Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Telesná a duševná hygiena žiaka

Hygiena - poznámky (Janeková) (telesna_a_dusevna_hygiena-poznamky.doc)

TELESNÁ A DUŠEVNÁ HYGIENA ŽIAKA

Telesná a duševná hygiena žiaka

1. je interdisciplinárna vedecká a študijná disciplína
2. ako interdisciplinárny odbor je konštituovaná poznatkami hraničných vied

(biologické, lekárske, spoločenské vedy)

3. skúma rozmanité vývojové vzťahy, životné deje, charakteristiky a reaktivitu žiakov na telesnú a duševnú záťaž výchovno-vzdelávacími činnosťami a to v ich životnom, pracovnom a sociálnom prostredí a podmienkach

4. spolupracuje s týmito odbormi:

1. lekárska biológia a fyziológia
2. pediatria
3. dorastové lekárstvo
4. hygiena
5. komunálna hygiena (starostlivosť o zdroje pitnej vody)
6. hygiena práce
7. hygiena výživy (veľkokapacitné stravovacie miesta, domácnosť, spracovanie potravín)
8. hygiena detí a dorastu
9. sociálne lekárstvo (ľudia odkázaní na pomoc iných)
10. detská psychiatria (diagnostika, liečba, prevencia pre včasné diagnózy)

5. v hraničných oblastiach sa opiera o poznatky ďalších disciplín a odborov lekárskych vied:

1. imunológia (prevencia, liečba, imunita, epidémia, ako byť voči nim odolný)
2. populačná genetika
3. neonatológia (lekárstvo pre novorodencov, potrebné testy, zisťovanie hladiny jódu)

         (nedostatok jódu spôsobuje mentálne zaostanie)

4. klinická psychológia (ťažké dôsledky)
5. liečebná rehabilitácia (poškodený pohybový aparát, kúpele)
6. telovýchovné lekárstvo (starostlivosť o športovcov, sledovanie záťaže)
7. ortopédia (skolióza, nosenie ruksakov, zlé držania tela)
8. endokrinológia
9. očné lekárstvo
10. ušno-nosno-krčné lekárstvo
11. sexuológia
12. interné lekárstvo (pľúca, srdce, tráviaca sústava)
13. biologická antropológia
14. vývojová antropológia (ontogenéza – splynutie 2 P.B. + fylogenéza – 10 tis.)

ZDRAVIE:

6. predstavuje určitý dynamický stav organizmu človeka, ktorý je podmienený biologicky,

psychologicky a spoločensky

7. ide v podstate o vzťahy dvoch systémov:

1. vnútorného – organizmus
2. vonkajšieho – prostredie

8. tieto dva systémy na seba vzájomne pôsobia a vytvárajú tak nevyhnutnú potrebu

rovnovážneho stavu = jednota organizmu a prostredia

9. človek vplýva na prostredie rovnako ako prostredie vplýva na neho

  v určitom prostredí

biologická podstata

psychologická

podstata

žije v určitej spoločnosti

  ČLOVEK

PORUCHY V STAVE ZDRAVIA VZNIKAJÚ:

1. ak pôsobí súbor vonkajších vplyvov z biologického a sociálneho prostredia človeka svojim

rozsahom a charakterom tak, že organizmus už nie je schopný tieto vplyvy zvládať

2. pri poruchách biologických a fyziologických procesov rôzneho rozsahu, stupňa a vzájomných vzťahov,

pri poškodení až zrútení fyziologickej alebo psychickej samoregulácie

3. ojedinele z dôvodov, ktoré súčasnými poznatkami vedy ešte nedokážeme vysvetliť

VYŠŠIA NERVOVÁ ČINNOSŤ

Vedecké výskumy dokázali, že VNČ podlieha mnohým kvalitatívnym a kvantitatívnym zmenám, ktoré závisia od stavu centrálnej nervovej sústavy

Centrálna nervová sústava

10. mozog, miecha, nervy, neuróny, príslušné bunky
11. stav CNS je zrkadlom VNČ

kvalit.

