Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / vývinová psychológia Jakabčic
Vývinová psychológia - ťaháky 1 (Jakabčic) (vyvinova_psycho1-tahaky.doc)
Psychológia
- veda, ktorá sa zaoberá psychickou
reguláciou správania, prežívaním a správaním
sa skúma psychické stavy, procesy a vlastností
osobnosti človeka
- prežívanie a správanie sa človeka nie je statické,
ich kvalita a procesy ich regulácie sú rozdielne
aj vo vzťahu k jednotlivým fázam života
- štúdium zmien v prežívaní a správaní
v časovom priebehu je predmetom
široko chápanej VP
Predmet vývinovej psychológie
- zaoberá sa vývinom psychiky u človeka
od začiatku existencie – od počatia až
po ukončenie existencie – po smrť
- pre vývin sú charakteristické zmeny
VP – sledovanie, registrácia,
analýza zmien, ktoré sa uskutočňujú
v psychike človeka v jeho jednotlivých
vývinových fázach – či je tento proces
nevyhnutne daný, či má pravidelnosť
alebo je náhodný
- predmetom VP je aj skúmanie podmienok,
ktoré tieto zmeny determinujú
- skúmanie priebehu výv.procesu,
príčinných súvislostí, jeho zákonitostí
- cieľom je vytvorenie koncepcie,
všeobecne-platnej teórie ps.vývinu
a systému poznatkov o VP, čo umožní
vysvetliť pozorované vývinové javy,
predvídať priebeh ps.vývinu
- popis vývinu nemôže byť nikdy úplným
výpočtom samotných registrovateľných
faktov, ale vždy už predstavuje výber
z nespočetného množstva dejov
Časové kritérium – časové okruhy
- Ontogenéza psychiky
– vývin psychiky jednotlivca v priebehu
celého života, hľadisko časových okruhov
od počatia až po smrť
- Fylogenéza psychiky
- ako sa človek vyvíjal v histórii
– vývin psychiky v intenciách vývinu
človeka ako druhu
– skúmame retrospektívne;
štúdium fylogenézy je založené na
pozorovaní a porovnávaní
správania rôznych živočíšnych druhov
na rozdielnom stupni evolučného radu
– etymológia = skúma správanie zvierat
a aplikuje tieto poznatky aj na vývoj VP
3. Antropogenéza psychiky
– štúdium VP dnešného človeka
(HSS) v rámci jednotlivých
historických etáp
- vývin psychiky človeka vo vzťahu k
jednotlivým historickým etapám
života spoločnosti a rôznym civilizačným okruhom
4. Aktuálna genéza
– ako sa psychika mení formatívnymi
priebehmi, učením sa, výchovou
– vývin ps. procesov v kratšom
– časovo obmedzenom úseku
života človeka, napr. vnímania,riešenia
problémov v priebehu učenia, osvojovania
špeciálnych zručností
Aký význam, zmysel má VP pre pedagogickú prax
- Poznatky, ktoré prináša VP umožňujú pedagógovi
lepšie poznať dieťa, ktoré učí a vychováva.
Žiaduci efekt výchovno-vyučovacej činnosti môžeme
očakávať len vtedy, ak spôsob realizácie tejto
činnosti zodpovedá dosiahnutej vývinovej úrovni
dieťaťa, ak požiadavky, ktoré na dieťa kladieme sú
primerané jeho možnostiam, a dieťa je reálne
schopné ich splniť.
- Často môže úroveň vývinu konkrétneho žiaka
zodpovedať úrovni normy daného veku, ale nemusí
byť v súlade s jeho reálnymi predpokladmi
– žiak má na viac ako momentálne dosahuje.
Úlohou učiteľa je snažiť sa poznať potenciál dieťaťa
a napomáhať mu k jeho najplnšiemu rozvinutiu
- Nie vždy sa muší vývin dieťaťa uskutočniť v zhode
s normou, môže dôjsť k odchýlkam vo vývine.
Čím skôr sa podarí nežiaduci jav identifikovať,
prijať opatrenia na nápravu, tým menší dopad
bude mať na ďalší priebeh jeho vývinu
Aký je to nomotetický a ideografický prístup
- Ps.vývin každého človeka má jedinečný charakter
a z toho dôvodu môžeme uvažovať o tom, že prístup
nomotetický je potrebné nahradiť skôr ideografickým.
Rôznorodosť, premenlivosť ps. vývinu však nie
je synonymom náhodnosti, či nepredvídateľnosti.
Ide skôr o to, aby sme z pozorovaných faktov vyvodili
zákonitosti, ktoré je možné aplikovať na individuálne
prípady s ich osobnými zvláštnosťami.
Nomotetický prístup
- zameranie na všeobecne platné zákonitosti
- snaha o vystihnutie všeobecne platných zákonitostí
Ideografický prístup
- zameranie na jednotlivca, individuálne charakteristiky
- prístup zameraný na objasnenie jedinečnosti vývinu,
ktorý vyjadruje skôr neopakovateľnú individuálnosť
vývinu každého jednotlivca
Metódy výskumu
- VP používa tie metódy, ktorými disponuje
ps. vo všeobecnosti – pozorovanie, experiment,
psychologický test, dotazník, rozhovor, analýza
výtvorov ľudskej činnosti. Vzhľadom na to, že
výskum pracuje s jednotlivcami rôzneho veku,
posudzujeme vhodnosť metódy nielen vo vzťahu
k skúmanému problému, ale aj k veku skúmaných
- pozorovanie
- experiment
- psychologický test
- dotazník
- rozhovor
- analýza
Typy výskumov; metodologické prístupy
- Keďže jednou z úloh VP je zachytiť a stanoviť
zmeny v čase, musí tieto metódy používať
v rôznych časových úsekoch.
Podľa toho, ako sa tento zámer realizuje,
rozoznávame 2 základné metodologické prístupy:
1. longitudinálny – pozdĺžny výskum
- tento spôsob môžeme charakterizovať tak,
že ide o skupinu osôb rovnakého veku, ktorú
sledujeme v dostatočne dlhom období,
napr. od narodenia až po koniec dospievania
- výhody
môžeme zachytiť dynamiku vývinu,
aj fakty, ktoré sme nepredpokladali
- nevýhody
ak niekto z výskumu vypadne,
nemôžeme ho nahradiť iným
výskum je zdĺhavý, drahý, po viacerých
rokoch nemáme koho skúmať
2. prierezový výskum
- pri tomto spôsobe máme zostavené viaceré
výskumné skupiny zložené z jednotlivcov
rôzneho veku
- máme určitý časový výsek, napr. skúmame
skupiny 5-ročných, 10-ročných, 15-ročných detí
- na vývinovo podmienené zmeny usudzujeme
v tomto prípade nepriamo – porovnávame
zistené hodnoty sledovanej premennej
(napr. spôsob riešenia problému) u daných
výskumných skupín a predpokladáme,
že prípadný rozdiel medzi skupinami
rozdielneho veku je vývinovo podmienený
3. semilogitudinálny výskum
- je to zrýchlený longitudinálny výskum
- doba výskumu je podstatne kratšia oproti
longitudinálnemu výskumu, je to zrýchlený
výskum napr. z 15r. na 5r.
- je to kombinácia longitudinálneho a prierezového
výskumu používaná často vo výskumnej praxi
- máme zostavených niekoľko vekovo odlišných
skupín, ktoré sú po určitú dobu sledované
a opakovane vyšetrované
- máme napr. skupinu vo veku od 3-6 rokov
a od 5-9 rokov – vzniká tu prienik veku
4. ipsatívny výskum
- v lit. Sa stretávame aj s pojmov IV
alebo prípadové štúdie
- pri ipsatívnom sledovaní ide o veľmi podrobné
skúmanie jednotlivca, napr. jedno dieťa (N=1)
- problém je potom zovšeobecňovať získané
poznatky a aplikovať ich na iné osoby
- výsledky sú tu skôr platné pre dotyčného
Vývinová zmena
- za vývinovú zmenu považujeme
takú zmenu, ktorá znamená prechod
od menej dokonalého k dokonalejšiemu,
je relatívne stála – udržuje sa dlhší čas,
kým nie je včlenená do vývinovo vyšších
prejavov, a je v zákonitom vzťahu
k fyzickému veku. (napr. prvé slovo)
- zmeny vo vývine nastávajú v presne
stanovenom poradí (napr. dieťa najskôr
zvládne sedenie, potom státie a nakoniec
chôdzu)–je to tak u každého dieťaťa nie inak
Charakterizuj psychický vývin
- Vývin môžeme charakterizovať
ako proces, ktorý prináša celý rad
zmien, ktoré majú progresívny
charakter, ktorý nie je náhodný,
ale naopak zákonitý, ktorý je
výsledkom vzájomného pôsobenia
vnútorných a vonkajších činiteľov
a ktorý je nezvratný
- tento proces zmien štruktúry bio.,
soc. a psychickej nazývame vývin
- jednou zo základných charakteristík
vývinu ja jeho smerovanie – od menej
dokonalého k dokonalejšiemu. Vývin
nespočíva v narastaní kvantity, ale
jeho podstatou je zmena kvality
- Vývin človeka je výsledkom hybných síl,
ktoré pôsobia z vnútra organizmu či už
bio. alebo psycho. charakteru, a vonkajších,
najmä soc. podm.
