Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Anatomia a morfologia živočíchov

3. osifikácia (osifikacia.doc)

Osifikácia

Kosť špongiózna (hubovitá)

1. Trámce lamelárnej kosti s Haverzovými kanálikmi,
2. kostné ostne (spikuly) bez Haverzových kanálikov,
3. medzi nimi kostná dreň.
4. Epifýzy dlhých kostí, kosti nepravidelného tvaru, stredná časť plochých kostí
5. Primárna → hrubovláknitá pleximorfná kosť, zväzky kolaterálnych prepletených fibríl v okách lakún, menej mineralizovaná, nie taká pevná, hlavnú funkciu majú osteoblasty
6. Sekundárna → lamelárna hubovitá - v epifýzach (v dlhých kostiach), trámce (ploché kosti)    

        → kompaktná – v diafýzach, hlavnú funkciu majú osteoblasty a osteoklasty

Desmogénna osifikácia

1. ploché kosti neurocrania, väčšina kostí tvárovej časti lebky vrátane dolnej čeľuste, kľúčna kosť, panciere korytnačiek, gastráliá krokodílov, kostené dosky pásovcov
2. z väziva priamo
3. v embryonálnom štádiu – zahustenie mezenchymatického väziva, vytvorenie vrstvy BLASTÉMU (zárodočné väzivo) → osteoblasty – produkujú medzibunkovú hmotu, mineralizujú ju, začnú vytvárať spikuly (org. hmota, nezvápnená), okolo ďalšie osteoblasty (zalievajú sa do väziva medzib. hmoty – rast do šírky → primárna osifikácia → hrubovláknitá kosť, 2 vrstvy periostu: ochranná f. – husté neusp. kolag. v.; riedke kolagénne väzivo
4. z fibroblastov → osteoblasty
5. kosť rastie do hrúbky, pribúdajú lamely, osteoklasty resorbujú primárnu kosť – vytvárajú kanálik
6. pod periostom – 2 vrstvy kompakty + špongióza medzi nimi = diploe

Chondrogénna osifikácia

1. Dlhé kosti skeletu, stavce, hrudná kosť a panvová kosť.
2. Osifikácia prebieha na báze hyalinnej chrupky, ktorá svojím tvarom zodpovedá budúcej kosti (z väziva podľa modelu chrupky)
3. Enchondrálne – rast kosti do dĺžky; epifýzo-diafýzová platnička

7. v strede diafýzy – primárne osifikačné centrum k epifýzam
8. dochádza k degenerácii chrupky v strede diafýzy (v embryonálnom štádiu), cez perichondrium → cievy, pozdĺž nich mezenchým → b., kt. rozrušujú chondroblasty
9. Rozoznávame 8 typických  osififikačných zón:

1. Zóna normálnej hyalinnej chrupky
2. Zóna dorastajúcej chrupky
3. Zóna hypertrofickej chrupky
4. Zóna zvápenatelej hypertrofickej chrupky
5. Zóna erózie (rozrušovanie zvápenatelej chrupky)
6. Zóna osteoidná (diferenciácia osteoblastov)
7. Zóna osimorfná (tvorba kostných trámcov na povrchu rozrušených chrupavčitých trámcov)
8. Zóna rezorbcie (osteoklasty – rezorbujú kostné trámce, zväčšovanie dreňovej dutiny)

4. Periostálne – rast kosti do šírky

10. dochádza k prestavbe kompakty → definitívna kompakta
11. v epifýzach ďalšie osifikačné centrá → k osifikácii dochádza radiálne (dokruhu)

→ výsledkom primárnej osifikácii je hrubovláknita pleximorfná kosť, ktorá je dostatočne pevná a je schopná vykonávať svoju funkciu, zachováva sa v miestach úponu šľachy na sval a v zubovine

Sekundárna osifikácia

7. Prestavba hrubovláknitej pleximorfnej , primárnej kompaktnej kosti .
8. Začína v strede diafýzy, šíri sa po celom objeme periostálnej kosti.
9. Aktívna účasť osteoklastov.
10. Vznik koncentrických kost. lamiel v Haverzových systémoch
11. V epifýzach je hrubovláknitá kosť nahradená lamelóznou kosťou špongióznou.

