Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / sociálna práca

Sociálna práca so zdravotne postihnutými (soc._praca_so_zdravotne_postihnutymi.doc)

Soc. práca so zdravotne postihnutými.

Knihy:

Jesenského – Uvedení do rehabilitace zdrav. postižených.- knihkup. Viera.

Jankovský Jiží- Ucelená rehabilitace detí.- Triton

Základné pojmy:

Osobnosť soc. pracovníka

Akceptácia všetkých klientov, empatia, schopnosť pracovať v tíme, emočná inteligencia,

Osoby so zdrav. Postihnutím – znevýhodnení, obmedzenosť vo vykonávaní zamestnania, diskriminácia, izolácia.

Zaradíme tu občanov, telesné postihnutie, zrakové ,sluchové, senzorické, kombinované.

Ťažko postihnutý zdravotne ,občan patrí do soc. alebo zdrav. starostlivosti? Nedívame sa na nich ako na chorých, ale ako na občanov čo majú nejaké znevýhodnenie.

Občan so zmenenou zdrav. schopnosťou- dlhodobo zmenený zdrav. stav- obmedzená možnosť sústavnej prípravy na povolanie, občania so zmenenou prac. schop. Alebo s ťažším postihnutím, môžu svoje zamestnanie vykonávať iba za celkom mimoriadnych podmienok aj povolanie môžu vykonávať .

Invalidný občan je neschopný vykonávať akékoľvek zamestnanie, alebo za výnimočne mimoriadnych prac. Podmienok..

Čiastočne invalidný občan- je schopný vykonávať svoje povolanie, podmienky musia byt pripravene, týka sa to duševných aj telesných schopností.

Bezvládnosť občana

1. 1.čiastočna
2. 2-prevažna
3. 3-úplna

Čiastočná bezvládnosť- dlhodobo potrebuje pomoc pri bežných úkonoch - česanie osobná hygiena

prevažne bezvládny- pravidelne potrebuje pomoc

úplne bezvládny -stratil schopnosť sebaobsluhy, nieje schopný sám si zabezpečiť nič.

Ťažko zdrav . postihnuté dieťa

Dlhodobo zdrav. postihnuté dieťa vyžadujúce si zdrav. starostlivosť- je to kt. je poskytovaná individuálna starostlivosť, kt .svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje starostlivosť a to potrebou opatrovania vodne v noci, rehabilitáciou, stravovaním, zvýšený dohľad.

Mimoriadna starostlivosť- osobitne náročná –je intenzívnejšia o starostlivosť v noci.

Ťažko zdrav. postih. občan – musí to byt medicínske vymedzenie diagnózou, a musí to byt viac ako 50%.a musí trvať najmenej rok a robí sa posudková komisia raz do roka.

Posudzovanie ťažko zdrav. postihnutia do rôznych kategórii.

Porucha- strata lebo abnormalita v štruktúre alebo funkcii, anatomickej, psychickej

Obmedzenie- ujma alebo nedostatočná schopnosť spôsobená poruchou

Znemožňuje občan vykonávať niektoré bežné činnosti.

Znevýhodnenie (hadicap)-vtedy, ak ma obmedzenie dopad na život človeka v spoločenskom ponímaní, alebo bráni mu vykonávať niektoré činnosti ( hendikepovaný nieje ak ma schopnosť uplatniť sa)

Hlavný zdroj znevýhodnenia, je nerovnosť príležitosti v komunite, v rodine v zamestnaní- barierové vstupy, byrokracia..

Kompenzácia - sa poskytuje v systéme soc. zabezpečenia, a zdrav. poistenia

Čo je sociálna diagnostika?

Analýza, hľadanie problémov,

Zámerný soc. Rozhovor - v kt. spravíme anamnézu, rodinnú pracovnú osobnú, potom z anamnézy predstavu o situácii klienta a položíme si otázku, prečo a ako problém vznikol?

Určime soc. role v kt. klient zlyhal, či ako manžel ,otec, zamestnanec.

K tomu je dôležité poznať vývojový proces klienta

Zistenie či ide o soc. problém, alebo o prechodný stav, kt. nazveme soc. Situácia ,kt. sa dá vyriešiť jednorazovo, ľahko .V záverečnej fáze sa to urobí, na to nadviažeme, soc. Terapiou.

Poznanie soc. zákonov.

Na čom právnici zarábajú? Interpretácia zákona. Často sa to dá vysvetliť rôzne.

Efektívna komunikácia s inštitúciami.( vedieť vybaviť veci)

Plán soc. Terapie s mnohými bodmi.

Nutne je tu zvážiť schopnosti a predpoklady klienta a tiež inštitúcie, kde je ich strop.

Etika soc. práce

Ako sa prejavuje navonok?- ako sa spravme k druhým.( pretvárka, ceremónia, štandard v správaní -profesionalita v práci. To je tiež etika)

-Etický kódex soc. pracovníka

Vzťah ku klientovi, k sebe, k práci – nejaké normy správania - aj tie kt. sa porušujú.

-Je to zbierka predpísaných spoločenských  noriem, je to  systém usporiadania.

Vlastnosti soc. pracovníka

Je zástupca majoritnej spoločnosti

Washingtonsky etický kódex

1.nezavislost- motivácia klienta, aby sa spoliehal na seba, dôverovali svojím schop.

2.oslobdenie od represie a podradných život. podmienok, hájenie solidarity  a rovnoprávnosti medzi ľuďmi

3.protidiskriminacny prístup

4.demokracia ľudské práva- pod chartou ľudských práv OSN.

5.spoluúčast klientov- na základe jeho aktívnej účasti

6.ochrana integrity klientov- dodržovanie profesionálneho prístupu, zachovanie tajomstva, diskrétnosť

7.Sebaurčenie, na úrovni minimálneho nátlaku, nevnucuje klientovi svoje myšlienky a idei

8.Odpor k násiliu

9.Osobna zodpovednosť- zváž svoje rizika, nadmerná pomoc môže ublížiť

-Transformácia soc. Sféry stimulácie a sankcie, koncepčnosť vývoja spoločnosti a logiku motivácie

-Kde je vymedzený štatút soc. Pracovníka? Taxatívne - v zákone ( v peniterciálnej a v postpertenciálnej.

