Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku
po_1849.doc (po_1849.doc)
Slovensko po revolúcii a v období dualizmu
Slovensko za bachovho absolutizmu
- Po revolúcii sa Európa vrátila k spiatočným režimom.
- Habsburgovci: FEUDÁLNE PREŽITKY
NÁRODNOSTNÉ PROBLÉMY
POTLÁČANÉ LIBERÁLNE a DEMOKRATICKÉ SILY
- zrušili uhorskú ústavu; uhorské ministerstvá; župnú samosprávu a rozpustili snem.
- Uhorsko rozdelili na 5 vojenských dištriktov (košický a bratislavský = celé Slovensko)
- V Pešti sa (1851) utvorilo Uhorské miestodržiteľstvo, kt. šak riadila Viedeň. (Národom – len malé ústupky).
- Uhorsko bolo Viedňou obmedzené aj po hospodárskej stránke, keď vznikol celoríšsky vnútorný trh.
- Na Slovensku sa v priemyselnej malovýrobe presadzovalo len málo jednotlivcov; pr.: v garbiarstve, píly a vodné mlyny.
- Modernizuje sa zaostalá uhorská doprava (Najväčšie slovenské prístavy: v Bratislave a Komárne; pltníci splavovali Váh; železnica, pošty telegraf).
BACHOV ABSOLUTIZMUS:
- V r.1849 sa stal ministrom vnútra Alexander Bach.
- Nastolil tvrdý absolutizmus, ktorý v mnohom pripomínal metternichovské tendencie = prísny policajný a byrokratický systém a silná germanizácia.
- Bachov absolutizmus:
- potláčal národné a demokratické hnutia v monarchii
- cieľom bolo zachovať jednotu mnohonárodnostného štátu
- a posilniť postavenie panovníckeho rodu i vládnuceho národa – rakúskych Nemcov.
Uplatňoval tvrdé diktátorské praktiky – sledovanie, psychóza strachu, policajný teror, obmedzovanie slobody prejavu, tlače i zhromaždovania.
- Štúr, Hurban a Hodža boli Viedňou postavení mimo spoločenského diania.
- Hlavným dôverníkom pre slovenské veci vo Viedni sa stal Ján Kollár a s ním sa do popredia vrátila namiesto spisovnej slovenčiny staroslovienčina = slovakizovaná biblická čeština. (1849 – vo Viedni začali vychádzať Slovenské noviny).
- Úsilie štúrovcov smerujúce k zjednoteniu slovenského národa prostredníctvom spisovného jazyka začalo byť neúspešné. = Národná jednota Slovákov sa opäť trieštila na jazykových problémoch.
- Úradným jazykom sa v monarchii stala nemčina. Len v ľudových školách sa vyučovalo po slovensky (čo čiastočne odstránilo tlak maďarčiny).
- V r. 1851 sa v Bratislave uskutočnila porada evanjelikov (Štúr, Hurban a Hodža) a katolíkov (Andrej Radlinský, Ján Palárik a Štefan Závodník). Dohodli sa na reforme štúrovskej spisovnej slovenčiny, ktorú vydal Martin Hattala v r. 1852 v diele: KRÁTKA MLUVNICA SLOVENSKÁ. (pr.: popri „i“ bolo zavedené „y“, „bou“ bolo nahradene „bol“; de, te, ne, le, di, ti, ni, li sa písalo bez mäkčeňa)
- Štúr v tejto dobe pripravuje spis Slovanstvo a svet budúcnosti, v ktorom vidí cestu k oslobodeniu slovanských národov v zjednotení všetkých Slovanov pod vedením Ruska, ktoré sa malo najprv demokraticky reformovať).
- V 2.pol.50 rokov bachovský absolutizmus slabol = u Slovákov opäť ožíva myšlienka založiť ÚSTREDNÚ SLOVENSKÚ KULTÚRNU USTANOVIZEŇ – MATICU SLOVENSKÚ. (Podporovali ju najmä Štefan Moyzes, Karol Kuzmány a Daniel Lichard).
