Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Špeciálna pedagogika

ŠP - ťaháky (sp-tahaky.doc)

Špeciálnou pedagogikou sa označuje vedná oblasť v sústave ped.vied,

ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže

a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho,

senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných

schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných

špecifických daností, porúch učenia, správania. Môžu sa sem zaradiť

aj jedinci s výnimočným nadaním a talentom či inými špecif.potrebami.

Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie podstaty a zákonitostí

edukácie postihnutých, narušených či jedincov s inými špecifickými

potrebami z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód

edukácie, reedukácie, ako aj profylaxie neadekvátneho vyrovnania

sa s postihnutím, narušením či inými špecifickými danosťami.

Cieľom špeciálnej výchovnej starostlivosti je vychovávať, vyučovať

a vzdelávať postihnutých a jedincov s inými špecifickými potrebami

tak, aby sa čo najskôr vnútorne vyrovnali so svojim danosťami, aby

boli spôsobilí žiť relatívne plnohodnotný život v spoločnosti ako

tvorcovia, konzumenti a ochrancovia hodnôt vytvorených

cieľavedomou činnosťou.

Špeciálna pedagogika ako vedný odbor predstavuje relatívne

ucelený, integrovaný a vnútorne diferencovaný, logicky usporiadaný

systém vedeckých poznatkov o špeciálnopedagogických javoch

a procesoch, ako aj o ich vzájomnej interakcii, ktorá sa buduje

na základe výsledkov vedeckovýskumnej činnosti.

Špeciálnopedagogickými javmi sa rozumejú také kategórie a ich

nositelia, ako napr. postihnutie, postihnutý jedinec, narušenie,

narušené dieťa, špecifické potreby, tažkovychovávateľnosť,

ťažkovychovávateľné dieťa.

Špeciálnopedagogickými procesmi sa rozumejú aktivity ako

napr. špeciálna edukácia, výchovná rehabilitácia, korekcia,

stimulácia, reedukácia, kompenzácia.

Špeciálna pedagogika zahŕňa systém poznatkov

o špeciálnopedagogických javoch a procesoch v 

rámci edukácie alebo výchovnej rehabilitácie, kt. sú

vzájomne usporiadané na základe viacerých väzieb.

 Pomocné vedy – ŠP kooperuje s celým radom

súvzťažných vied, ktorých poznatky využíva pri

formulovaní svojich cieľov a pri opisovaní jedinca,

u ktorého sa majú dosiahnuť určité ciele.

1.) priame pomocné vedy

1. normatívne – aký by mal byť vychovávaný

jedinec (etika, logika, estetika, právo)

2. deskriptívne – aký je človek (patopsychológia,

patobiológia, sociálna patológia postihnutých)

2.) nepriame pomocné vedy – opisujú postihnutého

jedinca prostredníctvom analógie, nepriamo:

kybernetika, psycholingvistika, semiotika

bionika, informatika

Hraničné vedy – odbory, ktoré v centre svojho záujmu

majú človeka, ale zaoberajú sa ním z iných aspektov.

ŠP z nich tiež čerpá: pedagogika, psychológia,

sociológia, biológia, medicína.

1. humánna defektológia – zaoberá sa komplexnou

rehabilitáciou postihnutého

2. liečebná pedagogika – intervenuje prostredníctvom

špeciálnych terapeutických metód

Systém špeciálnej pedagogiky vo všeobecnom zameraní:

všeobecné základy ŠP – termíny, pojmy, predmet, systém

historiografia ŠP – odboru, inštitúcií, vzdelávania ŠP

metodológia ŠP – metodológia výskumu, diagnostika

filozofia Š. výchovy – teoretické východiská, interpretácia,

explanácia

teória komunikácie postihnutých – náhradné komunikačné

systémy, informačný kolobeh

výchovná rehabilitácia – zásady, metódy edukácie, metodiky

predmetov

náuka o špeciálnych školách a zariadeniach – systém, riadenie

komparatívna ŠP – komparácia edukačných systémov,

teoretických koncepcií

špeciálna pedeutológia – ďalšie vzdelávania, uplatnenie sa

Systém ŠP  podľa druhu a stupňa Š. edukačnej potreby::

pedagogika mentálne postihnutých, zrakovo postihnutých

sluchovo postihnutých, psychosociálne narušených

telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených

pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou

s viacnásobným postihnutím,  s poruchami učenia

s poruchami správania, výnimočne nadaných a talentovaných

hlavné fakty

Spôsoby, kedy vznikajú chyby, ktoré spôsobujú abnormality,

sú patogénne faktory, ktoré pôsobia vo všetkých obdobiach

vývinu (prenatálny, perinatálny, postnatálny).

Dôsledky pôsobenia patogénnych faktorov sa prejavujú

vo vývinových anomáliách.