Scenár soc. reformy zahŕňa privatizáciu a pluralizáciu.

Sociálny systém vyžaduje usporiadanie:

- Vecných postupov

- Inštitucionálnych postupov

- Legislatívnych postupov

Kvalita života

Zmysel života je regulatívny pojem, znamená že je to dôsledok nejakej regulácie, a je to zdôvodňovanie soc. noriem, aký ja mam zmysel života.

Subjektívne prežívanie kvality života

Objektívne

Kvalitu života podmieňuje:.

Životné prostredie v kt. sa jedinec nachádza

Činnosť a činorodosť človeka

Kvalita ľudských vzťahov

Rozdelenie kompetencii a nasmerovanie vývoja života

Rešpektovanie dôstojnosti človeka

Vzájomne prispievanie k realizácii vyšších hodnôt- vlastný príklad( slovo a čin )

Ako sa na kvalitu Života pozerá SZO?

Dojem jednotlivcov alebo skupín, že sa im neodoberá, ale že sa vychádza v ústrety ich potrebám

Je to súhrn objektívnych a subjektívnych, posúditeľných činnosti a vnemov v jeho sociálnom priestore, spokojnosť človeka s dosahovaním cieľov, vzájomné pôsobenie životných podmienok – bio-psycho-sociálne faktory sú to.

Prečo sa to pozoruje?

Kôli efektívnosti zásahov spoločenských alebo iných, do ich života.

Podľa Krivohlavého - je tato kvalita obohatená o duchovnú zložku, oblasť telesnej pohody a príznakov,

oblasť psychickej pohody, úzkosť, radosť šťastie, pohoda- nepohoda,

oblasť soc. pohody ( interakcia s okolím, vzťahy, práca spokojnosť, sexuálny záujem, osamelosť, financie)

Spirituálna ( zmysel choroby, zmysel života, podľa Frankla - treba hľadať výzvu v chorobe)

Nadej , neistota, religiozita,

Inštitucionalizácia a formy starostlivosti

Systém inśtitucionalizácie:

Ústavná starostlivosť je vo všeobecnosti ponímanie starostlivosť štátu o zdrav.postihn. občanov.

Podľa znevýhodnenia, ak je to

krátkodobé postihnutie záležitosť -nemocničná starostlivosť

Dlhodobý handicap -  Rehabilitačný model starostlivosti- kúpeľné liečby, sanatória,

Trvalý handicap – predpokladá -opakovanú starostlivosť.

Umiestnenie do ústavu - je dobrovoľné a nedobrovoľné, napríklad súdny príkaz, nákazlivá choroba, recidivisti, ťažký psychiatricky pacienti a v tomto poslednom prípade sa vola najprv lekár a potom štátny orgán.

Ústavná starostlivosť- je obmedzujúca a nevyhovuje tomu aby boli naplno prezentované potreby klienta.

HLAVNĚ FUNKCIE ÚSTAVNEJ STAROSTLIVOSTI

1.Podpora a starostlivosť – ide o uspokojenie základných živ. potrieb klienta , vzdelanie soc. opora  

           (domovy dôchodcov, ,zdrav. ť. Postih, detské domovy.)

2.Liečba ,výchova a resocializácia ( sporný bod)

Otázka nakoľko tieto zariadenia riešia problém klienta?

Z praxe vieme že ani tieto zariadenia  nepomôžu klientovi úplne.

3.Obmedzenie, izolácia, represia

väznice, utečenecké tábory, psychiatrické liečebne, mali by ochrániť spol. od kriminality

4.Ustavy z rekreačnou funkciou

ozdravovne, sanatória, kúpele, rekondičné strediská

Liečebná ústavná starostlivosť- patologické javy:

-citová deprivácia

-ponorková choroba- aj personál aj klienti, nemajú vlastné súkromie

-šikanovanie klientov, skrytá agresia

-syndróm vyhorenia- born out- časté v školstve, v zdravotníctve, v soc. práci

Hospicová starostlivosť-

Náplň: uspokojovanie individ. potrieb v závere života, zomierania- súkromia, zdrav. potrieb, lekárska starostlivosť, duch starostlivosť. Návštevy najbližšej rodiny.

Umiestnený klient musí mať na papieri potvrdené. že už umiera, a nereaguje na kauzálnu liečbu, čiže 6 mesiacov pred smrťou, nie nemocničné prostredie, skôr domáce.

Dobrovoľníctvo  

Má korene v kresťanstve.

Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve bola prijatá v Paríži v roku 1990, a je založená na . osobnej motivácií a slobod. rozhodnutí, je to spôsob podpory aktívnej občianskej participácií a záujmu o rozvoj komunity, zvyšuje ľudský potenciál a kvalitu každodenného života, posilňuje solidaritu, ma formu skupinovej aktivity, ktorá je väčšinou vykonávaná v rámci nejakej organizácie. Prispieva k životaschopnosti ekonomického života a k tvorbe nových pracovných miest

Základné princípy-

Rešpektovanie práv bez ohľadu na rasu...

Rešpektovanie  ľudskej dôstojnosti

Poskytuje sa v

Podieľa sa na odkrývaní potrieb komunity

Snaha o zapojenie komunity do vlastných problémov- pomoc človeka človeku

Prostredníctvom dobrovoľníckej práce, rastie osobnosť, rast zručnosti vedomosti, rozvoj osobnostných potenciálov, viera vo vlastne schopnosti a tvorivosť.

Stimulácia spoloč. zodpovednosti.

-môže sa im poskytnúť protihodnota, ale nie finančná.

Nábor dobrovoľníkov

1.Formy, metódu ,určenie cieľovej skupiny obyvateľstva

2. samotný nábor. Realizácia – stretnutie,  plagáty

3. zaradenie dobrovoľníkov, k čomu inklinuje, v akej oblasti by bol skvelý, zaškoliť a začleniť do procesu, dôležitá spätná väzba dobrovoľníka

3 typy dobrovoľníkov

1.Pracujem v org. a nevyžadujem peniaze

2.Obdornici kt. poskytujú špec. služby a sú ohodnotený symbolicky ( lekár právnik psychológ)

3.Členovia správnych rád organizácií, a niesu honorovaný za to.

