Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / patologia

Zápal (inflamatio) (z+ipal.doc)

Zápal (inflamatio)

1. komplikovaný a komplexný dej, zrejme vývinovo daný na vniknutú škodlivinu
2. význam: zápal proces ohraničuje, eliminuje, musí sa postarať aj o reparatívne procesy
3. rozlišujeme:

1. defenzívny zápal – najmä ak je spôsobený mikroorganizmom
2. reparatívny zápal – ak sú príčiny fyzikálne, chemické (napr. IM)
3. niektoré zápaly zanechávajú imunitu

mikroskopické prejavy zápalu

1. alterácia

- alterovať = meniť (↑↓), zmena tkaniva – všetky procesy v zmysle regresívnych zmien (dystrofia,…)

2. exsudácia

4. akt výstupu tekutín a formovaných celulárnych elementov z cievy smerom do intersticiálneho priestoru
5. je podmienená peristatickou hyperémiou
6. tekutina obsahuje: vodu, krvné bielkoviny (albumíny, globulíny, fibrinogén, ktorý sa vyzráža na fibrín); fibrinózne zápaly sú veľmi ťažké
7. transudácia nie je súčasťou exsudácie, je to tekutina nezápalového pôvodu
8. exsudácia je aktívny proces
9. exsudácia + infiltrácia = bunka prijíma tekutiny z okolia
10. celulárne elementy:

1. erytrocyty – pasívny prechod cez poškodenú cievu, v zápale nemajú väčšiu funkciu
2. leukocyty – aktívny prechod, význam: fagocytóza v ložisku zápalu – sú mikrofágmi, vysoký obsah leukocytov je v hnisavom zápale
3. histiocyty – makrofágické elementy, likvidácia nekrotického zápalového procesu, patria k nešpecifickej imunite

* ak sú prítomné plazmatické bielkoviny – chronický vírusový zápal

* hydrostatický tlak – tlak krvi v cieve podmienený tlakom srdca, v patol. stave podmienený aj zemskou príťažlivosťou, tlačí tekutinu z cievy von

* onkotický tlak – závisí od množstva bielkovín, najmä albumínov (najmenšie)

* osmotický tlak – zabezpečuje ho Na, K

3. proliferácia

11. zmnoženie, spravidla ku koncu zápalu, zahŕňa pučanie kapilár a  zmnoženie fibroplastických elementov – fibrocyt sa zápalom aktivuje na fibroplast, kt. produkuje kolagén → granulačné tkanivo – vypĺňa defekt, dozrieva do jazvy (stráca počet kapilár), kolagén sa stratou vody zmršťuje → deformácia jazvy

makroskopické prejavy zápalu

1. miestne: dolor (bolesť), rubor (začervenanie), calor (teplota), tumor (opuch), funkcioléza (poškodenie funkcie)

2. celkové: zvýšená TT, zmeny KO – leukocytóza ( ↑ Le), ↑ FW, tvorba protilátok

Delenie zápalov:

1. alteratívne                2. exsudatívne                3. proliferatívne

podľa etiológie:

1. nešpecifické – zápal prebieha vždy rovnako, bez ohľadu na pôvodcu (MO, vírusy, fyz. vplyvy…)
2. špecifické – samotný zápal = špecifické granulačné tkanivo, kt. vzniká len u špecifických patogénov

podľa priebehu:

a) akútne (ak sa nevyhojí prejde do chronicity)        b) chronické

Príčiny zápalov:

1. fyzikálne vplyvy – mechanická trauma (porezanie, poškriabanie), poškodenie teplom/chladom (popáleniny/omrzliny), žiarenie (aj UV)
2. chemické vplyvy – kyseliny, zásady atď., po kontakte s kožou a sliznicou
3. biologické vplyvy – vírusy, baktérie, plesne, huby, parazity

1. Alteratívne zápaly

12. zmeny buniek najčastejšie parenchýmu orgánov, dystrofia až nekróza buniek
13. hepatitída, myokarditída, encefalitída

2. Exsudatívne zápaly

14. niekoľko typov exsudátu:

1. serózny – riedky, silne vodnatý, nažltlý;

na koži (popáleniny → pľuzgier)

na sliznici (napr. rinitída (katary), exsudát môže mať prímes hlienu)

serózne blany (brušná, perikardiálna dutina – blany sú matnejšie, hyperemické), v intersticiu (žihľavka)

2. fibrinózny – rôzne objemná prímes fibrínu (premena fibrinogénu na fibrín)

serózne blany (pokryté fibrínovými náletmi žltej / ružovej farby, pri pleurálnom zápale auskultačne značne počuteľné trenie, bolestivosť)

na sliznici – 3 typy:

povrchové:

1. krupózny – na povrchu fibrínová pablana ľahko pripevnená k základu, pod ňou ľahko poškodené tkanivo, málo krváca pri pokuse odtrhnúť pablanu; krupózna pneumónia (hepatizované pľúca)
2. difterický – pablana spojená s nekroticky zmeneným tkanivom, pri odtrhnutí krváca silnejšie, môže vzniknúť vred; pri záškrte na hlasivkách
3. príškvarový – rozsiahla nekróza sliznice, na povrchu tenká fibrínová sieť

hĺbkové:

* hĺbkový intersticiálny zápal, fibrinoidné zmeny v intersticiu

reumatická horúčka

1. vzniká niekoľko týždňov po prekonaní streptokokovej infekcie
2. niekedy sa vyskytuje aj skrížená reakcia – aj proti streptokokom aj voči niektorým vlastným tkanivám (autoimunitné ochorenie)
3. postihnutie srdca (najčastejšie chlopne, až zápal všetkých vrstiev srdca), kĺbnych plôch, mozgu
4. 3 fázy:

alteračná fáza:

porušenie kolagénového väziva → stráca svoje vlastnosti (vláknitosť a stáva sa homogénnym

exsudatívna fáza

ak vnikne fibrín (okolo ciev) - fibrinoidná nekróza → reakcia okolia, v tkanive sú okrem Le (mikrofágy) aj histiocyty (makrofágické elementy), kt. odstránia nekrózu a syncytiálne elementy – mnohojadrové elementy (Aschofove bunky) → reumatické uzlíky (granulómy), typické pre RH  

proliferačná fáza

fibrocyty sa menia na fibroplasty + pučanie kapilár → vnikanie do uzlíkov → granulačné tkanivo, premena na väzivové jazvy (kolagén, ale iný ako bol predtým), doživotné poškodenie, predispozícia k ďalšiemu zápalu

5. nahromadenie vrstiev fibrínu a fibrinogénu na listoch seróznych blán môžu spôsobiť zrasty
6. chorea minor – reumatické uzlíky v mozgu
7. reumatoidný proces na srdci  - zjazvenie srdcových chlopní, ukladanie Ca solí, vitium cordis aquesita získaná srdcová chyba, 99% reumat. uzlíkov na mitrálnej chlopni, na semilunárnych chlopniach chorobné procesy spôsobené baktériami, bakteriálne infekcie – rozožratie chlopne

3. hnisavý – tvorba hnisu

hnis = Le, baktérie, odumreté, nekrotické b., tekutina exsudátu, farba podľa vyvolávajúceho agensu (baktérie)

povrchové:

koža – folikulitída, furunkulus, karbunkulus

sliznice – hnis. rinitída, sínusitída, serózne blany (pleuritída, perikarditída, peritonitída)

intersticium:

absces - dobre ohraničené ložiskom hnisavého zápalu, kolikvácia – skvapalnenie – dutina vyplnená hnisom, ak pretrváva dlhšie – ohraničenie špecif. granulačným tkanivom (pyogénna membrána)

flegmona – neohraničené ložisko hnisania

4. hnilobný – zelenohnedá tekutina spôsobená anaeróbnymi baktériami

3. Proliferatívne zápaly

Dupmytrenová kontraktúra – zmnoženie väziva okolo šliach flexorov s následným zvrašťovaním nového väziva (prsty ako drápy)

Kurschmanova nemova – parenchymatózne orgány sú potiahnuté vrstvou kolagénových vlákien

Silikóza – pri práci s SiO2

Š p e c i f i c k é   z á p a l y

Tuberkulóza

= suchoty, viedenská nemoc

15. pôvodca – Kochov bacil
16. prenos:

* inhaláciou – kvapôčkovou infekciou

* deglutináciou (alimentárna cesta) – napr. mlieko tuberkulóznych kráv

* poranením

* transplacentárne

produktívna T – tuberkulózny uzlík

exsudatívna T

špecifická nekróza – poprašková, Le si nevedia poradiť, zanikajú, nástup histiocytov + syncytiálne elementy – Langerhansove bunky, na periférii lymfoplazmocelulárna reakcia → špecifické granulačné tkanivo; môže vzniknúť fibróza, môže kolikvovať → vstrebať sa→ jazva

(v mäkkých mozgových plenách je viac nekrózy s vyšším počtom histiocytov a Orthove bunky)

primárny komplex – vznik imunity

1. detský typ tub. – ak sa nezastaví primárny komplex → generalizácia (premnoženie Kochovho bacila) → smrť
2. dospelý typ (orgánová tub.) – v puberte, reaktivácia primárneho komplexu alebo reinfekcia, spravidla je len na 1 orgáne (pľúca, črevá…)