Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Teoretické základy pedagogiky

Základy pedagogiky - Pedagogiky ako veda (pedagogika_ako_veda.doc)

Pedagogika ako veda

-praktická veda o výchove človeka, kt. skúma jej podstatu, zákonitosti, ciele, metódy -stanovuje P. zásady pre organizáciu a riadenie výchovnej činnosti  okruh  P. problémov

-skúma výchovný proces ako zámernú formatívnu činnosť - -rieši výchovné otázky a všetky otázky týkajúce sa praktickej a teoretickej prípravy na život

-vedecké poznanie v P. je procesom objavovania poznatkov o P.činnosti - komplexná výchova a vzdelávanie ako plynulý proces -praktická (edukačné činnosti a metodiky) a teoretická (vedy, výskumy)

-moderná P – veda o edukačnej realite (edukácia, edukant, edu.procesy, prostredie, konštrukty)

ÚČELOVOSŤ :

-normatívna teória, ktorá vychádza z praxe, študuje a stanovuje normy všestrannej výchovy + exploratívna teória (založená na výskume a výsledkoch) + explanačná teória (výklad o štruktúre a fungovaní edukačnej reality)

Vývojové etapy:

1.empirická (individuálne skúsenosti v praxe)

2.deskriptívna (zásady, popis javov)

3.kauzálna (vedecká systematizácia kategórií, prienik do P.reality)

Chápanie:

Nemecko-filozofia a hermeneutika

Francúzsko-multidisc.odbor

USA,Kanada,VB-veda o edukácii

Základné znaky:

- P. ako vedný odbor má vymedzený predmet skúmania, obsahovú štruktúru, teóriu, pojmový aparát-terminológiu, metódy skúmania

Funkcie:

1. poznávacia
2. praktická
3. prognostická

HISTÓRIA:

-vznikla z praktických potrieb, ktoré nastolil spoločenský vývoj, ako veda o výchove detí – iniciácie+skúška dospelosti – neskôr vzdelávanie len bohatí – v posledných 2.stor. výchova prístupná všetkým

-ako pojem zo starovekého Grécka – peidagogos (vzdelaný otrok) sa staral o výchovu detí – v lat. paedagogus =otrok vychovávateľ – zásady výchovy formovali gr. Sokrates, Patón, Aristoteles, Démokritos

-najväčší rozmach=humanizmus a renesancia – Bacon, Descartes

-základ modernej P. – Locke, Rousseau, Pestalozzi

-zakladateľ vedy o výchove – Komenský – 1.ucelenejší systém poznatkov  základ P. (na základe pansofie=všemúdrosť / diela: O vzdelávaní ducha + Informatorium školy materskej + Veľká didaktika + Orbis senzualium pictus)

-základ modernej P.teórie – J.F.Herbart (Všeob.P.+Všeob.praktická filozofia)

PREDMET:

-má funkciu zisťujúcu=deskriptívnu (skutočné okolnosti vo výchove, popis javov edukácie) + ako teória výchovy

-dlho bola súčasťou filozofie (filozofia výchovy) + má predmet skúmania

-predmet P. vedy je výskum výchovy a vzdelávania ako procesu utvárania jedinca a zákonitosti výchovy ako spoločenský jav

-poznanie vnútorných a vonkajších podmienok výchovy

-objektom P. je celá oblasť výchovy, vzdelávania a vyučovania

-môžeme rozlíšiť javy, ktoré patria prirodzene do vedy + javy ktoré bezprostredne podmieňujú VV proces

-aby bolo uplatňované vývojové hľadisko – zákonitosti vývoja človeka – vzdelávanie je celoživotný proces

-aj otázky bytia

TEÓRIA vs. PRAX:

-postupné inštitucionalizovanie a profesionalizácia pôsobenia na vedomie dorastajúceho pokolenia