Najčastejšie pomoci v dobrovoľníctve sú :

1.pomoc ľuďom v núdzi

2.pomoc  nemocniciam . a soc.  V zariadeniach ( divadielko na onkológií)

3.podpora školstvu a vzdelávaniu

4.pomoc obcí a sídlisk

5.ochrana životného prostredia

6.pomoc krajinám postih. s katastrofou

7.podpora športovej a rekreačnej činnosti

8.podpora kultúry a rekreačných činností

- hodnota jednej dobrovoľníckej hodiny je hodnota jednej odpracovanej hodiny v minimálnej mzde.

Dobrovoľník  nieje evidovaný, neplatí členské, môže sa podieľať na aktivitách , nemusí niečo vyrábať a tvoriť, nemá výhody vplývajúce z členstva, pracuje iba keď sa mu chce, nieje prísne eticky viazaný poslaním ,nieje sankciovaný, nesmie byt volený do žiadnych oficiálnych funkcii, pristupuje do prace v neziskovej organizácií  po prac. čase.

Osobná asistencia

Potreba vznikla v USA  po vojne vo Vietname, kedy sa vracali mladí muži domov.

Independend leaving = IL, založil ho študent so zdrav. Protihnutím Ed Roberts, európa sa inšpirovala viac západ ako východ

V európe vzniklo hnutie ENIL - europan...

Hlavne zásady hnutia IL

4. nezávislý spôsob života- zameriava sa na akceptáciu vady u občanov s postih, zvyšovanie sebadôvery, aktivácia a snaha za vlastné uplatnenie,
5. ľudia musia mat zabezpečené hlavné základné potreby
6. deti s postihnutím, by mali byt vedene k samostatnosti od útleho veku
7. ľudia so ZP rovnaké príležitosti. Na určovaní vlastných životných potrieb
8. je zásadne proti systémom ústavných inštitúcii
9. osoby so zdrav. Postih, sa musia aktívne podieľať na plánovaní, boji za svoje práva

Osobná asistencia

Každý zdrav.ťažko postihnutý občan by mal mať osobného asistenta, kt. mu pomôže realizovať tie aktivity kt, on sám nemôže vykonávať, umožňuje mu nezávislý život, uspokojovanie jeho potrieb.

Osobný asistent nemusí byť špec .vyškolený, ale zodpovedný a skúsený, môže sa doškoliť v niektorých úkonoch, individuálne pre klienta

V akých oblastiach pôsobí osobný asistent? Nákupy ,kozmetika, kaderník,  OA je rukami a nohami klienta.

4 D  osobnej asistencie

Delimitácia- nieje prac. limitovaný časom

Deprofecionalizácia- nemusí to byť profík, môže to byť aj žena z domácnosti

Demedikalizácia- nieje to chorý človek a ak potrebuje ošetrenie poprosila asistenta aby šli za lekárom

Dezinštitucionalizácia - možnosť žiť vo svojom vlastnom byte, organizovať si svoj život sám

Význam rehabilitácie

1.Prevencia invalidity a jej dôsledkov

2.

Krátkodobá

Dlhodobá – trvalé poškodenie, spojené s trvalým poškodením kvality života, prebieha počas celého života od narodenia, úroveň pracovnej, pedagogickej soc. Rehabilitácie - na týchto úrovniach sa rieši - v školských spoloč. a kultúrnych zariadeniach prebieha

Členenie ucelenej = komprehenzívnej=kompelxnej rehabilitácie.

1.Rehablit. liečebná

2.Rehabiitácia pracovná

3Rehabilitácia Sociálna

4.Rehabiitácia pedagogická

Liečebná Rhb - fyziatria, parafín, atrteterapia, Kanisterapia dietoterapia., liečebná telesná výchova aj ergoterapia, -liečba pracou, je to hraničný nástroj, aj v pracovnej aj v liečebnej

Sociálna rehabilitécia- vychádza z poznatkov z novunavrátenia soc. spôsobilosti a  kompetencii.

Jana Levická z Trnavy a Jesenský z Karlovky ju podrobne rozpracovali.

1,Základne smery kt, sa soc. Rehab. orientuje- orientácia na potreby klienta

2.Orientácia na klienta ako na individualitu psychic. potreby

3.orientovanie sa na zachovanie suverenity a podporovanie klienta jeho suverenity, jeho rast, sebarealizácia

4.orientácia na image  klienta- šaty robia človeka- staráme sa o jeho vizáž ale aj správanie.

Pracovná rehabilitácia

Najdôležitejšie je prekonávanie, ergodefektivita- nemá pracovné návyky

3 príčiny:

1,nieje ochotný akceptovať svoju vadu, a zmenenú prac. schopnosť

2, nieje schopný rekvalifikácie

3,ak prac. Ašpirácie výrazne predbiehajú možnosti a podmienky klienta, a nemá podmienky aj keby chcel.

1 a 3 sa dá riešiť, ale 2 ťažšie...

Snažíme sa o znovu navrátenie do prac. procesu pri prac. Rehabilitácii

Pedagogická rehabilitácia

Sa zameriava na všetky vek skupiny u nás špec. Pedagóg je zároveň aj špeciálny pracovník,

Všeobecné programy všeobecnej rehabilitácie

Program akceptácie vady asertivity a prevencie handicapov

Tento program sa zameriava predovšetkým na pochopenie zmenenej kvality života zvnútornenie sa, zameranie sa na zmenené životné možnosti, ktoré sú aktuálne

2. program vyladenia partnerského a rodinného života, týka sa ľudí zo zdr. postih. Edukácia ľudí, kt. stratili možnosť prirodzenou cestou založiť rodinu, akým spôsobom nadviazať vzťahy a plnohodnotný rodinný život.

3. program resocializácie, nezávislosti a rozvoja občianskej aktivity.

Tieto programy podporuje hnutie za nezávislosť a snaží sa o integráciu, to je základný cieľ.

