Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / štátne právo
politicka_funkcia_ustavy_2.prednaska.doc (politicka_funkcia_ustavy_2.prednaska.doc)
POLITICKÁ FUNKCIA ÚSTAVY
Ústava určuje kritéria fungovania politickej moci t.j. jej získanie, uskutočnovanie ako aj možnú zmenu.
- ústava zakotvuje rovnakú pozíciu všetkých politických strán,ústava nefavorizuje žiadnu polit.stranu
- ústava chráni politickú menšinu aj keď ju politicky nedefinuje (inštitút 1/5 poslancov a jeho možnosi)
- každá ústava ak chce byť demokratickou musí byť politická
Kultúrna funkcia
-je koncentrovane vyjadrená v preambule našej ústavy
Má dvojaký rozmer: 1. ústava a občan ( obsahom by malo byť, aby ústavu občan poznal, vážil si ju a rešpektoval)
2. ústava a inštitúcie – vyslovne polit.strany ( polit.strany by mali ústavu poznať a podľa nej sa správať)
PRINCÍPY SLOVENSKÉHO KONŠTITUCIONALIZMU
Konštitucionalizmus =od konštitucia-ústava
- Princíp demokracie – v č.1 Slovenská republika je demokratický štát. Demokracia je vždy o človeku a teda ústava vníma občana v dvojakom zmysle: a)Zdroj moci (preambula a v čl.2 ods.1 v prvej časti) b) vykonávateľa moci ( čl.2.ods.1 druhá časť). O demokracii sa hovorí ešte aj v čl. 93-100 (o referende,najznámejšia forma priamej demokracie) a čl. 30 ods.1
- zásadnou formou demokracie SR je zastupiteľská demokracia, ktorá stojí na dvoch princípoch:
1. VOĽBY ako jediný prípustný spôsob legitimácie zákonodárneho zboru (NRSR)
- REPREZENTATÍVNY (volený) MANDÁT (čl.73 ods.2 ústavy v spojení s čl. 75) – (imperatívny mandát – zvoleného poslanca občan môže kontrolovať, odvolať) volený-ja ako poslanec reprezentujem nie len tých, ktorý ma zvolili ale všetkých (občan nemôže poslanca odvolať ani kontrolovať, čl.75 poslanecký sľub kde poslanec sľubuje vernosť a dodržiavanie ústavy a zákonov).
Súčasťou princípu demokracie sú aj ustanovenia ústavy o politických právach (navrhovanie kandidáta na prezidenta formou petície, možnosť odvolať prezidenta ľudovým hlasovaním)
- Princíp pluralizmu-(pluralizmus-že v spoločnosti existujú rôzne názory, stanoviská, ktoré majú rôzny charakter odvodený napr. od veku, náboženstva, pohlavia, majetku),v demokracii existuje pluralita názorov a musí existovať NIEKTO kto tieto názory zjednocuje a je to práve ŠTÁT - pluralizmus je vyjadrený v čl.1 (štát sa neviaže na žiadnu ideológiu)a v čl. 31(všetky politické práva sa musia uskutočnovať tak aby boli uskutočňované súťažou) Sloboda prejavu sa nedá vynucovať silou. Všetky tieto práva musia zabezpečiť súťaž. Existenciu pluralizmu potvrdzujú ustanovenia o politických právach. Pluralizmus potvrdzuje koalícia a opozícia v NRSR, ochrana politickej menšiny a aj tzv. vláda na čas (čl.30 ods.2). Prejavom pluralizmu je aj hlasovanie v parlamente tzv. 3/5 vačšinou, ktorá tak chráni politickú menšinu.
- Princíp zabezpečenia a ochrany základných práv a slobôd
Základné práva a slobody sú zakotvené v druhej hlave. Na prvom mieste je idea prirodzených práv(dedičské právo, právo na majetok)
Druhý znak- pozitívno právne poňatie práv a slobôd- občan ako jednotlivec sa môže domáhať tých práv od štátu, ktoré sú v ústave zakotvené
Tretí znak-zákl.práva a slobody sú doménou jednotlivca t. j. štát môže do nich zasahovať len v medziach zákona(ak v ústave je zakotvená sloboda obydlia to znamená že don môže vstúpiť len ak dáme nato súhlas)
- z hľadiska realizácie základných práv je dôležite materiálne poňatie právneho štátu(že je dôležité aby sa práva v právnom systéme objavyli a aby každý občan mohol svoje práva v praxi využívať)...
- silnie tendencia aby sa ustanovenia o základných právach a slobodách považovali za bezprostredne platné právo (narastá počet práv, ktoré sú realizovateľné priamo z ústavy)
5. Princíp právneho štátu – v ústave je tento princíp zakotvený v čl.1 a čl.2 ods.2(každý občan môže všetko čo mu nie je zakázané) a 3(orgány čo im je dovolené), ale ústava zároveň má desiatky ustanovení, ktoré potvrdzujú že SR je právny štát. Právny štát sa musí realizovať v dvoch rovinách- v rovine TVORBY práva a v rovine jeho DODRŽIAVANIA. Ideu právneho štátu potvrdzuje fakt, že moc zákonodárna je viazaná ústavou a moc výkonna a súdna je viazaná ústavou a zákonmi
6. Princíp deľby moci a republikánskeho parlamentarizmu- princíp deľby moci nie je v ústave jednoznačne stanovený možno ho však odvodiť od názvu hlavy piatej, šiestej a siedmej (zákonodárna, výkonna a súdna moc). Pre princíp deľby moci je však dôležité aby medzi jednotlivými mocami existovali vzájomné brzdy a protiváhy (napr. prezident menuje sudcov všeobecných súdov aj ústavného súdu, prezident má právo veta voči zákonom, ktoré prijíma NRSR, NR prijíma zákony, ktorými reguluje výkonnu i súdnu moc, ústavný súd rozhoduje o ústavnosti právnych predpisov, ktoré prijíma NR i výkonná moc). SR je parlamentnou republikou: potvrdzuje to najmä
- tvorba vlády sa odvádza od výsledkov volieb do NRSR
- vláda je zodpovedná NR, ktorá jej môže vysloviť nedôveru
- postavenie prezidenta ako hlavy štátu je ústavne slabé, t.j.prezident je skôr symbolom než držiteľom moci
- vláda a NR spolupracujú pri tvorbe zákonov