zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Anatomia a morfologia živočíchov

 

3. osifikácia (osifikacia.doc)

Osifikácia

 

Kosť špongiózna (hubovitá)

  1. Trámce lamelárnej kosti s Haverzovými kanálikmi,
  2. kostné ostne (spikuly) bez Haverzových kanálikov,
  3. medzi nimi kostná dreň.
  4. Epifýzy dlhých kostí, kosti nepravidelného tvaru, stredná časť plochých kostí
  5. Primárna → hrubovláknitá pleximorfná kosť, zväzky kolaterálnych prepletených fibríl v okách lakún, menej mineralizovaná, nie taká pevná, hlavnú funkciu majú osteoblasty
  6. Sekundárna → lamelárna hubovitá - v epifýzach (v dlhých kostiach), trámce (ploché kosti)    

        → kompaktná – v diafýzach, hlavnú funkciu majú osteoblasty a osteoklasty

 

Desmogénna osifikácia

  1. ploché kosti neurocrania, väčšina kostí tvárovej časti lebky vrátane dolnej čeľuste, kľúčna kosť, panciere korytnačiek, gastráliá krokodílov, kostené dosky pásovcov
  2. z väziva priamo
  3. v embryonálnom štádiu – zahustenie mezenchymatického väziva, vytvorenie vrstvy BLASTÉMU (zárodočné väzivo) → osteoblasty – produkujú medzibunkovú hmotu, mineralizujú ju, začnú vytvárať spikuly (org. hmota, nezvápnená), okolo ďalšie osteoblasty (zalievajú sa do väziva medzib. hmoty – rast do šírky → primárna osifikácia → hrubovláknitá kosť, 2 vrstvy periostu: ochranná f. – husté neusp. kolag. v.; riedke kolagénne väzivo
  4. z fibroblastov → osteoblasty
  5. kosť rastie do hrúbky, pribúdajú lamely, osteoklasty resorbujú primárnu kosť – vytvárajú kanálik
  6. pod periostom – 2 vrstvy kompakty + špongióza medzi nimi = diploe

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Chondrogénna osifikácia

  1. Dlhé kosti skeletu, stavce, hrudná kosť a panvová kosť.
  2. Osifikácia prebieha na báze hyalinnej chrupky, ktorá svojím tvarom zodpovedá budúcej kosti (z väziva podľa modelu chrupky)
  3. Enchondrálne – rast kosti do dĺžky; epifýzo-diafýzová platnička
  1. v strede diafýzy – primárne osifikačné centrum k epifýzam
  2. dochádza k degenerácii chrupky v strede diafýzy (v embryonálnom štádiu), cez perichondrium → cievy, pozdĺž nich mezenchým → b., kt. rozrušujú chondroblasty
  3. Rozoznávame 8 typických  osififikačných zón:
  1. Zóna normálnej hyalinnej chrupky
  2. Zóna dorastajúcej chrupky
  3. Zóna hypertrofickej chrupky
  4. Zóna zvápenatelej hypertrofickej chrupky
  5. Zóna erózie (rozrušovanie zvápenatelej chrupky)
  6. Zóna osteoidná (diferenciácia osteoblastov)
  7. Zóna osimorfná (tvorba kostných trámcov na povrchu rozrušených chrupavčitých trámcov)
  8. Zóna rezorbcie (osteoklasty – rezorbujú kostné trámce, zväčšovanie dreňovej dutiny)
  1. Periostálne – rast kosti do šírky
  1. dochádza k prestavbe kompakty → definitívna kompakta
  2. v epifýzach ďalšie osifikačné centrá → k osifikácii dochádza radiálne (dokruhu)

→ výsledkom primárnej osifikácii je hrubovláknita pleximorfná kosť, ktorá je dostatočne pevná a je schopná vykonávať svoju funkciu, zachováva sa v miestach úponu šľachy na sval a v zubovine

 

Sekundárna osifikácia

  1. Prestavba hrubovláknitej pleximorfnej , primárnej kompaktnej kosti .
  2. Začína v strede diafýzy, šíri sa po celom objeme periostálnej kosti.
  3. Aktívna účasť osteoklastov.
  4. Vznik koncentrických kost. lamiel v Haverzových systémoch
  5. V epifýzach je hrubovláknitá kosť nahradená lamelóznou kosťou špongióznou.

