Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Sociálna politika

prednaska_1.doc (prednaska_1.doc)

Prednáška 1                                                                                                               13. 02. 2008

Fenomén sociálnej politiky

1. vymedzenie SP je značne zložité
2. SP v sebe zahŕňa 6 dielčích oblastí: sociálne zabezpečenie, politika zamestnanosti, rodinná, vzdelávacia, zdravotná, bytová politika (keď máme dobré vzdelanie, vieme získať dobrú prácu a uplatnenie v živote a rozvíjať SP).
3. Vnímanie SP je značne problematické preto, lebo jednotlivé oblasti skúmania na ňu nazerajú z rôznych uhlov pohľadu, napr.

1. Ekonómia – súčasť hosp. politiky a sociálnej politiky
2. Sociológia – pohľad v kooperácii s právom
3. Politológia – z pragmatického hľadiska, zaoberá sa soc. problémami
4. Právo

4. predmet skúmania je veľmi široký, nie je možné ho presne definovať
5. predmet skúmania SP v najširšom zmysle je soc. realita, ktorá je široká, zaoberá sa človekom, spoločnosťou, soc. skupinami, je z hľadiska života človeka značne premenlivá a zložitá
6. v prírodných vedách z hľadiska človeka soc. realita nie je značne premenlivá

Analýza pojmu SP

7. SP: sociálna i politická stránka
8. „Sociálny“ pochádza z latinčiny (socius = druh, účastník, spojenec; charitatívny, nesebecký),
9. Pojem „politika“ je veľmi široký – A. Heywood hovorí o 4 dimenziách politiky:

1. ako veci verejné,
2. ako kompromis a konsenzus,
3. ako moc a rozdeľovanie zdrojov,
4. ako umenie vládnuť.

1. Ako veci verejné

Súvisí s rozdelením tejto sféry na:

    - verejné a súkromné (a hľadanie deliacej čiary medzi nimi),

A oddelenie:

- štátu a občana,

- politično a nepolitično.

K štátu patria inštitúcie, orgány, súdy a k občanovi občianska spoločnosť.

2. Ako kompromis a konsenzus – netýka sa sféry vládnutia, ale toho, kto vládne. Ide o spôsob, ktorým sa riešia spory, konflikty v spoločnosti. SP závisí od toho, aké subjekty a osoby sa dostanú k vládnutiu a ako vedia realizovať moc. Štát ako suverén realizuje život v spoločnosti (spoločenská zmluva).

3. Ako moc a rozdeľovanie zdrojov

Najširšie vymedzenie a najradikálnejšie – politika sa neobmedzuje len na konkrétnu oblasť, ale chápe sa ako niečo, čo je viditeľné/prítomné vo všetkých sférach spoločnosti. Je spojená s tézou dosiahnuť výsledok akýmkoľvek spôsobom. Možno ju objaviť v rodinách, skupinách, na medzinárodnej úrovni. Je to dôležitá sféra života človeka.

5. Ako umenie vládnuť – spája sa s vyhlásením Bismarcka: vykonávať kontrolu v spoločnosti, prijímať a vynucovať politické rozhodnutia. Súvisí s mechanizmom vládnutia a s osobami, ktoré tento mechanizmus realizujú.

„Sociálna politika“

- každá SP je definovaná 3 fenoménmi:

1. má referenčný rámec – zahŕňa problémy ľudí, ktorí tvoria spoločnosť
2. má základné hodnotové (axiologické) a ideologické princípy – voľby, uchádzanie sa o hlasy; štátny mechanizmus má hodnotový rámec.
3. je to súhrn cieľov a nástrojov ich dosiahnutia – v každej SP existujú veľmi podobné problémy; všade tí, ktorí sú pri moci určujú ciele a spôsoby, akými ich chcú dosiahnuť. Veľmi úzko to súvisí s tým, kto je pri moci, aké má hodnotové základy a ako chápe problémy v spoločnosti.

Rôzne chápania pojmu SP

1. ako veda – má svoj predmet skúmania, ciele, spôsoby ich dosahovania,
2. ako praktická činnosť.

Dôležité je, aké sú vplyvy SP, zlepšenie života ľudí v sociálnej realite.

Ottov náučný slovník: sociálna politika- snaha, aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie.

CH. Gide = vymedzil SP ako protiklad pol. ekonómie, chápe SP ako vedu o soc. spravodlivosti.

English = SP je praktická snaha o zlepšenie života spoločnosti. Súhrn cieľov, aktivít, prostriedkov a realizácií soc. programu v tej ktorej spoločnosti.

Malá československá encyklopédia: súhrn cieľov, aktivít, prostriedkov a realizácií sociálneho programu tej ktorej spoločnosti.