Netypické spôsoby osifikácie

12. Priama osifikácia väziva – tzv. ektopická osifikácia šľachy (kosti rýb, šľachy dolných končatín vtákov).
13. Metaplazmatické kostnatenie – priama premena chrupky (chondrocyty sa priamo menia na osteocyty) bez predošlého odbúrania chrupavčitej matrix  (parohy jeleňovitých)

Zubné tkanivo

- Fylogeneticky staršie a pôvodnejšie ako kostné tkanivo.

- Objavilo sa  v integumente

- plakoidné šupiny žralokov v koži  a ich zuby  (ich kostra je chrupavčitá) .

Zub – anatómia

1. sklovina (substantia adamantina) – ektoderm
2. zubovina (dentin) – mezoderm
3. zubná dreň (pulpa dentis) – rôsolovité tkanivo, cievy, nervy, tukové bunky
4. ďasno
5. čeľustná kosť
6. ozubica (periodontium) – riedke kolagénne väzivo
7. zubný cement (substantia ossea) – mezoderm, vláknitá pleximorfná kosť bez Haverzových kanálikov

Spojivové tkanivo trofické (mezenchýmový pôvod)

12. telové tekutiny, nie sú typické spojivá, ale mezenchýmový pôvod
13. tekutá časť nevzniká priamo činnosťou bunkových elementov
14. u všetkých živočíchov okrem hubiek
15. podľa lokalizácie na – intravazálnu → v cievach (krv, lymfa)

         - extravazálnu → mimo (tkanivový mok)

Funkcie:

14. odstraňovanie odpadových látok
15. výmena plynov
16. rozvod živín
17. rozvod hormónov
18. obranné reakcie –fagocytóza, imunita
19. udržiavanie teploty a stálosti vnútorného prostredia

Základné typy:

A. Amébocyty hubiek (Porifera)

B. Perienterická tekutina (Nemathelmintes) - medzi endodermom a svalovinou telovej steny

C. Coelomová tekutina (Annelida)

D. Hemolymfa (Arthropoda, Mollusca-okrem Cephalopoda)

        - živočíchy s otvorenou cievnou sústavou

        - hemocyty (hmyz) 

E. Krv, lymfa, tkanivový mok (súčasť mimobunkového materálu) (Vertebrata)

        - lymfa u mechúrnikov a ploskavcov – nie krvné bunky, bezfarebná

- iné bezstavovce v lymfe (príp. v krvi) bunky podobné granulocytom stavovcov, fagocytujú → amébocyty, eleocyty, hemocyty

KRV

Krv stavovcov – červená, prúdi v systéme ciev

-krvná plazma  (55%) + formované elementy - krvné bunky (45%)

KRVNÁ PLAZMA:

 90% H2O, 10% anorganické a organické látky – ióny Na+, K+, Mg2+, Ca2+, -Cl-, -CO3, -PO4, -SO4

Organické látky – 0,1-1% cukry, 7% bielkoviny (albumín, fibrinogén, globulín, protrombín), tuky (chilomikróny), mastné kyseliny, aminokyseliny, cholesterol, hormóny, kyselina mliečna, k.močová, kreatín, močovina

 Koncentrácia:

0,85% homoiotermné živočíchy

0,65% poikiotermné živočíchy (suchozemské + sladkovodné stavovce)

3,0% morské bezstavovce

KRVNÉ BUNKY

erytrocyty

leukocyty

trombocyty (cicavce), koagulocyty (ostatné stavovce)

ERYTROCYTY

1. Cicavce bez jadra, bikonkávne, pružné, deformovateľné, adhézia, sedimentácia (závisí od proteínov) → diagnostika ochorení
2. človek 4,5 mil. ženy, 5 mil. muži v 1mm3, 7,5 μm.
3. Životnosť → človek 90-120 dní, vtáky 20-40 dní, žaby 700-1200 dní
4. Cytoplazma a krvná plazma v osmotickej rovnováhe; + H2O ↓ osm.tlaku krvnej plazmy → hemolýza (prasknutie), - H2O ↑ osm. tlaku → zvraštenie; 0,85 % NaCl → izotonický roztok
5. 60% H2O
6. Zrelé → normocyty (98,5-99.5%); nezrelé → retikulocyty
7. Ostatné stavovce (ryby, obojživelníky, plazy, vtáky) s jadrom.
8. Tvoria sa v červenej kostnej dreni, zanikajú v pečeni a v slezine.
9. Z hľadiska filogenézy sa zmenšujú a zmnožujú (najmenšie cicavce a človek)

