zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Anatomia a morfologia živočíchov

 

2. chrupka, kosť (tkaniva_chrupkove_a_kostne.doc)

Tkanivá chrupkové a kostné

Chrupka

 

  1. Bezcievne oporné tkanivo
  2. Silne vyvinutá medzibunková hmota
  3. Pružnosť, pevnosť (embryonálny skelet – stavovce)
  4. Vzniká zo zárodočného mezenchýmu.
  5. Mezenchýmové b. chondroblasty chondrocyty
  6. Bunková zložka: chodrocyty (-blasty)
  7. Extracelulárna zložka:
  1. Fibrilárna (kolagénne a elastické vlákna)
  2. Amorfná (chondrín – chem. chondroitínsulfát)
  1. Obal: ochrupkovica (perichondrium) – cievy , inervácia (nevstupujú do chrupky)
  1. Spojený s chrupkou kolagénnymi a elastickými vláknami (vstupujú do chrupky)
  2. Výživa a rast chrupky
  1. Rast chrupky:
  1. Apozíciou (prechod fibroblastov z perichondria) a diferenciácia na chondrocyty do šírky
  2. Intususcepciou (chondrocyty sa mitoticky delia) do dĺžky

Starnutie chrupky – stáva sa krehkou, v matrixe ukladanie solí, viac fibril. zložky, mizne voda

Regenerácia – z perichondria

 

Typy chrupkového tkaniva:        prachrupka (praecartilago)
        pravá chrupka (cartilago)

  1. 1. Chondroidné tkanivo (praecartilago - prachrupka)
  1. Veľké bunky, málo medzibunkovej hmoty. Štruktúra drží spolu turgorom buniek.
  2. Kostra kruhoústnic, žralokov a niektorých rýb.
  1. 2. Parenchýmová chrupka (praecartilago - prachrupka)
  1. Bunky s veľkými vakuolami (1 veľká tuková kvapka), málo medzibunkovej hmoty
  2. Ušnica hlodavcov.
  1. 3. Hyalinná chrupka (cartilago – pravá chrupka)
  1. Sklovitá, namodralá, interfibrilárna a fibrilárna zložka má rovnaký index lomu javí sa ako homogénna.
  2. Medzib. hmota môže kalcifikovať → starnutie
  3. Vlákna: kolagénne, jemné, nevidieť ich
  4. Chondrocyty izogenetické skupiny z rovnakého chondroblastu, oddelené ale zostali pri sebe, obalené tmavou extracel. matrix – chondrón (dvorec) (usporiadané v teritóriu).
  5. Smerom k stredu – chondroblasty produkujúce matrix, k okraju – chondrocyty (zrelé b., vretenovitý tvar)

- Súčasť embryonálneho skeletu stavovcov.

- Stavovce: u dospelých koncové časti rebier, priedušnica, priedušky, skelet nosa, kĺbové plochy.

- Bezstavovce: obrúčkavce – mnohoštetinavce, subradulárna chrupka u mäkkýšov, hlavonožce ochrana mozgu.

  1. 4. Elastická chrupka (cartilago – pravá chrupka)
  1. Zriedkavá
  2. Hustá spleť elastických vlákien
  3. Excentricky uložené jadrá
  4. Elastín
  5. Chondrocyty sa nenachádzajú v izogenetických skupinách.
  6. Prevládajú elastické vlákna, menej kolagénne.
  7. Ohybnosť, pružnosť.
  8. Ušnica (auricula) cicavcov, Eustachova trubica, chrupky larynxu, bronchioly, sterna veľkých ciev (napr. arcus aortae, aorta).

 

  1. 5. Kolagénna (väzivová, vláknitá, fibrózna) chrupka (cartilago – pravá chrupka)
  1. Chondrocyty sú uložené izolovane medzi kolagénnymi vláknami do kukuričných klasov
  2. Menej buniek
  3. Vláknitá časť je tvorená silnými kolagénnymi vláknami, paralelne prebiehajúcimi.
  4. Málo  amorfnej hmoty.
  5. Miesta náročné na tlak aj ťah (spája vlastnosti väziva i chrupky) – napr. medzistavcové platničky, kĺbové spojenia (kľúčna  a ramenná kosť, čeľustný kĺb)

 

Kosť

 

Oporné a ochranné tkanivo, (spojivo), zásobáreň Ca, tvorba krvi

- najdynamickejší orgán, metabolizmus, rovnováha Ca a P, reakcia na záťaž

- tvorí kostru stavovcov od rýb (okrem jeseterotvarých).

