Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Telesná a duševná hygiena žiaka

Hygiena - ťaháky (Janeková) (telesna_a_dusevna_hygiena_ziaka_-_tahaky.doc)

Telesná a duševná hygiena žiaka

je interdisciplinárna vedecká a študijná disciplína

ako interdisciplinárny odbor je konštituovaná poznatkami

hraničných vied (biologické, lekárske, spoločenské vedy)

skúma rozmanité vývojové vzťahy, životné deje, charakteristiky

a reaktivitu žiakov na telesnú a duševnú záťaž VV činnosťami

a to v ich životnom, prac. a soc. prostredí a podmienkach

Spolupracuje s týmito odbormi:

lekárska biológia a fyziológia, pediatria, dorastové lekárstvo

hygiena, komunálna hygiena (starostlivosť o zdroje pitnej vody)

hygiena práce, hygiena výživy, hygiena detí a dorastu

sociálne lekárstvo (ľudia odkázaní na pomoc iných)

detská psychiatria (diagnostika, liečba, prevencia)

V hraničných oblastiach sa opiera o poznatky ďalších

disciplín a odborov lekárskych vied:

imunológia (prevencia, liečba, imunita, epidémia, ako byť voči nim odolný)

populačná genetika

neonatológia (lekárstvo pre novorodencov, testy, zisťovanie hladiny jódu)

klinická psychológia (ťažké dôsledky)

liečebná rehabilitácia (poškodený pohybový aparát, kúpele)

telovýchovné lekárstvo (starostlivosť o športovcov, sledovanie záťaže)

ortopédia (skolióza, nosenie ruksakov, zlé držania tela)

endokrinológia, očné lekárstvo, ušno-nosno-krčné lekárstvo

sexuológia, interné lekárstvo (pľúca, srdce, tráviaca sústava)

biologická antropológia, vývojová antropológia

ZDRAVIE:

predstavuje určitý dynamický stav organizmu človeka,

ktorý je podmienený biolo., psychol.y a spoločensky

ide v podstate o vzťahy dvoch systémov:

vnútorného – organizmus

vonkajšieho – prostredie

tieto dva systémy na seba vzájomne pôsobia

a vytvárajú tak nevyhnutnú potrebu

rovnovážneho stavu = jednota organizmu a prostredia

človek vplýva na prostredie ako prostredie na neho

PORUCHY V STAVE ZDRAVIA VZNIKAJÚ:

- ak pôsobí súbor vonkajších vplyvov z biologického

a sociálneho prostredia človeka svojim rozsahom

a charakterom tak, že organizmus už nie je schopný

tieto vplyvy zvládať

- pri poruchách biologických a fyziologických procesov

rôzneho rozsahu, stupňa a vzájomných vzťahov,

pri poškodení až zrútení fyzi.alebo psych. samoregulácie

- ojedinele z dôvodov, ktoré súčasnými poznatkami vedy

ešte nedokážeme vysvetliť

VYŠŠIA NERVOVÁ ČINNOSŤ

Vedecké výskumy dokázali, že VNČ podlieha mnohým

kvalitatívnym a kvantitatívnym zmenám, ktoré závisia

od stavu centrálnej nervovej sústavy

Centrálna nervová sústava

mozog, miecha, nervy, neuróny, príslušné bunky

stav CNS je zrkadlom VNČ

VNČ – uplatňuje sa tu:

1. výživa CNS
2. stav celého organizmu
3. vplyvy prostredia
4. zmeny vyvolané endokrinnými žľazami

alebo ochorením CNS

5. vplyvy ochorenia ostatných systémov
6. preťaženie a vyčerpanie
7. psychické stresy a záťaže

všetky tieto faktory vplývajú na CNS

a odrážajú sa v činnosti VNČ

 učenie je tiež produktom VNČ

Výživa CNS je hlavne dôležitá pre to, že aj žiak

pri dobre zvolenej skladbe potravy má zabezpečenú d

obrú hygienu CNS.