Krvné farbivo:

1. hemoglobín (Fe2+) – červené – stavovce

- bielkovina globín + farebná zložka hemochromogén (obs. Fe2+) tvorená 4 molekulami hemu

2. hemerytrín - červený- Sipunculus (Sipunculida)
3. chlorokruorín (Fe2+) –zelený –mnohoštetinavce (Polychaeta, Annelida)
4. hemocyanín (Cu2+) –modrý – ulitníky, lastúrniky, pavúky, kôrovce
5. echinochróm –červený – ježovky
6. hemovanadín – červený – asdídie (Tunicata)
7. achrooglobíny – bezfarebné bezstavovce

LEUKOCYTY        

16. guľatý tvar v krvnom riečišti, diapedéza (prechod cez membrány), amébovitý pohyb, fagocytóza
17. 5000-9000 (človek) v 1 mm3 krvi

Granulocyty

a)  neutrofilné (65-75% z celkového počtu)

1. 10-12 μm (človek), jadrá nemajú jadierka, jemné granule
2. nefarbia sa ani bázickými ani kyslými farbivami
3. u žien – paličkovitý stopkatý prívesok → heterochromatín 1 z dvojice XX chrom. (sex – chromatín)
4. mikrofágy, fagocytujú napr. baktérie, na miestach zápalových reakcí

b)   eozinofilné (2-5% z celkového počtu)

5. 12-14 μm (človek), najväčšie, veľké granule, jadro uložené excentricky, jadierko chýba
6. farbia sa kyslými farbivami
7. slabofagocytujú niektoré baktérie (fagocytóza larválneho čreva obojživelníkov)
8. sú aktívne pri parazitárnych ochoreniach
9. zneškodńujú alergény

c) bazofilné granulocyty (1% z celkového počtu)

- farbia sa bázickými farbivami

- obsahujú heparín a amíny

- jadro nepravidelne laločnaté alebo v tvare S, centrálne; najmenej

- imunologické reakcie

- vyznačujú sa metachromázou

Agranulocyty

- obs. azurofilné zrná (ako lyzozómy)

a) lymfocyty (25-30% z celkového počtu)

10. malé (prítomné jadierko), stredné, veľké, 6-8 μm (človek)
11. nefarbia sa ani fázickými
12. T-lymfocyty – thymus, aktivizujú sa pri bunkovej imunite
13. B-lymfocyty – Burza Fabricii vtákov, appendix, lymfatické tkanivo, kostná dreň
14. nemajú schopnosť fagocytózy, malý amébovitý pohyb, imunologické reakcie organizmu → špecifická protilátková imunita, proti vírusom
15. špec. membránové receptory rozpoznávajú antigény, väzba antigén + receptor = aktivácia lymfocytu → proliferačná aktivita bunky (pamäťové b.)
16. imunoblasty → plazmatické b. (plazmocyty) – špec. látky proti antigénom

b) monocyty (4-8% z celkového počtu), len cicavce, 12-20 μm (človek)

17. amébovitý pohyb, najväčšie b. obehového systému, len u cicavcov
18. makrofágy (mikroglie, Ufferove b. v pečeni, ...)
19. pôvod z kostnej drene
20. prechádzajú z krvi do väziva a naopak, pri pohybe ∆ tvar

TROMBOCYTY

5. 150-300 000 v 1 mm3, 2-5 μm, žijú 8 dní
6. Adhezivita (tvoria pseudopódie), agregácia (miznú medzi nimi hranice → trombus)
7. odštepovaním z megakaryocytov
8. bezjaderné (cicavce)
9. v mieste poranenia  zhluk (trombus)  protrombín na trombín, ten mení fibronektín na vláknitý fibrín  vznik krvného koláča
10. prítomnosť Ca
11. koagulocyty – ryby, obojživelníky, plazy, vtáky (majú eliptické jadrá)