VNČ                                                        stav CNS

kvantit.

môžeme to dať do priamej úmery

Vyššia nervová činnosť – uplatňuje sa tu:

1. výživa CNS
2. stav celého organizmu
3. vplyvy prostredia
4. zmeny vyvolané endokrinnými žľazami alebo ochorením CNS
5. vplyvy ochorenia ostatných systémov
6. preťaženie a vyčerpanie
7. psychické stresy a záťaže

všetky tieto faktory vplývajú na CNS a odrážajú sa v činnosti VNČ

 učenie je tiež produktom VNČ

Glukóza ( C6H12O6 )

12. patrí pod sacharidy
13. zložené sacharidy sú polysacharidy → štiepením postupne dochádza na rozloženie na cukry
14. nachádza sa aj v infúziách → intravenózne podaná do žily čo najrýchlejšie poskytuje energiu
15. je to najmenšia molekula sacharidov jednoduchý cukor, ktorá v rozpustenej forme poskytuje zdroj energie v krvnom riečisku

1. Výživa CNS je hlavne dôležitá pre to, že aj žiak pri dobre zvolenej skladbe potravy má zabezpečenú dobrú hygienu CNS.

2. Mozgové, nervové bunky sú pre svoju činnosť veľmi závislé od cukru – glukózy

═> CNS je závislá od cukrov

3. Ale jednoduché cukry neposkytujú kvalitnú výživu

Stav celého organizmu

16. sa prejavuje aj na činnosti VNČ a tým aj CNS
17. keď sme zdravý, všetko funguje

Vplyvy prostredia

18. pozitívne aj negatívne podmienky
19. tvorba podmienok závisí od:         

1. mikroklímy

1. makroklímy
2. teplota miestnosti – vykurovanie
3. ovzdušie
4. čistota
5. priestory
6. ľudia

Gastrosústava , dýchacie + ostatné sústavy

Fyzické a psychické vyčerpanie = negatívny vplyv na učenie

         existujú samoregulačné mechanizmy

        striedanie fyzickej a psychickej záťaže

                  aby sme boli v pohode

        čo treba zabezpečiť:

Hygiena VNČ

20. zabezpečuje dobrý celkový telesný a duševný stav žiaka
21. ďalej k tomu patrí dostatok pravidelného spánku
22. ďalej treba zabezpečiť plnohodnotnú výživu

Výživa

základné zložky výživy

1. sacharidy, tuky, bielkoviny
2. voda, minerály, vitamíny, aminokyseliny

Vyvážená strava, t.j. primeraný podiel sacharidov, tukov a bielkovín v prospech polysacharidov (celozrnné pečivo), bielkovín rastlinného pôvodu (strukoviny), nízkotučných bielkovín (tvaroh), mliečnych výrobkov s kvasenými baktériami (jogurty) a rastlinných tukov (olivový olej).

Pitný režim je rovnako dôležitý, význam vody je nevyhnutný pre život.

Všetky chemické deje bez vody nemôžu existovať.

Vodné prostredie zabezpečuje transport krvi, vyplavovanie toxínov, znižovanie únavy.

Ďalej je dôležité

23. pestrý a primeraný telesný pohyb najmä na čerstvom vzduchu
24. pravidelný rytmus života – práce i odpočinku

Splnením všetkých podmienok sa zabezpečia základné podmienky pre harmonický rozvoj organizmu po telesnej i duševnej stránke v primeranom prostredí.

Stereotyp

Dynamický stereotyp

25. opakovanie činností
26. 24 hodinový cyklus – práca, aktivita, oddych
27. pozitívom je určitá pohoda, vydávame menej energie
28. negatívom je, že vplyv akejkoľvek zmeny narušuje rovnováhu – po dlhšej dobe to má vplyv na organizmus
29. pravidelné opakovanie spôsobuje skvalitnenie výkonu (využitie pri vyučovaní jazykov, matematiky)

Chodenie do školy = práca – ide o prácu ako fyzickú, tak aj duševnú.

Podľa zaťaženia orgánov a funkčných systémov organizmu človeka rozdeľujeme pracovnú činnosť na:

1. práca prevažne telesná (prenášanie nákladu, práca v záhrade)
2. práca s prevahou svalovej koordinácie (zručnosť, písanie, hra na hudobnom nástroji)
3. práce prevažne zmyslová (rozbor diela, čítanie)
4. práca prevažne duševná (hudobná výchova – prežívanie)
5. práca prevažne duševne-zmyslová (prežívanie hudby)

Úspešnosť učenia

 o úspešnosti učenia rozhoduje najmä:

1. fyziologický, funkčný stav organizmu, najmä CNS
2. úroveň a kvalita sociálno-pracovnej motivácie
3. faktory vonkajšieho pracovného a životného prostredia