Pre potreby ŠP sa ako najvhodnejšie javí zoskupovať

vývinové anomálie do skupín podľa Kábeleho:

ustrnutý vývin, obmedzený vývin, oneskorený vývin

prerušený vývin, pochybený vývin

Postihnutie spôsobené patogénnymi faktormi poznáme:

ireparabilné – celoživotné, relatívne trvalé

reparabilné – dieťa sa dostane vývinom do normy alebo

blízko norme včasným zistením a zásahom

Postihnutie je špeciálnopedagogický jav, ktorého nositeľom

je postihnutý jedinec. Je funkciou súčinnosti ireparabilných

patog.faktorov, kompenzačných mechanizmov a motivácie.

Postihnutie možno chápať ako relatívne trvalý, ireparabilný

stav jedinca v kognitívnej, komunikačnej, motorickej alebo

emocionálno-vôľovej oblasti, ktorý sa manifestuje s

ignifikantnými ťažkosťami v učení a sociálnom správaní sa.

Je to dôsledok anomálneho vývinu, výsledkom ktorého sú

ťažkosti pri transformácii javov a procesov do symbolických

foriem, pri ich spracovaní, uchovaní, vybavení a pri

uskutočňovaní operácií s nimi, ďalej pri riešení situácií

pohybom, v mobilite, sociálnej interakcii a v sebaobsluhe.

Narušenie je funkciou súčinnosti reparabilných patogénnych

faktorov, kompenzačných mechanizmov a motivácie.

Viacnásobné postihnutie je multifaktoriálne, multikazuálne

a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je

dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí či narušení.

Ich interakciou a vzájomným prekrývaním vzniká tzv.

synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia odlišná od

jednoduchého súčtu prítomných postihnutí a narušení.

Keď je zasiahnutá CNS, sú to deti, u ktorých je dôsledkom

zníženie mentálnej schopnosti –––- mentálna retardácia.

Deti, ktoré sú nad hranicou normality (IQ nad 120)

sú výnimočne nadané.

Sú aj deti, ktoré sú telesne postihnuté (somatogénne faktory)

alebo choré (v dôsledku dlhodobej hospitalizácie)

– tieto deti je tiež potrebné vzdelávať. Lekári určujú, ako dlho

sa tieto deti môžu denne vzdelávať (2, 3, 4 hodiny).

Sú aj deti zdravotne oslabené, ktoré sú v rôznych liečebniach.

Prostredie pôsobí tiež na deti – emocionálne, vo forme blízkych

vzťahov – zlé prostredie môže viesť až k poruchám správania.

Ohrozením sa rozumie dlhodobé nepriaznivé pôsobenie

rôznych fyzikálnych, biologických, chemických psychických

či sociálnych faktorov.

Deti so sluchovým a zrakovým postihnutím – tu postihnutie

ovplyvňuje vývin reči (centra reči) v mozgu pred narodením.

Vek 5 až 6 rokov je hranica, kedy je možné naučiť reč.

Deti s poruchami reči – dôsledok vývinu porúch pri komunikácii.

história ŠP  NA SLOVENSKU

Špeciálne výchovné ústavy začali vznikať na konci

19. a začiatkom 20. storočia. U nás dochádza k pokusom

na utváranie ŠP koncom 20. rokov 20. storočia.

30.roky:

- pedagóg J.Mauer – priekopník odboru

- rozlišoval pojmy pedopatológia a nápravná pedagogika

- pedopatológiu považoval za teoretickú vedu o chybných

deťoch (čo je postihnuté dieťa)

- nápravnú pedagogiku chápal ako praxeologicky vedu

o výchove chybných detí (ako vychovávať)

40. roky:

- slovenský pedagóg Viliam Gaňo – zakladateľ ŠP

- absolvoval VŠ v Budapešti

- pracoval s deťmi s poruchami reči

- označoval ako ŠP ako odbor zaoberajúci sa výchovou

a vzdelávaním postihnutých detí

- liečebná pedagogika vo význame ŠP – u nás sa tento

pojem neudomácnil

Bola to veda o výchove abnormálnych detí.

Vznikla na rozhraní medicíny a pedagogiky.

Patria sem: telesne chybní / zmyslovo chybní

rozumovo úchylní a mravne defektní

50. roky:

- pedagóg Gaňo začal označovať tento odbor pojmom

špeciálna pedagogika a rozdelil ho na:

1.) systém defektológie – ortopedická, logopedická

oftalmopedická, psychopedická

2.) systém špeciálnej pedagogiky-

ŠP telesne chybných a chorých,

ŠP hluchých, nahluchlých a chybne hovoriacich

ŠP slepých a slabozrakých

ŠP rozumovo zaostalých a ťažko vychovávateľných

60. roky:

- L.Edelsberger (ČR), A.Pajdlhauser (SR), L.Štejgerle (ČR).