-navzájom sa ovplyvňujú, prelínajú – teória ako základ činnosti učiteľa + prax na lepšie spoznanie P. javov a riešenie konkrétnych P.situácií

-P.T. ako zovšeobecnený odraz výchovných javov a zákonitostí a ako nástroj na organizovanie a zabezpečovanie VaV

-P.T. – systematický súbor ideí - abstraktný jav – didaktická teória – hlbší prienik do podstaty VaV – mechanizmy fungovania

-P.P. – cieľavedomé pôsobenie človeka, kt. má vyvolať určitú zmenu

-zákl. znakom praktickej činnosti je väzba na konkrétnu P.situáciu – sprostredkujúca, inštrumentálna rola P.

Úlohy:

1.modernizovať ciele a obsah VaV

2.operacionalizovať funkcie a ciele VaV

3.vytvárat socio-ekonomické podm. pre realizáciu cieľov VaV

Systém pedagogických vied

-P.ako vnútorne členená veda obsahuje disciplíny, ktoré tvoria ucelený systém

-5 systémových hľadísk:

1. vývojové
2. systemtické
3. porovnávacie
4. všeobecno-pedagogické
5. diferenciálne

-systém P.disciplín:

1.všeobecná P (všeob. základy P.)

2.teória výchovy

3.didaktika (teória vzdelávania)

4.metodiky,didaktiky (teória vyučovania)

5.náuka o školských normách a predpisoch (organizácia a riadenie školy)

6.dejiny P. (historická P.)

7.špeciálna P. (špecifické zameranie – etopédia, psychopédia, logopédia, surdopédia, tyflopédia, somatopédia)

- Klasifikácia P.vied:

a) základné

b) hraničné

c) aplikované - školské+mimoškolské

Kritériá členenia

-horizontálne – prihliada k špecifickému obsahu P. disciplíny, odrážajú sa kvalitatívne rozdiely v edukácii

-vertikálne – rešpektuje mentálny vek objektu výchovy (dieťa, žiak, študent, dospelí) – predškolská P. + školská P. + andragogika, geronopedagogika

Hľadiská:

1.ontogenetické-vekové zvláštnosti

2.praktické-oblasť spoločenskej činnosti

3.historické-etapy spoločenského vývoja

4.školské-charakter výchovného zariadenia

Vzťah Pedagogiky k iným vedám:

-P. spolu so PS a Soc. Vysvetľujú javy, ktoré sú podmienkami prežitia a vývoja spoločnosti, ktorá by bez edukačných procesov sa nemohla rozvíjať a existovať

-psychologické (PS, všeobecná PS, vývinová PS, pedagogická PS, sociálna PS

-sociologické (Soc, Soc výchovy, Soc detstva)

-filozofické (Fil, Fil.výchovy, Fil.antropológia, etika, logika, estetika, história, fil.spoločnosti)

-prírodné, spoločenské a technické (biologické)

Využitie a význam pedagogiky v rôznych oblastiach:

-Oblasť školstva (kde je výchovný proces zákonitý) + Oblasť mimoškolského vzdelávania  + Oblasť ekonomického rozhodovania + Oblasť soc. politiky  + Oblasť pomáhajúcich profesií  + Oblasť samotnej vedy

-vytvárajú sa 3 druhy vzťahov:

