Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Strojnícka fakulta / Základy enviromentalistiky

zakladne_pojmy_environmentalistiky_2.doc (zakladne_pojmy_environmentalistiky_2.doc)

ZÁKLADNÉ  POJMY ENVIRONMENTALISTIKY

Environmentalistika - sa chápe ako odbor, ktorý sa zaoberá vzťahmi a procesmi medzi všetkými druhmi ľudskej činnosti a prostredím, v ktorom sa tieto činnosti realizujú.

Ekológia – je vedná disciplína zaoberajúca sa vednými vzťahmi a procesmi, ktoré prebiehajú medzi živými organizmami navzájom a ich prostredím.

Životné prostredia – je to prostredie človeka, tá časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, to znamená, ktorú používa, ovplyvňuje ju a prispôsobuje sa jej.

Ekosystém – chápeme ako funkčnú zostavu živých a neživých zložiek životného prostredia, ktoré sú vzájomne spojené výmenou látok, tokom informácií a ich odovzdávaním, vzájomne sa ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom spoločnom priestore a čase.

Trvalo udržateľný rozvoj (TUR) – spočíva v tom, že súčasným ale aj budúcim generáciám zachováva možnosti uspokojiť ich základné životné potreby, ale pritom nezníži rozmanitosť prírody a prirodzené funkcie ekosystému.

Autoregulačné mechanizmy – sociálne napätie a vojny, prírodné katastrofy pôsobia ako brzdiaci faktor premnoženia a takisto pôsobia voči existencii ľudskej populácie.

Antroporegulačný mechanizmus – zachovanie života za každú cenu (zabezpečenie blahobytu pre privilegovanú skupinu ľudí na úkor prevažujúcej časti populácie).

Krivka ľudskej populácie:

GLOBÁLNE PROBLÉMY

1. ozónová diera
2. globálne otepľovanie
3. kontaminácia vody
4. degradácia pôdy
5. produkcia odpadov
6. kyslé dažde
7. rast ľudskej populácie
8. rast materiálnych potrieb

Ozónová diera

- hrúbka ozónovej vrstvy je približne 3 mm. Stav poškodenia ozónovej vrstvy sa meria  Dopsonovým spektrometrom, ktorý pracuje na princípe vlnových dĺžok zachytávaním jednotlivých vlnových dĺžok vo vertikálnom stĺpci na zemský povrch.

Spektrá žiarenia

100      280        315       400                                         760     1400    3000     106

hodnoty vlnovej dĺžky = jednotka mikrospektra (lambda)

Globálne otepľovanie

- asi 25% slnečného žiarenia sa predtým než prenikne na zemský povrch odráža od atmosféry a uniká späť do kozmu. Ďalších 25% je pohltené aerosólmi a plynmi v atmosfére, 50% žiarenia dopadá na zemský povrch, pričom z toho 5% sa odráža od mrakov, vodnej hladiny a snehu a zvyšných 45% dopadá na povrch zeme, kde energia je pohlcovaná zemou a zohrieva ju

- skleníkové plyny: oxid uhoľnatý CO2, oxid dusný NO, metán, ozón. Príčinou vzniku skleníkových plynov je spaľovanie fosílnych palív a doprava

- globálne otepľovanie spôsobuje roztápanie ľadovcov, stúpa hladina morí a naopak, vznikajú veľké suchá

               ozónová vrstva                                                                     25%

                                                                               45%

                                                                           ZEM

Kyslé dažde

- pri spaľovaní fosílnych palív dochádza k reakciám s vodnými parami obsiahnutými v atmosfére za vzniku zriedených kyselín. Tie sa dostávajú na zemský povrch vo forme kyslých dažďov. Dochádza tým k zníženiu pH, k zmene podmienok v tečúcich vodách, negatívne ovplyvňuje pôdu a takisto negatívne pôsobia na rastlinstvo.

- kyslé dažde sú takisto významným faktorom ohrozenia pamiatok, sôch a budov.

- k obmedzeniu kyslých dažďov vedie najúčinnejšia cesta tým, že sa zníži spaľovanie fosílnych palív a začnú sa využívať alternatívne zdroje energie.

- emisia – množstvo škodlivín, ktoré zdroj vypustí do ovzdušia za určitú dobu (g/s alebo kg/h).

- imisia – sú to škodliviny, ktoré sa dostanú z atmosféry na zemský povrch.