  1. Bunková zložka: osteoblasty, osteocyty, osteoklasty → z mezenchýmu
  2. Organická medzibunková hmota (matrix) – silne mineralizovaná – ossein, najviac hydroxyapatit, 10%  CaCO3 a CaPO4  (8:1), CaF2, Mg3(PO4)2, SrSO4, NaCl, Ba2+ → kalcifikácia
  3. Ossein: vláknitý kolagén

amorfné glykoproteiny (kys. chondroitínsírová B)

  1. Osteoblasty – mladé kostné bunky, majú delivú schopnosť, produkcia kostnej hmoty (zúčastňujú

  procesu mineralizácie )

- na povrchu tvoriacej sa kosti, veľké jadro, dobre vyvinuté granul. ER

  1. Osteocyty (oválne bunky) s cytoplazmatickými výbežkami, kt. v zrelých  kostiach zanikajú.
  1. Diferencované osteoblasty, zaliate matrixom
  2. Cytoplazma chudobná na organely, len kvapôčky tuku a zrná glykogénu
  3. V medzibunkovej hmote jemné kanáliky (canaliculi ossium – zabezpečujú transport živín). Zrelé osteocyty sa nedelia. Sú uložené v lakunách.
  1. Osteoklasty
  1. Veľké b., mnohojadrové, zúčastňujú sa na rezorbcii kosti
  2. Nachádzajú sa v tzv. Howshippových lakunách

 

Kosti podľa tvaru

  1. Dlhé kosti (končatiny)
  2. Ploché (lebka)
  3. Nepravidelného tvaru (napr. členok)

 

Podľa stavby a funkcie

  1. Kosť plsťovitá (hrubovláknitá, pleximorfná)
  2. Kosť lamelárna (jemne vláknitá)
  1. Kompaktná
  2. Špongiózna

 

Kostné tkanivo:

1. hrubovláknité, pleximorfné, plsťovité

  1. U nižších stavovcov (obojživelníky, plazy)
  2. V embryonálnych štádiách vyšších stavovcov
  3. Vysoký obsah plsťovitých kolagénnych vlákien spojených interfibrilárnou hmotou - matrix (obsahuje CaCO3) – komôrky s osteocytmi, nemá pravidelnú štruktúru
  4. U vyšších stavovcov iba na miestach úponu svalov šľachami a v zubnom cemente.
  5. Osteoidné tkanivo
  1. Podobné štruktúrou hrubovláknitej kosti
  2. Zubovina vyšších stavovcov
  3. V kostre niektorých rýb.

 

2. Kosť lamelárna:

KOSŤ KOMPAKTNÁ

  1. Tvorená kostnou hmotou.
  2. Prestúpená sústavou kanálikov, ktorou prúdi do kosti výživa.
  1. Volkmannove – prebehajú kosťou priečne.
  2. Haverzove – rovnobežne s pozdĺžnou osou kosti.
  3. Doplnené spojovacími kanálikmi.
  1. Osteocyty v blízkosti kanálikov sú v mladosti napojené cytoplazmatickými výbežkami na cievy a na druhej strane na výbežky osteocytov uložených hlbšie v kosti.
  1. Osteocyty a medzibunková hmota sú uložené vrstevnate, vysielajú
  1. Povrchové lamely – vrstvy súbežné s povrchom kosti
  2. Haverzove lamely – vrstvy obklopujúce na spôsob dutých valcov Haverzove kanáliky.
  3. Vmedzerené lamely (intersticiálne) – vrstvy vyplňujúce priestor medzi valcami Haverzových lamiel.
  1. Úseky dlhých kostí medzi kĺbovými hlavicami (epifýzami) – tzv. diafýzy.
  2. Vnútri sú diafýzy duté, vyplnené žltou kostnou dreňou.
  3. Z tenkých vrstiev kompaktnej kosti je tvorený povrch epifýz, ako aj krátkych a plochých kostí.