1.medzi soc. formovaním osobnosti a výchovnou praxou

2.medzi výchovou a činnosťou

3.medzi cieľmi, prostriedkami a výsledkami výchovy

- Pramene: ústnej, písomnej a hmotnej proveniencie + historické pramene

Faktory rozvoja ľudského jedinca

Výchova

- zámerné intencionálne pôsobenie na osobnosť s cieľom formovať ho určitým spôsobom – mnohostranný komplex špecifickej ľudskej činnosti, ktorá má dosah na duševný vývin jednotlivca a jeho správanie – rozvíjanie možnosti človeka + odborné cieľavedomé rozvíjanie ps. procesov funkcií a vlastností osobnosti + najpodstatnejšia podm.vývinu – zámerné celoživotné pôsobenie podnetmi z prostredia k dosiahnutiu určitých, relatívne trvalých žiaducich zmien v správaní jedinca – špeciálne organizovaný a usmerňovaný proces, kt. sa realizuje v intenciách spoločenských záujmov – proces zameraný na dosiahnutie cieľov, v kt. sú obsiahnuté určité normatívne požiadavky – podstata je historická (ciele výchovy sa menia dobou) – prezentuje dynamický systém (osobnosť a relácie sa menia) – perspektívnosť – socializácia – začleňovanie jedinca do kolektívu – poslaním je rozvíjať schopnosti a kladné vlastnosti najmä spoločensko-prospešné vlastnosti a tlmiť nežiaduce – najvyšším stupňom je sebavýchova

Proces výchovy:

- je komplex vnútorných a vonkajších činiteľov

- 2druhy výchovného pôsobenia:

a) intencionálne-zámerné

b) 2.funkcionálne-nezámerné – dvojstranný: 1.objekt výchovy (Ž) + 2.subjekt výchovy (U)

Podmienky výchovy:

- výchova prebieha vždy v konkrétnych podm.

a) vonkajšie (vplyv zámerného prostredia, prostredníctvom výchovy – tvorené prírodným a soc. prostredím – okolitá príroda, kultúra spoločnosti, medziľudské vzťahy)

b) vnútorné (vyplývajú zo špecifík ľudského organizmu – dedičnosť, zdravotný stav, biorytmus) – sú tvorené kultúrou

+priaznivé vplyvy (dobrá nálada, spokojnosť)

+ nepriaznivé vplyvy (alkohol, hluk, zvady)

Dedičnosť:

- charakteristiky od počatia (genetika) – základná vlastnosť živých organizmov zabezpečujúcu prenos anatomických a fyziologických vlastností organizmu na potomstvo

- temer všetky vlastnosti sú určované stále sa meniacou interakciou dedičnosti a prostredia – súbor génov, faktorov sa nazýva genotyp – vyjadrenie genotypu sa označuje fenotyp – vrodenosť=zdedená vlohy, predpoklady, nepodmienené reflexy a inštinkty, rôzne poškodenia – dedičná info sa odovzdáva prost. génov z rodičov na potomstvo v okamihu oplodnenia. Vplyvy, kt. pôsobia ďalej pri vývine organizmu sa pripisujú prostrediu a vlastnej aktivite – princíp jednoty nepretržitosti a plynulosti (tieto javy prebiehajú skryte, k týmto vnútorným premenám patrí aj miera závislosti dieťaťa na dospelom a miera zodpovednosti)

Prostredie:

- súhrn všetkých vonkajších podnetov, kt. pôsobia na jedinca počas celého vývinu – vývoj človeka je ovplyvňovaný aj sociálnym, prírodným a kultúrnym prostredím – okolo človeka existuje materiálne a duchovné prostredie (prostredie), toto nadobúda zmysel až keď sa ocitne vo vzťahu k nemu (situácia) – sociálne prost.(integrovaný soc.systém tvorený ľuďmi a ich vzťahmi) – prostredie a spoločenské prost.=dôležité faktory rozvoja jedinca – výchovné, pracovné, socializačné prost. Vníma žiak ako bezpečné ak: sú uspokojované jeho základné potreby, je zvyšovaná sebaúcta, má slobodu rozhodovania sa, v triede rovnosť a spravodlivosť, zmysel pre radosť a humor – zasahuje do vývinu faktormi a časom ich pôsobenia – ovplyvňuje nezámerne=funkcionálne (výchova=intencionálne) – vplyvy z prost. môžu ovplyvňovať život – prírodné prost. – zahŕňa všetky zložky okolia, ktoré vytvorila príroda, svet okolo nás – kultúrne prost. – nezastupiteľná podmienka utvárania osobnosti – vytváraná materiálnou a duchovnou kultúrou, pracovnou, telesnou, bývania, politickou – rodina – základná modalita života – členovia utvárajú svoj spoločný život v určitom privátnom prostredí na základe vzájomných vzťahov