- ďalšie prvky, ktoré narúšajú ozónovú vrstvu:

1. freóny – sú to chlórované a fluorované vodíky freónu, obsahujú molekuly chlóru, ktoré sú nebezpečné pre ozón, majú veľmi široké priemyselné použitie, sú netoxické, veľmi stále, nemajú korózne účinky a sú cenovo prístupné (nachádzajú sa v klimatizačných zariadeniach, čistiarniach...).
2. halóny – narúšajú ozónovú vrstvu, používajú sa v hasiacich prístrojoch, obsahujú bróm.

Ohrozenie biologickej diverzity

- druhová diverzita – ide o pomer medzi počtom druhov a celkovým počtom jedincov v rámci určitého spoločenstva

- biologická diverzita – je narušovaná genetickými manipuláciami

Dôvody k ochrane bohatstva zeme:

1. ekonomické – zo známych 250tis druhov rastlín sa približne 3tis používa na obživu, približne 30 druhov sa intenzívne pestuje a zabezpečuje tak 95% objemu potravy. 2% ľudskej obživy pochádza z morí a oceánov

- rastliny sú významným stavebným materiálom a vyžívajú sa aj na výrobu energie (spaľovanie dreva)

2. vedecké – každý druh má svoju vedeckú hodnotu
3. estetické – jednotlivé druhy organizmov môžu byť pre človeka zdrojom odpočinku, radosti a rekreácie
4. etické – zachovanie druhovej diverzity a nenarušených ekosystémov zeme  je potrebné chápať ako povinnosť alebo poslanie človeka

Degradácia pôdy

- zvyšovanie nárokov na produkciu potravín a dôsledok priemyselnej činnosti sa prejavuje v ohrození kvality poľnohospodárskej pôdy

Následky:

1. erózia pôdy – rozrušovanie a odnos vrchnej zeme vodou alebo vetrom
2. dizertifikácia – proces premeny úrodnej pôdy na púšť
3. zasoľovanie – vzniká vplyvom nadmerného zavlažovania a chemického ošetrovania pôdy a následným odparom vody. Dôsledkom je zníženie úrodnosti pôdy
4. acidifikácia – vzniká ako dôsledok kyslých dažďov
5. chemická kontaminácia – dôsledok nadmerného užívania pesticídov a priemyselných hnojív, vedie k prenosu škodlivých látok do potravinového reťazca

Kontaminácia vôd

- voda je univerzálne rozpúšťadlo, 97% je viazaná v oceánoch a moriach a 3% predstavuje sladká voda. Využívanie sladkej vody nie je ohraničené iba pitím a umývaním sa, takmer ¾ sú využívané na zavlažovanie. Obrovským odberateľom sladkej vody je priemyselná činnosť.

- hlavný typ znečisťovania vôd je eurofizácia – znečisťovanie vôd živinami, ktoré sa vyskytujú vo vysokých koncentráciách v dôsledku čoho dochádza k premnoženiu určitého druhu planktónu. Ten spotrebúva kyslík a preto sa tým vodám hovoria vody bez kyslíka alebo vody bez života.

- znečisťujúce látky: ropné produkty, zlúčeniny ťažkých kovov (ortuť, olovo, kadmium)

Produkcia odpadov

- v súvislosti a ľudskou činnosťou a s rastúcou populáciou úmerne stúpa aj množstvo odpadov. Rast spotreby priemyselne vyspelých krajín je dôvodom rastu množstva bežného komunálneho odpadu. Pribúda množstvo nebezpečného odpadu z priemyselnej činnosti.

Rast ľudskej populácie

- popri biologických vzťahov je potrebné uvažovať so vzťahmi spoločenskými, rast populácie nie je vo všetkých krajinách populácie rovnaký. Zásadnú úlohu pri raste ľudskej populácie má natalita (pôrodnosť) a mortalita (úmrtnosť).

- demografická revolúcia – dlhodobý pokles počtu detí v rodine, zvýšenie veku matiek a ich spoločenské uplatnenie a zmeny v sociálnom prostredí

ŽIVOTNÉ  PROSTREDIE

Zložky ŽP:

1. voda
2. pôda
3. vzduch
4. rastlinstvo
5. živočíšstvo

Časti ŽP:

1. prírodná

1. umelá
2. sociálna

Termíny (pojmy) ŽP:

1. Životné prostredia

1. Ekológia

1. Environmentalistika
2. Ekosystém

Ekosystém

- každý systém, v ktorom sa nachádza aspoň jeden živý organizmus

- každý ekosystém pozostáva z nasledujúcich zložiek:

1. anorganické zlúčeniny – (uhlík dusík, oxid uhličitý)
2. organické zlúčeniny – (sacharidy, proteíny, lipidy)
3. klimatické faktory – (teplota, vlhkosť, prúdenie, vzduch)
4. producenti – (tzv. autotrofné organizmy - ide o zelené rastliny, riasy – kt. dokážu z anorganických látok produkovať organické látky)
5. konzumenti – (organizmy a mikroorganizmy, kt. využívajú čo produkujú producenti)
6. reducenti, (deštrumenti) – (huby, tzv. mikroorganizmy, kt. rozkladajú organické látky, spôsobujú hnilobný proces)

GEOSYSTÉMY ZEME

- systémy, ktoré je možno skúmať geografickými systémami a majú určitý vzťah k zemskému povrchu

                                                                   Z E M

GEOSFÉRA                                                                                  ANTROPOSFÉRA

je tvorená:                                                                                     -  ľudská populácia

- litosférou – pedosféra                                                                -   artefakty (ľudské diela)

                     hydrosféra                       BIOSFÉRA

- atmosférou                                       - fytosféra

- zoosféra

- mikroorganizmy

LITOSFÉRA

- je tvorená zemskou kôrou

- predstavuje 510 mil. km2

- prevažujú moria (predstavujú 362 mil. km2 , 71%) celkového povrchu zeme

- povrch tvoria pevniny, predstavujú 29%

- nachádza sa v nej 102 prvkov, niektoré v menšom, niektoré vo väčšom množstve

- viac ako 1% majú prvky kremík, kyslík, železo, hliník, sodík, vápnik, draslík, mangán

PEDOSFÉRA

- najvrchnejšia časť litosféry

- vznikla rôznymi pôdotvornými procesmi:

1. zvetrávaním – fyzikálne

  - chemické

  - biologické

2. klimatické faktory (vlhkosť, teplota)
3. vplyv živých organizmov
4. vplyv človeka

HYDROSFÉRA

- vodný obal zeme

- tvoria ju moria a svetové oceány

                                        H2O

                                                                           3%      sladká voda (skôr využiteľná)  

            97% slaná voda                                 2%ľadovce        1% k dispozícii

- hmota hydrosféry je 1,4 x 1018 tony

ATMOSFÉRA

- plynný obal zeme

1) dôležitá prítomnosť kyslíka

2) teplota

                                  zem

                                                                                     Atmosféra

                                                     8 -16 km nad

- v atmosfére sa nachádzajú plyny:

1. dusík 75,3%
2. kyslík 23,3%
3. argón 1,28%
4. kysličník uhličitý 0,03%

TROPOSFÉRA

- je najbližšia vrstva od zeme

- 8 - 16 km nad povrchom zeme

- teplota 55°C

STRATOSFÉRA

- 11 – 25 km nad povrchom zeme

- teplota 56 °C

MEZOSFÉRA

- 25 – 80 km nad povrchom zeme

- teplota 107°C

- je pozorovaná hladina kyslíka

OZONOSFÉRA

- nachádza sa v rámci mezosféry

- 30 – 40 km nad povrchom zeme

- má hrúbku 2 – 3 mm

TERMOSFÉRA

- 80 – 800 km nad povrchom zeme

- teplota cez deň je 2250°C až 2750°C  a  teplota cez noc 1500°C až 1900°C

IONOSFÉRA

- nachádza sa v rámci termosféry

- je ionizujúca, elektricky vodivá vrstva

EXOSFÉRA

- 800 – 90 000 km nad povrchom zeme

- vo výške 1000 km bolo ešte bádať stopy kyslíka

BIOSFÉRA

- je nadriadenou kategóriou v ekosystéme v celosvetovom meradle

ANTROPOSFÉRA

- faktory:

1. zalesňovanie, odlesňovanie
2. melionizázia – hydrotechnika

               - balneotechnika

               - geotechnika

3. agrotechnika, zootechnika
4. urbanizmus, industrializácia
5. kozmonautika

PRÍRODNÉ  ZDROJE

- delíme na:

1. v y č e r p a t e ľ n é :              

1. udržateľné:

1. obnoviteľné
2. neobnoviteľné

2. neudržateľné:

1. nahraditeľné
2. nenahraditeľné

1. n e v y č e r p a t e ľ n é :

1. nezmeniteľné
2. poškoditeľné            

Nevyčerpateľné zdroje

- sú zdroje, ktoré človek nemôže vyčerpať do kvantity, ale môže ich ľahko poškodiť pre ďalšie použitie (voda, vzduch)

Vyčerpateľné zdroje

- sú zdroje, ktoré sa dajú vyčerpať do kvantity (fosílne palivá)

Nezmeniteľné zdroje

- sú nevyčerpateľné zdroje (biosféry), ktoré človek nevie vyčerpať )slnečné žiarenie, vietor)