Mozgové, nervové bunky sú pre svoju činnosť veľmi

závislé od cukru – glukózy ═> CNS je závislá od cukrov

Ale jednoduché cukry neposkytujú kvalitnú výživu

Stav celého organizmu

sa prejavuje aj na činnosti VNČ a tým aj CNS

keď sme zdravý, všetko funguje

Vplyvy prostredia

pozitívne aj negatívne podmienky

tvorba podmienok závisí od:         

mikroklímy, makroklímy

teplota miestnosti – vykurovanie

ovzdušie, čistota, priestory , ľudia

Fyzické a psychické vyčerpanie

= negatívny vplyv na učenie

existujú samoregulačné mechanizmy

striedanie fyzickej a psychickej záťaže

aby sme boli v pohode

čo treba zabezpečiť:

Hygiena VNČ

zabezpečuje dobrý celkový TaD stav žiaka

sem  patrí dostatok pravidelného spánku

ďalej treba zabezpečiť plnohodnotnú výživu

Výživa

sacharidy, tuky, bielkoviny

voda, minerály, vitamíny, aminokyseliny

Vyvážená strava, t.j. primeraný podiel sacharidov,

tukov a bielkovín v prospech polysacharidov (celozrnné

pečivo), bielkovín rastlinného pôvodu (strukoviny),

nízkotučných bielkovín (tvaroh), mliečnych výrobkov

s kvasenými baktériami (jogurty) a rastlinných tukov

(olivový olej).

Pitný režim je rovnako dôležitý, význam vody je

nevyhnutný pre život. Všetky chemické deje bez vody

nemôžu existovať. Vodné prostredie zabezpečuje

transport krvi, vyplavovanie toxínov, znižovanie únavy.

Ďalej je dôležité

pestrý a primeraný telesný pohyb na čerstvom vzduchu

pravidelný rytmus života – práce i odpočinku

Splnením všetkých podmienok sa zabezpečia zákl.

podm.y pre harmonický rozvoj organizmu po telesnej

i duševnej stránke v primeranom prostredí.

Stereotyp

Dynamický stereotyp

opakovanie činností

24 hodinový cyklus – práca, aktivita, oddych

pozitívom je určitá pohoda, vydávame menej energie

negatívom je, že vplyv akejkoľvek zmeny narušuje

rovnováhu – po dlhšej dobe to má vplyv na organizmus

pravidelné opakovanie spôsobuje skvalitnenie výkonu

(využitie pri vyučovaní jazykov, matematiky)

Chodenie do školy = práca – fyzickú aj duševnú.

Podľa zaťaženia orgánov a funkčných systémov

organizmu človeka rozdeľujeme pracovnú činnosť na:

práca prevažne telesná (práca v záhrade)

práca s prevahou svalovej koordinácie (písanie, hudba)

práce prevažne zmyslová (rozbor diela, čítanie)

práca prevažne duševná (hudobná výchova – prežívanie)

práca prevažne duševne-zmyslová (prežívanie hudby)

Úspešnosť učenia

 o úspešnosti učenia rozhoduje najmä:

- fyziologický, funkčný stav organizmu, najmä CNS

- úroveň a kvalita sociálno-pracovnej motivácie

- faktory vonkajšieho pracovného a životného prostredia

a) organizmus je zdravý

b) didakticko-psychická angažovanosť

– prejav kvality  príprava študenta na hodine

c)  dobrý učiteľ - motivácia žiaka

    sociálna motivácia - ambície žiaka, jazyky, talent

    rodinné prost., materiálna zaťaženie, intelektuálne záz.

    vplyv prostredia - aká je škola, vybavenie koly,

     informácie, angažovanosť učiteľov         

Pracovná výkonnosť

- je schopnosť podávať istý očakávaný , prípadne

normovaný výkon určitej pracovnej činnosti

- čo môžeme očakávať – rozsah + obsah (vo vzťahu k dieťaťu)

funkčná zdatnosť

- ide o nadpriemer, rýchlejší výkon – ale aj o kvalitu

- schopnosť človeka reagovať optimálne a primerane

hospodárne na rôzne podnety z prostredia

- to, čo vie, odkáže žiak najviac

ÚNAVA

Po práci je nevyhnutné regenerovať CNS

– spánok, odpočinok, pohyb na čerstvom vzduchu, aktivita,

pravidelný životný rytmus, zdravá životospráva.