Základné Pedagogické pojmy a ich vzťahy

- zákl. pojmy reflektujúce najvšeobecnejšie a najpodstatnejšie vlastnosti, stránky, vzťahy javov skutočnosti a poznania sa nazývajú kategórie, navzájom spolu súvisia, spolupôsobia, vyvíjajú sa

Vzdelávanie – v P.teórii proces zámerného získavania a rozvoja vedomostí, intelektových schopností a praktických skúseností, je súčasťou výchovy v širšom slova zmysle + Výchova – v širšom zmysle je syntézou výchovy a vzdelávania

Vzdelávanie – podporuje rast a rozvoj osobnosti, ktorá nadobúda nové kvality a príslušnými zmenami v správaní ovplyvňuje všetkých členov spoločnosti

-hierarchizácia z antickej kultúry – vzdelávanie=eruditio (intelektové stránky) + výchova=educatio (rozvoj disciplinovanosti, morálky)

Vzdelávanie – proces všestrannej humanizácie a kultivácie – proces cieľavedomého a systematického nadobúdania poznatkov, ktorý s realizuje v edukačnom prostredí – dlhodobá a nepretržitá inštitucionalizovaná vyučovacia činnosť učiteľov v škole na príprave učiacich sa na ich život v spoločnosti, podľa smerníc cieľového programu, hlavne modelu absolventa školy – zabezpečuje zo spoločenského (A) alebo P.(B) hľadiska funkcie:

A: socializačnú, akulturačnú, kvalifikačnú, diferenciačnú, selektívnu, humanizačnú, profesijnú

B: inštrumentálnu, informatívnu, formatívnu, výchovnú – obsahuje 2 prvky:

formálne a obsahové vzdelávanie – cieľom 1.stupňa základného vzdelávania je vytváranie predpokladov na celoživotné učenie sa – cieľom 2.stupňa základného vzdelávania je poskytnúť čo najkvalitnejší základ všeob. vzdelávania, tu je významná vnútorná diferenciácia povinnej a nepovinnej časti, ako je prelínanie života školy a mimo školy – ciele stredného vzdelávania: zabezp. pripravenosť mladých ľudí na celoživotného učenie sa / podporovať zamestnateľnosť mladých v priebehu celého života / rozvíjať široký všeobecno-odborný základ vzdelania- v odbornom klásť dôraz na aplikované zvládnutie obsahu / uplatňovať kľúčové kompetencie – gymnaziálne vzdelávanie – stredné odborné – vzdelávanie detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami-musí rešpektovať diferenciáciu vzdelávacích postupov , individualizáciu vzdelávania a poradenského systému, kt. musí smerovať k posilneniu prevencie sociálnej patológie v školách – záujmové vzdelávanie – samovzdelávanie – modernizácia vzdelávania-orientácia na ľudské zdroje, kde nielen školské vzdelávanie, ale aj celoživotné, permanentné sa v súčasnosti stáva nutnosťou v celom kultúrnom svete – kvalita je mierou dokonalosti, hodnosti, užitočnosti výchovy a vzd. – koncepcia vzdelávania=poňatie podstaty vzdelávania – najdôležitejšie prvky subjekt (žiak), obsah vzd., soc. prost. a interakciu – nároky na gramotnosť=najvýznamnejší nástroj kultúrnej úrovne spoločnosti, schopnosť alebo zručnosť určitej činnosti – cudzojazyčná, počítačová, televízna, funkčná (textová, dokumentová, numerická), číselná