Poškoditeľné zdroje

- sú nevyčerpateľné zdroje, ktoré sa však ľahko dajú poškodiť (voda)

Vyčerpateľné zdroje

- sú zdroje, ktoré by sme mali využívať do takej miery, aby sme ich zachovali aj pre ďalšiu generáciu

Prírodné zdroje:

2. slnečné žiarenie
3. pôda
4. ovzdušie
5. voda
6. nerastné bohatstvo
7. rastlinstvo
8. živočíšstvo
9. chránené časti prírody

Fotosyntéza (asimilácia CO2)

- dej, ktorý prebieha na zemskom povrchu

- musí mať k dispozícii teplo, svetlo, H2O + CO2 (obsiahnuté vo vzduchu)

6 CO2 + 6 H2O + 2,82.106 J  => C6H12O6 + 6 O2  

Rastliny využívajú slnečnú energiu, ktorá je pohlcovaná chlorofylom (zelené farbivo) k syntéze kysličníka uhličitého + vody v organickej látke

- CO2 je 0,003 až 0,004 %; normál je 0,15%

POTENCIÁL  A STRES  PRÍRODY

- zásahy prírody:

1. došlo k eliminácii niektorých druhov zvierat
2. rozdeleniu rastlín na užitočné a neužitočné a niektoré úplne zmizli z povrchu zeme
3. vytváranie rozsiahlych sídlisk

                                        zlom

                reverzibilná            reverzibilná                                 max. teoretický zisk

                 oblasť                          oblasť

                                                                  max. praktický zisk

                                                                        využiteľná oblasť

Krivka ekologických nákladov

                                                                                                     krivka ekologických nákladov

                                                                                             S = f (z)

N4                       N4

                                               E0                                      E = S + N

S2                                                             S2

                                                 S0

           S1                                              S1            N0

           S3                                                                         N3  

                                                                                                       N = f (z)

                                   Z4     Z1                        Z2          Z3         znečistenie  

ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

V O D A

je základnou zložkou životného prostredia

                                                  vodné pary

                                                                                                           rastliny

                                                   zrážková voda

                  40%                                 100%                           50%

povrchová                                  10%                                                   pôdna

   voda                                              podzemná                                    voda

                                                            voda

Hydrologický cyklus vody

                vodné pary

                                  dážď

                                                                                                              sneh, ľad

                          prameň

                                                                          jazero

                                        podzemná voda                                                

more

Senzorické vlastnosti vody:

1. teplota ( teplotná stratifikácia)

                                         ovplyv. vonkajším prostredím

                                                       skokovité zmeny teploty

                                                     stála vrstva

1. chuť vody – závisí od rozpustných látok (Fe, Mg, Mn, Zn, Clx, Sx...)
2. pach vody – spôsobený prchavými látkami vo vode
3. farba vody – prítomnosť soli sfarbuje vodu do zelena, prítomnosť Fe – do červena, Mn do fialova ....

Samočistiaca schopnosť vody

- ovplyvnená prítomnosťou O2 (8-14mg/l)

- ak klesá pod 4 mg/l nastávajú problémy

Z hľadiska čistoty vody rozlišujeme 4 pásma samočistenia:

1. pásmo odpadovej vody (nastávajú tzv. bioredukčné procesy)

- nedostatok O2 a nadmerný počet baktérií

2. pásmo prechodné (prestávajú hnilobné procesy, nastávajú oxidačné procesy, organická látka mineralizuje, objavujú sa ryby)
3. pásmo čistej vody (organické látky sú spotrebované, objavujú sa len stopovom množstve, zvyšuje sa obsah kyslíka a objavujú sa rastliny a živočíchy vo väčšom množstve)
4. pásmo čistej pramenistej vody

R o z d e l e n i e    v ô d

1. podľa pôvodu:

1. zrážková voda – je čistá, no pri prechode atmosférou stráca rôzne emisie
2. povrchová voda – jazerá, rieky, moria, oceány.
3. podzemná voda – filtrácia, absorbcia; patria sem aj minerálne vody

1. podľa čistoty:

1. veľmi čistá a čistá
2. znečistená
3. veľmi znečistená
4. mimoriadne znečistená

1. podľa teploty:

1. od 25° - 50°C (termálne vody)
2. od 50° a viac (žriedlové vody)

1. podľa použitia:

1. pitná voda (bakteriálne nezávadná)
2. úžitková voda   (viac chemických prvkov ako u pitnej vody)
3. prevádzková voda (priemyselné účely)

Znečistenie vody:

1. fyzikálne (splašky)
2. chemické (dusičnany, nitráty...)
3. biologické

Stupne znečistenia vody môžeme hodnotiť následovnými ukazovateľmi:

4. ukazovateľ kyslíkového režimu
5. ukazovateľ chemického zloženia vody

Príčiny znečisťovania vody:

1. prírodného charakteru (veterná, vodná a biologická erózia)
2. antropogenného charakteru ( sídliskové znečistenia, priemyselné znečistenia, poľnohospodárstvo, doprava...)