Integrácia

Ciele sú začlenenie ľudí do spoločnosti bez toho žeby pociťovali nejaký nedostatok, celistvý prístup ku klientovi, aby nevnímal svoj handicap, aby mal možnosti ako človek bez postihnutia,,,

Integráciu vnímame na 3 poliach, škola, spoločnosť, zamestnanie

Najväčší problém býva s tel. postihnutými- kôli bariérovým vstupom

2. Etika sociálnej práce. Deklarácia etických princípov sociálnej práce. Morálna zodpovednosť sociálneho pracovníka voči klientovi

Etika – súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom.

1. analýza všeobecných zákonov vývoja morálnych a mravných vzťahov a predstáv.

Sociálna práca je odborná disciplína, ktorá sa na profesionálnom základe stará o človeka

2. profesionalita odlišuje sociálnu prácu od charity.

Etika sociálnej práce = etika profesionálnej práce

Etika sa môže prejavovať ako:

- každodenný, úctivý vzťah k ľuďom

- pokrytectvo

- usporiadaný ceremoniál

Etický kódex sociálneho pracovníka zahŕňa:

- systematicky usporiadaný súbor noriem

- zbierku predpísaných spoločenských noriem

- normy správania i tie, ktoré sa porušujú.

Sociálna pracovník

1. zástupca majoritnej spoločnosti
2. sprostredkovateľ medzi sociálnym klientom a spoločnosťou
3. stojí na strane zákona a štátu
4. je viazaný povinnosťou dodržovať zákonné normy a ustanovenia – to súčasne komplikuje jeho vzťah ku klientom
5. táto dilema ovplyvňuje jeho postoje a rozhodovanie.

Etiku sociálnej práce možno ťažko vymedziť kódexmi, pretože sa v nej premieta zložitosť vzťahu medzi osobnosťou pracovníka a klienta a špecifikum každého individuálneho prípadu.

Etický kódex je teda len akýmsi zjednodušeným modelom, ktorý je však v každej profesii potrebný.

Na svetovej konferencii v r. 1992 vo Washingtone bol predložený dokument, ktorý obsahuje 9 zásad sociálnej práce:

1.Nezávislosť

- motivovať klientov, aby sa naučili ovládať svoje životy a aby sa dokázali postarať sami o seba.

2. Oslobodenie od represie a podradných životných podmienok

- hájenie rovnoprávnosti a solidarity ľudí,

- zaisťovanie práv detí a handicapovaných.

3. Protidiskriminačný prístup

- soc. práca sa deje nezávisle na rase, jazyku, sexuálnej orientácii, politickom, náboženskom presvedčení.

4.Demokracia a ľudské práva

- soc. prac. rešpektuje práva jednotlivcov a skupín, ich integritu a dôstojnosť (Charta ľudských práv OSN).

5. Spoluúčasť klientov

- riešenie problémov v súlade so záujmami klienta na podklade jeho aktívnej spolupráce,

- klient musí byť informovaný o účele, rizikách a následkoch vyplývajúcich z akcií sociálneho pracovníka.

6. Ochrana integrity klientov

- dodržovanie diskrétnosti, profesionálneho tajomstva,

- oboznámenie klienta s podstatou a podrobnosťami sociálneho problému.

7.Sebaurčenie

- soc. prac. rešpektuje sebaurčenie klienta, v praxi dodržiava princíp minimálneho nátlaku,

- nutný nátlak k presadeniu správneho riešenia má používať uvážene, zohľadniť, aký výsledok sa tým dosiahne.

8. Odpor proti násiliu

- zameranie proti jednotlivcom a skupinám používajúcim teror, mučenie a iné druhy násilia.

9. Osobná zodpovednosť

- situácie, kedy musí soc. prac, urobiť závažné etické rozhodnutie na základe osobnej zodpovednosti,

- ak si odporujú záujmy jedného klienta so záujmami iného alebo skupiny,

- ak ide o konflikt záujmov skupiny klientov alebo medzi skupinou a majoritnou populáciou,

- ktorým soc. prípadom dá prednosť,

- koľko starostlivosti a pomoci poskytnúť, aby klienta stimulovala a neviedla k zneužitiu.

- kedy ukončiť sociálnu terapiu, poskytovanie dávok a služieb.

Koncepcia transformácie sociálnej sféry musí rešpektovať:

- koncepčnosť vývoja spoločnosti

- logiku motivácie

- stimuláciu a sankcionaovanie

Štatút sociálneho pracovníka je taxatívne vymedzený:

- v penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti

Scenár sociálnej reformy zahŕňa:

- pluralizáciu

- privatizáciu

Sociálny systém vyžaduje usporiadanie:

- vecných postupov

- inštitucionálnych postupov

- legislatívnych postupov.

3. Kvalita života. Vymedzenie pojmu. Bio- psycho – sociálne – duchovný model. Meranie kvality života.

Zmysel života – regulatívny pojem:

1. samoregulovanie
2. zdôvodňovanie sociálnych noriem

Vlastný hodnotový systém jedinca, ktorý sa dotvára konfrontáciou so spoločenskými normami.

Kvalitu života podmieňujú:

3. životné prostredie
4. činnosť a činorodosť človeka
5. kvalita ľudských vzťahov
6. rozdelenie kompetencií a nasmerovanie vývoja života
7. rešpektovanie dôstojnosti človeka
8. vzájomné prispievanie k realizácii vyšších hodnôt.

Kvalita života

Svetová zdravotnícka organizácia

- dojem jednotlivcov alebo skupín, že sa vychádza v ústrety ich potrebám a že sa im neodopierajú možnosti, aby dosiahli šťastie a naplnenie

9. súhrn objektívne i subjektívne posúditeľných stránok činností a vnemov človeka v jeho reálnom sociálnom priestore,
10. je to prejav a model konania sociálnych skupín.
11. Spokojnosť človeka s dosahovaním cieľov určujúcich smerovanie jeho života.
12. Vzájomné pôsobenie životných podmienok, sociálno – ekonomických faktorov a osobnostných vlastností.