Vzdelanie – nadobudnuté vzdelávanie, výsledok učiaceho sa procesu – proces uvedomelého a cieľa vedomého sprostredkovania a aktívneho osvojovania si poznatkov a skúseností rôzneho obsahu a utváranie celkového postoja k svetu a životu

-Atribúty vzdelania – všeobecné (ZŠ, výber potrebného obsahu učiva) a odborné (vedomosti, kt. sa úzko viažu na vybrané predmetné obsahy určitého odboru) technické (osvojenie základných pracovných a technických zručností, ale aj vedomosti z jednotlivých výrobných odvetví)

-Obsah vzdelania – fakty, výkony, poznávacie procesy, poučky a hodnoty

-Stránky vzdelania – formálna, materiálna, teoretická, praktická, subjektívna

Vyučovanie – ide o tieto činnosti: výučba+vyučovací proces+VV proces – cieľavedomý, zámerný, organizovaný a plánovitý proces, väčšinou profesionalizovaný a inšitucionalizovaný – základná organizačná forma cieľavedomej VV práce – správanie sa učiteľa, v množstve interakcií medzi U a Ž, v kt. vznikajú rôzne soc. vzťahy a funkcie – plánovaný proces vyučovania, výchovy a vzdelávania

-Teória vyučovania – didaktika (vzdelávacia a výchovná funkcia)

-Vyučovanie plní tieto úlohy: vzdelávaciu-informatívnu / formatívnu / výchovnú /  preopedeutickú / rozvíjajúcu

-Predmet vyučovania – pedagogické kategórie (žiak, učiteľ, vedomosti, zručnosti, návyky, obsah učiva, metódy a formy práce, didaktické zásady + intencie, obsah a zložky vyučovania, vyučovacie metódy, médiá, antropopsychologické predpoklady, spoločensko-kultúrne predpoklady

-Vedomosti – osvojené, zapamätané a pochopené fakty a vzťahy

-Zručnosť – nadobudnutá pripravenosť správne vykonávať istú činnosť na základe osvojených vedomostí a skúseností

-Návyk – automatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti

-Cieľ výučby – kľúčová didaktická kategória

-Obsahová stránka– závisí od vedeckých poznatkov, obsah učiva je konkretizovaný v učebných plánoch, osnovách a učebniciach

-Procesuálna stránka – spočíva v racionálnej organizácii, musia sa plniť didaktické, ale aj spoločenské požiadavky – vo vyučovaní musí byť procesuálna stránka rovnocenná s obsahovou

-Výchovná stránka– okrem vzdelávacích cieľov plní aj výchovné

-Modernizácia – prispôsobenie sa najnovším vymoženostiam a požiadavkám

-Racionalizácia – ekonomickosť práce učiteľa – R.koncepci, R.organizáci, R.overovania

-Efektívnosť – určuje čas, ktorý sa venuje vyučovaniu - energia, kt. v procese vynakladá žiak

-Optimalizácia – výber opatrení, kt. umožnia v daných podmienkach aby učiteľ dosiahol najlepšie výsledky s minimálnym časom a úsilím

-Humanisticky orientované vyučovanie – zamerané na: podporovanie žiackej sebadôvery / rešpektovanie jedinečnosti žiakov / zmysluplná pozitívna motivácia / rozvíjanie osobnosti žiaka / stimulovanie tvorivosti, cieľavedomosti a samostatnosti / tolerovanie iných / kultivovanie soc. vzťahov / spolupracovanie medzi učiteľom a žiakmi / emocionalizovanie

-Vyučovacia hodina – základnou organizačnou formou vyučovania (exkurzie, dielne, labáky)

-Učenie, edukácia – zámerná cieľavedomá činnosť na systematické nadobudnutie vedomostí, zručností, návykov, tiež formy správania a osobných vlastností – dynamický proces, spočíva v neustálom dialógu medzi subjektom a žiakom – pomerne trvalá zmena v potencionálnom správaní sa jedinca v dôsledku skúseností