Osteon – komplex lamiel sústredený okolo 1  Haverzovho  kanálika → základná štruktúrna jednotka Haversovho systému – canaliculi ossium spája Haversov kanál a lakúnami

 

HUBOVITÁ (ŠPONGIÓZNA) KOSŤ

  1. Výplne hlavíc dlhých kostí, v plochých i krátkych kostiach.
  2. Trabeculi (trámce) – usporiadané tak, aby čelili  tlaku  prechádzajú v tŕnité útvary ostne (spiculi).
  3. Takáto kosť je porézna.
  4. Dutiny medzi ostňami a trámčekmi sú vyplnené červenou kostnou dreňou.

 

Amorfná extracelulárna matrix

Prestúpená kolagénnymi vláknami, ktoré priebehajú :

-paralelne s pozdĺžnou osou osteonu

-šikmo, kolmo

 

Obaly kosti

Okostica (periost) (husté väzivo neusporiadanéna povrchu a riedke kolagénne väzivo vo vnútri).

  1. Vstupujú sem nervy + cievy (výživa kosti).
  2. Chýba na povrchu kĺbov, v mieste úponu svalov a ligamentov.

Endoost

  1. Vnútorná výstielka kosti  (zahustené retikulárne väzivo).

Sharpeyove vlákna

  1. Sú kolagénne vlákna, ktoré pripútávajú periost a endoost ku kosti.

(periost)

 

Kostná dreň

  1. Nachádza sa v kostnej dutine.
  2. Je vystlaná endoostom.
  3. Tvorí ju mezenchým, neskôr retikulárne väzivo.
  4. Obsahuje:  retikulárne bunky osteoblasty, osteocyty, osteoklasty, tukové bunky, materské bunky krviniek myeloidného typu, u cicavcov tiež megakaryocyty  (ich rozpadom vznikajú krvné doštičky).

Typy kostnej drene

  1. Červená (hematogénna) – vznik krvných elementov. U mláďat celková , v dospelosti väčšinou nahrádzaná tukovými bunkami.
  1. Zostavá v špongióznej časti lebečných kostí, v sterne, rebrách, kľúčnej kosti, lopatkách, panvových kostiach.
  1. Tuková (žltá)
  1. Obsahuje tukové bunky .
  2. Nemá hematogénne schopnosti.
  3. Pri záťaži sa môže reaktivovať.
  4. Dlhé kosti.
  1. Želatinózna (sivá)
  1. U starých jedincov, pri dlhých chorobách.
  2. Rôsolovitá konzistencia, šedoružova farba
  3. Tukové kvapôčky z tukových buniek zmiznú

 

Spojenie kostí

- kosti sú spojené štruktúrami spojivového a podporného tkaniva → umožňujú pohyb kostí

  1. Pevné (synarthrosis) – pevné spojenie, málo pohyblivé, väzivom, chrupkou, kosťou
  1. Syndesmosis (väzivom)

Švy (suturae) – lebka, panva

  1. Synchondrosis (chrupkou)

Rebrá k hrudnej kosti (hyalinná chrupka), medzistavcové platničky (fibrózna chrupka, väzivová)

  1. Synostosis

Kostné spojenie – napr. os sacrum zrastením 5 krížových stavcov

  1. Kĺbové (diarthrosis) – pohyblivé
  1. V kĺbe je kĺbová štrbina.
  2. Artikulujúce konce sú obalené hyalinnou chrupkou (vnútorná strana zvápenatená a pevne spojená s kosťou

 

Morfológia kĺbu

  1. Na povrchu kĺbové puzdro
  1. Husté neusporiadané väzivo, zvonku prechádza do periostu.
  1. Vnútri synoviálna membrána (riedke kolagénne väzivo + cievy).
  2. Synoviálna membrána vstupuje synoviálnymi klkmi do dutiny kĺbu, pri veľkom tlaku – meniskus tvorený väzivovou chrupkou
  3. Vnútri sa nachádza synoviálna tekutina (vzniká z tkanivového moku synoviálnej membrány)   mazacia funkcia v kĺbe.
  4. V kĺbovom puzdre je podtlak

 

Hojenie zlomenín

- Z periostu

  1. Úplná regenerácia stratených kostí alebo  ich častí len u nižších stavovcov.

 

Všetky kostné tkanivá majú mezenchýmový pôvod.