Čistenie odpadových vôd:

6. mechanické čistenie (filtrácia, sedimentácia)
7. chemické čistenie (zrážadlami, ktoré sa potom vyplavujú)
8. biologické čistenie – prirodzené (pôdna filtrácia)

                                    - umelé ( biologické filtre)

-    zvláštne spôsoby čistenia (priemyselné vody)

- tlak vzduchu (balnometrický tlak) – je úmerný hustote vzduchu

- s rastúcou výškou klesá

V Z D U C H

H y d r o t e r m i c k ý   k o m p l e x :

- tepelné pocity sú výsledkom súhry troch základných veličín:

1. teploty vzduchu
2. pohybu vzduchu
3. veľkosti vzduchu

Ak sa jeden z týchto zložiek zmení, zmenia sa aj ostatné => hyrdotermický komplex

Teplota vzduchu

– kolíše nielen počas roka, ale aj cez deň. Ohriata pôda odovzdáva svoje teplo vzduchu niekoľkými spôsobmi a to:

1. vedením (vrstva, s ktorou je v priamom styku)
2. prúdením (ohrev aj vyšších vrstiev ovzdušia)
3. vyžarovaním (ohrev ovzdušia slnečnými lúčmi)
4. vyparovaním vody z pôdy

Miesta s rovnakými teplotami na meteorologických mapách sa spájajú čiarami - izotermami.

Vlhkosť vzduchu

- rozlišujeme tri pojmy množstva vodných pár:

1. absolútna vlhkosť vzduchu

- skutočné množstvo vodných pár, ktoré môže atmosféra prijať

2. maximálna vlhkosť vzduchu

– množstvo vodných pár, ktoré môže ovzdušie maximálne prijať

3. relatívna vlhkosť vzduchu

– podiel relatívnej a maximálnej vlhkosti

- optimum = 40-60%

Pohyb vzduchu

- vzduch prúdi z miest vyššieho tlaku do miest s nižším barometrickým tlakom. Označujeme ho ako vietor, je charakterizovaný smerom a rýchlosťou.

Samočistiaca schopnosť vzduchu

- ovplyvňuje ju niekoľko faktorov:

1. tvar územia
2. meteorologické faktory
3. fyzikálne a chemické vlastnosti škodlivín

Zdroje znečistenia:

1. podľa pôvodu:

1. prírodné
2. umelé

1. podľa umiestnenia:

1. prízemné zdroje (doprava)
2. vyvýšené zdroje (komín)
3. výškové zdroje (letecká doprava)

1. podľa usporiadania:

1. bodové
2. lineárne
3. plošné
4. objemové

2. podľa polohy umiestnenia:

1. statické zdroje
2. pohybové zdroje

Rozdelenia emisií:

9. prachové emisie

10. aerosóly – plynné, tuhé a kvapalné častice s priemerom od 10 do 0,001 mm (hmla, dym)
11. plyny – vodná para, oxid siričitý, CO2, uhľovodíky, oxidy síry..

Aerosólové častice, ktoré sa vyskytujú v ovzduší sa rozdeľujú podľa niekoľkých skupín:

1. podľa skupenstva – tuhé

                                   - kvapalné

2. podľa pôvodu – prírodné

                             - antropogénne

3. podľa spôsobu vzniku – primárna

                                          - sekundárne

4. podľa veľkostí častíc
5. podľa biologických účinkov – toxické

                                                   - fydrogénne

                                                   - s dráždivým účinkom

                                                   - interné

6. podľa chemického zloženia

Priemyselné exhalácie

- závody spracovávajúce kov znečisťujú ovzdušie okrem oxidov dusíka a síry drobnými čiastočkami a oxidmi kovov. Množstvo z nich sú jedovaté.

Veľmi rozsiahle sú exhaláty z chemických závodov, ich existenciu pripomína nepríjemný zápach sírovodíka, koncentrácie čpavku, ktoré pôsobia vo vzduchu dráždivo na dýchacie cesty.  

Chlór a sírouhlík sú toxické, ich koncentrácie v blízkosti závodov sú nepatrné, ale zasahujú ďaleko a pri nepriaznivých poveternostných podmienkach môžu spôsobiť katastrofu.