- V r. 1859 cisár vydal PROTESTANTSKÝ PATENT, ktorým chcel reformovať územnú organizáciu protestanských cirkví, avšak pre odpor maďarskej protest.šľachty sa neuskutočnil.
Pád absolutizmu a národná aktivita Slovákov
- Po vojenských neúspechoch habsburskej monarchie v zahraničnej politike a tiež napätí v domácej politike Františka Jozefa I. r. 1859 odvolal Alexandra Bacha.
- V r. 1860 cisár vydal OKTÓBROVÝ DIPLOM, ktorým obnovil ústavné pomery a práva krajín monarchie.
- Nová ústava (= FEBRUÁROVÝ PATENT) smerovala k federatívnemu usporiadaniu štátu (odstraňovala policajný systém a byrokratické pomery).
- Začínajú sa nové slovenské národné aktivity.
- Od r. 1861 vychádzajú novozaložené noviny PEŠŤBUDÍNSKE VEDOMOSTI, ktoré mali podnietiť slovenské politické hnutie a formulovať politický program.
- V dňoch 6. a 7. júna 1861 sa v Turčianskom sv.Martine zišlo niekoľkotisícové zhromaždenie = SLOVENSKÉ NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE.
(Štefan Marko Daxner) Schválilo dokument MEMORANDUM NÁRODA SLOVENSKÉHO = NOVÝ SLOVENSKÝ PROGRAM.
Cieľom memoranda bolo:
- zákonné uznanie osobitosti slovenského národa a značný rozsah samosprávy slovenských žúp = slovenské župy dokument označoval ako hornouhorské slovenské Okolie
- rokovacím jazykom mala byť výlučne slovenčina
- zriadenie slovenskej právnickej akadémie; založenie Katedry slovenskej reči a literatúry na univerzite v Pešti
- zakladanie literárnych ústavov a kultúrnych spolkov
- občianske a národné slobody aj pre Rusínov – Ukrajincov, Rumunov, Srbov a Chorvátov.
- Spolu so ŽIADOSŤAMI SLOVENSKÉHO NÁRODA bolo MEMORANDUM najvýznamnejším programovým dokumentom SNH 19.st.
- Od Žiadostí sa líšilo tým, že nepožadovalo samostatný slovenský snem ani sociálne a demokratické požiadavky, ale nastolilo požiadavku slovenského Okolia – územného celku, na ktorom žil slovenský národ.
- MEMORANDUM predložili uhorskému snemu, ktorý však panovník predčasne rozpustil => Preto Slováci vypracovali VIEDENSKÉ MEMORANDUM SLOVENSKÉ, v ktorom už žiadali i osobitý slovenský snem so sídlom v Banskej Bystrici.
- V decembri 1861 odovzdala deputácia v čele so Štefanom Moyzesom vo Viedni dokument panovníkovi.
- Viedeň sa rozhodla splniť Slovákom len niektoré jazykové, školské a kultúrne požiadavky. Povolila založiť Maticu slovenskú a dve slovenské gymnáziá:
1862 – vo Veľkej Revúcej (evanjelické osemročné gymnázium)
1867 – v Turčianskom sv.Martine (štvorročné evanjelické gymnázium)
Neskôr bolo založené aj štvortriedne reálne gymnázium 1869 – v Kláštore pod Znievom
MATICA SLOVENSKÁ: Vznikla z finančných zbierok slovenského národa (1000 zlatých aj cisár).
- 4.augusta 1863 v MARTINE sa zišlo prvé valné zhromaždenie MS (panovník potvrdil stanovy už v máji). Zišlo sa tu približne 5000 slovenských národovcov, ktorí zároveň prišli osláviť tisícročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
- Predsedom sa stal Štefan Moyzes (katolícky biskup), podpredsedom Karol Kuzmány (evanjelický biskup) (=náboženský súlad).
- MS reprezentovala samobytnosť slovenského národa a nahrádzala mnohé inštitúcie, ktoré vtedy Slováci ešte nemali.