-Zákony učenia – motivácie / spätnej info / transferu / opakovania

-Trojdoménová sústava: kognitívna-intelektová oblasť / sociálnoafektívna / zmyslová a pohybová

-byť+dorozumievať sa, poznávať, hodnotiť=konať

-Druhy učenia: podmieňované, senzomotorické, verbálne, pojmové, riešením problému, sociálne, situačné

-Vonkajšie + vnútorné činitele

Činitele rozvoja osobnosti

Škola – poskytuje výchovu a vzdelanie žiakom – vzdelávacia. inštitúcia, kt. je miestom soc. kontaktu detí a dospelých – miesto socializácie žiakov

-Interné + externé faktory

-školský systém=usporiadanie

-Škola plní 6 rol: inštitúcia edukačná / ochranná / formujúca / komplementárna / nástroj soc. politiky / súčasť živ.prost. / svojbytná subkultúra

-Škola ako soc. inštitúcia má funkcie: personalizačnú / kvalifikačnú / socializačnú / integračnú

-3 strategické princípy: vo vzťahu k učiacim sa, učiteľom, výučbe / vo vzťahu k určitej škole a celkovej sústavy škôl / vo vzťahu k verejnosti, k systémovému prostrediu škôl

-Škola zabezpečuje realizáciu a organizovanie vyučovacích procesov v 2 rovinách: celkového organizovania (makroorganizácie) + vyučovania učiteľmi (mikroorganizácia)

-Vyučovacie procesy sa realizujú systematicky

-Škola má vplyv na sociálny vývin dieťaťa + školská klíma + školský komfort

-Dobré školy – Seebauerová – nové kvality učenia -Moderná škola -Škola vynikajúcej kvality -Škola orientovaná na dieťa -Otvorená škola

Alternatívna škola – možnosť voľby – funkcie: kompenzačná, diverzifikačná, inovatívna (inovácia v organizácii vzd. procesu + v obsahu vzd.) – Maria Montessoriová: normálny rozvoj dieťaťa – jej zásady: úplný slobodný výber činnosti a prostredia / neobmedzené opakovanie / dokončenie práce / možnosť priebežnej kontroly – Celestín Freinet: aktívna škola – voľná expresia – pracovné aktivity (vlastná literatúra) – mimoškolské pozorovanie – školská tlačiareň – metóda slobodných textov – podpora individuálnej práce – autokorektívne karty – Rudolf Steiner: waldorfská škola – založená na psychike dieťaťa, jeho schopnostiach, ktoré sú rozvíjané podľa veku – eurytmia=viditeľná reč – Tolnay Gyuláné: Tolnay metóda – programová stena – dokázala spojiť jazykové vyučovanie s matematikou – Suzukiho metóda: človek je produkt prostredia – dôležitá je frekvencia a množstvo podmetov – systém blokovej výučby – Susan Kovalikova+Karen Olsenová: ITV (integrované tematické vyučovanie) – zmyslom je vytváranie mozgovo-kompatibilného učebného prostredia – princíp fungovania mozgu spojený s emocionálny cítenim=1.princíp + rozvoj kurikula=2.princíp + používanie vyučovacích prostriedkov=3.princíp – Nadácia Škola dokorán: Krok za krokom – dôraz na nedoceňovanú kapacitu mozgu, jeho schopnosť prijímať info – základné zdroje hodnôt: starostlivosť, komunikácia, vzťahy, spoločenstvo

-Výchovné princípy AŠ: škola je zameraná pedocentricky / je aktívna / usiluje sa dosiahnuť komplexnú výchovu dieťaťa / je chápaná ako živé spoločenstvo / chápe sa podľa princípu Zo života pre život

-Zásady výchovy žiakov na AŠ:  ideál života už na škole / spoznávať svoje dobré vlastnosti aj nedostatky / odstrániť menejcennosť / každý žiak v niečom vyniká