Diferenciácia & integrácia
- jednou zo základných charakteristík
vývinu ja jeho smerovanie – od menej
dokonalého k dokonalejšiemu. Vývin
nespočíva v narastaní kvantity, ale jeho
podstatou je zmena kvality. V tomto pohybe,
smerovaní môžeme vidieť dva procesy
– diferenciáciu a integráciu
diferenciácia a integrácia vedie k čoraz
vyspelejšiemu vnútornému usporiadaniu,
preorganizovaniu štruktúry organizmu,
psychiky, vedie k jej zdokonaleniu
- diferenciácia
vznikajú tak nové činnosti u človeka
rozčleňovanie už existujúcich činností,
napr. pohyby ruky sa zjemňujú, zdokonaľuje
sa senzomotorická koordinácia – to isté platí
aj pre psychickú stránku – rozširuje sa paleta
citového prežívania, intelektuálnych výkonov,
záujmová štruktúra a pod.
- integrácia
dosahovanie celistvosti, súhry
čím viac častí organizmu sa podieľa na
nejakej činnosti, tým je potrebná ich dokonalejšia
súhra – čím viac má človek potrieb, záujmov,
tým dokonalejšia musí byť integrácia, ktorá
mu umožňuje navzájom ich zlaďovať, prijímať
nevyhnutné kompromisy, zabezpečovať
v živote určitý poriadok
Proces vývinu schopnosti človeka
- človek neprichádza na svet s hotovými
vlastnosťami, ale len s určitými predpokladmi,
ktoré sa môžu, ale aj nemusia rozvinúť.
V priebehu jeho života sa objavuje niečo nové
a niečo stráca alebo mení podobu. Človek sa
stáva zložitejším tak vnútorne, ako aj navonok
tento proces zmien štruktúry biologickej,
sociálnej a psychickej nazývame vývin
- VÝVIN je výsledkom pôsobenia vnútorných
a vonkajších vplyvov
- vloha-vnútorná podm.+aktivita-vonkajšia
podmienka => vloha sa mení na schopnosť
- schopnosti sú relatívne stabilné vlastnosti
osobnosti človeka, ktoré mu umožňujú
úspešné vykonávanie určitých činností
- VLOHA – osobitosť nervovej a neurálnej sústavy
- vnútorná dispozícia, podmienka
- má multidimenzionálny charakter
(vlohy na hudbu => klavirista, ladič klavírov)
Uveď podmienky psychického vývinu
- vývin človeka, jeho psychiky je výsledkom
zložitej interakcie rôznych podmienok.
Je výsledkom hybných síl, ktoré pôsobia
z vnútra organizmu či už biol. charakteru
(dedičnosť) alebo aj psychologického
charakteru (osobnosť), a vonkajších,
najmä sociálnych podmienok
- ps. vývin je podmienený celým radom
faktorov odlišného charakteru, ktoré však
pôsobia vo vzájomnej, zložitej interakcii.
- môžeme ich rozdeliť do týchto kategórií:
- vnútorné činitele vývinu
= biologické (dedičné, získané pri počatí)
+ psychologické (osobnosť)
- zdedené genetické informácie
– genetický program človeka obsahuje info.
potrebné pre vznik ľudského jednotlivca, ktorý
má typické znaky a vlastnosti svojho bio. druhu
- psychologické – ps. vývin nie je určovaný
len bio. a soc. To, akí sme, aká je naša
osobnosť, ideály, ako konáme v istých situác,
sa do značnej miery môže podieľať na tom,
akí budeme. Každý človek je teda do určitej
miery tvorcom seba samého
- vonkajšie činitele vývinu
= prírodné prostredie
+ sociálne prostredie
+ učenie sa + výchova
- faktory prírodného prostredia
– naše životné prostredie, miesta, kde žijeme
a ktoré vyhľadávame, ktoré prirodzene považuj
za optimálne. Ľudia typicky reagujú na úzko
definované životné prostredie.
- faktory sociálneho prostredia – pre ps.vývin
človeka sú z vonkajších faktorov dôležitejšie
činitele sociálneho prostredia než činitele
prírodného prostredia. V procese socializácie
sa človek mení z „biologickej jednotky“
na psychologickú, spoločenskú bytosť.
– socializačné činitele majú rôzny charakter:
- všeobecné sociokultúrne vplyvy
- veľká sociálna skupina, vrstva
- malá sociálna skupina
Podiel vplyvu jednotlivých činiteľov
- na základe existujúcich koncepcií
psychického vývinu môžeme predpokladať:
- elementárne, základné funkcie
(napr. zraková ostrosť) sú relatívne väčšmi
determinované geneticky (vnútornými,
biol.i činiteľmi), kým vyššie, komplexnejšie
sú väčšmi determinované vonkajšími (prostredím)
- v priebehu vývinu sa relatívne zmenšuje
váha biologickej determinácie a väčší vplyv
nadobúdajú vonkajšie činitele
- vlastnosti vykazujúce krajnú mieru prejavu
(vysokú alebo nízku) sú pravdepodobne väčšmi
determinované geneticky. Charakteristiky, ktoré
majú stredné hodnoty (podľa Gaussovej krivky),
sú výraznejšie závislé na vonkajších vplyvoch
prostredia, na výchove.
- v procese dosahovania čoraz väčšej autonómie
osobnosti sa ťažisko vekom presúva z biogenetick
a vonkajších formatívnych vplyvov na stále vyšší
podiel psychologických hybných síl, k stále
vyššiemu podielu vlastného „ja“
- na najvyššej úrovni rozvoja osobnosti sa stáva
dominujúcim viac alebo menej vyspelý vnútorný
integračný systém východísk duševného
diania osobnosti (múdrosť, charakter, vzdelanosť)
Druhy zmien vo vývine
- môžeme deliť na evolučné a involučné
–časovo sa prekrývajú, výrazne sa prejavujú
najmä v starobe
- evolučné zmeny (evolúcia)
→ predstavujú progres, prechod k vyššej kvalite,
predstavujú vzájomne sa podmieňujúci
a neopakovateľný rad zmien zameraných na
určitý cieľ – dosiahnuť takú štruktúru organizmu,
ktorá je charakteristická pre dospelého jedinca.
2. involučné zmeny
→ predstavujú úbytok, úpadok niektorých
schopností či adaptívnych funkcií tak v telesnej,
ako aj duševnej oblasti – telesné orgány slabnú,
strácajú svoju funkčnosť, v duševnej sfére vekom
dochádza k strate záujmov, stráca sa schopnosť
prispôsobovať sa novému prostrediu a pod.
iný spôsob delenia zmien vo vývine
je podľa kvantity a kvality
1.kvalitatívne zmeny
zmeny vo veľkosti
zmeny proporciách
2.kvantitatívne zmeny
vznik nových vlastností
zanikanie starých vlastností
Normatívne a nenormatívne vplyvy
- NORMATÍVNE VÝVINOVÉ VPLYVY
→ také, kt. sa vyskytujú a pôsobia približne
rovnako na väčšinu populácie danej vekovej kategórie
- vekové – môžu mať biologický charakter
(puberta) alebo sociálny charakter (nástup do školy)
- historické – spoločné pre určitú generáciu
alebo kohortu – pre ľudí vyrastajúcich v rovnakom
čase na rovnakom mieste. (vojny,krízy,spoločnosť)
- NENORMATÍVNE VÝVINOVÉ VPLYVY
→ také životné udalosti, ktoré sa nevyskytujú
alebo nepôsobia na väčšinu populácie
daného veku, skôr vo vzťahu k jednotlivcom.
Môžu sa vyskytnúť a pôsobiť v rôznom čase.
(smrť rodičov, vážny úraz, narodenie dieťaťa)
Zrenie & učenie a ich vzájomný vzťah
- zrenie je proces, ktorý je determinovaný
vnútornými faktormi. Je funkciou určitého
programu genotypu, ktorý sa prejavuje
zákonitou postupnosťou vývinových zmien
Z = f (GPČ) zrenie je genetického
programu v čase
- učenie je proces, ktorý zabezpečuje
adaptáciu organizmu na podmienky prostredia
tým, že navodzuje relevantné zmeny správania
na základe skúseností
- zrenie a učenie sú vo vzájomnom vzťahu
– zrenie je podmienkou dosiahnutia stavu
určitej pripravenosti na učenie. Primeraný efekt
učenia nemôžeme očakávať vtedy, ak a
uskutočňuje v čase, keď organizmus nie je naň
pripravený, dostatočne zrelý. Zrenie ovplyvňuje
a vytvára len predpoklady k rozvoju rozličných
psychických procesov, ich konkrétna realizácia
je umožnená učením. Zrenie je pre učenie do
určitej miery limitujúcim faktorom, vytvára hranicu,
ktorú nie je možné prekročiť
- výsledky učenia nemusia mať trvalý charakter,
na rozdiel od zrenia, ktoré je nezvratné.
Kritické alebo senzitívne vývinové fázy
- nie všetky psychické funkcie sa začínajú
utvárať v rovnakom čase. V živote existujú
obdobia, kedy je jedinec vnímavejší, citlivejší
k určitým podmienkam, vplyvom, a len vtedy,
keď tieto podmienky nastanú, začne sa
vo vývine odohrávať to, čo sa má
- sú to obdobia zvýšenej citlivosti, vnímavosti
na určité na podnety z prostredia, ktorá vyplýva
z pripravenosti organizmu pre nástup niektorej
psychickej funkcie. Ak sa toto obdobie premrhá,
pripravenosť sa nestretne s dostatočným
množstvom podnetov primeranej kvality, môže
sa stať, že sa nedosiahne taká úroveň vývinu,
na ktorú existujú predpoklady. V mnohých
prípadoch nie je možné túto stratu úplne nahradiť
Zákony vývinu
1. VŠEOBECNÉ ZÁKONY
→ Z. jednoty a boja protikladov
– vyjadruje zdroj, prameň vývinu
→ Z. premeny kvantity na kvalitu
– určuje mechanizmus procesu
→ Z. negácie negácie
– vyjadruje smerovane vývinu
2. ŠPECIFICKÉ ZÁKONY
→ Vývin je proces celistvý
– jednotlivé vývinové fázy sú v tesnom
vzájomnom vzťahu.
