgu, vyklenutie mozgovej časti lebky, zmeny v tvare chrupu

Do tohto obdobia patria rody:

1. rod: Ramapitek (Ramapithecus)
2. rod: Australopitek (Australopithecus)
3. rod: Človek (Homo)

1. druh: Človek zručný (Homo habilis)
2. druh: Človek vzpriamený (Homo erectus)

Ramapitek

Ramapitek sa považuje za najstaršieho zástupcu čeľade hominidi (Hominidae). Ešte donedávna bol pokladaný za najstaršieho predchodcu človeka, výskumy však ukazujú, že sa z priamej vývojovej línie oddelil. Bol rozšírený v Ázii a v Afrike. Jeho prvé pozostatky objavil G.E.Pilgrim v roku 1910 pri vykopávkach v Indii. Ramapitek meral 110 cm a vážil 20-25 kg. Objem mozgu mal 350-380 cm3. Žil pred 16-6 mil rokov. Ruku pravdepodobne používal aj na inú činnosť ako pohyb.

Australopitek

Pochádza z južnej Afriky. Pomenovanie "australopithecus" doslova znamená "južná africká opica". Zvyšky australopiteka boli objavené v roku 1925. Australopitekovia žili pred 2,7-1,5 mil rokov. Boli to už dvojnohé bytosti. Samce merali asi 160 cm a vážili približne 50 kg. Mozog mal kapacitu okolo 450 cm3. Pri love a príprave potravy používali kosti, drevo a kamene.

Človek zručný

Zvyšky sa objavili v roku 1960 v Tanzánii v Afrike. Človek zručný žil pred 2-1,5 mil rokov. Meral asi 140 cm a vážil približne 30 kg. Objem mozgu bol 590-687 cm3. Vyrábal jednoduché nástroje z kameňa. Chodil dokonale na dvoch nohách a chrup mal už úplne ľudský.

Človek vzpriamený

Pokladá sa za najstaršieho tvora ľudského vývojového radu. Objavili ho v roku 1891 na Jáve. Žil pred 1,6 mil – 600 tis rokmi. Bol vysoký asi 160 cm a vážil asi 45 kg. Chôdzou ani behom sa nelíšil od dnešného človeka. Objem mozgu dosahoval 775-1225 cm3. Živil sa rastlinnou i živočíšnou potravou a používal jednoduché kamenné i drevené nástroje (pästný klin, palicu), objavil možnosť používať oheň. Z Európy je známy nález Homo erecta z Heidelbergu. Na Slovensko sa našli viaceré nástroje človeka vzpriameného, ale pozostatky kostier sa zatiaľ nenašli.

Sapientácia

Termínom sapientácia sa označuje prechod od človeka vzpriameného k človeku rozumnému. Väčšina zmien sa týkala lebky a mozgu, ale badateľné boli aj zmeny na končatinách, chrbtici a panve. Najdôležitejšie z nich sú:

1. rozvoj mozgových pologúľ (najmä ich kôry) a predného mozgu
2. zvýšenie čela
3. skrátenie zubných oblúkov
4. zmenšenie nadočnicového valu
5. dokonalé vzpriamenie tela

Do tejto etapy vývoja človeka zahrňujeme:

1. rod: Človek (Homo)

1. druh: Človek rozumný (Homo sapiens)

1. poddruh: Človek neandertálsky (H. sapiens ssp. neandertalensis)
2. poddruh: Človek rozumný dnešný (H. sapiens ssp. sapiens)

Človek rozumný

Objavil sa pred 400 000 rokmi. Jeho prvé pozostatky (lebku) našli v roku 1848 robotníci pri stavbe opevnenia gibraltárskej pevnosti. Postavou sa nelíšil od dnešného človeka. Objem mozgu dosahoval 1200-1450 cm3. Druh človek rozumný zahrňa niekoľko poddruhov: človek neandertálsky a človek rozumný dnešný.

Človek neandertálsky

Prvý nález pochádza z roku 1856 z jaskyne v Neanderovom údolí v Nemecku. Neandertálci žili v celej Európe, Ázii aj Afrike od začiatku európskej tretej doby medziľadovej pred 350 000 – 40 000 rokmi. Postavou sa málo líšili od dnešného človeka. Mali mocné telo, no ich výška nepresahovala 155-160 cm. Boli to predovšetkým lovci a zberači. Žili v 15-20 členných tlupách. Objem mozgu už dosahoval 1175-1700 cm3. Dnešný človek má priemer 1400 cm3. Poznali oheň a vyrábali kamenné a drevené nástroje.

Človek rozumný dnešný

Najstaršie nálezy majú vek až 34 000 rokov. Telesná stavba ľudí, ktorých pozostatky sa našli, sa nelíšia od dnešného človeka. Medzi najznámejšie náleziská patrí franc. Crô-Magnon, podľa ktorého sa ľudia tohto typu nazývajú kromaňonci. O ich zručnosti svedčia nástenné maľby a plastiky z kostí a mamutích klov. V minulosti sa Homo sapiens sapiens živil lovom aj rastlinnou potravou, staval si obydlia, zhotovoval odev.

19 a, Rímske stavby na území slovenského barbarika

Dlhé obdobie mierovej koexistencie sa odzrkadľuje aj v šírení antického staviteľstva. Stavby podobné objektom na rímskom limite vznikali pomerne hlboko vo vnútrozemí (Cífer-Pác, Stupava). O obdobiach stability svedčili také zariadenia, ako sú napr. stavebné zvyšky kúpelov v Bratislave - Dúbravke. Rímska architektúra na území “barbarov” je odrazom viacerých hist. javov. Niektoré stavby môžu byť svedectvom snáh predstaviteľo kvádskej elity - často vychovávaných ako rukojemníci u Rimanov - napodobovať rímske zvyky spôsobom života, no i vo vonkajšej reprezentácii. V iných prípadoch sú tieto architektúry - najmä keď majú vojen. charakter - azda dokladom prenikania rímskej kontroly priamo do germánskeho prostredia.

19 b, Druhy archeologických prameňov

1, hmotne, písomné, obrazové, tradičné                                                                                               2, pamiatky, pozostatky, pramene

22 a, Mohyly a mohylniky

mohylniky- mŕtvy pod zem pod úroveň, nad úroveň je stále vidieť že tam leží

22 b, Jaskynne sídliska

paleolit- bukovohorska kultúra- Slovensky kras- opevnene sezónne osídlenie- Domica, Ardovo, Jasov, Radošina- Čertova pec

23 a, Objav, význam a využitie železa

23 b, Oppidá

Archeologicky trvale keltské a slovenské sídliska                                                                                   BA- Kelti- tu sa sústredila remeselná výroba, vyčlenilo sa politické a administratívne centrum.

24 a, Predmet archeológie

Predmetom výskumu je človek alebo ľudská spoločnosť

24 b, Základná literatúra k štúdiu slovenkeho praveku a včasnej doby dejinnej

CHROPOVSKY, B. a kol.: NAVRH CHRONOLOGIE PRAVEKU A VCASNEJ DOBY DEJINNEJ. Slovenska arch. 38, 1980

NOVOTNY, B. a kol.: ENCYKLOPEDIA ARCHEOLOGIE, BA, 1986

FURMANEK, V./ RUTTKAY, A. /SISKA,S.: DEJINY DAVNOVEKEHO SLOVENSKA. BA, 1991

PODBORSKY, V.: DĚJINY PRAVĚKA A RANNE DOBY DĚJINNE, BRNO, 1997

25 a, Prejavy umenia v praveku a vo vcasnej dobe dejinnej

25 b, Závislosť pravekého človeka od prírodného človeka