- títo ju nazvali pojmom ŠP defektologická

- prvýkrát sa vyskytujú pédické označenia ŠP:

ŠP psychopedická – patrili sem mentálne postihnutí,

rozumovo zaostalí, ťažko vychovávateľní

ŠP logopedická – poruchy reči a sluchu

ŠP tyflopedická – poruchy zraku

ŠP somatopedická – telesne chybní a chorí

70. roky:

- predstaviteľom bol M. Slovák – prvý profesor ŠP v ČSSR

- venoval sa sluchovej a rečovej chybe

- defektivita = narušenie integrity človeka z dôvodu defektu

a narušenie sociálnych vzťahov

- členil ŠP podľa príčin defektivity:

    a) psychopédia – mentálne postihnutí

    b) etopédia – ťažko vychovávateľní

    c) logopédia – chyby reči a sluchu

    d) dyflopédia – zrakové chyby

    e) somatopédia – telesne chybní a chorí

80. roky:

- prestavitelia sú L.Edelsberger a F.Kábele

- používali všetky rozdelenia

- vyčlenili ale sluchové chyby – surdopédia

- k somatopédii pribudla kategória zdravotne oslabených

- vznikla pedagogika kombinovane chorých

= viacnásobne postihnutých

90.roky:

- už to nie sú pédie – používa sa pojem pedagogika:

pedagogka mentálne pstihnutých, zrakovo postihnutých

sluchovo postihnutých, telesne postihnutých

jedinci s narušenou komunikačnou schopnosťou

pedagogika jedincov s vývinovými poruchami učenia

pedagogika jedincov s vývinovými poruchami správania

pedagogika viacnásobne postihnutých

pedagogika jedincov výnimočne nadaných a talentovaných

vzdelávanie pedagógov

- 50. roky – nadstavbové formy štúdia, diaľkové štúdium

- neskôr – v diaľkovej forme 5-ročné štúdium defektológie

- 1967 – v ČSR sa začalo s denným štúdiom

– v Prahe a Olomouci na pedagogických fakultách  

a v BA na Inštitúte liečebnej a špeciálnej pedagogiky FiF.

- príprava bola monopedická – pre jednotlivé odbory

(poruchy) – 2 roky boli spoločné, od 3.ročníka                

sa delili na jednotlivých pédov

- neskôr vznikali problémy s umiestením do zamestnania

- neskôr sa študovali odbory – kombinovalo sa to s matematikou

- v súčasnosti je ŠP mentálne a zrakovo postihnutých a logopédia

vzťahy a postoje

represívne postoje a vzťahy – spočívajú v označovaní ľudí

s postihnutím ako ľudí nežiaducich. Tento jav sa objavil

v 2. WW, kedy sa retardovaní zabíjali. Prejav represie

prechádza do segregácie. Prejav represie je nevšímavosť.

charitatívne postoje a vzťahy – ľudí vnímajú ako úbožiakov,

o ktorých sa treba starať. Je to pozitívny posun oproti prvému

represívnemu postoju. Zriaďované sú rôzne ústavy. Sú aj prvé

pokusy ich vzdelávať – bolo to na prelome 19. a 20. storočia.

humánne postoje a vzťahy – východiskom je prirodzený

princíp dôstojnosti. Človek má právo ako individualita, treba

prijať človeka takého, aký je s jeho pozitívnymi vlasatosťami.

Treba byť s postihnutým v kontakte, zriaďovať poradne.

Po otvorení problematiky postihnutého majú ľudia obavy ako

s postihnutým komunikovať, prejavujú ľútosť. Zmenilo sa to

tým, že vznikajú poradenstvá.

Špeciálnopedagogické poradenstvo je inštitucionalizované

skúmanie, diagnostikovanie a harmonizácia foriem a rozsahu

uspokojovania potrieb dieťaťa zo strany rodiny, školy, sociálneho

prostredia, ale aj seba samého v záujme dosiahnutia rovnováhy

medzi špeciálnymi edukačnými potrebami a ich spoločensky

akceptabilnou saturáciou.

postihnutie z hľadiska individuálneho

a sociálneho vývinu dieťaťa

Každé postihnutie ovplyvňuje individuálny aj sociálny vývin.

Miera vplyvu závisí od stupňa postihnutia, od druhu narušenia

a od sociálnych okolností, v ktorých sa jedinec nachádza.

Každé postihnutie ovplyvňuje v biologickom, psychologickom

a sociálnom vývine.

Dôsledky postihnutia sa prejavia na celej osobnosti. Každé

postihnutie spôsobuje krízu celej rodiny (na začiatku).

Na začiatku kontaktu je dôležitá rodina, ktorá je najviac

postihnutá. Dôležité sú poradne, pretože sa musí s tým rodina

vnútorne vyrovnať. Poradne sú limitované do obdobia veku

prípravy na povolanie.