Činnosť MS:
- podporovala vedeckú, zberateľskú a dokumentárnu činnosť
- finančne podporovala štúdium mládeže
- vydávala učebnice
- združovala kultúrnych, osvetových a vedeckých pracovníkov
- podporovala rozvoj slovenskej literatúry a umenia
- rozvíjala osvetovú činnosť
- podporovala vzdelávanie slovenského národa
- V krátkom čase sa stala reprezentantkou slovenského národa
- Nadväzovala kontakty s kultúrnymi a vedeckými ustanovizniami iných národov - najmä slovanských
- Prvá budova MS bola postavená v r. 1865 v Martine.
Rakúsko – maďarské štátoprávne vyrovnanie
- V r.1866 sa odohrala prusko-rakúska vojna, v ktorej Rakúska ríša utrpela porážku pri Hradci Králové (Išlo v nej o konflikt, keď aj Prusko aj Rakúsko chceli ovládnuť rozdrobené Nemecko).
- Porážka vyvolala v habsburskej monarchii krízu.
- Maďari využili situáciu a prinútili viedenskú vládu k ústupkom.
- Dňa 28.júla 1867 panovník (František Jozef I.) podpísal zákon uhorského snemu o RAKÚSKO – MAĎARSKOM VYROVNANÍ.
- Z jednotnej centralisiticky riadenej ríše sa vydelilo Uhorsko vo svojich historických hraniciach.
- Habsburská monarchia sa rozdelila na dve časti (ktoré sa neoficiálne nazývali Predlitavsko a Zalitavsko). Názov štátu sa zmenil na Rakúsko – Uhorsko.
- Spoločné mali oba štáty:
- panovníka – Františka Jozefa I.
- tri dôležité ministerstvá: M.VOJENSTVA, M.ZAHRANIČIA a M.FINANCIÍ (spoločná mena)
- Samostatné mali:
- VLASTNÚ VLÁDU na čele s MINISTERSKÝM PREDSEDOM
- VLASTNÝ SNEM
- Vzniklo dvojštátie – tento politický systém, ktorému hovoríme dualizmus trval až do konca I.svetovej vojny (1918).
- Rozdelenie štátu na dve časti spôsobilo, že každá časť sa vnútorne rozvíjala iným smerom.
- Uhorsko úplne ovládli Maďari, Využili vyrovnanie na to, aby uskutočnili svoj plán utvorenia jednonárodného – maďarského Uhorska.
- Volebné právo malo v Uhorsku len 5 až 6 % obyvateľov (podmienkou bol vysoký majetkový a vzdelanostný cenzus).
- Národy Uhorska, okrem Maďarov nemali možnosť vlastného rozvoja.
- V r.1868 bol vydaný NÁRODNOSTNÝ ZÁKON, podľa ktorého všetci obyvatelia Uhorska tvoria jednotný nedeliteľný „uhorský národ“. Podľa tohto zákona Slováci neboli v Uhorsku národom, ale len ETNICKÁ SKUPINA.
- Maďarčina bola vyhlásená za štátny jazyk. Štátna moc čoskoro začala s násilnou maďarizáciou.
- Maďarizátori, z ktorých najiniciatívnejším bol zvolenský podžupan BÉLA GRŰNWALD, predchádzali postupne do útoku proti slovenským kultúrnym ustanovizniam.
- V r.1874 – 1875 vláda postupne zrušila všetky tri slovenské gymnáziá a 6.apríla 1875 uhorské ministerstvo vnútra zrušilo aj Maticu slovenskú.
- Zabavilo všetok jej majetok, ktorý pochádzal z celonárodnej zbierky. (Maďarsky minister.predseda Koloman Tizso vyhlásil, že nijaký slovenský národ v Uhorsku nepozná.)
Slovenské politické aktivity v období dualizmu
- Rakúsko – maďarským vyrovnaním sa slovenský národ dostal pod dvojitý tlak (Viedne i Budapešti).
- V SNH sa prehĺbil rozkol. Slovenská inteligencia sa rozdelila na dve politické skupiny:
1.) STARÁ ŠKOLA SLOVENSKÁ: Jozef Miloslav Hurban
Ján Francisci
Štefan Marko Daxner
Viliam Paulíny Tóth
- Svoje názory uverejňovali v Pešťbudínskych vedomostiach, ktoré sa neskôr (1870) presťahovali (do Martina) a začali sa volať Národné noviny.