 

 

Netypické spôsoby osifikácie

  1. Priama osifikácia väziva – tzv. ektopická osifikácia šľachy (kosti rýb, šľachy dolných končatín vtákov).
  2. Metaplazmatické kostnatenie – priama premena chrupky (chondrocyty sa priamo menia na osteocyty) bez predošlého odbúrania chrupavčitej matrix  (parohy jeleňovitých)

 

Zubné tkanivo

 

- Fylogeneticky staršie a pôvodnejšie ako kostné tkanivo.

- Objavilo sa  v integumente

- plakoidné šupiny žralokov v koži  a ich zuby  (ich kostra je chrupavčitá) .

 

Zub – anatómia

  1. sklovina (substantia adamantina) – ektoderm
  2. zubovina (dentin) – mezoderm
  3. zubná dreň (pulpa dentis) – rôsolovité tkanivo, cievy, nervy, tukové bunky
  4. ďasno
  5. čeľustná kosť
  6. ozubica (periodontium) – riedke kolagénne väzivo
  7. zubný cement (substantia ossea) – mezoderm, vláknitá pleximorfná kosť bez Haverzových kanálikov

 

 

Spojivové tkanivo trofické (mezenchýmový pôvod)

  1. telové tekutiny, nie sú typické spojivá, ale mezenchýmový pôvod
  2. tekutá časť nevzniká priamo činnosťou bunkových elementov
  3. u všetkých živočíchov okrem hubiek
  4. podľa lokalizácie na – intravazálnu → v cievach (krv, lymfa)

         - extravazálnu → mimo (tkanivový mok)

Funkcie:

  1. odstraňovanie odpadových látok
  2. výmena plynov
  3. rozvod živín
  4. rozvod hormónov
  5. obranné reakcie –fagocytóza, imunita
  6. udržiavanie teploty a stálosti vnútorného prostredia

 

 

Základné typy:

A. Amébocyty hubiek (Porifera)

B. Perienterická tekutina (Nemathelmintes) - medzi endodermom a svalovinou telovej steny

C. Coelomová tekutina (Annelida)

D. Hemolymfa (Arthropoda, Mollusca-okrem Cephalopoda)

        - živočíchy s otvorenou cievnou sústavou

        - hemocyty (hmyz) 

E. Krv, lymfa, tkanivový mok (súčasť mimobunkového materálu) (Vertebrata)

        - lymfa u mechúrnikov a ploskavcov – nie krvné bunky, bezfarebná

- iné bezstavovce v lymfe (príp. v krvi) bunky podobné granulocytom stavovcov, fagocytujú → amébocyty, eleocyty, hemocyty

 

 

KRV

 

Krv stavovcov – červená, prúdi v systéme ciev

-krvná plazma  (55%) + formované elementy - krvné bunky (45%)

 

KRVNÁ PLAZMA:

 90% H2O, 10% anorganické a organické látky – ióny Na+, K+, Mg2+, Ca2+, -Cl-, -CO3, -PO4, -SO4

Organické látky – 0,1-1% cukry, 7% bielkoviny (albumín, fibrinogén, globulín, protrombín), tuky (chilomikróny), mastné kyseliny, aminokyseliny, cholesterol, hormóny, kyselina mliečna, k.močová, kreatín, močovina

 

 Koncentrácia:

0,85% homoiotermné živočíchy

0,65% poikiotermné živočíchy (suchozemské + sladkovodné stavovce)

3,0% morské bezstavovce

KRVNÉ BUNKY

erytrocyty

leukocyty

trombocyty (cicavce), koagulocyty (ostatné stavovce)

 

 

ERYTROCYTY

  1. Cicavce bez jadra, bikonkávne, pružné, deformovateľné, adhézia, sedimentácia (závisí od proteínov) → diagnostika ochorení
  2. človek 4,5 mil. ženy, 5 mil. muži v 1mm3, 7,5 μm.
  3. Životnosť → človek 90-120 dní, vtáky 20-40 dní, žaby 700-1200 dní
  4. Cytoplazma a krvná plazma v osmotickej rovnováhe; + H2O ↓ osm.tlaku krvnej plazmy → hemolýza (prasknutie), - H2O ↑ osm. tlaku → zvraštenie; 0,85 % NaCl → izotonický roztok
  5. 60% H2O
  6. Zrelé → normocyty (98,5-99.5%); nezrelé → retikulocyty
  7. Ostatné stavovce (ryby, obojživelníky, plazy, vtáky) s jadrom.
  8. Tvoria sa v červenej kostnej dreni, zanikajú v pečeni a v slezine.
  9. Z hľadiska filogenézy sa zmenšujú a zmnožujú (najmenšie cicavce a človek)