V okolí cementárni, vápeniek sa usadzujú vrstvy šedého prachu, najnebezpečnejší je kremenný prach, obsahuje oxid kremičitý, nebezpečný je prach, ktorý obsahuje vlákna azbestu alebo hliníka.

Exhalácie z dopravy

- výfukové plyny spaľovacích motorov obsahujú okrem klasických splodín oxid uhoľnatý a aldehydy. Pôsobením slnečnej energie z týchto látok vzniká škodlivina – fotochemický smog.

Negatívne dôsledky znečistenia ovzdušia

– ak je u ľudí pokožka a sliznica vystavená priamemu účinku škodlivých emisií, dochádza k podráždeniu očí, nosa a pľúc (sťažené dýchanie, kašeľ, bolesti hlavy).

Biologický účinok prachu závisí od toxicity a stupňa disperzity. Niektoré škodliviny môžu zasiahnuť sliznicu tráviaceho traktu. Plynné častice, ktoré preniknú do pľúc môžu spôsobiť krvné a srdcové ochorenia.

Zhoršenie hygienických a životných podmienok vo veľkomestách zvyšuje výskyt chorôb a znižuje zdravotnú odolnosť obyvateľstva.

Znečistenie ovzdušia pôsobí aj na zvieratá.

Hospodárske závady sú spôsobené tým, že emisiami poškodený vzduch poškodzuje pôdu, vegetáciu a znižuje produkciu a akosť produktov. Ovzdušie spôsobuje koróziu kovových konštrukcií, poškodzuje fasády budov, porušuje ochranné nátery.

P ô D A

- základom vzniku pôdy je materská hornina:

7. vyvreliny (z vulkanickej činnosti)
8. usadené horniny – vznikajú z vyvretých hornín, následným odnášaním tepla a následným usádzaním (sedimentovaním)
9. premenená hornina – vzniká premenou vyvretých a usadených hornín

Pôdotvorné faktory:

1. podnebie
2. podzemná voda – veľmi ovplyvňuje kvalitu vody
3. reliéf krajiny
4. prúdenie vzduchu
5. hladina podzemnej vody
6. vegetácia a živé organizmy
7. človek

Geologický cyklus

1)

                                                                                                                     H2O

                                                       zvetrávanie (láva)

                         vulkanická

                             činnosť

                        horotvorné procesy                                                        erózia (odnos pôdy)

                          zvyšuje sa tlak a teplota                                    ...

                                                                                                      . . . .                

                                                                                                      . . . . .           sedimentácia

                                                                                                                        (vznik usadenín)

2)

              reliéf krajiny                       materská hornina                    živé organizmy

                     voda                                     pôda                                  podnebie

                                                          obnova pôdy

          potravinové reťazce                                                                degradácia pôdy

                                                                 človek

Štruktúra pôdy:

Pôda sa skladá z pôdneho zrna

                                                                                                         ...       ..  

                                            Pôdna medzera sa skladá z:                                      

1. pôdna voda                   .......
2. pôdny vzduch                      ......

Rozlišujeme:

1. pôdy bezštruktúrne
2. pôdy štruktúrne

Prievzdušnosť pôdy – aerazácia pôdy – pôdny vzduch v pôdnej medzere

Priepustnosť pôdy – súvisí s obsahom vody v pôdnych medzerách

V pôde sa nachádza množstvo mikroorganizmov – EDAFÓN. Najúrodnejšia časť pôdy je tzv. humusná vrstva a je aj najväčšia.

Mumifikácia je proces, pri ktorom dochádza k zušľachťovaniu pôdy.

Chemické zloženie pôdy (podľa toho, koľko prvkov sa nachádza v pôde)  rozdeľujeme na:

1. makroelementy – prvky, ktoré sa v pôde nachádzajú vo väčšom množstve a nie je problém ich dokázať ich prítomnosť v pôde
2. mikroelementy – ich prítomnosť v pôde je veľmi malá a preto je potrebné na zistenie ich prítomnosti v pôde použiť špeciálne chemické elementy
3. ultramikroelementy  - na dokázanie potrebujeme veľké množstvo pôdy a špeciálne metódy

Ph pôdy

Typy pôdy:

- jednotlivé typy pôdy sa rozlišujú pôdnym profilom                                    

                                                                                                Pôdny horizont        

1. humusový horizont – najvýživnejší
2. obohatený (iluviálny)
3. vyvetralá materská hornina
4. pevná materská hornina
5. glejový horizont – čiernozem