→ Jednotlivé výv.fázy sú vo vzájomnej
postupnosti
→ Každá výv.fáza má svoje typické
osobitosti a prejavov
→ Vývin sa uskutočňuje rozličným
tempom v jednotlivých častiach organizmu
a tiež v jednotlivých výv.fázach
→ Vývin smeruje od všeobecných prejavov
k špecifickým
→ Vývin smeruje k štruktúre druhu
→ Vývin jednotlivých znakov v jednotlivých
oblastiach je vzájomne závislý
→ Zmeny v ps.vývine majú neopakovateľný
a individuálny priebeh
Charakterizuj vývinovú krízu
- pri VK dochádza k radikálnym zvratom,
vývinovým skokom, k skutočnej alebo
zdanlivej vývinovej diskontinuite.
psychika je zvlášť citlivá, tvárna, zraniteľná.
Tu sa rozhoduje o tom, akým smerom a
na akú dobu sa bude vývin osobnosti uberať.
Kríza teda znamená riziko vývinu, ale dá sa
chápať aj pozitívne ako hybná sila nášho
napredovania
- kríza nastáva tým, že hybné sily vývinu
– biologické, sociálne a psychologické
– sa dostanú do protirečenia. Je to stav,
kedy už nie je možné zostať takým ako
doteraz a postup dopredu je obtiažny
a zložitý (napr. v puberte) V strede protikladov
sa rodí nové a zároveň niečo zaniká
– vzniká nová kvalita. Platí to však len vtedy,
ak jednotlivec prejde krízou úspešne
Poruchy vývinu
1. Biologické faktory:
a) poškodenie CNS
b) poškodenie analyzátorov
2. Vplyvy prostredia:
- pre ps.vývin dieťaťa sú mimoriadne
dôležité najmä tie vonkajšie vplyvy,
ktoré súvisia so spoločenským životom
a podmienkami človeka.
Vysvetli poruchy tempa vývinu
1.retardácia znamená oneskorenie,
spomalenie tempa vývinu,
Zaostávanie sa môže týkať tak telesnej,
ako aj duševnej oblasti. Ak má zaostávanie
v duševnom vývine trvalý charakter,
dochádza k štrukturálnym zmenám v
priebehu vývinu a dosiahnutej úrovni,
ide o mentálne postihnutie (retardáciu)
2.akcelerácia znamená zrýchlenie
tempa vývinu. Vtedy, keď je vývin
zrýchlený pod vplyvom lepších podmienok,
je akcelerácia normálny jav. Ak je však vývin
akcelerovaný vplyvom pôsobenia patologickej
príčiny, potom je poruchou tempa vývinu
Norma a vývin
- v určitej etape vývinu sa môžu
u dieťaťa vyskytnúť príznaky
neprispôsobenosti, výchovné ťažkosti,
poruchy spáravania, ktoré sa však
v ďalšom vývine nemusia nijako
negatívne prejaviť. Naopak zmeny
nepatrnej intenzity, ktoré môžu zostať
nepovšimnuté, môžu v budúcnosti
spôsobiť závažnú vývinovú odchýlku
a problémy
- norma môže byť:
- štatistická
– z hľadiska štatistickej normy sa
za normálny považuje taký javy,
ktorý spadá do dohovorenej miery
rozptylu od strenej hodnoty
- funkčná (individuálna)
– v tomto zmysle je jednotlivec
normálny vtedy, ak je taký, aký má
byť zo svojho vlastného hľadiska,
keď sa prejavuje tak, ako je mu to
vlastné, keď nachádza uspokojenie
v tom, čo sám považuje za správne
- ideálna – môžeme charakterizovať
ako optimálny spôsob existencie osobnosti.
Normou nie je priemer, ale naopak ideál.
Ide skôr o možnosť jednotlivca približovať
sa k vytýčenému ideálu.
Posudzovanie vývinu dieťaťa
- zistiť, či sa dieťa vyvíja správne
- pri posudzovaní priebehu ps.vývinu
dieťaťa vychádzame z viacerých kritérií
- za normálne sa vyvíjajúce vo
všeobecnosti môžeme posudzovať
také dieťa, ktoré:
a) je vyvinuté vo všetkých zložkách
organizmu i organizmu ako celku
primerane veku, t.j. že jeho úroveň vývinu
celkovo i v jednotlivých zložkách je rovnaká
alebo vyššia v porovnávaní s úrovňou
väčšiny detí rovnakého veku,
s prihliadnutím na vývinový stupeň
spoločnosti, ktorej je členom
– čiže v rámci rovnakých kultúrnych
a lingvistických podmienok pre daný vek
b) ktorého vývin postupuje v súhlase s jeho
vlastným vývinovým trendom, smeruje k
plnému rozvinutiu jeho jednotlivých zložiek,
k ich integrácii, a to napriek rušivým vplyvom
z prostredia i zo strany jeho vlastného organizmu
c) ktorého vývin je v zhode s opodstatnenými
požiadavkami spoločnosti, či ide o súčasné
formy správania alebo jeho perspektívy
Periodizácia vývinu osobnosti
- Vývinové medzníky, signalizujúce
premenu niektorej zložky vývinu a
určujúce tak rozhranie dvoch
vývinových období, môž byť:
① výrazné vývinové zmeny
a) biologické – dané zrením
(napr. puberta, produkcia hormónov)
b) sociálne – dané spoločnosťou,
ktorej je dieťa člnom (napr. vstup do školy)
c) psychologické – uvedomenie si seba
samého, nástup logických operácií
d) lokačné – motorika, prvé kroky
② charakter činností
– dominantné typy činnosti pre danú fázu
– tie, ktoré najlepšie orientujú dieťa vo svete
- Takéto delenie len pomocné, orientačné,
nie všetci musia vstúpiť do danej fázy
v rovnakom veku, preto máme
rozmedzia od-do a medzerné
obdobia, kde sa zmena začína
periodizácia vývinu v našej lit. je:
- Prenatálne obdobie
(vnútromaterničný vývin)
– od počatia po narodenie, 10 mesiacov
- Novorodenecké obdobie
– približne 1 mesiac od narodenia dieťaťa
- Dojčenské obdobie
– od začiatku 2 mesiaca do 1 roka
- Obdobie batoľaťa – 1 až 3 roky
- Predškolský vek – od 3 do 6 rokov
- Mladší školský vek – od 6 do 10/11
- Obdobie dospievania
- predpuberta – v trvaní približne 1 roka
(u dievčat nastupuje o 1 rok skôr)
- puberta – 12/13 rokov až 15/16 rokov
- adolescencia – 15/16 rokov až 21/22
- Obdobie mladej dosp. – 21 až 35
- Obdobie strednej dosp.– 35-45
10.Obdobie staršej dospelosti – 45-60
11.Obdobie staroby
- počiatočnej staroby – od 60 do 75 rokov
- pokročilej staroby – od 75 rokov
Periodizácia zahraničná Hurlock
- Obdobie plodu
– vnútromaterničný vývin
- Novorodenecké obdobie
– od narodenia do 10-14 dní.
Prispôsobovanie sa novým životným
podmienkam
- Obdobie nehovoriaceho dieťaťa
– od 2 týždňov približne do konca
druhého roku. Je charakterizované
ako obdobie určitej bezradnosti,
dieťa je úplne závislé od dospelých
- Obdobie detstva
– v trvaní od konca druhého roka
do 10-11 roka života. Charakterizuje
ho prudký pokrok v socializácii dieťaťa,
kontrola soc. prostredia. Reč sa stáva
prostriedkom nadobúdania potrebných
skúseností. Vznikajú aktivity v skupinách
rovesníkov, ktoré sa v proces socializácie
stávajú dominantnými.
- Toto obdobie sa niekedy rozčleňuje:
a)rané detstvo – do 6 rokov
b)neskoré detstvo – do 10-11 rokov
- Adolescencia (dospievanie)
– od 10-11 rokov do približne 21. roku života.
- Toto obdobie sa rozčleňuje:
a)Predadolescencia (predpuberta)
– v trvaní asi jedného roka
b)Raná adolescencia – v trvaní do 16-17
V tomto období je v podstate telesný
a rozumový vývin ukončený
c)Neskorá adolescencia – približne do 21.
Prispôsobovanie sa dospelým formám
života. Nezávislosť od dospelých. Plánovanie
svojho života v zhode s vlastnými záujmami.
Štádiá kognitívneho vývinu Piaget
1. senzomotorické štádium (do 2 rokov)
2. predoperačné štádium (približne do 6-7 rokov)
3. štádium konkrétnych operácií (v trvaní do 10 roka)
4. štádium formálnych operácií (od 10-11 rokov)
1. senzomotorické štádium (do 2 rokov)
- myšlienkové operácie dieťaťa sú veľmi úzko
viazané na skutočné vykonávanie činnosti,
na bezprostredné vnímanie a na motorické akty.
Dieťa si osvojuje rôzne druhy senzomotorických
štruktúr zručností vo vzťahu k vonkajším podnetom.
Postupne dieťa poznáva, že veci a javy skutočne exitujú,
aj keď ich práve nevníma, začína si ich symbolizovať.