- Stará škola sa začala nyzývať SLOVENSKOU NÁRODNOU STRANOU
- PROGRAM (CIELE): Vychádzali zo žiadostí slovenského národa, a dôsledne trvali aj na požiadavkách Memoranda z r.1861.
- Zdôrazňovali najmä požiadavku slovenkého Okolia. Rátali s pomocou Viedne.
2.) NOVÁ ŠKOLA: Ján Palárik (kňaz, spisovateľ)
Ján Mallý Dusarov (publicista)
Ján Nepomuk Bobula (staviteľ)
Jozef Zarzecki (podnikateľ)
- Ich časopisom boli slovenské noviny
- Tvorili ju (NŠ) všetci tí, ktorí nesúhlasili s politikou SŠ.
- POLITICKÁ ORIENTÁCIA: po sklamaniach z postojov Viedne , po R-M vyrovnaní chceli hľadať:
- Dorozumenie s Maďarmi a orientovanie sa na Pešť. Nadväzovali kontakty s predstaviteľmi maďarských zoskupení.
- Zriekali sa memorandovej požiadavky (zdala sa im moc radikálna) slovenského Okolia = navrhovali federatívne prebudovanie Uhorska, všeobencé volebné právo , niektoré jazykové a školské požiadavky Slovenska.
- Po zostrení maďarizácie zisitli, že ich orientácia na spoluprácu s Maďarskom nemá zmysel. Ich aktivita postupne slabla a naúpokon skupina zanikla.
- Za vlády Kolomana Tiszu (1875-1890) nastal pre Slovensko tvrdý útlak po všetkých stránkach (aj v podnikaní).
- V r.1879 bol prijatý zákon o povinnom vyučovaní maďarského jazyka vo všetkých slovenských základných školách, vznikali pomaďarčovacie spolky.
- Mnohí boli prenasledovaní za „nebezpečný panslavizmus“ a vylúčení zo škôl.
- Slováci hľadajú oporu v spolupráci s českými a ruskými bratmi..
- V auguste 1895 sa konal NÁRODNOSTNÝ KONGRES v Budapešti, na ktorom sa zišli nemaďarské národnosti v Uhorsku. Snažili sa vypracovať spoločný program proti nárdnostnému útlaku a nedemokratickému režimu v Uhorsku.
Zápas za demokratické a národné práva na zač. 20.st.
- Zač 20.st. prebiehal v R-U boj za demokratizáciu politického života (zrovnoprávenenie všetkých občanov) = všetci ľudia bez rozdielu majetku a postavenia mali mať rovnaký podiel na spravovaní obecných i štátnych vecí.
- Základným predpokladom demokratizácie bolo zavedenie všeobecného volebného práva.
- V Uhorsku sa tento boj za VVP rozpútal najmä od r.1905.
- Politický systém v Uhorsku bol nedemokratický. O všetkom v štáte rozhodovala nízka vrstva ľudí (šľachta, veľkí vlastníci pôdy a bánk). Väčšina občanov bola z politického života vylúčená.
Slováci videli v demokrazácii politického života jednu z možností ako zmierniť národnostný útlak a biedu ľudových vrstiev. Preto sa energicky zapojili do boja za VVP.
- Zač 20.st. slovenskí politici neboli jednotní v názoroch na všetky verejné a politické otázky. Delili sa na rôzne skupiny (krídla) podľa toho, za čo vo svojej činnosti kládli dôraz.
● SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA: očakávala zmenu v postavení Slovákov od zmeny medzinárodnej situácie a spoliehala sa na pomoc Ruska. (PAVOL MUDROŇ, MATÚŠ DULA)
Jej katolícke krídlo bolo vedené kňazom Andrejom Hlinkom. Sústreďovalo sa na prácu medzi drobným slovenkým ľudom.
V r. 1913 vytvorili vlastnú stranu: ● SLOVENSKÚ ĽUDOVÚ STRANU.
Okolo časopisu Hlas bola sústredená skupina mladej inteligencie, ktorá tiež presadzovala drobnú prácu medzi ľudom: ● HLASISTI – presadzovali úzku spoluprácu medzi Čechmi a Slovákmi – Vavro Šrobár.