                                       - hnedozem

                                       - ilemerizovaná pôda

                                       - hnedá pôda

                                       - podzol

Druhy vôd vo väzbe na pôdu:

1. absorbčná voda – v najvrchnejšej vrstve pôdy, bez výživných látok
2. kapilárna voda – nachádza sa v neštrukturálnych pôdach (v piesku)

                              - dochádza k porušovaniu zemskej príťažlivosti

3. gravitačná voda – preniká jednotlivými vrstvami pôdy až na spodný horizont

                                     - pravý opak kapilárnej          

V súvislosti s prítomnosťou vody v pôde rozlišujeme vrstvy pôdy následovne:

1. priechodná vrstva – voda ňou iba pretečie nižšie
2. vododárna vrstva – vypĺňa jednotlivé pôdne póry
3. vodonosná vrstva – predstavuje nenarušenú materskú horninu, ktorá je nepriepustná

Pôda má samočistiacu schopnosť.

Deje, ktoré prebiehajú v rámci samočistenia pôdy:

1. filtrácia
2. absorbcia
3. mineralizácia
4. rozklad
5. chemický a biologický proces

Aby mohol samočistiaci mechanizmus začať, musí byť tam dostatok kyslíka a Ph pôdy.

Znečisťovanie pôdy:

a) prírodného charakteru – vodná erózia

                                       - veterná erózia

                                       - zosuvy pôdy (súvisí s vlhkosťou)

                                       - vodný režim v pôde

                                       - záplavy

b) antropogénne znečisťovanie pôdy – emisie

                                                           - chemické znečisťovanie pôdy

Projektovanie systému environmentálneho manažérstva

Podniky na celom svete dnes zavádzajú systémy environmentálneho manažérstva, aby dokázali systematickejšie a účinnejšie riadiť svoje environmentálne riziká a príležitostí.

Environmentálne riziko – môže byť kombinácia výrobku v takom rozsahu, ktorý je neprijateľný pre domáce a cudzie trhy. Môžu to tiež byť zranenia, choroby robotníkov, prípadne príslušníkov miestnej komunity, alebo znečistenia negatívne ovplyvňujúce postavenie podniku na národnom či medzinárodnom trhu.

Environmentálna príležitosť – môže byť zníženie spotreby energie a surovín alebo zníženie úrovne znečisťovania, prípadne recyklovania odpadov, z čoho vyplynie úspora výrobných nákladov. Takouto príležitosťou by mohol byť tiež predaj výrobku na trhu, kde sa uplatňujú environmentálne požiadavky.

Charakteristika systému environmentálneho manažérstva

Systém environmentálneho manažérstva je špecificky určený na pomoc podnikom v týchto oblastiach:

1. identifikácia a riadenie environmentálnych aspektov, vplyvov a rizík týkajúcich sa podniku
2. dosiahnutie stratégie, cieľov a úloh ochrany životného prostredia, vrátane súladu s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia
3. špecifikácia základných princípov, ktoré povedú podnik k environmentálnej zodpovednosti v budúcnosti
4. zabezpečovanie rovnováhy medzi nákladmi a ziskom podniku, určenie krátko-, stredno- a dlhodobých cieľov realizácie ochrany životného prostredia
5. určenie prostriedkov potrebných na dosiahnutie týchto cieľov a priradenie zodpovednosti
6. definovanie a dokumentovanie špecifických úloh, zodpovednosti, autority a postupov, zabezpečujúcich konanie každého zamestnanca v súlade so svojimi každodennými pracovnými povinnosťami tak, že pomáha minimalizovať alebo úplne eliminovať negatívne vplyvy podniku na životné prostredie
7. rozširovanie týchto informácií v podniku, resp. organizácii a školenie ľudí, ako účinne a zodpovedne plniť svoje povinnosti
8. vyhodnotenie činnosti na základe vopred odsúhlasených noriem a cieľov a v prípade nutnosti i modifikácia prístupov.

Systém environmentálneho manažérstva je možné chápať ako plánovaný a koordinovaný súbor riadiacich činností, operačných postupov, dokumentácie a zaznamenávania, ktorý je implementovaný v špecifickej organizačnej štruktúre s definovanou zodpovednosťou a prostriedkami. Jeho úlohou je prevencia negatívnych vplyvov na životné prostredie a podpora činnosti aktivít zameraných na zachovanie alebo zvýšenie kvality životného prostredia.

Norma ISO 14 001 definuje systém environmentálneho manažérstva ako tú súčasť celkového systému riadenia, ktorá zahŕňa organizačnú štruktúru, plánovanie činností, zodpovednosti, praxe, postupov, procesov a prostriedkov na vývoj, implementáciu, dosiahnutie, režim a udržiavanie stratégie ochrany životného prostredia.