V 2. roku sa dieťa vznikom reči dostáva na novú
kvalitatívnu úroveň predpojmového myslenia
2. predoperačné štádium (približne do 6-7 rokov)
- doteraz bolo myslenie dieťaťa viazané na činnosti
bezprostredne uskutočňované s reálnymi predmetmi.
V tomto štádiu činnosť so skutočnými predmetmi
môže prejsť do činnosti uskutočňovanej v predstave,
myslení, a tak dieťa prekračuje rámec blízkeho
časopriestoru.
- v tejto fáze symbolického myslenia (2-4 roky) dieťa
používa slová skôr ako predpojmy. Dieťa je ešte
v polovici cesty medzi konkrétnymi prvkami
a všeobecnou triedou. Usudzovanie je založené
na analógiách. Je zaťažené fanátiou, stroskotáva
na skutočných logických problémoch.
V druhej fáze tohto obdobia (4-6 rokov) sa dieťa
dostáva z úrovne predpojmového myslenia na úroveň
názorného myslenia. Začína uvažovať v pojmoch,
ktoré vznikli na základe vystihnutia podstatných znakov.
Dieťa je však stále viazané na názor.
Poznávanie má ešte vždy intuitívny charakter,
čo je dôsledkom nedostatku skúseností.
3. štádium konkrétnych operácií (v trvaní do 10 roka)
- až okolo siedmich rokov je dieťa podľa Piageta schopné
skutočných logických operácií, je schopné vytvárať úsudky
v pravom slova zmysle, bez predchádzajúcej závislosti
na videnej podobe. Aj v tejto fáze sa však logický úsudok
týka predovšetkým konkrétnych vecí a javov, ktoré si dieťa
vie názorne predstaviť. Podstata nového vývinu myslenia
je v tom, že dieťa je v myšlienkach schopné uskutočniť
rôzne transformácie súčasne – môže chápať identitu,
reverzibilitu a vzájomné spojenie rôznych myšlienkových
procesov do jednej sekvencie. Dieťa je schopné pochopiť
zvratnosť, decentráciu a konvergáciu. Do značnej miery
je tu ešte prepojenosť na názorný vzťah. Mladší školák
ku koncu obdobia je už schopný modifikovať a kombinovať
pravidlá podľa požiadaviek, aktuálnej situácie. To, že
dokáže riešiť problémy v rámci jednotného systému
myšlienkových krokov, znamená viditeľný pokrok v jeho
poznávaní. Je už schopné pochopiť zhrnutie jednotlivých
prvkov do tried, rozlišuje prvok a triedu. Podstatne na
vyššej úrovni chápe príčinné vzťahy, nezamieňa už
následnosť za príčinnú súvislosť
4. štádium formálnych operácií (od 10-11 rokov)
- medzi hlavné pokroky kognitívneho vývinu patrí to,
že dospievajúci je už schopný operovať s pojmami,
ktoré sú vzdialené od bezprostrednej zmyslovej
skutočnosti, s pojmami, ktoré sú všeobecnejšie a
abstraktnejšie. Tvorenie pojmov sa odpútava od
závislosti na názorných predlohách a prebieha
v rovine symbolického uvažovania. Dospievajúci
ďaleko presnejšie definuje pojem, nielen účelom
ako predtým, ale uvedením podstatných
a všeobecných vlastností.
- v tomto štádiu sa dospievajúci neuspokojí len
s jedným riešením problému, ale uvažuje aj o
možných alternatívach. Je schopný tvoriť hypotézy
a overovať ich, aj keď spočiatku nie dôsledne.
Tiež je schopný vytvárať tézy, ktoré nie sú prísne
opreté o reálnu skutočnosť, ale existujú len ako
možnosť. Logické operácie, ich aplikácia už
nemusia byť podporené obsahom súdov. Rozvíja
sa hypoteticko-deduktívne usudzovanie, založené
na logike možných kombinácií a overované
kontrolnými kritériami.
- táto nová úroveň myslenia sa nevyvinie odrazu,
dospievajúci môže v určitých problémových
situáciách postupovať v zmysle formálnych
operácií, v iných riešeniach môže byť stále
viazaný na konkrétne obsahy
Základné formy myslenia
1. pojem
- FM, ktorá odráža najpodstatnejšie
a najvšeobecnejšie podstaty
predmetov a javov
2. súd
- FM, ktorou dávame do vzťahu
minimálne dva pojmy
(napr. Marka + pekná)
- pomocou súdu môžem niečo tvrdiť
(Marka je pekná) alebo aj popierať
(Marka nie je pekná)
- súdy nemusí byť pravdivý - subjektívny názor
- sú to vlastne premisy
3.úsudok
- FM, ktorá vyjadruje vzťah medzi
dvoma alebo viacerými súdmi,
ktorý vyústi do nejakého záveru
- z dvoch súdov vyvodím tretí
- úsudok môže byť: deduktívny,
induktívny a analogický
(vychádza z už poznaného)
Vývinové úlohy R.J.Havighurst:
1. RANĚ DETSVO (DO 6 rokov)
- osvojenie chôdze,
seba obslužných zručností a návykov
- osvojenie reči
- vytvorenie citových väzieb v rodine
a prvých zárodkov morálneho myslenia
- základná orientácia v sociálnych javoch
2. NESKORÉ DESTVO (6 – 12 rokov)
- osvojenie čítania, písania, počítania
- rozvoj základných predstáv a pojmov
potrebných pre bežnú orientáciu
- osvojovanie rolí a morálnych noriem
- utváranie postojov k sebe, sociálnym
skupinám, spoločenským inštitúciám
- schopnosť spolužitia s vrstovníkmi
- vedomie sexuálnej role
- získavanie určitej osobnej autonómie
- zmena difúznej bezcieľnosti na
cieľavedomý zámer
3. DOSPIEVANIE (12 – 18 rokov)
- prijatie vlastnej fyzickej štruktúry
a role svojho pohlavia
- vytvorenie nových vzťahov k
vrstovníkom
- získanie emocionálnej nezávislosti
na rodičoch a ostatných dospelých
- získavanie istoty a ekonomickej
nezávislosti od rodiny v budúcnosti
- výber a príprava na povolanie
- dosiahnutie sociálne zodpovedného
správania
- vývin intelektových schopností
potrebných pre nadobudnutie
občianskej kompetencie
- vytvorenie hierarchie hodnôt
v súlade so svetonázorom
- príprava na manželstvo a rodinný život
①K. vychádzajúce z určujúceho
vplyvu vnútorných podmienok
– endogenistické
- Vychádzajú z predpokladu,
že vnútorné – vrodené podmienky
vytvárajú základné vlastnosti nášho vývinu
- Môžeme ich označiť ako rastové
- Vychádzajú z názoru, že základné pojmy,
predstavy, pravdy a zásady má človek
vrodené, buď hotové alebo ich má aspoň
ako dispozície – vlohy
- Jeden zo zakladateľov bol Gessel,
ktorý o ps. vývine hovorí ako o raste, ktorý
vedie k zmenám formy a funkcie podľa
etáp v zákonitom, vopred určenom slede.
Táto zákonitá sekvencia rastu je daná
maturáciou (zrením) a vonkajšie prostredie
ju určovať nemôže. Vonkajšie prostredie
môže rast do určitej miery len modifikovať,
podporovať ho alebo byť jeho prekážkou.
- Vychovávateľnosť jednotlivca je teda
závislá na vrodených rastových schopnostiach
- Vnútorný rast za nijakých okolností
nemôže byť prekročený vplyvom akéhokoľvek
výchovného činiteľa
- Do tejto kategórie teórií môžeme zaradiť
aj psychoanalytickú teóriu S. Freuda
- Podľa neho je ps.vývin determinovaný
vrodenými pudmi a inštinktami a jeho priebeh
je určovaný ich premenami v styku so
sociálnym prostredím
– životný pud – libido – Id – Ego - Superego
- K teoretickému výkladu ontogenézy
na biologickom podklade prispieva vo
významnej miere etológia, ktorá študuje
správanie rôznych živočíšnych druhov
za prirodzených podmienok. Z výsledkov
porovnávacích štúdií sa vyvodzujú závery
o determinácii ľudského správania
②K. vychádzajúce z dominantného
vplyvu vonkajších podmienok
– najmä sociálnych – exogenetické
- Vychádza z postulátu, že jedinec
je výlučne určovaný vonkajšími činiteľmi
– výchovou, ktorá je rozhodujúcim
formatívnym činiteľom vývinu
- Vychádzajú z predpokladu, že
rozhodujúci význam vo vývine zohráva
skúsenosť, učenie prebiehajúce pod
určujúcim vplyvom prostredia,
najmä sociálneho
- Zvýrazňuje sa skoro neobmedzená
schopnosť človeka utvárať sa učením
- Jednotlivec je chápaný skôr v pasívnej
- Vo výraznej miere bol tento názor
prezentovaný zakladateľom behaviorálnej
psychológie Watsonom
- Do behaviorálneho prístupu patria aj
teórie sociálneho učenia. Deti sa neučia
len prostredníctvom operačného,
či klasického podmieňovania, ale aj
pozorovaním a napodobňovaním
správania sa iných
- V procese sociálneho učenia
– napodobňovania sa uplatňujú aj kognitívne
faktory, minulá skúsenosť, vlastná osobnosť,
vzťah a postoj dieťaťa k modelu správania,
situácie v ktorých sa vyskytujú.