Meranie kvality života

13. jednotlivé metodiky sa snažia psychologicky a ekonomicky posúdiť dopad liečebných zásahov a neliečených chorôb na kvalitu života jedinca.
14. Sledujú úroveň samostatnosti, úľavu od bolesti, schopnosť vykonávať samostatnú činnosť
15. Subjektívne posúdenie pacientov pred hodnotením odborníkov zvonka – ľudia si sami vyberajú jednotlivé oblasti života, ktoré pokladajú za dôležité.

Bio – psycho – sociálno – spirituálny model kvality života

16. Oblasť telesnej pohody a príznakov –pocit sily, únavy, spánok, plodnosť, bolesť, chuť na jedlo, zápcha, nevoľnosť.
17. Oblasť psychickej pohody – úzkosť, radosť, záľuby, nepohoda, pocit šťastia
18. Oblasť sociálnej pohody – nepohoda v rodine, rola a vzťahy, sexuálny záujem a funkcia, osamelosť, finančná situácia,
19. Oblasť duchovnej pohody – zmysel choroby, religiozita, presah,nádej,neistota, pozitívne zmeny.

4. Inštitucionalizácia a formy starostlivosti o zdravotne postihnutého klienta. Ústavná starostlivosť. Kurátorská starostlivosť. Dobrovoľníctvo. osobná Asistencia.

Ústavná starostlivosť

V poslednom desaťročí – humanizácia

Odklon od ústavnej starostlivosti – presun za klientom

Pre klienta výhodná ústavná starostlivosť rodinného typu v mieste bydliska – obmedzovanie individuálnych potrieb klienta v minimálnej miere.

Delenie modelov ústavnej starostlivosti:

1. krátkodobý – nemocničný pobyt
2. dlhodobý handicap – rehabilitačný model
3. trvalý handicap – opatrovateľský model

Klienti sa prijímajú na základe dobrovoľného súhlasu k pobytu.

V psychiatrických liečebniach môže byť aj nedobrovoľný pobyt, ak sú pacienti nebezpečný pre seba alebo svoje okolie – rozhoduje lekár alebo súd.

Podobne je to s väzením.

Klientovo súkromie ústavy obmedzujú v rôznej miere.

Hlavné funkcie ústavnej starostlivosti:

1. Podpora a starostlivosť – v popredí v ústavoch poskytujúcich náhradnú rodinnú starostlivosť (dojčenecké ústavy, detské domovy, domovy dôchodcov, ústavy pre mentálne alebo fyzicky postihnutých). Bez týchto ústavov by klienti často nemohli prežiť.
2. Liečba, výchova, resocializácia – nemocnice, zariadenia pre rizikovú mládež. Predpokladá sa, že klient odchádza v lepšom stave, než prišiel...
3. Obmedzenie, izolácia, represia – väznice, psychitrické liečebne, utečenecké tábory – účel ochrana spoločnosti pred kriminálnymi živlami atď.
4. Ústavy s rekreačnou funkciou – ozdravovne, kúpele, rekondičné strediská.

Akákoľvek ústavná starostlivosť uľahčuje zneužívanie a sťažuje kontrolu. Klient je vydaný napospas ústavnému režimu, spoluklientom a niekedy aj rozmarom personálu, ktorý má vždy mocenskú prevahu. Zvlášť, keď sú klienti deti, mladiství, zdravotne ťažko postihnutí alebo starí.

Riziká ústavnej starostlivosti

4. hospitalizmus
5. ponorková choroba
6. šikanovanie klientov
7. burn out sy.

Hospicová starostlivosť

8. starostlivosť o smrteľne chrých a zomierajúcich
9. uspokojenie individuálnych potrieb v priebehu zomierania.
10. Obdobie in finem – vlastné zomieranie

Hospicová starostlivosť – integrovaná forma zdravotnej, psychologickej a sociálnej starostlivosti – u osôb s predpokladanou zostávajúcou dĺžkou života 6 mesiacov.

Paliatívna starostlivosť – chorí, ktorých choroba nereaguje nakauzálnu liečbu

11. je to liečba symptomatická, smrť neodďaluje, ani neurýchľuje.

Dobrovoľníctvo

3 typy dobrovoľníkov:

- ľudia pracujúci v organizácii bez akejkoľvek finančnej náhrady a kompenzácie

- odborníci, ktorí poskytujú špecializované služby a sú hodnotení len symbolicky

- členovia správnych rád organizácií

Najčastejšie oblasti:

12. pomoc ľuďom v núdzi,
13. pomoc nemocniciam, zdravotníckym a sociálnym zariadeniam,
14. podpora školstvu a vzdelávaniu,
15. rozvoj obcí a sídlisk,
16. ochrana životného prostredia,
17. humanitná pomoc krajinám postihnutým katastrofou,
18. podpora športovej a rekreačnej činnosti,
19. podpora kultúry a umeleckej činnosti.

Hodnota jednej odpracovanej dobrovoľníckej hodiny sa rovná hodnote odpracovanej hodiny v minimálnej mzde.

Dobrovoľník:

20. nevypisuje prihlášku
21. neplatí členské
22. môže sa podieľať na aktivitách
23. nemusí tvoriť
24. nemá výhody vyplývajúce z členstva
25. pracuje len, keď sa mu chce
26. nie je prísne eticky viazaný poslaním
27. nesmie byť volený
28. pristupuje do práce v neziskových organizáciách po čase.

Osobná asistencia

Je predpokladom k nezávislému spôsobu života u osôb s ŤZP

„Nezávislý spôsob života je stav, kedy žijeme a máme sociálne, politické, ekonomické a kultúrne možnosti výberu rovnocenné možnostiam nepostihnutých osôb.“

Osobná asistencia – pomoc jednej osoby druhej s úlohami, ktoré by jedinec normálne urobil sám, keby nemal zdravotné postihnutie.

Tieto úlohy zahŕňajú:

29. osobnú hygienu, denné aktivity (obliekanie, kúpanie, možnosť pohybu), povinosti v domácnosti (varenie, pranie, upratovanie, starostlivosť o deti), kognitívne úlohy (hospodárenie s peniazmi, plánovanie rozpočtu, možnosti komunikácie).