1. organizmus je zdravý
2. dadakticko-psychická angažovanosť – prejav kvality  príprava študenta na hodine

3. dobrý učiteľ            motivácia žiaka

sociálna motivácia        ambície žiaka

           jazyky

           talent

           rodinné prostredie

           materiálna zaťaženie

           intelektuálne zázemie

vplyv prostredia        aká je škola

        vybavenie koly

        informácie

        angažovanosť učiteľov                         

Pracovná výkonnosť

30. je schopnosť podávať istý očakávaný , prípadne normovaný výkon určitej pracovnej činnosti
31. čo môžeme očakávať – rozsah + obsah (vo vzťahu k dieťaťu)

funkčná zdatnosť

32. ide o nadpriemer, rýchlejší výkon – ale aj o kvalitu
33. schopnosť človeka reagovať optimálne a primerane hospodárne na rôzne podnety z prostredia
34. to, čo vie, odkáže žiak najviac

ÚNAVA

Po práci je nevyhnutné regenerovať CNS – spánok, odpočinok, pohyb na čerstvom vzduchu, aktivita, pravidelný životný rytmus, zdravá životospráva.

Únava je návratný a prirodzený jav – súvisí to s obnovovaním funkčnej kapacity, zdatnosti.

Obnovovanie funkčnej kapacity pre učenie je závislé od odpočinku, jeho kvality a doby trvania.

Kvalifikovanosť učiteľa spočíva najmä v tom, že dokáže poznatky o pracovnej kapacite žiakov a fyziológii učenia využívať v celej výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakmi rôzneho veku a v konkrétnych podmienkach.

Únava z pracovnej činnosti/učenia je prirodzeným následkom vykonanej práce, je návratné zhoršenie funkčných dejov a stavu v organizme  z toho vyplýva potreba zmeny činnosti s cieľom obnoviť zodpovedajúcim odpočinkom dobrý, funkčný stav organizmu – snaha obnoviť homeostázu organizmu

Prejavy únavy = znižovanie obsahu, kvality

1. zníži sa rozsah pozornosti
2. zníži sa kapacita krátkodobej pamäte
3. klesá rýchlosť vykonávanej práce
4. znižuje sa objem a množstvo vykonanej práce
5. zhoršuje sa kvalita práce
6. zhoršujú a narušujú sa navyknuté a stereotypizované pracovné úkony a činnosti
7. nastupujú individuálne prejavy psychickej rozladenosti

Ako sa vysporiadať s únavou – ako mierniť, minimalizovať tieto vplyvy

Z mimoškolských rodinných vplyvov prispievajú k predčasnej únave najmä tieto faktory:

1. nedostatočne dlhý spánok (12 – 13 hodín kvalitného spánku na vyrovnanie spánkového deficitu)
2. skoré ranné vstávanie
3. nedostatok kľudu a podmienok pre domácu prípravu
4. nerušenie pracovného rytmu
5. žiak nevie dobre čítať
6. nedostatok porozumenia rodičov pre školské povinnosti žiaka
7. nedostatok citového vzťahu k dieťaťu

BIOLOGICKÉ RYTMY

- vyjadrujú opakovateľnosť a rytmus všetkých životných dejov organizmu

 (práca, odpočinok, učenie, zábava, príjem potravy, atď.)

- pravidelné oscilácie životných prejavov živočíchov závislé na svetle, predovšetkým v oblasti mierneho a

 polárneho pásma

- 24 hodinový rytmus (rotácia planéty)

- pracovná výkonnosť je závislá od biologického rytmu a od jeho úseku, v ktorom sa odohráva

1. Ranné vtáča         – najväčšiu aktivitu dosahuje v skorých ranných hodinách

        – oproti nočnej sove má o hodinu až dve posunutý spánok

2. Nočná sova – najväčšiu aktivitu dosahuje v neskorších poobedných a večerných/nočných hodinách

Biologický rytmus pracovného dňa

35. najvyššiu výkonnosť dosahujeme počas 2. a 3. vyučovacej hodiny
36. smerom k obedným hodinám výkonnosť klesá
37. popoludní je výkonnosť vzostupná, okolo 15. hodiny kulminuje, ale už nie až do takej miery ako doobeda