 

Krvné farbivo:

  1. hemoglobín (Fe2+) – červené – stavovce

- bielkovina globín + farebná zložka hemochromogén (obs. Fe2+) tvorená 4 molekulami hemu

  1. hemerytrín - červený- Sipunculus (Sipunculida)
  2. chlorokruorín (Fe2+) –zelený –mnohoštetinavce (Polychaeta, Annelida)
  3. hemocyanín (Cu2+) –modrý – ulitníky, lastúrniky, pavúky, kôrovce
  4. echinochróm –červený – ježovky
  5. hemovanadín – červený – asdídie (Tunicata)
  6. achrooglobíny – bezfarebné bezstavovce

 

 

LEUKOCYTY        

  1. guľatý tvar v krvnom riečišti, diapedéza (prechod cez membrány), amébovitý pohyb, fagocytóza
  2. 5000-9000 (človek) v 1 mm3 krvi

 

Granulocyty

a)  neutrofilné (65-75% z celkového počtu)

  1. 10-12 μm (človek), jadrá nemajú jadierka, jemné granule
  2. nefarbia sa ani bázickými ani kyslými farbivami
  3. u žien – paličkovitý stopkatý prívesok → heterochromatín 1 z dvojice XX chrom. (sex – chromatín)
  4. mikrofágy, fagocytujú napr. baktérie, na miestach zápalových reakcí

b)   eozinofilné (2-5% z celkového počtu)

  1. 12-14 μm (človek), najväčšie, veľké granule, jadro uložené excentricky, jadierko chýba
  2. farbia sa kyslými farbivami
  3. slabofagocytujú niektoré baktérie (fagocytóza larválneho čreva obojživelníkov)
  4. sú aktívne pri parazitárnych ochoreniach
  5. zneškodńujú alergény

c) bazofilné granulocyty (1% z celkového počtu)

- farbia sa bázickými farbivami

- obsahujú heparín a amíny

- jadro nepravidelne laločnaté alebo v tvare S, centrálne; najmenej

- imunologické reakcie

- vyznačujú sa metachromázou

 

Agranulocyty

- obs. azurofilné zrná (ako lyzozómy)

a) lymfocyty (25-30% z celkového počtu)

  1. malé (prítomné jadierko), stredné, veľké, 6-8 μm (človek)
  2. nefarbia sa ani fázickými
  3. T-lymfocyty – thymus, aktivizujú sa pri bunkovej imunite
  4. B-lymfocyty – Burza Fabricii vtákov, appendix, lymfatické tkanivo, kostná dreň
  5. nemajú schopnosť fagocytózy, malý amébovitý pohyb, imunologické reakcie organizmu → špecifická protilátková imunita, proti vírusom
  6. špec. membránové receptory rozpoznávajú antigény, väzba antigén + receptor = aktivácia lymfocytu → proliferačná aktivita bunky (pamäťové b.)
  7. imunoblasty → plazmatické b. (plazmocyty) – špec. látky proti antigénom

b) monocyty (4-8% z celkového počtu), len cicavce, 12-20 μm (človek)

  1. amébovitý pohyb, najväčšie b. obehového systému, len u cicavcov
  2. makrofágy (mikroglie, Ufferove b. v pečeni, ...)
  3. pôvod z kostnej drene
  4. prechádzajú z krvi do väziva a naopak, pri pohybe ∆ tvar

 

 

TROMBOCYTY

  1. 150-300 000 v 1 mm3, 2-5 μm, žijú 8 dní
  2. Adhezivita (tvoria pseudopódie), agregácia (miznú medzi nimi hranice → trombus)
  3. odštepovaním z megakaryocytov
  4. bezjaderné (cicavce)
  5. v mieste poranenia zhluk (trombus) protrombín na trombín, ten mení fibronektín na vláknitý fibrín vznik krvného koláča
  6. prítomnosť Ca
  7. koagulocyty – ryby, obojživelníky, plazy, vtáky (majú eliptické jadrá)