Je to poskytovanie vzájomnej podpory formou umožňovania aktivít a je to zároveň sociálna opora.

V porovnaní s ústavnou starostlivosťou je minimálne obmedzujúca.

Občan so zdravotným postihnutím si vyberá osobného asistenta sám a sám rozhoduje aj o tom aké úkony osobnej asistencie sa mu budú poskytovať, kde, v akom čase a akým spôsobom.

Osobná asistencia = 4D:

1. Delimitácia – občan si úkony osobnej asistencie a ich čas určuje sám.
2. Deprofesionalizácia – osobní asistenti nie sú profesionáli.
3. Demedikalizácia – občan so zdravotným postihnutím nie je chorý, lekára navštevuje len v prípade zdravotných problémov.
4. Deinštitucionalizácia – užívateľ osobnej asistencie má možnosť žiť vo svojom byte a riediť osobnú asistenciu bez medzičlánkov.

Osobná asistencia – nástroj posilňovania sociálnych kompetencií a nezávislosti občana so zdravotným postihnutím.

30. prekonávanie neprimeraných pút v závislosti na rodine – priblíženie fungovaniu modelu bežných rodín.

Na úhradu nákladov spojených s výkonom osobnej asistencie možno občanovi so zdravotným postihnutím poskytovať finančnú podporu z prostriedkov sociálnej pomoci.

6. Komprehenzívna rehabilitácia osôb so zdravotným postihnutím.

Rehabilitácia – lat. habilitis = schopný, re = znovuopakovanie

1. predstavuje procesy znovuuschpňovania pri nerozvinutí, strate alebo poškodení určitých schopností človeka.

Pojem sa vžil až v 30–tych rokoch minulého storočia a zovšeobecnel až po II. svetovej vojne.

Dlhú dobu sa rehab. zameriavala na nápravu poškodených funkcií organizmu, preto sa celé liečenie chápalo ako rehabilitácia. V priebehu 50 – tych rokov toto tvrdenie začalo ustupovať. Významnú rolu pri tom zohrala defektológia a posudkové lekárstvo.

S reh. sa začínajú spájať javy spoločenské a výchovné – spoločenské zaradenie postihnutého, resocializácia.

Úroveň celého komplexu rehabilitácie – merítko kultúrnej vyspelosti celej spoločnosti.

Súčasný koncepčný zmysel rehabilitácie – celý človek a jeho vzťahy k prostrediu.

Význam rehabilitácie:

2. prevencia invalidity a a jej dôsledkov,
3. prostriedok integrácie.

Pre reh. je charakteristické, že predpokladá:

4. pozitívnu motiváciu v prístupe a záujme postihnutého
5. aktivitu postihnutého v jej priebehu
6. dostatok sociálnych istôt postihnutého.

Rehabilitácia vychádza z pozitívnych vlastností a hodnôt postihnutého a nie z negatívnych stránok a dôsledkov postihnutia.

Zložky komprehenzívnej rehabilitácie

Rehabilitácia:

7. Krátkodobá – starostlivosť bezprostredne naväzujúca na liečenie, ktorá vedie k upevneniu úplného obnovenia zdravia a normálnej kvality života. Rieši sa na úrovni zdravotníckych a kúpeľných zariadení.
8. Dlhodobá – týka sa osôb s dlhodobým alebo trvalým zdravotným poškodením ťažších stupňov. Je spojená s trvalým narušením kvality života. Čiastočne sa rieši liečením, ale najmä prostredníctvom sociálnej, pedagogickej a pracovnej rehabilitácie. Zariadenia: zdravotnícke, školské, práce a sociálnych vecí, občianske združenia, charitatívne organizácie.

Rehabililitácia – jav širokospektrálneho charakteru – komprehenzívna, ucelená.

Členenie komprehenzívnej rehabilitácie:

1. liečebná - LR
2. pracovná- PR
3. sociálna -SR
4. pedagogická - PeR

1. Liečebná rehabilitácia- LR

- vychádza z liečenia a zameriava sa na odstraňovanie defektov organizmu a porúch jeho funkcií

- používa prostriedky, liečebné, psychologické a čiastočne aj pedagogické

- prevládajú individuálne formy pôsobenia

- aplikuje sa najmä v zdravotníckych zariadeniach.

Hranice medzi liečením a LR sú neostré.

Najpočetnejšia skupina klientov – vnútorné a civilizačné ochorenia.

Prostriedky LR:

9. liečebná telesná výchova (LTV) – vyladenie svalového tonusu, zlepšenie svalovej sily, zlepšenie svalovej koordinácie.
10. liečba prácou (ergoterapia) – sebaobslužné činnosti, rozvoj pracovných schopností, hobby – v rehabilitačnom, nie v liečebnom chápaní je súčasťou SR a PR.
11. psychoterapia a psychorehabilitácia – vyrovnanie sa s vadou, vyladenie psychickej kondície – zabezpečenie psychikého komfortu pacientov.
12. fyziatria – elektrolečba, parafín, magnetoterapia, masáže, balneoterapia.
13. arteterapia – uvoľnenie tenzií, rozvoj kreativity.
14. dietoterapia – šetriace, podporujúce, racionálne stravovanie.
15.  

2. Sociálna rehabilitácia – SR

- vychádza z poznatkov o rozvoji osobnosti resocializácii a enkulturácii

- prevencia, odstránenie defktivity

- vytváranie predpokladov samostatnosti, nezávislosti, integrácie, pracovného uplatnenia.

- používa prostriedky špeciálno – pedagogické, psychologické, sociologické

- prevládajú formy skupinového pôsobenia

- zariadenia sociálneho zabezpečenia, školstvo, kultúra, občianske združenia.

3. Pracovná rehabilitácia – PR

- prekonávanie práceneschopnosti

- vytvorenie vnútorných podmienok pre pracovné uplatnenie

- naväzuje na výsledky liečebnej a sociálnej rehabilitácie

- uplatňuje sa najmä u zdravotne postihnutých v produktívnom veku

- rozvoj špecifických vedomostí, schopností a návykov potrebných vo zvolenej profesii.