Únava je návratný a prirodzený jav – súvisí to s obnovovaním

funkčnej kapacity, zdatnosti.

Obnovovanie funkčnej kapacity pre učenie je závislé

od odpočinku, jeho kvality a doby trvania.

Kvalifikovanosť učiteľa spočíva najmä v tom, že dokáže poznatky

o pracovnej kapacite žiakov a fyziológii učenia využívať v celej

VV činnosti so žiakmi rôzneho veku a v konkrétnych podmienkach.

Únava z pracovnej činnosti/učenia je prirodzeným následkom

vykonanej práce, je návratné zhoršenie funkčných dejov a stavu

v organizme  z toho vyplýva potreba zmeny činnosti s cieľom

obnoviť zodpovedajúcim odpočinkom dobrý, funkčný stav

organizmu – snaha obnoviť homeostázu organizmu

Prejavy únavy = znižovanie obsahu, kvality

1. zníži sa rozsah pozornosti
2. zníži sa kapacita krátkodobej pamäte
3. klesá rýchlosť vykonávanej práce
4. znižuje sa objem a množstvo vykonanej práce
5. zhoršuje sa kvalita práce
6. zhoršujú a narušujú sa navyknuté a stereotypizované

pracovné úkony a činnosti

7. nastupujú individuálne prejavy psychickej rozladenosti

Ako sa vysporiadať s únavou – ako mierniť tieto vplyvy:

Z mimoškolských rodinných vplyvov prispievajú k predčasnej

únave najmä tieto faktory:

1. nedostatočne dlhý spánok (12 – 13 na vyrovnanie deficitu)
2. skoré ranné vstávanie
3. nedostatok kľudu a podmienok pre domácu prípravu
4. nerušenie pracovného rytmu
5. žiak nevie dobre čítať
6. nedostatok porozumenia rodičov pre školské povinnosti žiaka
7. nedostatok citového vzťahu k dieťaťu

BIOLOGICKÉ RYTMY

- vyjadrujú opakovateľnosť a rytmus všetkých životných dejov organizmu

 (práca, odpočinok, učenie, zábava, príjem potravy, atď.)

- pravidelné oscilácie životných prejavov živočíchov závislé na svetle,

predovšetkým v oblasti mierneho a polárneho pásma

- 24 hodinový rytmus (rotácia planéty)