Plné uvedomenie si postihnutia nemusí prísť – napr. hlboká

mentálna retardácia, kombinácia s ťažkým postihnutím.

Problémov s postihnutím v rodine vzniká veľa. Dôležitá je

včasná diagnóza a spôsob tlmočenia rodine.

Zlé je, keď je problém lekármi matke zjemňovaný alebo

zhoršovaný. Pri včasnej diagnóze niekedy nie je možné

nájsť postihnutie – dôležité je pravidlo informovať rodičov,

čo doteraz lekári zistili.

Každá rodina pri vyrovnávaní sa s problémom prechádza

viacerými fázami –nemajú časové ohraničenie:

fáza šoku – strach, zneistenie, ochromené jednanie neochota

uveriť, prevláda iracionálny prístup – závisí to od závažnosti

zisteného postihnutia a od osobnosti rodičov. Dôležité je informovať

rodičov, pozitívne riešenie problémov, ubezpečiť rodičov o pomoci,

spolupráci

fáza reaktívna – prejavujú sa pocity viny, otázky čo bude ďalej,

partneri sa začínajú obviňovať, bez pomoci odborníkov môže

dôjsť k rozpadu manželstva (väčšinou odchádzajú muži)

fáza adaptačná – pokusy o racionálne hodnotenie, rodičia začínajú

hľadať nové informácie o postihnutí, je dôležitá reálna prognóza,

informácie, ktoré rodina dostane, by mali byť pravdivé

fáza reorientácie – rodina začína konať, vyhľadávajú rodiny

s podobným problémom, vymieňajú si informácie, tvoria združenia,

nadácie. Väčšinou je v rodine nutná zmena v ašpiráciách. Pre

súrodencov je to ťažká situácia, ktorú nemusia sami zvládnuť.

Niekedy iný ľudia zakazujú sa hrať so súrodencom postihnutého,

aby to náhodou „nechytili“.

školská integrácia detí so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami

Možno k nim pristupovať v 2 polohách:

integrované vzdelávanie = vzdelávanie v bežných

školách ZŠ a SŠ (od 80.rokov 100%)

Taliansko, Švédsko, GB, Holandsko

relatívne segregované vzdelávanie

= vytváranie špeciálnych inštitúcií , toto existuje v SR,

vytvárajú sa pre jednotlivé druhy narušenia (podľa závažnosti)

Integrované vzdelávanie nie je hodné pre každého.

Pre 10 – 15% s kombinovaným narušením je lepšie

špeciálne vzdelávanie. V európskych krajinách a krajinách

východného bloku bolo segregované vzdelávanie, ale

nie na 100%. Po roku 1999 došlo k zrovnoprávneniu

oboch foriem. V súčasnosti majú rodičia možnosť výberu.

Vznikali špeciálne pedagogické poradenstvá.

Po roku 1990 bola evidencia postihnutých – lekár mal

povinnosť nahlásiť dieťa. V súčasnosti to nie je.

Školský zákon z roku 1984 určuje, aké majú deti

s postihnutím možnosť výberu vzdelávania. Sú to:

špeciálne školy (podľa druhu)

individuálna forma integrovaného vzdelávania

(dieťa má individuálny plán minimálne z jedného predmetu

– je to v normálnych školách)

vzdelávanie v špeciálnych triedach zriaďovaných v bežnej škole

(spravidla sa to robí pre rovnaký druh postihnutia, je požiadavka,

aby bol učiteľ špeciálny pedagóg)

Individuálny plán vypracováva učiteľ a školský špeciálny

pedagóg v tej škole alebo v poradni. Môže byť aj individuálne

vzdelávanie (najmä u detí oslobodených od dochádzky do školy

dané od riaditeľa školy), zo zdravotných dôvodov – škola musí

pre dieťa minimálne v rozsahu 2 hodín týždenne zabezpečiť

výučbu, keď je oslobodené od dochádzky, pri zdravotných

dôvodoch musí byť vyjadrenie od lekára, toto vyjadrenie musia

všetci akceptovať. Dieťa musí mať právne, sociálne a ekonomické

podmienky, niekedy musí mať učiteľ asistenta, je potrebné zníženie

žiakov v triede od 0 do 3 na postihnutého žiaka – určuje ho

poradenské zariadenie, závisí to od naplnenosti triedy,

materiálno-technického zabezpečenia, úpravy interiéru a exteriéru.

Od roku 2003 sú riaditelia viazaní od zabezpečenia týchto podmienok,

musia však dať prerokovať najskôr pedagogickej rade o zvolených úpravách.

spoločenské vzťahy

Kritériom pre určenie stupňa socializácie je kvalita SV.