Macek = SP nie je len cieľ, ale musí predchádzať všetkým dielčími sférami spoločnosti.

Wilevski = SP je kategória, ktorá je niekedy tak široká, že zaberá väčšinu vládnych činností a niekedy je tak úzka, že zahŕňa len oblasť týkajúcu sa dôchodcov.

Spoločné pre všetky vymedzenia je to, že sa tvoria na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijímaných zásad a sú vedené snahou o zdokonaľovaní spôsobu života každého jedinca.

Voulter = existuje toľko definícií SP, koľko autorov o nej píše.

Gill hovorí o 2 spôsoboch vnímania:

1. SP je súčasťou verejnej politiky,
2. to, čo ju odlišuje od všetkých ostatných politík.

Vo všeobecnosti možno povedať, že v SP sú sledované 2 základné ciele:

     = sociálna suverenita,

                                                                 ====>   sú k sebe komplementárne.

     = sociálna bezpečnosť.          

3 prístupy pri vymedzení SP pri transformačnom procese:

1. široké poňatie SP – je ju možné vymedziť ako konkrétne kroky štátu, ktorými je ovplyvňovaná soc. sféra spoločnosti (soc. realita). SP je vnímaná ako aktivita, ktorá sa viaže bezprostredne k životným podmienkam ľudí.
2. SP ako oblasť hospodárskej politiky – cieľom tejto SP je eliminácia soc. tvrdostí, ktoré sprevádzajú trhový mechanizmus; toto ponímanie redukuje SP na systém opatrení v oblasti zamestnanosti, mzdového vývoja a na niektoré opatrenia soc. zabezpečenia.
3. najužšie ponímanie SP – SP je redukovaná na núdzové riešenia sociálne odkázaných.

           Môžeme hovoriť o SP ako o:

1. AKTÍVNEJ (PERSPEKTÍVNEJ) – usiluje sa o predchádzanie soc. problémov, napr. aby nedošlo k tomu, že niekto bude nezamestnaný, nemá rovné postavenie vo vzdelaní; prevencia = stomatológia. Je založená na soc. opatreniach, ktoré môžeme označiť ako EX ANTE (do budúcna).
2. PASÍVNEJ (RETROEPEKTÍVNEJ) – zameriava sa na riešenie už vzniknutých soc. problémov. Je založená na soc. opatreniach EX POST (dodatočne).

Je potrebné vnímať aj fenomén priestoru a času, pretože SP sa realizuje rôzne v rôznych priestoroch.

Aktéri SP:

1. základným objektom sociálnej politiky- občan
2. základným subjektom je štát
3. objekty sú všetky tí, na ktorých sú smerované sociálne opatrenia
4. subjekty sú všetci tí, ktorí realizujú opatrenia vo vzťahu k objektom
5. predmet je to, čím subjekty sociálnej politiky pôsobia na objekty sociálnej politiky.

Objektom aj subjektom môže byť občan.

V sociálnej politike a nielen tu možno rozdeliť systémy na formálne a neformálne. Za subjekty v sociálnej politike považujeme len formálne systémy a občan môže byť subjektom sociálnej politiky, ak je súčasťou formálneho systému.

Neformálny sociálny systém- skupiny ľudí, ktorí majú síce spoločný záujem, ale nevytvorili si žiaden formálny systém na jeho realizáciu (napr. dav).

Formálny sociálny systém- inštitucionalizované systémy, ktoré sú formálne organizované, t. z. usporiadané určitým, všetkým účastníkom známym a rešpektovaným systémom.

6. štruktúry sú usporiadane hierarchicky a jednotlivý ľudia ich majú pridelené (delegované) alebo zvolené
7. existujú tu normy, podľa ktorých sa jednotliví účastníci správajú
8. formálne systémy zväčša deklarujú určité sociálno - politické úsilie niečo presadzovať (liberálni) alebo brániť (konzervatívni)
9. toto úsilie môže byť zmyslom ich vzniku (zániku)
10. najvyšším stupňom formalizácie sú systémy ústavné a právne
11. najvyšším stupňom právnej formalizácie je štát, pretože disponuje mocou.

Moc rozhoduje o štátnej sociálnej politike, prijímaním zákonov, ktoré sú záväzné pre všetky ostatné sociálne subjekty, vytvára mechanizmy pre ich realizáciu a organizuje prerozdeľovanie k ich financovaniu.

Sociálnu politiku má každý právny subjekt, ktorý v ňom pôsobí.

Možno oprávnene hovoriť o sociálnej politike záujmových organizácií, strán, odborov.

Každý formálny systém ma svoje formálne (moci, vlády, služby)  štruktúry a neformálne štruktúry.