● SOCÁLNO – DEMOKRATICKÁ STRANA: v nej sa začali od r.1905 organizovať slovenskí robotníci. V čele stál EMANUEL LEHOTSKÝ.
Najiniciatívnejším politikom tohot obdobia bol mladý novinár Milan Hodža, ktorý sa orientoval na slovenské roľníctvo ako na základnú a najpočetnejšiu vrstvu slovenského národa.
- Napriek istým rozdielom sa všetky krídla slovenkej politiky zhodli v boji za práva slovenkého národa a v boji za VVP (v r.1907 sa podarilo prebojovať VVP v rakúskej časti monarchie. V Uhorsku bol tento boj neúspešný . Až do konca zániku R-U tu vládol nedemokratický politický systém).
Vyvrcholenie národnostného útlaku
Zač.20.st. národnostný útlak vyvrcholil
- V r.1907 minister školstva Apponyi vydal zákony, cieľom ktorého bolo úplne pomaďarčiť aj ľudové školstvo..
Boli prenasledovaní slovenskí učietelia, ktorý pracovali v prospech slovenského národa.
- Maďarizácia sa prejavila aj v cirkevných úradoch.
Na slovenské fary boli dosádzaní maďarskí kňazi; v slovenských kostoloch sa malo kázať po maďarsky.
- V r.1907 sa konala vysviacka nového kostola v obci Černová pri Ružomberku. Vrchnosť napriek žiadosti, aby vysviacku konal rodák Andrej Hlinka povolala maďarských kňazov so sprievodom žandárov.
Pri protestnom zhromaždení Černovanov maďarskí žandári zastrelili 15 ľudí..
Tieto udalosti vyvolali ohlas na celom svete.
- Prostredníctvom nórskeho spisovateľa Bjőrnstjerna Bjőrnsona a anglického novinára Setona Watsona sa svet dozvedel o útlaku Slovákov v Uhorsku.
Česko – slovenská spolupráca
- Rakúsko-maďarské vyrovnanie bolo výhodné najmä pre Uhorsko.
- V ťažkej situácii hľadali Česi a Slováci cestu k vzájomnej spolupráci.
- Česi žili v Rakúsku v podstatne lepších podmienkach (vlastné školy, silné hospodárstvo...), preto pomáhali slovenskému národu.
- Mnohí národne uvedomelí Slováci, ktorí nemohli študovať v Uhorsku odchádzali na štúdiá do Čiech (najmä do Prahy).
- V r.1882 si slovenskí študenti založili v Prahe spolok Detvan. Venoval sa samovzdelávaniu a literárnej, či umeleckej a vedeckej činnosti. Súčasne oboznamoval českú verejnosť so Slovenskom, s jeho dejinami, kultúrou i literatúrou.
V spolku pracovalo viacero významných osobností: Martin Kukučín, Vavro Šrobár, Milan Rastislav Štefánik, Ivan Krasko, ...
- Č-S spoluprácu podporovali aj českí vedci a umelci. Jedným z najvýznamnejších bol profesor filozofie na praskej univerzite Tomáš Garrique Masaryk.
- Na podporu čs. spolupráce a vzájomnosti vznikol v Prahe r. 1896 spolok Českoslovanská jednota. Starala sa o umiestňovanie sloven.študentov a žiakov v Čechách a na Morave. Posielala na Slovensko zbierky kníh, aby podporila vzdelanosť a kultúru slovenského ľudu. Pomáhala uverejňovať slovenské literárne a vedecké diela v českých vydavateľstvách a časopisoch, aby bola česká verejnosť viac informovaná o dianí na Slovensku.
- Od r. 1908 až do 1.sv.vojny sa v moravskom kúpeľnom mestečku Luhačoviciach každoročne v lete konali česko-slovenské porady. Predstavitelia Čechov a Slovákov sa tu stretávali a radili o spoločnom postupe na prekonanie nepriaznivej situácie.
- ČS spolupráca pred 1.sv.vojnou utvorila predpoklady na to, aby sa za vojny zrodil plán na utvorenie spoločného čs.štátu.