Úrovne spoločenských vzťahov:

úplná sociálna integrácia – stav úplnej spoločenskej

a osobnej pohody, človek splynie s väčšinou

inhibovaná integrácia – znevýhodnenie, znížené

sebavedomie na základe napr. viditeľného postihnutia, tréma

obmedzená účasť v soc. vzťahoch – aktuálna rezignácia

na nadväzovanie vzťahov, znemožnenie realizácie niektorej

činnosti, ktoré by mohli viesť k zhoršeniu zdravotného stavu

zmenšená účasť v soc. vzťahoch – vzťahy sú obmedzené

na mikroprostredie (rodina, susedia), vyskytuje sa aj u ľudí,

kde by to nemuselo byť – spoločenské postoje, reakcie okolia,

jedinec sa kvôli negatívnej reakcii okolia uzavrie

ochudobnené vzťahy – rezignácia na širšie spoločenské

kontakty (DSS), jedinec potrebuje odbornú pomoc

redukované vzťahy – je to u postihnutých, ktorí majú redukované

kontakty len s niektorými osobami, je to aj u osôb, ktoré sú

vo svojom svete (autizmus)

narušené vzťahy – u ľudí, ktorí nie sú schopní zaväzovať

spoločenské vzťahy, môžu byť vyradení aj zo života v rodine

v dôsledku postihnutia

spoločenská izolácia – schopnosť spoločenských vzťahov

nie je realizovaná, je to napr. u viacnásobne postihnutých

– mentálna retardácia, ťažké postihnutia

V DSS sú aj psychológovia, ktorí postihnutým pomáhajú.

Vzdelávanie viacnásobne postihnutých je dôležité, aby sa

dostal ako človek vyššie (nemusí vedieť čítať a písať).

Ide napr. o hygienické návyky, nadväzovanie vzťahov.

Mentálna retardácia

Keď je zasiahnutá CNS, sú to deti, u ktorých je dôsledkom

zníženie mentálnej schopnosti – toto sa nazýva MR.

MR určuje je školský psychológ. Určuje ju IQ – je to od 70

a menej. Pásmo normality je 90 – 115 – tu jednotlivec už nie

je mentálne retardovaný. V minulosti toto pásmo bolo

považované za mentálnu retardáciu.

Mentálna retardácia sa delí na 4 stupne:

1. ľahký stupeň MR  – IQ 70 – 50
2. stredne ťažký stupeň MR – iQ 35 – 49
3. ťažká stupeň MR – IQ 20 – 34
4. hlboká MR – IQ 19 a nižšie

Dočasné stupne mentálnej retardácie:

iná mentálna retardácia – keď dieťa vykazuje zníženie

schopností, ale sa nevie, či je to v dôsledku poškodenia

CNS alebo vývinovej poruchy

nešpecifikovaná MR – je poškodenie CNS, ale sa zatiaľ

nevie zaradiť do daných štyroch stupňov

Druhy mentálnej retardácie:

organicky podmienená MR – rozhodujúce je vývinové

obdobie, v ktorom došlo k poškodeniu.

1. oligofrénia – poškodenie je od počatia do 2 rokov

(perinatálne, post natálne obdobie) - génové mutácie

2. demencia – poškodenie je po 2.roku, do 2 rokov je

vývin v norme – spôsobujú to rôzne úrazy, častejšie

dochádza k regresii (ústupu) vo vývine

3. abnormity pôrodu, pôrodných ciest, zápaly mozgových

blán (encefalitída) –pri liečení vývin prebiehať normálne

Vo svete je výskyt MR organicky podmienenej

cca. 3 – 4 % populácie. Ľahkej je 80%, ostatné stupne 20%.

2.) sociálne podmienená MR

– kvalita sociálneho prostredia môže ovplyvniť IQ

až o 20 bodov (pozitívne aj negatívne)

– je dôležité dostať dieťa z prostredia, ktoré naňho vplýva

negatívne, aby sa mohlo normálne vyvíjať.

Typy MR:

1. eretický typ – prevláda vzruch nad útlmom, reakcia

nezodpovedá podnetu, hyperaktívne deti, dieťa nevydrží

pracovať 10 – 15 minút, musia byť stanovené pravidlá činnosti

2. apatický typ – je problém odstať dieťa do činnosti

a udržať ho v činnosti, je potrebné stanoviť individuálny

plán, ak je v normálnej škole

3. zmiešaný typ

V špeciálnej škole sú typy A, B, C.

B variant – sú tu deti stredne ťažko postihnuté,

je 10 rokov školskej dochádzky

– sú to stupne nižší, stredný, vyšší a pracovný

(nižší a stredný 3+3 roky, vyšší a pracovný 2+2 roky)

C variant – individuálne vzdelávanie, sú tu viacnásobne

postihnuté deti, je tu tiež povinná 10 ročná dochádzka.