- prostriedky pedagogické, ergonomicko – technologické, liečbné a psychologické

- ergodefektivita – zdravotne postihnutý klient nie je schopný akceptovať svoju zmenenú pracovnú schopnosť alebo nie je schopný rekvalifikácie alebo ak pracovné ašpirácie výrazne predbiehajú možnosti a podmienky zdravotne postihnutého.

- forma skupinová alebo individuálna

- psychorehabilitácia – vyrovnávanie sa s vadou, rozvoj motivácie.

1. Pedagogická rehabilitácia – PeR

16. systém, ktorý by PeR odlišoval od systému špeciálnej pedagogiky zatiaľ nebol vypracovaný
17. nemá jednoznačné inštitucionálne zázemie, aplikuje sa vo všetkých zložkách KR
18. výchova a vzdelávanie všetkých vekových kategórií
19. špeciálne školy, občianske združenia, rodiny, kultúrno – osvetové zariadenia
20. hranica medzi vdelávaním a rehabilitáciou – návrat k pôvodnej línii rozvoja osobnosti, odstraňovanie stavu akútneho ohrozenia (trauma, stres).

8. Všeobecné programy sociálnej rehabilitácie

1. Program akceptácie vady, asertivity a prevencie handicapov

21. pochopenie zmenenej kvality života v dôsledku trvalého zdravotného postihnutia
22. pochopenie a prijatie reálnych východísk osobným prehodnotením stupnice hodnôt
23. nájdenie zmyslu života a aktívneho postoja k prekonávaniu disadaptibilít, defektivity, handicapov, pokračovanie v rozvoji osobnosti a snahy o sebarealizáciu
24. podpora a rozvoj schopností asertívneho správania
25. podpora motivácie smerovania k nezávislému, samostatnému životu.

2. Program vyladenia partnerského a rodinného života

26. rozvoj vedomostí a spôsobilostí nadviazať partnerské vzťahy
27. rozvoj vedomostí a spôsobilostí pestovania priateľských vzťahov
28. správna hodnotová orientácia v styku s partnermi, morálka, láska a sexualita
29. vedomosti a spôsobilosti z hygieny pohlavného ústrojenstva
30. základné znalosti o pohlavných chorobách a infekciách, ich liečenie a prevencia
31. fyziologické a psychologické predpoklady uspokojovania sexuálneho života normálnymi a kompenzačnými technikami a prostriedkami
32. vedomosti a zodpovednosť v oblasti genetickej prevencie
33. manželské spolužitie a jeho podmienky
34. vedomosti o význame rodiny – jej sociálnom a výchovnom poslaní
35. pestovanie a prehlbovanie rodinných vzťahov
36. prarodičia a ich rola v živote prvotnej rodiny zdravotne postihnutých.

3. Program resocializácie, nezávislosti a rozvoja občianskej aktivity

37. motivácia a uspokojovanie potrieb sociálneho statusu v malej spoločenskej skupine rovnako postihnutých
38. vzájomná percepcia a poznanie členov skupiny
39. prijímanie skupinových cieľov a skupinovej organizácie
40. vzájomná závislosť a interakcia členov skupiny
41. premena formálnej skupina na neformálnu skupinu
42. prenikanie malej skupiny do veľkých skupín
43. osvojovanie si techník nezávislosti a zvládanie správania v základných spoločenských situáciách a roliach
44. osvojovanie si techník vybavovania a jednania vo verejných inštitúciách
45. pestovanie prejavov občianskej angažovanosti
46. zastávanie vedúcich rolí v spoločenských skupinách a občianskych združeniach
47. umenie riadiť spoločenské skupiny.

10. Integrácia a včleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti.

Integrácia služieb sa týka predovšetkým spôsobov organizácie služieb ľuďom na lokálnej úrovni – nie je to nový program nadradený existujúcim programom – je to proces smerujúci k zavedeniu integrovanému systému, v rámci ktorého budú môcť byť realizované pôvodné programy tak, aby poskytli lepšie služby.

Ich ciele by mali obsahovať:

1. koordinované poskytovanie čo najužitočnejších služieb pre klienta,
2. holistický prístup ku klientovi i k rodine ako k celku,
3. zaistenie plnej škály lokálnych služieb,
4. racionálne rozmiestnenie zdrojov na lokálnej úrovni tak, aby to zodpovedalo miestnym potrebám.

Postoje spoločnosti k potrebe vzdelávania detí so zdravotným postihnutím:

5. odmietanie vzdelávania, zdôvodňovaním nepotrebnosti,
6. vzdelávanie v špeciálnych školách prevažne internátneho typu – segregácia (odbremenenie rodičov, primeranosť podmienok vývinu detí, vytváranie pracovných príležitostí pre špeciálnych pedagógov) – deti  - frustrácia z odlúčenia od primárnej rodiny, zabrzdenie rozvoja sociálnych spôsobilostí

Integrované služby v škole.

7. osobná asistencia
8. pomocní učitelia
9. tlmočníci
10. prispôsobenie architektúry školskej budovy – bezbariérovosť.

Zisky integrovaného vzdelávania sú neporovnateľné s možnými rizikami:

11. podpora sociálneho učenia
12. učenie sa tolerancii
13. zabránenie odlúčenia dieťaťa od jeho primárneho prostredia
14. budovanie sebavedomia a nezávislosti dieťaťa.

1995 – Koncepcia vzdelávania mentálne postihnutých detí a kritériá oslobodzovania od povinnej školskej dochádzky – pojem – žiaci so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami (ŠVVP).

Vytvorenie možností vzdelávať sa:

15. v bežných školách formou individuálnej integrácie
16. v integrovaných triedach v rámci bežných škôl
17. vzdelávať sa v špeciálnych školách.

Úloha špeciálno – pedagogického poradenstva v integrácii:

18. odborná starostlivosť o žiakov so ŠVVP
19. spolupráca s rodinou, školou, lekármi, sociálnymi pracovníkmi
20. zapožičiavanie kompenzačnej techniky.