Biologický rytmus vyučovacej hodiny – 45 minút

38. prvá časť hodiny je vnímavosť najjednoduchšia
39. učiteľ by mal využiť pozornosť žiakov a na začiatku vysvetľovať, až potom skúšať
40. vyučovacia hodina má krivku výkonnosti podobnú ako je krivka dňa

Biologický rytmus týždňa – 7 dní

41. utorok je najvýkonnejší deň  vhodný na veľké písomky
42. streda si vyžaduje zmenu činnosti, oddych
43. štvrtok pozornosť opäť trochu stúpa
44. ku koncu týždňa sa organizmus pripravuje na víkend, na oddych

Biologický rytmus roku – 12 mesiacov

45. Na Nový rok – o slepačí krok, na tri krále – o krok dále, na Hromnice o hodinu více = pôsobenie svetla
46. svetlo stimuluje výkonnosť
47. máj – jar  čas písomiek
48. jún, júl august – leto  zmena prostredia, činnosti + teploty prekračujú mieru komfortu
49. november – jeseň, zima  najhorší mesiac – tmavé dni, ešte nie je atmosféra Vianoc

AKTÍVNA POZORNOSŤ

50. 4. až 5. ročník – zlepšenie vnímavosti, deti dokážu dlhšie udržať pozornosť

PRESTÁVKA

51. veľká prestávka – regenerácia síl – 20-30 minút
52. malá prestávka – aspoň 10 minút
53. je nevyhnutné, aby dieťa malo čas na desiatu a obed

PITNÝ REŽIM

54. toxikácia organizmu nečistotami urýchľuje nástup únavy
55. je potrebné zabezpečiť v škole pitný režim, dieťa by malo mať možnosť piť aj cez hodinu
56. v triede alebo na chodbe by mal byť zdroj pitnej vody

Chronológia  – zaoberá sa štúdiom prirodzených biorytmov

Experiment:

57. ženu zavreli do modulu – bez slnka, hodín, médií – 131 dní v hĺbke 10 m pri teplote 20°C
58. zmenil sa jej biorytmus – 20 hodín spávala, 30 hodín bola aktívna
59. nakoniec schudla 10 kg, lebo menej jedla
60. prestala menštruovať
61. keď vyšla – bol 20.máj – ona si myslela, že je polovica marca

Veľa dopravných a pracovných nehôd je spôsobených ľuďmi, ktorí nerešpektovali svoje biorytmy

Aj liečba by mala byť prispôsobená biorytmom.

časová a klimatická aklimatizácia

Jet lag        - syndróm, ktorý sa týka práve aklimatizácie – pri cestovaní lietadlom do iného časového pásma

        - desynchronizácia, dezorientácia biorytmov

        - príznaky pretrvávajú aj niekoľko dní – depresie, poruchy spánku a trávenia, bolesť hlavy, vyslabnutie

        - cesta na západ – predĺženie dňa

        - cesta na východ – skrátenia dňa

        - vylučovanie adrenalínu – organizmus sa prispôsobí 1 hodina za 1 deň – teda cca. 8 dní adaptácie

Cestovanie severojužným smerom         - problém tepelnej zmeny

                 - treba vstať o 6. - 7. hodine  

Raňajky         - základ životosprávy

        - posila do dňa

        - treba raňajkovať okolo 7. – 8. hodiny

Deň        - 8. – 9. hodina – znížená citlivosť na bolesť – ideálny čas na lekárske vyšetrenie

        - 9. – 10. hodina – 1. útlmová fáza – vhodná na mechanickú prácu, alkohol je teraz 2x silnejší,                              

                                       kofeín je účinný, no prinesie silnejšiu únavu

        - 10. – 12. hodina – najproduktívnejšia časť dňa – myslenie

        - 12. – 14. hodina – 2. útlmová fáza – spracúvanie jedla, treba si zdriemnuť, posedieť,

                                        poprechádzať sa na vzduchu (slnko)

        - 14. – 15. hodina – lepšie znášanie bolesti, vhodné napr. na návštevu zubára

        - 15. – 16. hodina – tvorivá časť dňa – dobre sa učí naspamäť

        - 16. – 17. hodina – telesná aktivita – optimálny čas pre naše telo

        - 18. – 19. hodina – fáza uvoľnenia – oddych – časté chyby z nepozornosti

        - 19. – 21. hodina – chuť na komunikáciu – stretnutie s priateľmi, chuť variť a jesť

        - 22. – 23. hodina – 3. útlmová fáza

        - 24. – 6. hodina – spánok