Niektorí postihnutí nemusia chodiť do školy, ale lekár určí

čas, kedy nemá byť zaťažený školou. Vtedy riaditeľ vydáva

dokument, že dieťa nebude chodiť do školy, ale musí

zabezpečiť jeho vzdelávanie tam, kde sa nachádza

(najmenej 2 hodiny týždenne)

Tréning fonematického sluchu – v PrŠ sú prvky Hv.

Tréning grafomotoriky – v PrŠ sú prvky Vv.

Ide tu o technické požiadavky – uchopenie písacieho

nástroja, koordinácia oko – ruka, orientácia v priestore.

A variant – bežná príprava na učenie písmeniek je

1 mesiac, v špeciálnej škole sú to 3 mesiace

– bežne dieťa ovláda po 1. ročníku všetky písmenká,

v špeciálnej škole po 3. ročníku

B variant – výrazne redukovaný obsah vzdelávania  

– vzdelávanie nie v klasických podmienkach – nie je

rozložené na ročníky – ide o 10-ročné vzdelávanie

– nie sú používané špeciálne učebnice – buď tie pre

A variant alebo vlastné materiály učiteľa

C variant – individuálne vzdelávanie

– v bežnej, ani v integrovanej triede prakticky nemožné

Cca. pre 10 – 15 % detí je efektívnejšie realizovať edukáciu

v špeciálnych vzdelávacích inštitúciách a prípadný neskorší

prechod do iného zaradenia.

Sluchové postihnutie

Surdopédia = pedagogika sluchovo postihnutých.

- cca. 1% ťažké sluchové postihnutie=hluchota a cca. 3 – 4%

nedoslýchavých z populácie detí

V minulosti neboli jednoznačné názory ako vzdelávať nepočujúcich.

Už v prvých náznakoch vzdelávania – jeden z prvých ústavov bol

parížsky ústav 1770, zakladateľom bol Abbé de l´Eppé  

– sa rozhodlo ísť metódou prirodzeného komunikačného

prostriedku, t.j. použitie posunkového jazyka (FR.metóda)

V tomto prípade sa celý edukačný proces realizuje s posunkov.

Neskôr sa objavili názory, že by bolo dobré aj deti takto postihnuté

vzdelávať orálne, aby dokázali komunikovať aj s počujúcimi.

Kempelen sa chodil pozerať do tohto prvého parížskeho ústavu,

chcel týmto deťom pomôcť. Zostrojil hovoriaci stroj a napísal

traktát „Mechanizmus ľudskej reči“.

Druhý vzdelávací ústav pre nepočujúce deti bol v Lipsku,

Nemecko 1778, zakladateľom bol Samuel Heinicke.

Tu sa uplatňovala hlásková metóda – deti sa učili

orálne ústnu reč a odzeranie z pier.

Toto prinieslo diskusie a polemiky, čo je lepšie.

Rakúsky cisár Jozef II. navštevoval oba tieto ústavy a rozhodol

sa zriadiť tretí ústav pre nepočujúce deti vo Viedni 1779.

Tu začali najskôr využívať francúzsku metódu, neskôr potom

nemeckú metódu. Nakoniec používali kombinovanú metódu.

Milánsky zraz 1783 – tu sa mali dohodnúť, ako sa budú tieto

deti vzdelávať. Bola tu silná nemecká loby a tak nemeckí

odborníci odporučili používať hláskovú metódu,

čo tieto polemiky iba prehĺbilo  jediná metóda nie je možná.

Posledné, takmer už 100 ročné trendy ukazujú, že

východiskovým, prirodzeným komunikačným prostriedkom

je posunkový jazyk. Neskôr s postupnou snahou osvojiť

si aj orálnu reč. Ale základom je posunková reč.

Každý národný posunkový jazyk má svoje špecifiká.

Základná škola pre sluchovo postihnutých má totožné dokumenty

ako bežná škola, ale to prevažne len na papieri. Dôležité je,

ako si tieto deti vedia osvojiť tieto poznatky.

Integrované vzdelávanie môže veľmi pomôcť osvojiť si obsah

vzdelávania, ale to predpokladá komunikáciu v prostredí, v

 ktorom sa deti nachádzajú.Tendencia je vytvárať podmienky

aby boli vzdelávané v prirodzenom prostredí.

Samotné sluchové postihnutie býva prevažne dôsledkom

patologického orgánového postihnutia.

Môže ísť o: vrodené alebo získané sluchové postihnutie

Významné je obdobie, v ktorom došlo k poškodeniu sluchového

analyzátora – či k tomu došlo pred alebo po ukončení vývinu reči,

teda obvykle pred vstupom do školy (5. – 6.rok)

Ak dôjde k poškodeniu DO ukončenia vývinu reči,

ide o prelinguálne poruchy sluchu.

Ak dôjde k poškodeniu PO ukončení vývinu reči

ide o postlinguálne poruchy sluchu.