 

 

KRVOTVORBA (hemopoéza)

Proces tvorby a diferenciácie krvných teliesok z hemocytoblastov (materské b. krviniek, mezenchýmový pôvod, pleuripotentná b. → schopná difereniciácie)

Erytropoéza – zmenšovanie bunky, jadra, prestáva delenie

  1. hemocytoblast

  1. proerytroblast – veľké jadro, guľatý tvar, leľa jadierok

  1. bazofilný erytroblast (rast podporuje erytropoetín) – začína sa tvorba hemoglobínu, menšie jadro

  1. polychromatofilný erytroblast – posledné štádium schopné mitózy, ↑ obsah hemoglobínu

  1. ortochromatický erytroblast

  1. retikulocyt – nezrelý erytrocyt, nemá jadro, vyplavovaný do krvi → dozrie

  1. zrelý erytrocyt

 

GRANULOPOÉZA (myelopoéza) – zahusťovanie chromatínu, tvorba špecifických granúl

  1. Hemocytoblast

  1. myeloblast

  1. promyelocyt – diferenciácia zŕn

  1. metamyelocyt – nemá deliacu sa schopnosť

  1. zrelý granulocyt (eozinofilný, neutrofilný, bazofilný)
  2. zanikajú vo väzive, tráviacej trubici, v pľúcach

 

 

LYMFOPOÉZA

Hemocytoblast:

Lymfoblast       monoblast               megakaryoblast                        

                                                

prolymfocyt        promonocyt                megakaryocyt

                                                

lymfocyt        monocyt                   trombocyty

(lymfatické org.,        (červ. kost. dreň,

kost. dreň)                krvný obeh)

Nižšie stavovce

 

NIŽŠIE STAVOVCE:

Krvné ostrovčeky mezenchýmových buniek v čreve, pečeni a obličkách.

 

VYŠSIE  STAVOVCE

1. Embryonálne obdobie

mezoblastová perióda

(vznik hematogénnych ostrovčekovperiférne cievny endotel, centrálne hemocytoblasty erythroblasty)

hepatolienálna perióda

v mezenchýme pečene  granulocyty, megaryocyty, erytrocyty

v slezine erytrocyty

v brzlíku (týmus) lymfocyty

v slezine a lymf. uzlinách lymfocyty

medulolymfatická perióda  -proces tvorby a diferenciácie krvných teliesok z hemocytoblastov (materské b. krviniek, mezenchýmový pôvod)

        lymfopoéza v slezine, lymfatických uzlinách, špecializácia krvotvornej kostnej drene ERYTROCYTY, GRANULOCYTY, TROMBOCYTY 

 

 

2. postnatálne obdobie

kostná dreň (myeloidné centrum)

vznik erytrocytov, granulocytov, trombocytov, monocytov

lymfatické uzliny, brzlík, slezina (lymfoidné centrá)

vznik lymfocytov

LYMFA

  1. krvné elementy + plazma
  2. obs. tukové látky → chylomikróny (po rezorbcii v čreve do krvného obehu)
  3. zrážanlivá schopnosť
  4. vyživovacia schopnosť
  5. obranná funkcia
  6. prúdi v lymfatických cievach

 

TKANIVOVÝ MOK

  1. nachádza sa medzi bunkami tela, obs. menej bielkovín (keby sa hromadili → edematózne presiaknutie tkaniva)
  2. látková výmena medzi kapilárami krvného a lymfatického systému a bunkami tkanív

 

HEMOLYMFA
mäkkýše a hmyz
Plazma:- 85% vody, bielkoviny (albumíny, globulíny), aminokyseliny, cukry, enzýmy, tuky, lipoproteíny a pigmenty.

  1. Katióny Na+, K+, Mg2+, Ca2+, Fe2+, Cu2+, Zn2+.
  2. Plyny O2, CO2
  3. Hemoglobín u lariev pakomárov, sfarbenie je podmienené prítomnosťou pigmentov.
  4. Hemocyty – mezodermálne bunky

- Vznik zo strednej časti célomových vačkov

- Poznáme okolo 30 rôznych druhov

- Schopnosť fagocytózy