zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Pramene práva

 

Teória Prameòov Práva komplet upravené (pramene_prava.doc)

TEÓRIA PRAMEŇOV PRÁVA

 

R. KNAPP         

  1. v prameňoch práva je teória otázkou quid iuris – čo pôsobí, že všeobecné a záväzné pravidlá nás zaväzujú, vznikajú z nich určité povinnosti a im zodpovedajúce opatrenia
  2. rozlišuje PP na formálne a materiálne

 

PRUSSAK

  1. otázka prameňov práva závisí od orientácie právnej vedy, poukazuje na :
  1. sociálne školy hľadajú prameň práva v absolútnych právach človeka, v božej prirodzenosti
  2. analytické smery vidia PP v ústave, zákone

 

GERLOCH

  1. dopĺňa členenie o vnímanie (v gnozeologickom zmysle), kt. chápe širšie ako formálne, zaradzuje sem všetky informácie o práve (zákon, precedensy, rozhodnutia, zmluvy)

 

HOLLANDER

  1. považuje za pramene práva v praxi existujúce vonkajšie formy vyjadrenia práva (štátom proklamované, ale aj výslovne neproklamované, ale aj existujúce)

 

R. ALEXY, R. DREIER

  1. pramene práva treba členiť na formálne a materiálne, a zvýrazňujú, že v kontinentálnom prostredí precedensy a právne predpisy zaradíme medzi materiálne pramene práva. Eu. Súd pre Ľudské Práva –za právo v materiálnom zmysle považuje všetko, z čoho možno usúdiť obsah práva v spoločnosti osobne pôsobiacej. Ponímanie práva je identické zo zákonom v zmysle súhrnu NPA. Pod týmto prívlastkom treba rozumieť právo, kt. sa skladá do zásad a ideálov, kt. v zákonoch a NPA nie sú vyslovené.

 

Nachádzame v rozhodovaní súdov, a zisťujeme, že súdy právo nielen aplikujú, ale ho aj rozvíjajú.

 

Aj v Eu. type právnej kultúry je nevyhnutná revízia prameňov práva vo formálnom zmysle.

 

 

 

 

 

POĽSKÁ TEÓRIA PRAMEŇOV PRÁVA

        L. MORAWSKI, M. ZIRK-SADOWSKI

  1. reagujú na nedostatky v teórii formálnych prameňov práva a navrhujú novú klasifikáciu, PP rozlišujú medzi samostatným a nesamostatným .
  1.  samostatné PP -  každé pravidlo alebo zásada, kt. sa môže stať samostatným základom rozhodnutia.
  2.  nesamostatné PP - tie PP, kt. nemôžu byť vylúčeným základom aktu aplikácie práva a nemôžu byť samostatným prameňom našich oprávnení a povinností

 

  1. rovnako ako samostatné aj nesamostatné pramene práva majú svoju hierarchiu, kt. je v jednotlivých krajinách odlišná

 

R. DAVID

        rozoznáva niekoľko PP:

  1. právny predpis
  2. normatívna zmluva
  3. obyčaj
  4. judikatúra
  5. doktrinálne diela
  6. prirodzené princípy

 

  1. Judikatúra súdov – jedna z podstatných nesamostatných PP. (Nem. výskumy zistili – 95% súdov v rozhodovacej činnosti sa opiera o judikatúru)
  2. Materiály prípravnej komisie – veľký význam v Škandinávií, sú považované za doplnok zákona.
  1.  FRANCE – ak text zákona obsahuje pochybnosti, jeho obsah je potrebné ustáliť prostredníctvom vôle zákonodarcu
  2.  ZÁPAD – právo je text zákona a nie to, čo je v hlavách legislatívcov
  1. Právna doktrína – vplýva ako na tvorbu práva tak aj na rozhodnutia súdov. Jednotlivé právne odvetvia majú svoje významné dielo a sudca sa pri rozhodovaní opiera o ne. (UK – možno citovať len názory nežijúcich autorov)
  2. Pravidlo exegézy – zahrňuje rôzne interpretačné pravidlá, zákon skorší ruší zákon neskorší. Zahrňuje v sebe kolízne pravidlá, a ďalšie, kt. sú využívané pri vypracovaní právnych textov. Podcenenie PE má za následok odvolacie konanie, spravidla je pôvodné rozhodnutie zrušene z dôvodu, že nastala chyba v práve.
  3. Mimo právne pravidlá správania – doplnením k právnemu systému
  1.  obyčaje (civilné, obchodné, súdne, ústavné)
  2.  pravidlá slušnosti, spravodlivosti
  3.  morálne normy, pravidlá technických vied
  1. Právne princípy – riešenie veľmi zložitých prípadov
  1.  pod vplyvom Alexyho a Dvorkina ožíva akceptovanie právnych princípov, známa je Dvorkinova teória právnych princípov, podľa ktorej sú právnymi princípmi aj tie princípy, kt. nemajú dostatočnú inštituciálnu podporu
  2.  nie sú obsiahnuté, ale platia v dôsledku svojho obsahu
  3.  možno ich považovať za regulatívne idey, ako v tvorbe práva tak aj v aplikácii práva, kde vystupujú ako interpretačné argumenty.
  4.  skupina princípov nie e obsiahnutá v PA ale časom ju ovplyvňujú
  5.  rovnako ako PN majú preskriptívny charakter
  6.  na rozdiel od PN majú vyšší stupeň všeobecnosti
  7.  z právnych princípov nám bezprostredne nevyplývajú práva a povinnosti
  8.  pre PN je charakteristická zásada všetko alebo nič, PN musia byť v súlade, medzi p. princípmi existuje rozpor
  9.  pri riešení zložitých prípadov sa vyberá ten princíp, kt. je vhodnejší pre riešenie prípadu

 

 

                                                                                 METÓDA VYVAŽOVANIA

  1.  existuje skupina uzavretých princípov, pre kt. nemožno používať metódy vyvažovania.