Štruktúra systému environmentálneho manažérstva:

1. Stratégia ochrany životného prostredia, ktorá je obvykle zverejnená v podobe vyhlásenia stratégie ochrany ŽP
2. Program na ochranu ŽP alebo environmentálny akčný plán
3. Organizačné štruktúry
4. Integrácia riadenia ochrany ŽP do obchodnej činnosti
5. Monitorovanie, meranie a postupy archivovania informácií
6. Nápravné a preventívne činnosti
7. Audit EMS
8. Revízia riadenia
9. Vnútorná komunikácia a školenie
10. Vonkajšia komunikácia

Demingov kruh

– prvky ISO 14 001 v Demingovom diagrame

                                 ZLEPŠI                              PLÁNUJ

                                                    SÚSTAVNÉ

                                                 ZLEPŠOVANIE

                               KONTROLUJ                         ROB            

Zlepši

1. prehľad riadenia

Kontroluj

1. monitorovanie, riadenie
2. nesúlad, opravná – preventívna činnosť
3. záznamy
4. audit

Plánuj

1. stratégia OŽP
2. environ. aspekty
3. právne požiadavky
4. ciele a úlohy
5. programy riadenia OŽP

Rob

1. štruktúra
2. zodpovednosť
3. školenie
4. komunikácia
5. dokumentácia
6. operačné riadenie
7. pripravenosť

Štyri fázy činnosti podniku pri implementácií:

1. plánovacia fáza (PLÁNUJ) – špecifikujú sa celkové ciele a úlohy podniku vrátane metodológie na ich dosiahnutie
2. fáza činnosti (ROB) – implementuje sa plán a odsúhlasené opatrenia na dosiahnutie cieľov podniku
3. fáza vyhodnocovania (KONTROLUJ) – kontroluje sa účinnosť a výkonnosť činností, ktoré boli vykonané podľa programu a výsledky sa porovnávajú s plánom
4. fáza opravnej činnosti (ZLEPŠI) – odstránia sa všetky nedostatky, alebo chyby, ktoré boli pri kontrole zistené a môže sa uskutočniť revízia plánu a jeho prispôsobenie zmeneným podmienkam.

Tlak vzduchu

Tlak vzduchu je sucet parcialnych tlakov plynov, ktore sa nachadzaju v atmosfere. Pri morskej hladine, pri o ‚C je tlak vzduchu 101,06 kPas.

Dynamicky tlak – je to tlak, ktory je namerany v rovnakej nadmorskej vyske na roznych miestach zeme.

Hydrotermicky komplex

        Ked hovorime o hydrotermickom komplexe, hovorime o:

1. teplota vzduchu
2. vlhkost vzduchu
3. prudenie vzduchu

Uvedene parametre zavisia jeden od druheho, tj akonahle sa zmeni jeden z nich, menia sa aj ostatne.

Teplota vzduchu – ohrievanie atmosfery sa uskutocnuje:

1. slnecnym ziarenim
2. vedenim
3. prudenim
4. vyparovanie vody

Vlhkost vzduchu:

1. absolutna vlhkost – hovori nam o tom, ze pri urcitom tlaku a teplote ake mnozstvo vlhkosti atmosfera pohltila
2. maximalna vlhkost – hovori nam o tom, ze kolko vodnych par pri urcitom tlaku a teplote moze ovzdusie teoreticky prijat.
3. relativna vlhkost – pohybuje sa od 30-40%

Prudenie vzduchu: zohrava tu velku ulohu vietor (cize pohyb vzduchu z miest s vyssim tlakom na miesta s nizsim).

Samocistiaca schopnost vzduchu

1. Tvar uzemia
2. Meteorologicke faktory (napr. teplota vzduchu)
3. Fyzikalne a chemicke vlastnosti skodlivin

Zdroje znecistenia ovzdusia

Su to zdroje, ktore produkuju emisie. Delime ich podla viacerych kriterii:

1. podla povodu:

1. prirodne zdroje – veterna burka, vulkanicka cinnost
2. antropogenny vplyv (umele znecistenie) – doprava, priemysel

2. podla umiestnenia:

1. prizemne zdroje – napr. automobilova doprava
2. vyvysene zdroje – napr. komin
3. vyskove zdroje – napr. letecka doprava, vybuchy

3. podla usporiadania:

1. bodove zdroje – napr. osamoteny komin
2. linearne zdroje
3. plosne zdroje – napr. veterna burka
4. objemove zdroje