Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / Komunikacia v osetrovatelstve

verbalna komunikacia (verb-zachr..doc)

Verbálna komunikácia

Komunikácia – sociálny proces

                     -výmena informácií, ale aj pocitov, emócií, postojov

                     -prejavuje sa v správaní a konaní

                     -je psychickou potrebou

                     -najvyšší stupeň dorozumievania

Funkcie: informačná, inštruktážna, persuazívna, vzťahová

Motivácia ku komunikácii: kognitívna, združovacia, sebapotrvdzovacia, adaptačná, prevahová, existenciálna (psychické zdravie)

Typy: verbálna 45 % (38 %paralingvistika, 7 % slová)

          neverbálna 55 %  - ROZPOR !

Komunikačný proces: odosielateľ, zakódovanie informácie, správa, komunikačný kanál, prijímateľ, dekódovanie spravy, spätná väzba – odpoveď.

Ovplyvňujúce faktory: schopnosti komunikujúceho odosielateľa, vnímavosť prijímateľa, osobný priestor a teritorialita, vzájomný vzťah, čas a súvisiace udalosti, prostredie, postoje a emócie = ich vnímanie a prejavovanie, (EMPATIA a ASERTIVITA), negatívne vplyvy = šumy (fyzické, fyziologické, psychické, sémantické – latinské výrazy).

Verbálna komunikácia: slová (vek, vzdelanie, kultúra, spoločenské postavenie, pohlavie, psychické danosti osobnosti = temperament, situačný kontext)

AUTOkomunikácia, monológ, dialóg - rozhovor – striedanie rolí hovoriaceho a počúvajúceho

Kritéria účinnej profesionálnej komunikácie: jednoduchosť, zreteľnosť, načasovanosť, dôveryhodnosť, prispôsobivosť, obojstrannosť

DEVALVÁCIA a EVALVÁCIA v komunikácii

1. prejavy vo verbálnych a neverbálnych signáloch

Komunikačné ZRUČNOSTI zdravotníka:

inšpekcia, palpácia, auskultácia, perkúzia

+ rešpekt, načúvanie, empatia = prejavy porozumenia, záujmu, podpory, úcty

ROZHOVOR - ciele:

    - získať, dolpniť, spesniť informácie a anamnestické údaje,  

         - získať informácie o postojoch, predstavách, názoroch, životnom štýle, vedomostiach, psychických vlastnostiach, sociálnej situácii, vzťahoch chorého,

         - uspokojiť bio-psycho-sociálne a spirituálne potreby chorého,

    - poučiť chorého, získať k spolupráci

Komunikácia s chorým s hendikepom:

Zásady komunikácie pri telesnom postihnutí:

2. nadviazať kontakt, vytvoriť vzťah dôvery a príjemnú atmosféru,
3. udržiavať zrakový kontakt, vypočuť si problémy so záujmom,
4. prejaviť pochopenie, porozumenie, empatiu, NEĽUTOVAŤ pacienta,
5. viesť rozhovor s primeranou dávkou optimizmu, motivovať k dosiahnutiu stanoveného cieľa, viesť k samostatnosti a nezávislosti

Zásady komunikácie pri zmyslovom postihnutí:

Zrakové postihnutie:

6. neprejavovať ľútosť, súcit voči pacientovi,
7. opakovane sa predstaviť a uviesť pracovné zaradenie,
8. pri oslovení chorého prejaviť pozitívnu haptiku (ľahký dotyk ramena),
9. nové prostredie opísať, upozorniť na prekážky, upraviť miestnosť pre príchodom chorého, ale potom už NIE!
10. odstrániť zdroje šumov, po miestnosti sa nepohybovať potichu, každú činnosť komentovať, informovať o výkone a jeho priebehu, oznámiť aj odchod z miestnosti,
11. pri sprevádzaní nevidiaceho ísť krok pred ním, nevidiaci sa pridržiava ramena alebo lakťa, NIKDY NEJDE PRED NAMI, na každú prekážku slovne upozorniť,
12. nevidiaceho povzbudzovať, viesť k samostatnosti, byť trpezliví

Sluchové postihnutie:

13. stáť „tvárou v tvár“, v osvetlení, aby dobre videl na naše ústa a mohol „odčítavať z pier“, dodržiavať „zrakový vrch - horizont“,
14. rešpektovať expresívny štýl komunikácie, nezvyšovať hlas, pôsobí to agresívne,
15. hovoriť jasne, jednoducho, pomaly, stručne, primerane artikulovať,
16. využívať neverbálnu komunikáciu, sledovať jej signály u pacienta,
17. byť trpezliví, pochváliť chorého, získavať spätnú väzbu o vzájomnom porozumení,
18. zabezpečiť rodinného príslušníka, príp. tlmočníka znakovej reči

Zásady komunikácie pri mentálnom postihnutí:

19. od sprevádzajúcej osoby zistiť mieru postihnutia, úroveň sebaobsluhy a komunikácie,
20. v rozhovore používať jednoduché, jednoznačné, hovorové slová, opakovanie, žiadať spätnú väzbu – pochopenie informácie,
21. rešpektovať osobnosť pacienta, oslovovať menom, ak je dospelý –vykať, kontrolovať každú vykonanú činnosť,
22. hovoriť pokojne, vytvoriť príjemnú atmosféru a vzťah dôvery,
23. ak nemôžeme splniť nejakú požiadavku, snažíme sa vhodným spôsobom odviesť pozornosť,
24. nekomentovať infantilné prejavy správania

Špecifiká v komunikácii s detským, geriatrickým, neurologickým,  psychiatrickým pacientom, onkologickým, chirurgickým pacientom, pacientom v akútnom stave !

Komunikácia pri mimoriadnych udalostiach

- mlčanlivý, skľúčený, depresívny, agresívny chorý, pri plači a smútku, s umierajúcim chorým

Kde sa dotýkate duše, liečite nielen tým, čo viete, ale najmä tým, čím ste.“

                                                                                      Sigmund Freud