- pracovná výkonnosť je závislá od biologického rytmu a od jeho úseku,

v ktorom sa odohráva

Ranné vtáča – najväčšiu aktivitu dosahuje v skorých ranných hodinách

– oproti nočnej sove má o hodinu až dve posunutý spánok

Nočná sova – najväčšiu aktivitu dosahuje v neskorších poobedných

a večerných/nočných hodinách

Biologický rytmus pracovného dňa

najvyššiu výkonnosť dosahujeme počas 2. a 3. vyučovacej hodiny

smerom k obedným hodinám výkonnosť klesá

popoludní je výkonnosť vzostupná, okolo 15. hodiny kulminuje,

ale už nie až do takej miery ako doobeda

Biologický rytmus vyučovacej hodiny – 45 minút

prvá časť hodiny je vnímavosť najjednoduchšia

U by mal využiť pozornosť Ž a na začiatku vysvetľovať,potom skúšať

vyučovacia hodina má krivku výkonnosti podobnú ako je krivka dňa

Biologický rytmus týždňa – 7 dní

utorok je najvýkonnejší deň  vhodný na veľké písomky

streda si vyžaduje zmenu činnosti, oddych

štvrtok pozornosť opäť trochu stúpa

ku koncu týždňa sa organizmus pripravuje na víkend, na oddych

Biologický rytmus roku – 12 mesiacov

Na Nový rok – o slepačí krok, na tri krále – o krok dále,

na Hromnice o hodinu více = pôsobenie svetla

svetlo stimuluje výkonnosť

máj – jar  čas písomiek

jún, júl august – leto  zmena prostredia, činnosti

+ teploty prekračujú mieru komfortu

november – jeseň, zima  najhorší mesiac

– tmavé dni, ešte nie je atmosféra Vianoc

AKTÍVNA POZORNOSŤ

4. až 5. ročník – zlepšenie vnímavosti,

deti dokážu dlhšie udržať pozornosť

PRESTÁVKA

veľká prestávka – regenerácia síl – 20-30 minút

malá prestávka – aspoň 10 minút

je nevyhnutné, aby dieťa malo čas na desiatu a obed

PITNÝ REŽIM

toxikácia organizmu nečistotami urýchľuje nástup únavy

je potrebné zabezpečiť v škole pitný režim, dieťa by malo

mať možnosť piť aj cez hodinu

v triede alebo na chodbe by mal byť zdroj pitnej vody

Chronológia – zaoberá sa štúdiom prirodzených biorytmov

Experiment:

ženu zavreli do modulu – bez slnka, hodín, médií

– 131 dní v hĺbke 10 m pri teplote 20°C

zmenil sa jej biorytmus – 20 hodín spávala, 30 hodín aktívna

nakoniec schudla 10 kg, lebo menej jedla

prestala menštruovať

keď vyšla – bol 20.máj –si myslela, že je polovica marca

Veľa dopravných a pracovných nehôd je spôsobených ľuďmi,

ktorí nerešpektovali svoje biorytmy

Aj liečba by mala byť prispôsobená biorytmom.

časová a klimatická aklimatizácia

Jet lag        

- syndróm, ktorý sa týka práve aklimatizácie

– pri cestovaní lietadlom do iného časového pásma

- desynchronizácia, dezorientácia biorytmov

- príznaky pretrvávajú aj niekoľko dní – depresie, poruchy

spánku a trávenia, bolesť hlavy, vyslabnutie

- cesta na západ – predĺženie dňa

- cesta na východ – skrátenia dňa

- vylučovanie adrenalínu – organizmus sa prispôsobí

1 hodina za 1 deň – teda cca. 8 dní adaptácie

Cestovanie severojužným smerom

- problém tepelnej zmeny

- treba vstať o 6. - 7. hodine  

Raňajky         

- základ životosprávy

- posila do dňa

- treba raňajkovať okolo 7. – 8. hodiny

Deň        

- 8. – 9. hodina – znížená citlivosť na bolesť – ideálny čas na lekárske vyšetrenie

- 9. – 10. hodina – 1. útlmová fáza – vhodná na mechanickú prácu,

alkohol je teraz 2x silnejší,  kofeín je účinný, no prinesie silnejšiu únavu

- 10. – 12. hodina – najproduktívnejšia časť dňa – myslenie

- 12. – 14. hodina – 2. útlmová fáza – spracúvanie jedla, treba si zdriemnuť,

posedieť, poprechádzať sa na vzduchu (slnko)

- 14. – 15. hodina – lepšie znášanie bolesti, vhodné napr. na návštevu zubára

- 15. – 16. hodina – tvorivá časť dňa – dobre sa učí naspamäť

- 16. – 17. hodina – telesná aktivita – optimálny čas pre naše telo

- 18. – 19. hodina – fáza uvoľnenia – oddych – časté chyby z nepozornosti

- 19. – 21. hodina – chuť na komunikáciu – stretnutie s priateľmi, chuť variť a jesť

- 22. – 23. hodina – 3. útlmová fáza

- 24. – 6. hodina – spánok