Odmena / trest / opakovanie ovplyvňujú
naše učenie
- Nedostatkom takýchto pohľadov na vývin
človeka je podceňovanie biologických faktorov
ako aj psychologických hybných síl vývinu,
podceňovanie vlastnej iniciatívy človeka
③ Interakčné koncepcie
- Vychádzajú z predpokladu, že
vývin je výslednicou vzájomného
pôsobenia tak vnútorných ako aj
vonkajších podmienok
- Označujú sa aj ako syntetické
- Jednou takou teóriou je
Sternova konvergenčná
– dvofaktorová teória. Stern upozornil
na to, že vlohy nie sú nič hotové,
sú to len predpoklady, možnosti,
ktoré potrebujú na svoje rozvinutie
nevyhnutné doplnenie. Vloha je
vnútorným predpokladom, z ktorého
sa môže, ale aj nemusí vyvinúť vlastnosť
osobnosti – schopnosť. K tomu je
nevyhnutná aj vlastná aktivita jednotlivca
v danom smere
- Čiastočným nedostatkom tejto teórie
je, že nie je bližšie vysvetlená povaha
súčinnosti obidvoch faktorov vývinu,
skôr ide o určitú možnosť percentuálneho
vyjadrenia podielu každého činiteľa
- O konvergencií (zhode) biologickej
a kultúrnej línie ps. vývinu hovorí aj
Vygotskij vo svojej kultúrno-historickej
koncepcii. Dôrazne poukazuje na význam
aktivity vyvíjajúceho sa dieťaťa, ktorého
vývin nie je výslednicou mechanického
vplyvu (X) dedičných prvkov a (Y) prvkov
prostredia. Na dieťa musíme pozerať
ako na činorodý organizmus v rámci soc.
diania. Podľa neho nijaká z psychických
funkcií sa nevyvíja izolovane, ale
v závislosti na vývine všetkých ostatných.
Každá vývinová fáza nadväzuje na
predchádzajúce a určitým spôsobom
ovplyvňuje nasledujúce. Zmeny
interfunkčných vzťahov potom vymedzujú
kvalitatívne rozdielne periódy vo vývine jedinca
- Konvergenciu kultúrnej a bio. línie môžeme
voľne interpretovať aj tak, že výchovné vzory
predkladané dieťaťu musia byť v zhode sa jeho
reálnymi predpokladmi, musí im byť schopné
porozumieť a akceptovať ich. Let tak budú
stimulátorom jeho ďalšieho vývinu
⇒ teória stropu – nemôžeme prekročiť svoj
vlastný tieň, naopak to ide
- K interakčným teóriám môžeme pridružiť
- aj koncepciu Jeana Piageta – teória
- kongnitívneho štrukturalizmu. Piaget tiež
- vychádza z predpokladu, že vývin sa
- uskutočňuje v interakcii činnosti dieťaťa
- a vnímaných javov prostredia. Na základe
- toho si dieťa vytvára myšlienkové obrazy
- týchto činností a dejov, ktoré Piaget
- označuje ako schémy. Tieto predstavujú
- kognitívne štruktúry, pomocou ktorých je
- možné vzájomne organizovať skúsenosti
- v mysli. Spočiatku sú jednoduché,
- neskôr na zložitejšej úrovni.
- Mechanizmy, ktoré tento proces vyššej
- adaptácie na prostredie zabezpečujú sú:
- asimilácia – včlenenie vonkajších
podnetov do určitých daných vnútorných štruktúr
- akomodácia – prispôsobovanie daných
štruktúr vonkajšiemu prostrediu, čo prebieha
ako progresívne vyrovnávanie sa organizmu
so životným prostredím
- Piaget vyčlenil tri vzájomne závislé princípy
ako funkčné varianty operujúce vo všetkých
štádiách kognitívneho vývinu: organizácia,
adaptácia, ekvilibrácia
- Ďalej existujú tiež teórie rodinnej interakcie.
Vychádzajú z toho, že rodina je podstatne viac
ako jednoduchý súčet jednotlivcov, že rodina
je celok, ktorý je vymedzený určitým
charakteristickým vzorcom vzájomného
pôsobenia všetkých jej členov
Konvergencia biologickej a kultúrnej línie
- o tejto konvergencii hovorí aj Vygotskij
vo svojej kultúrno-historickej koncepcii vývinu
- ide o zbiehanie alebo lepšie povedané zhodu
- biologická línia reprezentuje predpoklady,
- s ktorými sme prišli na svet
- kultúrna línia reprezentuje vonkajšiu,
- socializačnú líniu, spôsob výchovy
- konvergencia je potom zhoda medzi
- spôsobom výchovy a našimi možnosťami,
- predpokladmi
- Vygotskij dôrazne poukazuje na význam
- aktivity vyvíjajúceho sa dieťaťa, ktorého
- vývin nie je výslednicou mechanického
- vplyvu (X) dedičných prvkov a (Y) prvkov
- prostredia. Na dieťa musíme pozerať ako
- na činorodý organizmus v rámci soc. diania.
- Podľa neho nijaká z psychických funkcií sa
- nevyvíja izolovane, ale v závislosti na vývine
- všetkých ostatných. Každá vývinová fáza
nadväzuje na predchádzajúce a určitým spôsobom
ovplyvňuje nasledujúce. Zmeny interfunkčných
vzťahov potom vymedzujú kvalitatívne rozdielne
periódy vo vývine jedinca
- Konvergenciu kultúrnej a bio. Línie môžeme
- voľne interpretovať aj tak, že výchovné vzory
- predkladané dieťaťu musia byť v zhode sa
- jeho reálnymi predpokladmi, musí im byť
- schopné porozumieť a akceptovať ich.
- Let tak budú stimulátorom jeho ďalšieho vývinu
Je výchova potrebná?
Áno, je. Slúži k tomu, aby vytvorila
hodnotnejší priestor, aby to, čo je
nám dané ako vlohy, sa mohlo
kvalitnejšie prejaviť. Výchova je
rovnocenným činiteľom vývinu.
Vzťah medzi vývinom a výchovou
- výchova je rovnocenným činiteľom vývinu
- v každej fáze nášho vývinu sme schopní
naučiť sa niečo iné, vychovávať treba to,
na čom sme už v tej fáze zrelý
a v tom čase, keď sme na to už pripravený
Humanistický model
- Základným východiskom HK je
zdôrazňovanie pohľadu na človeka
ako celok, odmietaná je redukcia
aspektov vývinu len na podmieňovanie
(učenie), biologický rast alebo len na
udržovanie rovnovážnosti
uspokojovaním pudov
- Vyzdvihuje sa aktivita človek
s poukázaním n jeho vordené
dispozície k osobnostnému rastu
- Humanistická psychológia kladie
dôraz na dosahovanie toho najvyššieho,
čoho je jednotlivec schopný a na
tejto ceste ho podporuje
- Humanistický smer vyzdvihuje
sebautváranie človeka, ktorý si sám
stanovuje ciele svojho konania
-Predstavitelia Rogers,Maslow,Bühlerová
Podmienky utvárania zručností
- príslušná úroveň zrelosti pre danú
motorickú činnosť + učenie sa (tréning)
Význam motorického vývinu
- význam MV je evidentný v tom,
že keď je znížený motorický MV
je znížený aj kognitívny vývin
Zmeny vývinu dieťaťa
- cefalokandálny
– postupuje od hlavy ku končatinám
(prvé, čo dokáže dieťa aktívne ovládať
je hlavička)
- proximodistálny – postupuje od
- osi tela smerom k periférii
(teda od stredu tela ku krajným častiam)
- ulmovadiálny – dlaňový
– postupuje od stredu ruky ku
končekom prstov
(jemná motorika sa vyvinie neskôr
ako schopnosť uchopenie celou dlaňou)
Hra a jej miesto v psychickom vývine
→ HRA
- je aj pre dospelých, neviaže sa na
konkrétnu skupinu, aj keď u detí je
využívaná častejšie
- spôsobuje potešenie,
vyvoláva pozitívnu náladu
- môžeme ňou zistiť niečo nové,
pomocou nej sa môžeme učiť
- pomocou nej sa dajú vytvárať nové vzťahy
- neexistuje taká činnosť človeka, ktorá
by sa dala považovať čisto len za hru
alebo len za prácu, preto nemôžeme
presne vymedziť, čo je napr. pre
niekoho hra a pre niekoho iného práca
→ Všeobecné znaky hrania
-hra je činnosť, ktorá je sprevádzaná
kladnými emóciami
- hra napomáha učeniu
- hra nemá charakter výsledného konania,
nemusí prinášať nijaký dôležitý, spoločensky
užitočný produkt
-výsledok hry môže byť akýkoľvek
→ Znaky hrania u detí
- spontánnosť
(dieťa sa hrá kedy chce a kde chce)
- symboličnosť
(dieťa dá akémukoľvek predmetu
akýkoľvek význam)
-samoúčelnosť
(cieľ hry je skrytý v hre samotnej
– dieťaťu to proste spôsobuje radosť)
→ Teórie hier
Grossova teória
-predpokladá, že sa ako deti hráme
preto, že tým nadobúdame nové
zručnosti, schopnosti, vedomosti,
ktoré budú pre nás v budúcnosti,
nevyhnutne potrebné
- formou hry sa učíme ľahšie,
je to menej namáhavé,
ako keď sme nútení sa učiť
Rekapitulačná teória
-predpokladá, že v hrovej činnosti
sa rekapituluje činnosť, ktorá bola
vo fylogenéze potrebná na
zachovanie života (napr. hra na lovca)
Spencerova teória
-predpokladá, že sa hráme preto,
že v hre sa najlepšie odráža skutočnosť
Freudova teória
-predpokladá, že podstata hry je v tom,
že si v nej dávame ciele sexuálne,
ktoré inak nemôžu byť realizované,
ktoré v skutočnosti nemôžu byť využité
-predpokladá, že hra chráni pred
komplexom menejcennosti, pretože
v hre vieme splniť aj tie ciele, ktoré
v reálnom živote splniť nevieme
Psychologická teória
-predpokladá spojenie vývinu a reči
-reč na určitej úrovni
-reč na vyššej úrovni pomôže
dieťaťu zobrazovať a pomenovať
skutočnosť (aj inak, ako je)
→ Druhy hier
Delenie podľa Bílerovej:
- funkcionálne hry
– dominantné v prvých dvoch
rokoch života dieťaťa, dieťa sa
hrá s časťami svojho tela
- fikcionálne hry
– tu je skutočnosť
prezentovaná v inej
podobe, po tomto období
nastupujú vymyslené hry
- konštruktívne hry
– dominantné od tretieho
roku dieťaťa, niečo tvorí
z ničoho iného (LEGO)
Delenie podľa Václava Příhodu:
- napodobňovacie hry
- účelové hry
- konštruktívne hry
→ Vývin hier z hľadiska spolupráce detí
- individuálna hra
(dieťa sa hrá samé, samo pre seba)
- paralelná hra
(deti sa dokážu hrať vedľa sebe bez toho,
aby si napr. brali hračky alebo sa inak
obmedzovali)
- asociačná hra (jedno dieťa začne
napodobovať činnosť druhého dieťaťa)
- kooperatívna hra
(jasné prvky spolupráce detí pri hre)
→ Aspekty hrania v čase
- čím sme starší, tým sa znižuje čas,
ktorý trávime pri hre
- čím sme starší, tým sa zmenšuje
podiel hrania v živote
- čím sme starší, tým sa zväčšuje čas,
ktorý sme schopní venovať jednej hre
Periodizácia vývinu v koncepcií Piageta
Koncepcia vývinu Piageta
– teória kognitívneho štrukturalizmu.