KRVOTVORBA (hemopoéza)

Proces tvorby a diferenciácie krvných teliesok z hemocytoblastov (materské b. krviniek, mezenchýmový pôvod, pleuripotentná b. → schopná difereniciácie)

Erytropoéza – zmenšovanie bunky, jadra, prestáva delenie

12. hemocytoblast



13. proerytroblast – veľké jadro, guľatý tvar, leľa jadierok



14. bazofilný erytroblast (rast podporuje erytropoetín) – začína sa tvorba hemoglobínu, menšie jadro



15. polychromatofilný erytroblast – posledné štádium schopné mitózy, ↑ obsah hemoglobínu



16. ortochromatický erytroblast



17. retikulocyt – nezrelý erytrocyt, nemá jadro, vyplavovaný do krvi → dozrie

↓

18. zrelý erytrocyt

GRANULOPOÉZA (myelopoéza) – zahusťovanie chromatínu, tvorba špecifických granúl

19. Hemocytoblast



20. myeloblast



21. promyelocyt – diferenciácia zŕn



22. metamyelocyt – nemá deliacu sa schopnosť



23. zrelý granulocyt (eozinofilný, neutrofilný, bazofilný)
24. zanikajú vo väzive, tráviacej trubici, v pľúcach

LYMFOPOÉZA

Hemocytoblast:

Lymfoblast       monoblast               megakaryoblast                        

                                                

prolymfocyt        promonocyt                megakaryocyt

                                                

lymfocyt        monocyt                   trombocyty

(lymfatické org.,        (červ. kost. dreň,

kost. dreň)                krvný obeh)

Nižšie stavovce

NIŽŠIE STAVOVCE:

Krvné ostrovčeky mezenchýmových buniek v čreve, pečeni a obličkách.

VYŠSIE  STAVOVCE

1. Embryonálne obdobie

 mezoblastová perióda

(vznik hematogénnych ostrovčekovperiférne cievny endotel, centrálne hemocytoblasty erythroblasty)

 hepatolienálna perióda

v mezenchýme pečene   granulocyty, megaryocyty, erytrocyty

v slezine  erytrocyty

v brzlíku (týmus)  lymfocyty

v slezine a lymf. uzlinách  lymfocyty

 medulolymfatická perióda  -proces tvorby a diferenciácie krvných teliesok z hemocytoblastov (materské b. krviniek, mezenchýmový pôvod)

        lymfopoéza v slezine, lymfatických uzlinách, špecializácia krvotvornej kostnej drene ERYTROCYTY, GRANULOCYTY, TROMBOCYTY 

2. postnatálne obdobie

kostná dreň (myeloidné centrum)

 vznik erytrocytov, granulocytov, trombocytov, monocytov

lymfatické uzliny, brzlík, slezina (lymfoidné centrá)

 vznik lymfocytov

LYMFA

20.  krvné elementy + plazma
21.  obs. tukové látky → chylomikróny (po rezorbcii v čreve do krvného obehu)
22.  zrážanlivá schopnosť
23.  vyživovacia schopnosť
24.  obranná funkcia
25.  prúdi v lymfatických cievach

TKANIVOVÝ MOK

26.  nachádza sa medzi bunkami tela, obs. menej bielkovín (keby sa hromadili → edematózne presiaknutie tkaniva)
27.  látková výmena medzi kapilárami krvného a lymfatického systému a bunkami tkanív

HEMOLYMFA
mäkkýše a hmyz
Plazma:- 85% vody, bielkoviny (albumíny, globulíny), aminokyseliny, cukry, enzýmy, tuky, lipoproteíny a pigmenty.

28. Katióny Na+, K+, Mg2+, Ca2+, Fe2+, Cu2+, Zn2+.
29. Plyny O2, CO2
30. Hemoglobín u lariev pakomárov, sfarbenie je podmienené prítomnosťou pigmentov.
31. Hemocyty – mezodermálne bunky

- Vznik zo strednej časti célomových vačkov

- Poznáme okolo 30 rôznych druhov

- Schopnosť fagocytózy