Keď už má dieťa osvojenú orálnu reč, už s tým môžeme rátať

pri ďalšom vzdelávaní.

Klasifikácia sluchového analyzátora závisí od toho, či sa jedná

o poškodenie periférnej časti sluchu alebo či je poškodená

centrálna, nervová časť.

Typológia sluchového postihnutia – odvíja sa od lokalizácie

sluchového analyzátora:

1. kondukčný typ sluchového postihnutia

– poškodenie prívodného a prevodného ústrojenstva

– zníženie počutia len v oblasti hlbokých tónov

2. vnímací, percepčný typ sluchového postihnutia

– poškodenie vnímacieho, percepčného ústrojenstva

– zníženie počutia v oblasti vysokých tónov

3. kombinovaný typ sluchového postihnutia

– poškodenie vnímacieho, percepčného aj prívodného

a prevodného ústrojenstva

– zníženie počutia v oblasti hlbokých aj vysokých tónov

4. centrálny typ sluchového postihnutia        

– poškodenie centrálnej časti sluchového ústrojenstva

– problém s počutím v rámci celého spektra sluchu

– ide o najťažšie postihnutie

Stupne sluchového postihnutia – škála, v ktorej je výpadok,

v ktorej dieťa nepočuje:

1. ľahký stupeň SP – 21-40 dB (mierne poškodenie)
2. stredný stupeň SP – 41-55 dB (nedoslýchavosť)
3. stredne ťažké SP – 55-70 dB
4. ťažké SP – 71-90 dB
5. veľmi ťažké SP – strata viac ako 90 dB (hluchota)

Pomôcky pri sluchovom postihnutí: – škála, v ktorej je výpadok, v ktorej dieťa nepočuje:

podporné kompenzačné prostriedky (prístroje)

odzeranie z pier, daktylovanie (prstová abeceda)

písaná reč, orálna reč

Posunok = slovo, pojem (celé ruky, telo)

Daktylný znak = hláska, písmeno (prsty)

V SR je zrovnoprávnený posunkový jazyk ako úradný jazyk

nepočujúcich od roku 1995. Verejné inštitúcie musia

zabezpečiť tlmočníka do posunkovej reči.

Zrakové postihnutie = TYFLOPÉDIA

80% venom okolia tvorí zrakový analyzátor.

Zrakové ústrojenstvo je anatomicky vyvinuté už pri narodení.

Fyziologicky sa zrakové ústrojenstvo vyvíja postupne:

1. do 6.roku sa vyvíjajú základné zrakové funkcie
2. v 6.rokoch už je plnohodnotné - binokulárne videnie

fixačné reflexy, fungujú obe oči spolu, AS zraková práca

diferenciačná schopnosť

1. v 9. až 12. roku sú kompletne rozvinuté všetky funkcie

Oftalmologické kritériá určujú stupeň a mieru invalidity,

majú vplyv na výber vzdelávacej inštitúcie.

Sem patria kritériá zrakovej schopnosti.

Podľa stupňa postihnutia rozdeľujeme:

a) osoby s binokulárnymi chybami

- tupozrakosť + škuľavosť

b) slabozrakosť

c) čiastočne vidiaci (praktická slepota)

d) nevidiaci

Pedagogicko-psychologické kritéria        

adaptabilita, sociabilita, čas vzniku postihnutia

etiologické hľadisko - orgánové alebo funkčné poškodenie

- časové hľadisko (pred 9.-12. rokom alebo neskôr)

CHYBY LOMIVOSTI = REFRAKČNÉ CHYBY ZRAKU

poruchy optickej sústavy oka, je porušený správny pomer

medzi dĺžkou oka a lomivosťou svetelných lúčov, najčastejšou

príčinou týchto chýb je zmena dĺžky oka alebo to, že časti oka

zodpovedajúce za lom svetelných lúčov (rohovka a šošovka)

lomia lúče viac alebo menej. V skoršom veku je prispôsobovania

schopnosť oka oveľa vyššia, môže sa prejaviť až po nástupe

do školy, keď je zaťaženie oka väčšie

krátkozrakosť – myopia

– oko je príliš dlhé alebo lomivosť optickej sústavy oka je väčšia

– svetelné lúče prichádzajúce do oka sa preto zbiehajú pred

miestom najostrejšieho videnia a nie na sietnici, čím vznikne

rozmazaný obraz na sietnici

ďalekozrakosť – hypermetropia

– oko je naopak príliš krátke alebo lomivosť optickej sústavy

je nedostatočná, svetelné lúče sa preto zbiehajú za sietnicou,

na sietnici vzniká rozmazaný, zahmlený obraz

astigmatizmus

– zakrivenie rohovky alebo šošovky je nepravidelné, vzniká

anomálny lom svetelných lúčov, v dôsledku čoho vzniká

nedostatočne ostrý obraz – nie body, ale čiakry

Astigmatizmus je nerovnomerné zakrivenie predovšetkým

rohovky, pri ktorom rohovka nemá pravidelný pologuľovitý tvar,

ale je v niektorých smeroch sploštená alebo naopak viac

zakrivená. Časť svetelných lúčov sa preto zbieha mimo miesta

najostrejšieho videnia a na sietnici vzniká neostrý obraz.