- vychádza z predpokladu, že vývinu sa
uskutočňuje v interakcií činnosti dieťaťa
a vnímaných javov prostredia.
- na základe vlastnej činnosti a vnímaných
dejov si dieťa vytvára myšlienkové obrazy
týchto činností a dejov, ktoré Piaget
označuje ako schémy
- schémy predstavujú kognitívne štruktúry,
pomocou ktorých je možné vzájomne
organizovať skúsenosti v mysli. Spočiatku
sú jednoduché a nediferencované, úzko
viazané na uskutočňovanú činnosť a na
konkrétne javy. Postupne sa diferencujú
a umožňujú vytvárať chápanie javov na
zložitejšej úrovni, ich vzájomnú spojitosť.
Mechanizmy, ktoré tento proces vyššej
adaptácie jednotlivca na prost. zabez. sú:
ASIMILÁCIA – včlenenie vonkajších
podnetov do určitých daných vnútorných
štruktúr – zaraďovanie nových informácií
do existujúcich schém
AKOMODÁCIA – prispôsobovanie daných
štruktúr vonkajšiemu prostrediu, čo v rámci
činnosti prebieha ako progresívne
vyrovnávanie sa organizmu so životným
prostredím – modifikácie schém tak, aby
bolo možné zasadiť do nich nové javy,
ktoré do jednoduchších schém nezapadali
Gaľperinova teória
vypracoval princíp etapovitosti a interiorizácie
myšlienkových procesov, princíp postupnej
premeny vonkajších činností na abstraktné
myšlienkové operácie.
Etapy podľa Gaľperina:
E.motivácie – motivácia je nevyhnutná
pre akúkoľvek ľudskú činnosť, predstavuje
pohnútku k učeniu
E.formovania orientačného základu činnosti
osvojovanie si oporných bodov,uľahčujú činnosť
E.materiálnej alebo materializovanej činnosti
materiálna činnosť ako bezprostredná manipulácia
s konkrétnymi predmetmi, je sprevádzaná
vonkajšou, hlasitou rečou- materializovaná činnosť
ako manipulácia s obrazmi týchto predmetov
E.prechodu od materiálnej (materializovanej)
k činnosti v podobe vonkajšej, hlasitej reči
činnosť sa uskutočňuje bez konkrétnych predmetov
a ich obrazov len slovne hovorenou alebo písanou
rečou- vonkajšia reč sa skracuje a zovšeobecňuje
E.odstraňovania zvukovej stránky vonkajšej
reči pre seba – reč mínus zvuk- stále sa operuje
so slovami, ale artikulácia je skrytá
E.zvnútornenie – činnosť nadobúda charakter
vnútorne reči-vnútorná reč sa skracuje, vyznačuje
sa fragmentárnosťou a automatizuje sa-činnosť sa
uskutočňuje v duchu, ide o rozumovú činnosť
POROVNANIE GAĽPERINA A PIAGETA
SPOLOČNÉ → vonkajšie sa mení na vnútorné
Štádiá vývinu vnímania
štádium predmetov
– napr. jednoduché vymenovanie
jednotlivých predmetov na obrázku
štádium činností – popis
čiastkových vzťahov v izolovaných
zložkách celkového deja
(uvedenie jednotlivých relácií)
štádium vzťahov – pochopenie
celého výjavu, jeho pointy
a logický zmysel udalostí
Prvé dve fázy sú uplatňované
najmä u predškolákov, tretie
štádium je uplatňované najmä
v mladšom školskom veku
Myslenie v mladšom školskom veku
logika
decentrácia
konzervácia
zvratnosť
operačná povaha myslenia
Dochádza k radikálnej zmene v kognitívnom
vývine – dieťa objaví logiku.
Dieťa j schopné uskutočňovať logické operácie
bez predchádzajúcej závislosti na videnom,
logické úsudky sa však stále týkajú konkrétnych
javov a obsahov, ktoré si možno názorne predstaviť.
Tento nový spôsob riešenia problému, či poznávania
je daný základnými zmenami, ktoré spočívajú v:
1.schopnosti decentrácie pri myslení
- odpútať sa od viazanosti na jednu veličinu
- aktuálny stav poznávacej skutočnosti
- úsudok vychádza zo sledovania a rešpektovania
viacerých kritérií (výška, farba, počet)
- ide najmä o tieto operácie:
A) klasifikácia a triedenie – rozčlenenie príslušnosti
jednotlivých objektov do kat. podľa viacerých hľadísk
B) inklúzia – priradenie jednotlivých prvkov do tried
a na vyššej úrovni do 2 tried do nadradenejšej kate.
C) radenie prvkov podľa pravidla, v ktorom je
obsiahnutých viac kritérií
2.schopnosti konzervácie
- vedomosť toho, že istá skutočnosť môže mať
rôzne podoby
- premenlivosť dieťa začína chápať ako určitú
vlastnosť reality, čo tiež znamená, že lepšie chápe
aj jej stabilitu a kontinuitu
- stabilitu určitej vlastnosti objektu dieťa vysvetľuje
reverzibilitou, identitou a kompenzáciou
3.chápaní zvratnosti operácií
- zmena nie je chápaná ako definitívna, opačná
zmena by znamenala návrat do pôvodného stavu
- inverzia - dva rôzne pohľady na tú istú vec
Nástup logických operácií vytvára priestor pre
efektívny rozvoj chápania miery objemu, hmotnosti,
času, pojmu čísla a osvojovanie si účinných
stratégií riešenia problému. Stále pretrváva p
referovanie rozvoja konvergentného myslenia
– hľadanie jedného správneho spôsobu riešenia
problému, jednej odpovede – na úkor divergentného
myslenia – hľadanie viacerých spôsobov riešenia.
ANTRÁCIA VNÍMANIA
vedieť vnímať aj časti, detaily obrazu
mladší školský vek
Čím sa vyznačuje myslenie predškoláka
1.kognitívny egocentrizmus
- dieťa ešte nedokonalo chápe, že druhí
môžu mať vlastné hľadisko, odlišné od jeho
- predpokladá, že iný vie všetko, čo vie ono
2.magičnosť
dovoľuje meniť fakty podľa vlastného priania,
ktoré vychádza z presvedčenia, že vlastnou
predstavou, slovom je možné zmeniť skutočnosť
3.artificializmus – všetko sa „robí“
4.antropomorfizmus – prisudzovanie ľudských
vlastností neživým veciam, zvieratám
Kognitívny vývin vstupuje do fázy názorného
(intuitívneho) myslenia, posudzovanie pojmu
je ešte viazané na názor, na videné, myslenie
dieťaťa je skôr prelogické, nerešpektuje všetky
podstatné znaky reality, je do značnej miery
subjektívne skreslené
Myslenie dospievajúceho
Kognitívny vývin prechádza do
posledného štádiu formálnych operácií.
