Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / štátne právo

politicka_funkcia_ustavy_2.prednaska.doc (politicka_funkcia_ustavy_2.prednaska.doc)

POLITICKÁ FUNKCIA ÚSTAVY

Ústava určuje kritéria fungovania politickej moci t.j. jej získanie, uskutočnovanie ako aj možnú zmenu.

1. ústava zakotvuje rovnakú pozíciu  všetkých politických strán,ústava nefavorizuje žiadnu polit.stranu
2. ústava chráni politickú menšinu aj keď ju politicky nedefinuje (inštitút 1/5 poslancov a jeho možnosi)
3. každá ústava ak chce byť demokratickou musí byť politická

Kultúrna funkcia

-je koncentrovane vyjadrená v preambule našej ústavy

Má dvojaký rozmer: 1. ústava a občan ( obsahom by malo byť, aby ústavu občan poznal, vážil si ju a rešpektoval)

                          2. ústava a inštitúcie – vyslovne polit.strany ( polit.strany by mali ústavu poznať a podľa nej sa správať)

PRINCÍPY SLOVENSKÉHO KONŠTITUCIONALIZMU

Konštitucionalizmus =od konštitucia-ústava

1. Princíp demokracie – v č.1 Slovenská republika je demokratický štát. Demokracia je vždy o človeku a teda ústava vníma občana v dvojakom zmysle:  a)Zdroj moci (preambula a v čl.2 ods.1 v prvej časti) b) vykonávateľa moci ( čl.2.ods.1 druhá časť). O demokracii sa hovorí ešte aj v čl. 93-100 (o referende,najznámejšia forma priamej demokracie) a čl. 30 ods.1

4. zásadnou formou demokracie SR je zastupiteľská demokracia, ktorá stojí na dvoch princípoch:

1. VOĽBY ako jediný prípustný spôsob legitimácie zákonodárneho zboru (NRSR)

2. REPREZENTATÍVNY (volený) MANDÁT (čl.73 ods.2 ústavy v spojení s čl. 75) – (imperatívny mandát – zvoleného poslanca občan môže kontrolovať, odvolať) volený-ja ako poslanec reprezentujem nie len tých, ktorý ma zvolili ale všetkých (občan nemôže poslanca odvolať ani kontrolovať, čl.75 poslanecký sľub kde poslanec sľubuje vernosť a dodržiavanie ústavy a zákonov).

Súčasťou princípu demokracie sú aj ustanovenia ústavy o politických právach (navrhovanie kandidáta na prezidenta formou petície, možnosť odvolať prezidenta ľudovým hlasovaním)

3. Princíp pluralizmu-(pluralizmus-že v spoločnosti existujú rôzne názory, stanoviská, ktoré majú rôzny charakter odvodený napr. od veku, náboženstva, pohlavia, majetku),v demokracii existuje pluralita názorov a musí existovať NIEKTO kto tieto názory zjednocuje a je to práve ŠTÁT -  pluralizmus je vyjadrený v čl.1 (štát sa neviaže na žiadnu ideológiu)a v čl. 31(všetky politické práva sa musia uskutočnovať tak aby boli uskutočňované súťažou) Sloboda prejavu sa nedá vynucovať silou. Všetky tieto práva musia zabezpečiť súťaž. Existenciu pluralizmu potvrdzujú ustanovenia o politických právach. Pluralizmus potvrdzuje koalícia a opozícia v NRSR, ochrana politickej menšiny a aj tzv. vláda na čas  (čl.30 ods.2). Prejavom pluralizmu je aj hlasovanie v parlamente tzv. 3/5 vačšinou, ktorá tak chráni politickú menšinu.
4. Princíp zabezpečenia a ochrany základných práv a slobôd

Základné práva a slobody sú zakotvené v druhej hlave. Na prvom mieste je idea prirodzených práv(dedičské právo, právo na majetok)

Druhý znak- pozitívno právne poňatie práv a slobôd- občan ako jednotlivec sa môže domáhať tých práv od štátu, ktoré sú v ústave zakotvené

Tretí znak-zákl.práva a slobody sú doménou jednotlivca t. j. štát môže do nich zasahovať len v medziach zákona(ak v ústave je zakotvená sloboda obydlia to znamená že don môže vstúpiť len ak dáme nato súhlas)

5. z hľadiska realizácie základných práv je dôležite materiálne poňatie právneho štátu(že je dôležité aby sa práva v právnom systéme objavyli a aby každý občan mohol svoje práva v praxi využívať)...
6. silnie tendencia aby sa ustanovenia o základných právach a slobodách považovali za bezprostredne platné právo (narastá počet práv, ktoré sú realizovateľné priamo z ústavy)

5. Princíp právneho štátu – v ústave je tento princíp zakotvený v čl.1 a čl.2 ods.2(každý občan môže všetko čo mu nie je zakázané) a 3(orgány čo im je dovolené), ale ústava zároveň má desiatky ustanovení, ktoré potvrdzujú že SR je právny štát. Právny štát sa musí realizovať v dvoch rovinách- v rovine TVORBY práva a v rovine jeho DODRŽIAVANIA. Ideu právneho štátu potvrdzuje fakt, že moc zákonodárna je viazaná ústavou a moc výkonna a súdna je viazaná ústavou a zákonmi

6. Princíp deľby moci a republikánskeho parlamentarizmu- princíp deľby moci nie je v ústave jednoznačne stanovený možno ho však odvodiť od názvu hlavy piatej, šiestej a siedmej (zákonodárna, výkonna a súdna moc). Pre princíp deľby moci je však dôležité aby medzi jednotlivými mocami existovali vzájomné brzdy a protiváhy (napr. prezident menuje sudcov všeobecných súdov aj ústavného súdu, prezident má právo veta voči zákonom, ktoré prijíma NRSR,   NR prijíma zákony, ktorými reguluje výkonnu i súdnu moc, ústavný súd rozhoduje o ústavnosti právnych predpisov, ktoré prijíma NR i výkonná moc). SR je parlamentnou republikou: potvrdzuje to najmä

7. tvorba vlády sa odvádza od výsledkov volieb do NRSR
8. vláda je zodpovedná NR, ktorá jej môže vysloviť nedôveru
9. postavenie prezidenta ako hlavy štátu je ústavne slabé, t.j.prezident je skôr symbolom než držiteľom moci
10. vláda a NR spolupracujú pri tvorbe zákonov