Subjekty ŠPP sú:

21. špeciálno – pedagogická poradňa,
22. detské integračné centrum,
23. školský špeciálny pedagóg.

Chránené dielne, chránené bývanie

24. obyvatelia- aktívni spolurozhodovatelia o forme a spôsobe poskytovanej služby
25. poznávanie osobných rozvojových individuálnych možností každého jedinca
26. charakter podobný rodinnému prostrediu – zvyšovanie a upevňovanie samostatnosti, sociálnych a komunikačných spôsobilostí,
27. viac možností komunikovať s ľuďmi z blízkeho okolia.

Vymedzenie pojmov: sociálny pracovník, osoby so zdravotným postihnutím, sociálna diagnostika a sociálna terapia.

1. Osobnosť sociálneho pracovníka

- sa odvíja od kvalitného vzdelania, sociálneho rozhľadu, integrovaného súhrnu povahových čŕt, profesionálnych predpokladov a schopností.

1. sociálna inteligencia – nutný predpoklad.
2. schopnosť pracovať v tíme – akceptácia kolegov.

2. Osoby so zdravotným postihnutím

Medicínsky pohľad – narušenie zdravia – porovnávanie zdravotne postihnutých občanov so zdravými – nesprávnosť, škodlivosť.

Vymedzenie pojmov:

Občan so zmenenou pracovnou schopnosťou:

1. občan, ktorý je uznaný za čiastočne invalidného
2. občan, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť sústavnej prípravy na povolanie.

Občan so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším postihnutím:

3. invalidný občan, ktorý je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok,
4. občan, ktorý sa pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav môže pripravovať na svoje povolanie iba za celkom mimoriadnych podmienok.

Invalidný občan je občan, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav:

5. je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,
6. je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok.

Čiastočne invalidný občan je občan, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav:

7. má telesné alebo duševné schopnosti dosahujúce polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania v porovnaní so zdravými občanm,
8. je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok,
9. má značne sťažené všeobecné životné podmienky.

Bezvládnosť občana:

10. je čiastočne bezvládny, ak potrebuje dlhodobo pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch (umývanie, česanie, obliekanie a i.)
11. je prevažne bezvládny, ak potrebuje okrem vyššie uvedenej pomoci pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch,
12. je úplne bezvládny, ak úplne stratil schopnosť sebaobsluhy.

Dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť

13. Mimoriadna starostlivosť je individuálne poskytovaná starostlivosť, ktorá svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje starostlivosť o zdravé dieťa rovnakého veku a to potrebou opakovaného ošetrovania v priebehu dňa, potrebou rehabilitácie, cvičenia, diétneho stravovania, zvýšeného dohľadu, či pomoci pri niektorých životných úkonoch.
14. Mimoriadna starostlivosť osobitne náročná je vyššie uvedená starostlivosť, ak vo zvýšenom rozsahu potrebná v priebehu dňa, príp. aj v noci.

Účel dávok – nahradiť stratu príjmu, ktorú má rodič alebo iná oprávnená osoba z dôvodu, že zabezpečuje starostlivosť o dieťa a nemá riadny príjem z pracovnej činnosti. Ide tiež o podporu výchovy a výživy nezaopatreného dieťaťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť.

Ťažko zdravotne postihnutý občan

15. tento pojem bol vyvinutý pre potreby sociálnej starostlivosti, hoci v systéme nie je presne legislatívne vymedzený,
16. vymedzenie prevažne medicínske – taxatívne vymedzený zoznam diagnóz
17. využíva sa na účely poskytovania peňažných príspevkov, služieb sociálnej starostlivosti a vecnej pomoci.

Posudzovanie ťažkého zdravotného postihnutia:

- Porucha – strata alebo abnormalita v psychickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo funkcii,

- Obmedzenie – ujma, nedostatočná schopnosť spôsobená poruchou, ktorá znemožňuje občanovi vykonávanie niektorých bežných činností,

- Znevýhodnenie (handicap) – ak má obmedzenie dopad na spoločenskú realizáciu občana a bráni mu vykonávať príslušné sociálne funkcie.

Hlavný zdroj znevýhodnenia – nerovnosť príležitostí k životu v komunite, v rodine, v možnostiach vzdelávania, zamestnania.

Kompenzácia

18. strata funkčnosti orgánov, či telesných štruktúr – v systéme zdravotného poistenia
19. sociálnych dôsledkov – sociálne zabezpečenie

Univerzálne použitá jednotka pre účely kompenzácie – miera funkčnej poruchy (nedostatok telesných, duševných alebo zmyslových schopností) vyjadrená v % (od 0 do 100)

20. nedostatok trvá najmenej rok,
21. 50% miery funkčnej poruchy – prekročenie- ŤZP.

3. Sociálna diagnostika

Rozpoznávanie a určovanie hlavných znakov sociálneho prostredia a postojov klienta

22. vymedzenie najpodstatnejších a najvýznamnejších znakov s rešpektovaním predchádzajúcich znakov

Diagnostické metódy v sociálnej práci:

23. zámerný sociálny rozhovor s klientom (anamnéza, predstava klienta o jeho situácii, ako a prečo problém vznikol),
24. určenie sociálnych rolí, v ktorých klient zlyhal,
25. poznanie vývojového procesu klienta,
26. identifikácia sociálnych problémov klienta (oddiferencovať, či ide o sociálny problém – treba riešiť, alebo o sociálnu situáciu- možno hodnotiť ako nežiadúcu).

4. Sociálna terapia

Predpoklady:

27. poznanie sociálnych zákonov,
28. ich profesionálna interpretácia,
29. efektívna komunikácia s inštitúciami.

Návrh riešenia problémovej situácie s klientom – plán sociálnej terapie – konkrétny plán pomoci klientovi v sociálnej kolízii

Nutné zvážiť:

30. schopnosti a predpoklady klienta,
31. možnosti inštitúcií

Vhodnosť vypracovania niekoľkých možností riešenia problému – možnosť modifikácie na aktuálny klientov problém.

Maximálne využitie aktivity samotného klienta.

Terapia = odstránenie porušenej rovnováhy medzi klientom a prostredím.