Hlavné znaky:
- dospievajúci je schopný abstraktného
myslenia, operuje s pojmami , ktoré sú
vzdialené od videného, sú všeobecné
a abstraktné, operácie prechádzajú do
roviny operácií so vzťahmi bez väzby na
názorné, logicky myslí nielen o veciach,
ale aj myšlienkach
- dospievajúci, ktorý je schopný myslieť
abstraktne, je schopný oddeľovať
skutočné od možného, zameriava sa
na rôzne možnosti existencie skutočnosti,
jeho myslenie je hypotetické
- dospievajúci hľadá viac možností
riešenia problému, je schopný tvoriť
hypotézy a systematicky ich overovať
- dospievajúci je schopný kombinovať
a integrovať rôzne myšlienky,
rozširuje sa obsah myslenia
- dospievajúci si osvojuje schopnosť
reflektívneho myslenia, je schopný
myslieť o myslení (metakognícia)
a hodnotiť svoj vlastný poznávací
proces a zefektívňovať ho
Teória reči
Vývin reči môžeme rozdeliť do 2 fáz:
- predrečová alebo prípravná fáza (1-2 rok)
- viaže sa na dojčenské obdobie
- dojča požíva tieto spôsoby komunikácie:
krik, džavot a gestikuláciu
- ku koncu dojčenského obdobia porozumenie
slovám predchádza ich vysloveniu
- obdobie vlastného vývinu reči
- slovná zásoba – tvorenie slovníka
→ aké slovné druhy, aké slová, koľko slov
- spájanie slov do viet – tvorenie viet
- naučenie výslovnosti
- poradie slovných druhov: 1. podstatné mená
/ 2. slovesá / 3. prídavné mená /nakoniec číslovky
- špeciálny slovník – slovník času, slovník peňazí
AKÝ MÁ DIEŤA MOTÍV UČIŤ SA HOVORIŤ
- dieťa zistí, že hovorením kvalitnejšie
vyjadruje svoje myšlienky
- môže komunikovať
- môže rozkázať (chuť rozkazovať)
Vývin reči podľa Luriju:
1. dieťa nie je schopné regulovať svoje správanie
prostredníctvom reči (1,5 – 3 rok)
2. dieťa reguluje svoje správanie prostredníctvom
verbálnej inštrukcie, ak je fonetická a sémantická
stránka v zhode(3-4r)
3. dieťa reguluje správanie aj pri odlišnom znení
a obsahu verbálnej inštrukcie (4 – 5 rok)
4. dieťa je schopné regulovať správanie
aj prostredníctvom vnútornej reči ( od 6 roku)
Vývinové aspekty procesu socializácie
Rozširovanie, diferenciácia schopností
vstupovať do soc. kontaktu s inými ľuďmi
Keď sme boli malí, boli sme schopní vstúpiť
do kontaktu len s jednou osobou
– mama → otec → vrstovníci
Socializačný proces obsahuje tri VA:
- vývin sociálnej reaktivity
- diferenciácia sociálnych a emočných
vzťahov k ľuďom bližšieho, ale aj
vzdialenejšieho sociálneho okolia
- vývin sociálnych kontrol a hodnôt
- vytváranie a osvojovanie si noriem
správania na základe príkazov, zákazov
dospelých, ktoré individuálne správanie
usmerňujú do hraníc stanovených spoločnosťou
- vývin sociálnych rolí
- nadobudnutie takých vzorcov správania
a postojov, ktoré sú od jednotlivca očakávané
ostatnými členmi spoločnosti vzhľadom na vek,
pohlavie, spoločenské postavenie
Prehľad sociálneho vývinu cez vývin. fázy
- obdobie novorodenca
– predovšetkým sociálna interakcia
s matkou, treba dostatok kvalitných podnetov
- obdobie dojčaťa – proces socializácie j
e v závislosti na interakcii dieťaťa a matky
alebo osoby starajúcej sa o dieťa, od 6.mes
dieťa začína odlišovať matku od iných osôb
- obdobie batoľaťa – dieťa ešte značne
závislé od matky alebo inej dospelej osoby
– reakcia dieťaťa na odlúčenie od matky ma
tieto fázy: fáza protestu, zúfalstva, odpútania
od matky – batoľa intenzívne vstupuje do
interakčných vzťahov aj k ostatným členom
rodiny, najmä otcovi a súrodencom – dieťa
prejavuje záujem aj o iné deti, vzťahy k
rovesníkom sú však málo diferencované
- predškolské obdobie - rodina zostáva
najvýznamnejším činiteľom socializácie dieťaťa,
formujúca sa detská identita má zdroj hlavne
v postojoch a správaní sa rodičov, tiež je
dotváraná osobným teritóriom a vecami, ktoré
patria len jemu – dôležitú úlohu v soc. vývine
má nadobúdanie rôznych rolí, ktoré sa stávajú
sú časťou identity dieťaťa, k špecifikácii rolí
dochádza najmä vo vrstovníckej skupine.
Najvýznamnejší pokrok v osvojovaní rolí je
diferenciácia mužskej a ženskej role, už
štvorročné deti vedia, že pohlavie je trvalý znak
– sebahodnotenie dieťaťa je určované hlavne
hodnotením inými osobami, je nestabilné
a neobjektívne – dieťa čoraz viac vyhľadáva
vrstovníkov, s ktorými sa môže porovnávať,
spolupracovať a správať sa na rovnakej úrovni,
výber je ešte ovplyvňovaný napr. vlastníctvom
zaujímavého predmetu, zovňajškom, pohlavím
- mladší školský vek – k rodine ako dominantnej
sociálne skupine, ktorá sa podieľa na socializácii
dieťaťa pristupuje škola, ktorá má svoje typické
socializačné požiadavky – rozvoj špecifických čŕt
osobnosti, identity dieťaťa závisí však v konečnom
dôsledku skôr od rodiny a vrstovníckych skupín
– vrstovnícka skupina má významné postavenie,
dieťa sa učí spôsobom sociálnej interakcie,
spolupráci, komunikácii – dieťa najmä po 8 rokoch
cíti silnú potrebu patriť do skupiny vrstovníkov
– vznik detskej banky
- obdobie dospievania – odpútavanie sa z detskej
citovej závislosti na rodine a nadobúdanie nových
vrstovníckych vzťahov – osamostatňovanie
– vo vzťahu k dospelým prevláda kritický postoj
– nárast dôležitosti vplyvu vrstovníckych skupín
– vrstovníci sa stávajú modelom aj vo vzťahu k vlastnej
pozícií v rodine – rola v skupine má veľký význam v
procese nadobúdania vlastnej identity
Malá sociálna skupina
- trieda, rodina
- malú sociálnu skupinu tvorí toľko členov,
aby vedeli komunikovať tvárou v tvár
Sociálna štruktúra skupiny
- nadobúda typické členenie
skupina má vodcu, jadro skupiny, radových
členov, členovia na okraji skupiny sú ostatní
Vek detskej bandy
deti majú silné cítenie patriť do skupiny,
byť členom vrstovníkov
- mladší školský vek 8-9 rokov
členovia skupín na vyjadrenie silnej
spolupatričnosti používajú rôzne prostriedky:
názov skupiny, rituálj prijímania členov,
symboly skupiny, miesto stretávania
Etapy vytvárania vrstovníckych skupín
v období dospievania
- skupinová izosexuálna fáza
- soc. skupiny, ktoré sa vytvárali na báze
pohlavia, to druhé pohlavie bolo ignorované
- vrstovnícke skupiny na začiatku obdobia
dospievania sú tvorené členmi rovnakého
pohlavia, druhé pohlavie je striktne odmietané
- individuálna izosexuálna fáza
- v druhej etape vzniká u dospievajúceho
potreba nájsť si intímneho priateľa, ktorému
sa môže zdôveriť so svojím cítením, želaniami
s ktorým si môže vymieňať skúsenosti
- je to priateľ rovnakého pohlavia
- vznikajú priateľstvá na celý život
- prechodná etapa
- začína sa búrať bariéra pohlavia
- záujem o druhé pohlavie, aj keď často
na diaľku a neohrabane
- jednotlivci, ktorí prví prekonajú skupinové
tabu orientácie na druhé pohlavie - posmešky
- heterosexuálna fáza polygamná
- na rozhraní puberty a adolescencie sa
objavujú skutočné heterosexuálne vzťahy
- na začiatku nestále, niekedy prežívané
veľmi silne ako prvé platonické lásky
- zamilovanosť
- vzťahy k jednotlivcom druhého pohlavia
sa ustaľujú
- môžu vyústiť do hlbšieho porozumenia
založeného na rešpektovaní osobnostných vlastností
Hlavný zdroj budovania identity
- u batoľaťa – matka, otec, potom ďalší dospelí
- až predškolský vek – ostatné deti
- školský vek – spolužiaci
- u dieťaťa s identita formovala skôr pod vplyvom
pôsobenia iných, od ktorých bolo dieťa závislé
- v období dospievania je výrazný aj vplyv
nadobudnutej schopnosti abstraktného myslenia
- dospievajúci rozmýšľa nielen o svojej minulosti,
ale najmä o svojej budúcnosti
- dospievajúci si vytvára predstavy o svojom
životnom štýle, povolaní, ktoré sa časom menia
na pomerne stabilný pohľad na seba samého
Identita
- fáza dospievania – hlavná úloha je hľadanie
vlastnej identity v rovine sociálnej a súkromnej
- úlohou dospievajúceho je nájsť svoju vlastnú
identitu, nájsť odpovede na otázky kto som,
kam smerujem, čo zo mňa raz bude, aký je zmysel
môjho života (osobná identita), kam patrím,
kto sú moji priatelia (sociálna identita),
čo patrí ku mne a čo patrí len mne
- v období dospievania je ešte častá odpoveď:
neviem, kto som, som zmätený
- v detstve sa identita stavia na: šaty, hračky,
farby, súkromný majetok, neskôr osobný priestor
- vyriešením tejto vývinovej úlohy vzniká identita
relatívne stabilná, integrujúca sa do konzistentného
a jedinečného celku
- vývinová kríza vyriešená – dosiahnutie vlastnej identity
Vývinové moratórium (Erickson)
– zákaz, niečo sa nesmie robiť
– ide o zastavenie budovania vlastnej identity
– nazbieranie síl na ďalšiu vývinovú úlohu
– ak trvá krátku dobu, je to v poriadku
– ak trvá dlhšiu dobu, môže byť prekážkou vývinu
– môže mať rôznu podobu – prehnaná usilovnosť,
vášnivé zaujatie športom – všetky ostatné úlohy ustupujú
– ak sa nám nedarí s jednou úlohou, nahradíme ju inou
Súperenie, rivalita, žiarlivosť
- sú to formy sociálneho správania sa
- objavujú sa koncom 3. roku života
- súperenie v rannom veku na báze majetku
„čo mám“, „čo vlastním“
- v neskoršom veku na báze schopností
„čo dokážem, čoho som schopný“
- medzi spolužiakmi sa vytvára forma soc.