BINOKULÁRNE CHYBY

- najpočetnejšia skupina až 7% výskyt u detí

- ide o poruchu funkčnej rovnováhy medzi očami

- je narušená fyziologická spolupráca medzi Ľ a P okom

Príčiny:

rozdiel v zrakovej ostrosti medzi Ľ a P okom

znížený rozsah zorného poľa Ľ a P oka

– 120 vertikálne/120 horizontálne, trubicové videnie

odchýlka od rovnovážneho postavenia očí

- Sem zaraďujeme aj MONOKULOV – osoby s jedným

okom (anoftalmia), jedným vidiacim okom

- Takto postihnuté deti sú vzdelávané prevažne v bežných

školách, deti absolvujú len krátky výcvik v špecializovaných

klinikách 6-8 týždňov. Len malé množstvo takýchto detí je

vzdelávaných v školách pre nevidiacich

a)  tupozrakosť = amblyopia

- prevažne funkčná, reparabilná porucha, spôsobená rozdielom

v zrakovej schopnosti Ľ a P oka. Tieto rozdiely spôsobujú, že

dieťa povedome preferuje obrázok zo silnejšieho oka

a potláča slabšie oko

b) škuľavosť = strabizmus  

- porucha rovnovážneho postavenia očí - pri pohľade do diaľky

oči zvierajú rôzny uhol, nie sú na jednej osi videnia. Nedochádza

k fúzii obrazu, ale dochádza k zdvojeniu obrazu  DYPLOPIA

negatívne to vplýva na celý zrakový vnem

dieťa sa snaží podvedome jeden obrázok potlačiť

osi videnia sa môžu: rozbiehať – divergentný strabizmus

alebo zbiehať – konvergentný strabizmus

Môže ísť o vertikálne alebo o horizontálne posunutie

Môže ísť o konštantný strabizmus (stály), periodický strabizmus

(vyskytujúci sa len v určitých situáciách) alebo o alternujúci

strabizmus (každé oko pozerá iným smerom)

Keď je porušené vnímanie priestoru a priestorových vzťahov,

nedochádza k vnímaniu trojdimenzionálneho obrazu – hĺbka.

Tatko postihnutí jedinci nesprávne odhadujú vzdialenosti,

umiestnenie v priestore, smer a pohyb, zle vnímajú

aj svoj vlastný pohyb. Nesprávne vnímanie priestoru vyvoláva

aj zúženie zrakového poľa, až do trubicového videnia.

SLABOZRAKOSŤ

zníženie zrakovej ostrosti oboch očí

nižší výskyt 0,02 – 0,04% detskej populácie

v tomto prípade ide o  heterogénnu skupinu-problém

navonok sa môže prejavovať ako tupozrakosť

rozdiely medzi slabozrakosťou a tupozrakosťou:

S – orgánová porucha, T -  funkčná porucha

S – relatívne ireparabilný stav, T – reparabilný stav

klasifikácia slabozrakosti nie je jednotná, hlavným kritériom

je vízum do diaľky:

horná hranica S je vízus do diaľky 5/20 = 25%

dolná hranica S je vízus do diaľky 3/50 – 1/50 = 6-2%

pri slabozrakosti je často nutné obmedziť prudké pohyby

je tu dôležité osvetlenie – bežne vyhovujúca intenzita je

250 luxov, slabozrakým vyhovuje 500 luxov, naopak

napr. pri albinizme treba osvetlenie tlmiť, využíva sa

kazetové alebo lokálne osvetlenie

dôležitá je aj veľkosť písma – vyhovuje stredne veľké

písmo (cca. ako v šlabikároch pre deti)

je potrebné ostrejšie okontúrovanie

pracuje sa s  učebnicami pre bežné školy – väčšina

má už veľmi dobré technické vybavenie

„Slabozrakosť ako pedagogický problém“ O. Németh

ČIASTOČNE VIDIACI

ide o osoby so zvyškami zraku

tu sú umiestnené deti už väčšinou v triedach pre

slabozrakých, ale častejšie pre nevidiacich

dieťa vie rozoznať prsty na ruke len teste pred očami,

na natiahnutej ruky už nie

NEVIDIACI

na Slovensku je určené, že ide o takú osobu, ktorá má

centrálnu zrakovú ostrosť na lepšom oku po korekcii

6/60 = 10% normy a menej

zmena písma a tlače  1825 Louise Braille  Braillovo

písmo – princíp spočíva v šesťbodí 1004, 2005, 3006