správania sa = súperenie, rivalita
- vyskytuje sa žiarlivosť a prvky spolupráce
najmä pri hre
Agresia
- dieťa to nemyslí zle, nechce ublížiť
- ovláda len túto primitívnu formu správania sa
- využívanie na získanie pozornosti alebo veci
- agresia voči iným deťom alebo ich výtvorom
- táto forma sociálneho správania sa objavuje
koncom 3.roku života
Negativizmus
- typická forma sociálneho správania sa
- objavuje sa v 3. roku života
- pramení z egocentrického zamerania rodiacej
sa autonómie a vlastnej vôle v strete s hanblivosťou
a s autoritou dospelého
- môže mať telesnú a verbálnu podobu
- ide o prirodzený vývinový jav, nesmie však
nadobudnúť extrémne formy alebo pretrvávať dlho
Pretrhnutie dieťaťa od matky
- tzv. psychologické narodenie dieťaťa
- vytvára sa cez vzťah k matke, pochopenie jej
trvalosti, samostatnej existencie a tým aj seba samého
- rozdelenie „my“ na jednoduché, ale jasné
„ja“ a „ty“ na konci vývinovej fázy obdobia dojčaťa
- toto ešte nie je úplné chápanie vlastného ja
– to nastáva až v 3.roku života
Detská kresba
- dvojročné dieťa dokáže napodobňovať
dospelého v kreslení priamky, kruhu,
spontánne uskutočňuje prvé pokusy o kresbu
v podobe čmárania
- v predškolskom období od 3-6 rokov neurčité
- čmáranice (ktoré dieťa neskôr pomenuje), ustúpia
- kresba nadobúda konkrétne kontúry po formálnej
aj obsahovej stránke
- na začiatku 4.roku dieťa kreslí ľudskú postavu
v podobe hlavonožca s naznačením jednotlivých
častí (ústa, oči)
- postupne pribúda naznačenia rúk, trupu v podobe
jednoduchých čiar
- ku koncu 4.roku má kresba už základnú podobu
zvoleného objektu so schematickým znázornením
hlavných znakov
- päťročné dieťa sa snaží nakresliť aj príbeh, dej
- deti nekreslia to, čo vidia, ale to, čo poznajú,
k čomu majú emocionálny vzťah
- v mladšom školskom veku medzi 6-11 rokom
života sa zlepšenie kvality vnímania, jemnej motoriky
a spôsobu spracovania získaných informácií prejavuje
aj v kresbe dieťaťa
- v kresbe ľudskej postavy pribúdajú jej jednotlivé časti,
ich vzájomné prepojenie, zlepšuje sa proporcionalita
a detailnosť postavy, objavuje sa odev a jeho časti
- neskôr sa objavuje aj kresba z profilu, je keď spočiatku
zmiešaná s kresbou „en face“
- v druhej polovici tohto obdobia je znázorňovaný pohyb
a snaha vyjadriť aj perspektívu a plastičnosť tieňovaním
Freudova periodizácia vývinu osobnosti
- Orálne štádium – 1.rok – zóna slasti
sú ústa, ich stimulácia pri saní, neskôr hryzení
– dieťa je egocentrické
- Análne štádium – 2-3 rok – zóna max
slasti sa presúva na konečník – dieťa sa učí
chodiť na toaletu
- Falické štádium – 4-6 rok – kritické obdobie
– intenzívny záujem o svoje a cudzie pohlavné
orgány – Oidipov komplex u chlapcov
– Elektin komplex u dievčat
- Latentné štádium – 6 rok až do začiatku
dospievania – emocionálne a sexuálne túžby
ustupujú do pozadia, stávajú sa latentné
– dieťa nie je rozptyľované túžbami a citmi
– priestor na zvládnutie množstva úloh
- Genitálne štádium – od začiatku dospievania
– reaktivácia sexuálnych pudov – dominantná
oblasť slasti sú genitálie– sexuálne priania
zamerané na opačné pohlavie – hetero.vzťahy
Eriksonove štádiá vývinu osobnosti
Erikson vychádza z predpokladu, že jedine
na každom vývinovom stupni musí vyriešiť
psychosociálny konflikt, až potom môže
postúpiť ďalej.
- V prvom štádiu (do 1,5 roka) dominujú
zážitky základná istota (dôvera) vs. nedôvera.
Vypracovanie dôvery je základom celoživotných
citových vzťahov k ľuďom, je podstatne
determinované kvalitou vzťahu matky a dieťaťa
- Druhé štádium (1,5-3 roky) charakterizuje
polarita dominujúcich zážitkov autonómia
vs. pochybnosť. Dieťa musí zvládnuť rozpor
rodiacej sa autonómie a pochybnosti, ktorý
vyplýva so závislosti na ľuďoch a ich požiadavkám
- Tretie štádium (predškolský vek) je
charakteristické polaritou zážitkov iniciatíva
vs. pocit viny. Dieťa sa učí prenikať do priestoru
činov, objavuje nový spôsob samoregulácie
– schopnosť cítiť vinu
- Štvrté štádium (6-12 rokov) charakterizované
na jednej strane vlastnou usilovnosťou
(vzťah k pracovnej činnosti), na druhej strane
je cit menejcennosti (reakcia na neúspech)
- Piate štádium (12-20 rokov) je štádiom
hľadenia vlastnej identity v polarite s nejasnosťou
v dvoch podobách – sociálna a osobná identita.
Teraz sa dospievajúci výrazne odpútava od rodiny,
nebezpečím je strata miesta v skupine rovesníkov
a návrat do závislosti na rodine
– tu je charakteristické vývinové moratórium
- V šiestom období (mladá dospelosť) je
dominujúcou úlohou tvorba dôverných vzťahov
k druhej dospelej osobe. Na druhej strane
družnosti je izolácia, sklon vyhýbať sa všetkým
dôverným väzbám
- Siedme štádium (stredná dospelosť) je
charakterizované vytváraním a uplatňovaním citu
generativity (plodnosť, produktívnosť), oproti ktorej
stojí pocit stagnácie a osobného ochudobnenia
- V poslednom ôsmom štádiu je úlohou
dosiahnuť takú osobnú integritu, v ktorej sa odráža
prijatie vlastnej životnej cesty, a tá musela byť aká bola.
Nedostatky prijatia predchádzajúceho života sú
vyjadrené znechutením a zúfalstvom, ktoré vyjadruje
poznanie, že čas je už krátky na pokus začať nový život
Morálny vývin
determinujú ho dve základné skupiny podm.
- Vnútorné činitele súvisiace
s hereditárnymi dispozíciami.
Vnútorné štruktúry, ktoré vznikli vplyvom
pôsobenia špecifických vonkajších podmienok
a stali sa relatívne trvalými črtami osobnosti
- Sociálne činitele – najmä vplyvy výchovné.
Delenie výchovného vplyvu:
- citové, nežné postoje rodičov+atmosféra
- spôsob vymáhania požiadaviek
- metóda indukcie
- metóda modelovania
- zverovanie úloh dieťaťu
Štádiá morálneho vývinu podľa Piageta
1. Štádium heteronómnej morálky (do 7r.)
- morálne pravidlá sú nealternatívne, podmienené
autoritou
- morálne konanie je vo vzťahu k existencii
vonkajšej morálnej normy, dieťa o nej nepochybuje
- morálne hodnotenie dieťaťa je úplne závislé
od autority dospelých
- heteronómia má predoperačnú povahu
2. Hetero-autonómne štádium (7-11r.)
- založené na postupujúcej kognitívnej decentrácii
- prechod medzi heteronómiou a autonómiou
- spočiatku je to značne rigidná morálka
– stanovené pravidlá platia bez ohľadu na okolnosti
3. Štádium autonómnej morálky (od 12r.)
- pravidlá správania považované za vec dohody,
sú meniteľné
- dospievajúci preniká hlbšie do podstaty
morálneho konania, prihliada k motívom
správania, na situáciu, na podmienky
Štádiá morálneho vývinu Kohlberga
- Predkonvenčné štádium – konkrétne
následky, odmena / trest sú východiskom
hodnotenia morálneho konania
TYP 1 – Heteronómia
TYP 2 – Naivný inštrumentálny hedonizmus
- Štádium konvenčnej morálky
– dôležité ja najmä splnenie sociálneho
očakávania
TYP 3 – Morálka dobrého dieťaťa
TYP 4 – Morálka autority a svedomia
- Postkonvenčné štádium – posudzovanie
správnosti založené na princípoch vedome
prijatých jednotlivcom za svoje a zároveň
predpoklad, že sa na nich môžu všetci dohodnúť
TYP 5 – Morálka ako forma spoločenskej zmluvy
a individuálnych práv
TYP 6 – Morálka vyplývajúca z univerzálnych
etických princípov
14
Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania
