Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Všeobecná didaktika

VD - ťaháky (Mihálechová) (vd-tahaky.doc)

Základné pedagogické kategórie

Vzdelávanie

1. základná ped. kategória
2. proces zámerného získavania, osvojovania

a rozvoja vedomostí, intelektových schopností

a praktických skúseností

3. tento proces je súčasťou výchovy v širšom slova

zmysle a napomáha vytvárať mravné, estetické,

telesné a pracovné schopnosti, záujmy a návyky

-   je to dlhodobá a nepretržitá inštitucionalizovaná

vyučovacia činnosť

Vzdelanie

4. nadobudnuté vzdelávanie
5. výsledok učiaceho sa procesu
6. je to výsledok alebo konečný efekt

procesu získavania vedomostí, intelektových

schopností a praktických zručností, rozvoja

rozumovej stránky osobnosti, jej myslenia a pamäti

7. je to utváranie celkového postoja k svetu, životu
8. obsahom vzdelania sú fakty, výkony,

poznávacie procesy, poučky a hodnoty

Vyučovanie

9. cieľavedomý, zámerný, organizovaný

a plánovitý proces, väčšinou profesionalizovaný

a inštitucionalizovaný, v ktorom prichádza

k sprostredkovaniu vedomostí, poznatkov a k 

rozvoju schopností a zručností

10. predstavuje určitú formu odovzdávania info,

ktorá sa uskutočňuje v špecificky pripravenom

prostredí v rámci vzájomnej interakcie

vyučujúceho a vyučovaných

Vyučovací proces

11. dej, činnosť
12. poznávací proces
13. metodický postup
14. organizačná forma

inštitucionalizovaného učenia

15. vzdelávací metodický postup

E.Petlák ho chápe ako plánovité, cieľavedomé

a zámerné pôsobenie subjektu vyučovania (U) na

objekt vzdelávania a výchovy (Ž), aby bol systematicky

vzdelávaný a vychovávaný. Objekt vzdelávania a výchovy

je zároveň subjektom vyučovacieho procesu, v ktorom si

okrem osvojovania nových vedomostí, spôsobilostí,

vytvárania zručností a návykov rozvíja aj poznávacie

procesy, formuje svoju osobnosť a súčasne spätne

vplýva na činnosť učiteľa

Podmienky vyučovacieho procesu

vonkajšie         

- pôsobia na vyučovanie z vonku

– učebné pomôcky, vybavenie a stav školy a triedy,

organizácia práce

– čím nižší ročník, tým väčšiu pozornosť je potrebné

venovať vonkajším vplyvom

vnútorné         

– vyplývajú z psychických dispozícií žiaka

– nie sú navonok pozorovateľné, sú oveľa zložitejšie

– ide o momentálnu pripravenosť žiaka na vyučovanie,

vlohy, schopnosti, kvalita vedomostí

Obsahová stránka

16. závisí od rastu vedeckých poznatkov
17. obsah učiva je konkretizovaný v uč.plánoch,

osnovách a v učebniciach pre jednotlivé predmety

18. obsah vzdelania tvorí všetko, čo sa človek učí,

teda všetky vedomosti, zručnosti, návyky, vlastnosti,

schopnosti, ktoré si edukant osvojuje alebo rozvíja

vo vzdelávacom procese

Metódy

19. z gr. methodos
20. cesta, spôsob, postup, ktorý slúžia

na dosiahnutie stanoveného cieľa

21. metódy vyuč. procesu sa chápu ako

zámerné usporiadanie učiva, činností U a Ž

ktoré sa zameriavajú na dosiahnutie

stanoveného VV cieľov

22. vyučovacia metóda je špecifická

didaktická aktivita subjektu a objektu vyučovania,

rozvíjajúca vzdelanostný profil žiaka

Prostriedky

23. chápeme ako predmety a javy,

ktoré slúžia na dosiahnutie vytýčených cieľov

24. učebné pomôcky ako prostriedky slúžia

k názornosti vyučovania a umožňujú

dokonalejšie osvojenie učiva

25. môžu byť hmotné (pomôcky tech.vybavenie)

a nehmotné (obsah, výchovné princípy, F a M)

Formy

- zákl.formou organizácie vyuč.proc.

v škole je vyučovanie, vyuč. hodina

a) podľa množstva účastníkov

– individuálne, skupinové, hromadné

b) podľa periodicity podujatí

– cyklorazové, cyklické

c) podľa prístupu nových členov

– otvorené, uzavreté

d) podľa spätnej väzby

– monologické, dialogické

Didaktika ako teória vyučovania

1. z gr. didaskó = učiť, poúčať, vysvetľovať, dokazovať
2. pojem D. začal používať v ped. W.Ratke

– chápal ho ako umenie vyučovať

3. Komenský – dielo Veľká didaktika

– umenie učiť všetkých všetkému – základy novod. ped.

4. D. je veda o obsahu vzdelania, o procese vyučovania

a učenia a zaoberá sa aj otázkami interakcie medzi U a Ž,

skúma organizáciu vyučovacieho procesu a vyuč. koncepcie

5. D. ako vedecká disciplína patrí medzi zákl. ped. disc.

a skúma teóriu vzdelania a vyučovania a má za úlohu

odhaliť zákonitosti úspešného vyučovania

6. Švec chápe D. ako prevažne praktickú, užitú,

transdisciplinárnu veu o skúmaní a uplatňovaní zákonitostí

plánovania, organizovania a vyhodnocovania ľudského

i subhumánneho učenia, najmä však inštitucionálnej výchovy

akýchkoľvek predmetov vzdelávania, vychovávania

a vycvičovania akýchkoľvek subjektov

7. Predmetom didaktiky ako teórie vzdelania a vyučovania

je skúmanie jednotlivých kategórií, ktoré sú základom

vzdelávania a vyučovania

8. Základné didaktické pojmy sú vyučovanie, vzdelávanie
9. ako proces a vzdelanie ako výsledok tohto procesu

Didaktický materializmus

10. teória materiálneho vzdelávania
11. predstaviteľ H.Spencer
12. zdôrazňovala objektívny obsah vzdelania
13. vychádzala v ústrety spoločenským požiadavkám

a konkrétne znalosti reálnych predmetov, jazykov a PV

14. sústreďovala sa na učebnú látku ⇒ poskytnutie čo

najväčšieho rozsahu poznatkov

15. funkciou bolo podporiť prenikanie nových PV poznatkov

do školského vyučovania

16. nedostatkom bolo preťažovanie žiakov informáciami,

prehnané požiadavky na mechanické zapamätávanie

a následné verbálne opakovanie

17. najmä v gymnaziálnej praxi sa takéto chápanie zakorenilo

ako bezbrehý encyklopedizmus

Didaktický formalizmus

18. teória formálneho vzdelania
19. kladie dôraz na rozvoj stránok osobnosti žiaka

(rozumových schopností, pamäti, pozorovania, pozornosti

estetického cítenie, mravných vlastností)

20. začal sa rozvíjať na konči 18.storočia
21. predstavitelia Rousseau, Pestalozzi, Herbart
22. poznačil najmä obsah strednej školy v gymnaziálnom

vzdelávaní, kde sa zdôrazňovalo klasické vzdelávanie

23. veľký formatívny význam mali mať najmä na klasické

jazyky, históriu a filozofiu

Didaktický utilitarizmus

24. spojený s pragmatickou ped. a did. konca 19. a zač. 20.stor.
25. dôraz kladie na činnosť, prax a užitočnosť
26. vychádzal z pedocentrizmu a filozofie pragmatizmu,ktoré

sústreďuje pozornosť na dieťa a jeho prípravu pre praktický život

27. hlavným ukazovateľom je rozvíjanie aktivity, samostatností

a tvorivosti žiakov v praktických situáciách

Systémovo-tvorný prístup k vzdelávaniu

28. Vzdelanie je súčasť nejakého väčšieho systému
29. Systém je množina elementov vzájomne závislých

a spojených prvkov. Jestvujú spätnoväzbové vzťahy

a závislosti medzi jednotlivými elementmi, ale i medzi

nimi a celým systémom a medzi celým systémom a jeho okolím.

30. Nejestvuje žiadny jav, teda ani vzdelávanie samo osebe,

izolovanie, ale vždy je súčasťou určitého celku, je zapojený do

určitého poriadku, je prvkom danej štruktúry a plní konkrétnu

funkciu v súlade s inými prvkami systému.

31. Vzdelávanie je súčasťou vyššieho systému, napr.spoločnosti,

samo však vytvára tiež systém, ktorý tvorí rad prvkov, ktoré majú

rôzne systémotvorné funkcie, vytvárajú väzby s ďalším prvkom,

ale vždy sa vzájomne ovplyvňujú, vytvárajú komplexný celok,

32. ktorý nemožno ľubovoľne meniť bez následkov na ďalšom

rozvoji tohto systému.

33. Medzi hlavné systémotvorné elementy vzdelávania patria
34. funkcie vzdelávania, koncepcia vzdelávania, didaktické
35. zákonitosti a zásady, ciele vyučovania, obsah vyučovania,
36. vyučovací proces, prostriedky vyučovania a ľudský faktor U a Ž.

Učiteľ

26. je jedným zo základných činiteľov VV procesu

(spolu so žiakom a s obsahom V a V)

27. človek, ktorý sústavne odborne vzdeláva alebo vychováva

deti alebo dospelých

28. človek s určitými osobnostnými vlastnosťami a súčasne

odborník s profesionálnymi vedomosťami, zručnosťami a návykmi

29. v procese V a V má sústavne uplatňovať aktivity, ktoré rozvíjajú

osobnostné kvality žiakov, ktoré treba už od detstva rozvíjať a kultivovať

30. mal by byť integrovanou osobnosťou, psychicky vyrovnanou,

sociálne integrovanou a s ochotou sa prispôsobovať

31. kvality učiteľa podľa Petláka: sebareflexia, sebahodnotenie,

sebavedomie, sebaovládanie, sebaregulácia, sebatvorenie

Cieľ ako determinant obsahu, metód, foriem,

prostriedkov i komunikačných štruktúr vo vyučovaní.

Cieľ

32. kľúčová didaktická kategória v pedagogike, od jej vzniku
33. edukačný cieľ predstavuje ideálnu predstavu pedag.

výsledkov, čiže akým by človek mal byť (z výchovného

hľadiska) a čo všetko by mal vedieť (zo vzdelávacieho hľadiska)

-        cieľ výchovy v najvšeobecnejšej podobe je ucelená

predstava predpokladaných a žiaducich vlastností človeka,

ktoré možno získať výchovou

-        cieľ výučby (vzdelávania) vymedzuje účel, zámer, výstupy

a výsledky výučby

- ciele by mali byť jednoznačné, aby Ž vedel, čo treba zvládnuť

- ciele by mali byť zvládnuteľné, realizovateľné, kontrolovateľné,

krátkodobé

Výchovno-vzdelávacie ciele

- predstavujú ideálnu (súhrnnú) predstavu kvalít človeka,

ktoré chceme dosiahnuť výchovou

A) vyučovacie ciele – účel (čo treba dosiahnuť) + výstup (vysvedčenie)

B) výchovné ciele – sprostredkovanie názorov, postojov, morálky, etiky

Klasifikácia edukačných cieľov

34. podľa pomeru spoločenských a individuálnych záujmov

rozoznávame spoločenské a individuálne ciele

35. podľa časového hľadiska rozoznávame adaptačné ciele

(zamerané na prispôsobenie jedinca súčasnému stavu spoločnosti),

anticipačné ciele (zamerané na podporu človeka pre budúcnosť)

dlhodobé, etapové a krátkodobé ciele (podľa trvania)

36. podľa pomeru všeobecnosti ich členíme na všeobecné ciele

(uznané spoločenskými cieľmi a normami na donom stupni rozvoja

spoločnosti, naznačujú smer) a konkrétne ciele (čiastkové, napĺňajú

daný všeobecný cieľ, sú formulované v učebných osnovách,

učebných plánoch, učebniciach, sylabách, ČT plánoch, vyjadrujú

ciele jednotlivých typov a stupňov škôl)

Rôzne úrovne konkretizácie VV cieľov

Konkretizácia cieľov

1. učebné osnovy (plány) → anatómia človeka → kostra
2. učebnice
3. časovo-tematické plány
4. príprava na hodinu

37. pri konkretizácii všeobecných cieľov sa vychádza

z obsahu učiva a súčasne aj z rozvoja osobnosti žiaka

38. zvyčajne bývajú formulované v oficiálnych dokumentoch

– uč.plánoch, uč.osnovách, učebniciach, kurikulárnych

programoch, ktoré vyjadrujú ciele školy, ich j typov a stupňov

39. tie sa potom rozpracúvajú na ciele konkrétnych ročníkov

a učiteľ ich aktualizuje na podmienky školy i smerom k populácii

žiakov v triedach a konkretizuje na vyučovacích hodinách tým,

že si formuluje ciele tematického celku a ciele konkrétnej témy

40. v samotnej vyuč.hod. hierarchiu cieľov možno aplikovať takto:

cieľ motivácie – cieľ preverovania vedomostí – cieľ sprostredkovania

nového učiva – cieľ opakovania učiva – cieľ upevňovania učiva

cieľ vyučovacej hodiny

41. podrobne formulované konkrétne ciele, ktoré nazývame

výstupy vyučovania, alebo učebné požiadavky, môžu ovplyvniť

pozitívne dosiahnutie naplánovaných cieľov

Požiadavky na konkrétne ciele vyučovacieho procesu

1. Konzistentnosť
2. Primeranosť
3. Vyjadrenie žiackych výkonov v pojmoch
4. Jednoznačnosť
5. Kontrolovateľnosť, merateľnosť

Vymedzený cieľ by mal obsahovať

42. stanovanie požadovaného výkonu Ž
43. určiť podmienky výkonu
44. kvantitatívne vyjadrenie minimálnej úrovne výkonu
45. rešpektovanie taxonómie cieľov vyučovacieho procesu

Vzdelávacie štandardy

1. obsahový rámec pre žiaka a učiteľa
2. precíznejšie, jednoznačnejšie vymedzenie obsahu učiva
3. norma, vytvorená pre meranie kvalit. a kvantit. procesu
4. nie je to maximum, ale skôr základ toho, čo by mal žiak ovládať
5. učiteľ má možnosť veľkej tvorivosti
6. obsahový štandard – vymedzuje učebnú látku príslušného

    predmetu a je záväzný pre učiteľov na všetkých školách,

    stanovuje faktografické vedomosti a pojmové systémy

7. výkonový štandard – je normou pre žiaka, čo si má osvojiť,

   čo má prezentovať, napr. pri prechode na vyšší stupeň

Kurikulum

8. základný ped.dokument
9. učebné osnovy
10. učebné plány
11. vzdelávacie štandardy
12. kariérny rast
13. možno charakterizovať otázkami prečo, koho, ako,

kedy, v čom, za akých podmienok a s akým očakávaným

efektom vzdelávať

14. Podľa A.Glatthorna K. sú plány určené k riadeniu učenia

v školách, obvykle prezentované v permanentne

obnovovaných dokumentoch, ktoré sú vypracované

na niekoľkých úrovniach všeobecnosti a implementáciou

týchto plánov triede, tieto plány sú realizované v učebnom

prostredí, ktoré tiež ovplyvňuje to, čomu sa žiaci učia

formálne K. (predpísané) – komplexný projekt cieľov,

obsahu, prostriedkov a organizácie vyučovania,  

jeho realizácia vo vyučovacom procese a predpísané

spôsoby kontroly a hodnotenia výsledkov

neformálne (mimotriedne, mimoškolské) – aktivity

a skúsenosti žiakov v mimotriednych a mimoškolských

a aktivitách organizovaných školou

skryté (poznatky žiakov o škole mimo vyuč.procesu)

– skúsenosti v reálnom živote školy, ktoré nie sú

vo vzdelávacom programe

– ide o sociálne interakcie, vznikajú skôr náhodne

PROCES

→ 3 sekvencie

→ 5 fáz

Sekvencie:

1. prípravná
2. realizačná
3. diagnostická

- prípravná sekvencia

- zahrňuje obdobie projektovania a plánovania

výučby, prípravu na VV pôsobenie

– príprava časovo-tematického plánu

– rozpis učiva na celý rok – v septembri

– príprava na vyučovaciu hodinu – každú hodinu

- realizačná sekvencia

zahrňuje komplexný priebeh vyučovania

v konkrétnych podmienkach školy

– to, čo sa realizuje na hodine

FÁZY:         

1. motivácia

= príprava žiakov na aktívne osvojovanie učiva

2. expozícia

= prvotné zoznamovanie žiakov s novým učivom

3. fixácia

= prvotné opakovanie a utvrdzovanie učiva

4. diagnostika

= preverovanie osvojených vedomostí

5. aplikácia

= aplikovanie osvojených vedomostí

- diagnostická sekvencia  

uzatvára VV proces, spätne ovplyvňuje

prípravnú a realizačnú sekvenciu

– vnútorná diagnostika=diagnostika výkonov Ž

– vonkajšia diagnostika= diagnostika výkonov U

- diagnostika učiteľa = hospitácie

- hospitácie môžu byť úvodné, priebežné,

komplexné, záverečné

⇒ komplexný záverečný záznam

- hospitácie môže vykonávať cvičný učiteľ,

 zástupca, riaditeľ, inšpektor

CYKLUS

- začneme prípravou, pokračujeme realizáciou

a končíme diagnostikou, ale ak je to potrebné,

ideme odznovu a cyklus opakujeme

15. etapy didaktického cyklu sú motivácia,

poznávacia a osvojovacia činnosť a kontrola

a korektúra učebnej činnosti

METÓDY VYUČOVANIA

- patrí k najdôležitejším faktorom vyučovacieho procesu

- dáva odpoveď na otázku čo učiť? a ako učiť?

- chápanie metódy ako cesty, sp. a postupu, kt. U dosahuje VV cieľ

- širokým ponímaním je chápanie VM ako spôsobu, ako U umožňuje

pôsobiť vyučovacím prostriedkom na povahu človeka tak, aby dosiahol

požadovaný výsledok

- VM je pedagogická – špecificky didaktický aktivita S a O vyuč.,

rozvíjajúca vzdelanostný profil žiaka, súčasne pôsobiaca výchovne,

a to v zmysle vzdelávacích a taktiež výchovných cieľov a v súlade

s vyučovacími a výchovnými princípmi. Spočíva v úprave obsahu,

v usmernení aktivity objektu a subjektu, v úprave zdrojov poznania,

postupov a techník, v zabezpečení fixácie alebo kontroly vedomostí

a spôsobilostí, poznávacích procesov, záujmov a postojov

Vlastnosti didakticky účinných VM:

je didakticky ekonomická

je primeraná obsahu vyučovania

je adekvátna žiakom

je adekvátna učiteľovi

je formatívne účinná

je výchovná

je prirodzená

rešpektuje systém vedy a poznania

je hygienická

Výber VM závisí od poznania základných kritérií:

ciele a úlohy vyučovania

zákonitosti VV procesu a z nich vyplývajúce vyuč. zásady

obsah a metódy príslušnej vedy a predmetu

učebné metódy žiakov a ich predpoklady

osobitosti vonkajších podmienok (geografické, pracovné)

predpoklady učiteľov

Klasifikácia vyučovacích metód

Členenie VM z hľadiska prameňa poznávanie

– didaktický aspekt

A – Slovné metódy

monologické (vysvetľovanie, výklady, prednášky)

dialogické (rozhovor, dialóg, diskusia)

metódy písomných prác (písomné cvičenia, kompozície)

metódy práce s učebnicami, knihami a textovým materiálom

B – Demonštračné metódy

pozorovanie predmetov a javov

demonštrácia predmetov, modelov, činností a pokusov

demonštrácia statických obrazov, schém

projekcia statická a dynamická

C – Praktické metódy

nácvik pohybových zručností

nácvik pracovných zručností

laboratórne činnosti

grafické a výtvarné činnosti

nácvik hudobných zručností

Členenie VM z hľadiska aktivity a samostatnosti žiakov

– psychologický aspekt

metódy odovzdávania poznatkov (transmisívne, sprostredkujúce)

metódy samostatnej práce žiakov

metódy problémové, bádateľské a výskumné

Členenie VM z hľadiska myšlienkových operácií

– logický aspekt

postup porovnávací

postup induktívny

postup deduktívny

postup analyticko-syntetický

Členenie VM z hľadiska aktivizujúcich metód

– interaktívny aspekt

diskusné

kooperatívne

prípadové (vrátane situačnej metódy)

hranie rolí (dramatizácia, inscenačné metódy)

simulačné

projektové

metódy objavovania a riadeného objavovania

výskumné

didaktické hry

Členenie VM z hľadiska fáz vo vyučovacom procese

– procesuálny aspekt

motivačné

expozičné

fixačné

diagnostické

aplikačné

① Motivačné metódy

vstupné

motivačné

rozprávanie

rozhovor

motivačná demonštrácia

priebežné

motivačné výzvy

aktualizácia obsahu učiva

pochvala, povzbudenie, kritika

③ Fixačné metódy

– metódy upevňovania a prehlbovania učiva

  (opakovanie, upevňovanie, precvičovanie)

1. prvotné opakovanie
2. opakovanie väčších celkov učiva
3. súhrnné alebo záverečné opakovanie
4. ústne opakovanie učiva žiakom
5. metóda otázok a odpovedí
6. písomné opakovanie
7. praktické opakovanie
8. opakovací rozhovor
9. opakovanie s využitím učebnice a uč. textu
10. D.Ú., intelektuálny tréning, motorický tréning

② Expozičné metódy

A) Metódy priameho prenosu poznatkov

monologické, slovné metódy

vysvetľovanie

prednáška

referát (koreferáty, konspekty, anotácie, tézy)

rozprávanie

opis

dialogické metódy

rozhovor

1. Sokratovský – opiera sa o vedomosti žiakov,

ktoré sa v dialógu rozširujú o nové súvislosti

obsahujúce ďalšie info

2. Heuristický – prináša nové info, od žiakov

očakáva vlastnú iniciatívu a tvorivosť, ktoré         

učiteľ usmerňuje k objavovaniu nových poznatkov

beseda

diskusia

3. reťazová
4. komentujúca
5. riadená
6. pódiová
7. panelová
8. skupinová=Philipsova=6x6
9. burzová=Brainstorming
10. dramatizácia

B) Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov

názorno-demonštračné metódy

pozorovanie a demonštrácia

praktické metódy

nácvik pracovných a pohybových zručností

pokusy (overovacie, výskumné, precvičujúce)

laboratórne práce

metódy práce s materiálom

metódy hry

C) Metódy problémové

(problém, problémová úloha, problémová situácia)

D) Metódy samostatnej práce,

autodidaktické metódy

(ústna, písomná, praktická, kombinovaná)

práca s knihou

pozorovanie javov alebo procesov

laborovanie, experimentovanie, vedenie protokolov

plnenie pracovných úloh

samostatné štúdium s vyžívaním techniky

tvorivé činnosti

E) Metódy mimovoľného učenia

④ Diagnostické a klasifikačné metódy

–preverovania a hodnotenie vedomostí a zručností

– majú tieto funkcie:        

1. motivačnú
2. didaktickú funkciu diagnostiky
3. výchovnú
4. spoločenskú a profesijnú
5. kontrolnú
6. prognostickú

A) Diagnostické metódy

metódy ústnych skúšok

ústne orientačné skúšanie – neklasifikované

ústne kvalifikované skúšanie

metódy písomných skúšok

písomné didaktické testy

orientačné a štandardizované

B) Klasifikačné metódy

klasifikácia – hodnotenie známkovaním, bodmi.

slovné hodnotenie

Aktivizujúce vyučovacie metódy

- aby bol U naozaj riadiacim a usmerňujúcim

subjektom a Ž zasa subjektom, ktorý si aktívne

osvojuje učivo, ide tu o interaktívny aspekt

1. Diskusia

pravidlá diskusie

1. vždy hovorí len jeden
2. príspevok treba prihlásiť u vedúceho diskusie
3. každý bude mať možnosť hovoriť
4. príspevkom nadviazať na predchádzajúci
5. uvažovať nad každým príspevkom
6. po častiach robiť záver a zhrnúť výsledky

brainstorming (A.F.Osborn, 1938 – cca.12 minút

– 5-12 osôb – spontánne nápady)

1. princíp úplne voľnosti nápadov
2. princíp produkcie kvantity nad kvalitou
3. princíp straty autorského práva nápadu
4. princíp zákazu kritizovať

2. Situačné metódy

navodenie situácie, ktorá pripomína realitu z praxe

1. prípadová metóda (navodenie situácie,

    ktorá sa stala alebo sa môže stať)

2. riešenie problémových prípadov

(Ž = výskumníka, hľadá odpoveď na otázku prečo?)

3. Projektové metódy

Ž si pod vedením U al. individuálne vypracujú projekt,

ktorý postupne riešia a tým sa učia

4. Inscenačné metódy

sú to v podstate hry, Ž sú postení do roly, ktorej

sa majú riešením zhostiť a tým získať vedomosti

5. Didaktické hry

Ž je pri nich aktívny, pretože hra už svojou podstatou

rozvíja aktivitu, samostatnosť, tvorivosť

6. Metóda Philips 66

6 učiacich sa diskutuje 6 minút o probléme na

danú tému (rýchle rozhodovanie, tvorivosť, vzťahy)

vedúci zverejňujú riešenia

7. HOBO metóda

podobná ako Philipsova 66, ale obohatená o 

samoštúdium, nasleduje diskusia v skupine a v pléne

zverejňujú sa závery, ale aj pochybnosti a ťažkosti

8. Synektika W.J.J. Gordona ako metóda

tvorivého riešenia problémov

zameraná na rozvíjanie asociácií a na rozvoj

analogického myslenia

analógie sú : personálna, hľadanie bezprostredných,

symbolických a  fantastických analógií

MATERIÁLNE DIDAKTICKÉ PROSTRIEDKY

Didaktické pomôcky sú také učebné pomôcky

či didaktické techniky, materiálno-technické vymedzenia  

a zariadenia, ktoré slúžia k názornosti vyučovania

a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie        

osvojenie učiva.

Didaktické prostriedky ako kategória didaktiky zahŕňajú

všetky materiálna predmety, ktoré zaisťujú,

podmieňujú a zefektívňujú priebeh vyučovacieho procesu

Význam používania učebných pomôcok a didaktickej

techniky možno ilustrovať na výskume zapamätávania.

Význam materiálnych didaktických prostriedkov

vo vyučovacom procese

v motivačnej fáze pôsobia na racionálnu, ale aj

emocionálnu stránku žiakov, dokážu vzbudiť skutočný

záujem o samostatné aktívne vniknutie do problematiky

v expozičnej fáze svojou názornosťou pomôžu zaradiť

predkladané informácie do logického systému a pochopiť

podstatu sprostredkovaných objektov, javov a pojmov

vo fixačnej fáze umožňujú žiakom opakovanie a 

precvičovanie vedomostí získaných v expozičnej fáze

a súčasne vytvárajú podmienky pre schopnosť žiakov

aplikovať nadobudnuté poznatky

v diagnostickej fáze môže učiteľ ich prostredníctvom

overiť u žiakov úroveň dosiahnutých vedomostí

a súčasne môžu slúžiť žiakom k sebakontrole

Požiadavky na tvorbu, výber a používanie UP a DT

vo vyučovacom procese

didaktické, ergonomické, estetické

technické, ekonomické

Funkcie materiálnych didaktických pomôcok

motivačná – U môže vzbudiť záujem o učivo a učenie

informatívna – umožňujú mu pochopiť podstatu, súvislosti

formatívna (výchovná, rozvíjajúca) – rozvoj tvorivého

myslenia, kognitívnych a komunikačných schopností,

cibrenie zmyslového vnímania, utváranie postojov

a vzťahu k vyučovanému predmetu

názorná – pôsobenie na zmysly a tým možné

konkrétnejšie a ucelenejšie predstavy

inštrumentálna – nástroj, pomocou ktorého Ž získava

nové vedomosti, zručnosti a spôsobilosti

systematizujúca –  zaraďovanie vedomostí do

istého celku poznatkov v mysli Ž

racionalizačná a ekonomická – oslobodenie U 

od rutinných prác v príprave aj vo vyučovaní

uľahčujúca prechod od teórie k praxi – nie len počúvanie,

ale aktívne vnímanie zmyslami

podporujúca samoštúdium – podnet aj v mimoškolskom čase

UČEBNÉ POMôCKY

→ sú také prostriedky výučby, ktoré sú nositeľmi

informácií či v zjavnej alebo zakódovanej podobe

→ sú také prostriedky, ktoré slúžia k názornosti

vyučovania a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie

a komplexnejšie osvojenie učiva

→ funkcie: informačná, transformačná,

aktivizačná, regulačná

KLASIFIKÁCIA

Skutočné predmety

prírodniny (nerasty, rastliny, živočíchy)

upravené prírodniny (kvapalinové alebo suché preparáty)

výrobky (v pôvodnom stave)

predmety multiplikatívneho charakteru (upravené výrobky)

Modely (podľa funkčnosti)

verne zobrazujúce predmet

zobrazujúce princíp

symbolické modely

Modely (podľa technického princípu)

statické

dynamické

Zobrazenia (statické)

kresba na tabuli, v zošite, obraz, ilustrácia

odtlačok, fotogram

symbolické zobrazenie (schéma, diagram, graf, mapa)

fotografie

pomôcky na premietanie statického obrazu (diapozitív)

Zobrazenia (dynamické)

zobrazenia postupne vytvárané pred očami divákov

pomôcky na premietanie dynamických obrazov – film

pomôcky na zobrazenie TV obrazu a zvuku

Literárne pomôcky (textové)

učebnice a učebné texty

pracovné materiály (cvičebnice, pracovné zošity)

metodické príručky pre učiteľov

odborná literatúra

odborné časopisy

doplnková a pomocná literatúra (slovníky, atlasy)

Kybernetické pomôcky

audiovizuálne programy pre učiace stroje

programy (software) pre PC

Multimediálne a hypermediálne pomôcky

hypertextové a hypermediálne (interaktívne)

programy na CD a DVD s multimediálnym PC

Auditívne pomôcky (zvukové)

s mechanickým záznamom zvuku (gramofónová platňa)

s digitálnym záznamom zvuku (CD)

s magnetickým záznamom zvuku (magnetofónová páska)

Audiovizuálne pomôcky

zvukový film s optickým záznamom obrazu a zvuku

TV program s anal. a digit. záznamom obrazu a zvuku

videozáznam s magnetickým záznamom obrazu a zvuku

CD a DVD s digitálnym záznamom obrazu a zvuku

Špeciálne pomôcky špecifikujúce charakter

jednotlivých vyučovacích hodín

prípravky na praktické pokusy a laboratórne práce

experimentálne súpravy

náradie

DIDAKTICKÁ TECHNIKA

→ využívanie rôznych strojov, prístrojov a tech. zariadení,

film, zvukové prístroje, výpočtová techniku,  

a pod., ktoré rovnako ako učebné pomôcky

sprostredkúvajú žiakom informácie a pôsobia na ich zmysly

→ didaktická technika (hardware) sa stáva kvalitným

vyuč.prost. pri aplikácii vhodnej pomôcky (software)

→ plní tieto funkcie: riadiacu, diagnostickú, motivačnú,

informačnú, výchovnú, rozvíjajúcu, racionalizačnú

KLASIFIKÁCIA

Zobrazovacie plochy

tabule (klasická, drevené, magnetická, flipchart, elektronické)

premietacie plochy (reflexné, rozptýlené, smerové, , priesvitné)

Prístroje na záznam obrazu

fotoaparát

filmová a televízna kamera

prístroje na záznam TV obrazu

Vizuálna projekčná technika (projektory)

epiprojektor, diaprojektor, spätný projektor

mikroprojektor, filmový projektor

Auditívna zvuková technika (reprodukčné prístroje)

gramofóny, magnetofóny, CD prehrávače

rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy

jazykové labo., reproduktory, mikrofóny, zosilňovače

Audiovizuálna didaktická technika

zariadenia pre statickú audiovizuálnu projekciu

zariadenia pre dynamickú audiovizuálnu projekciu

televízna technika        

Vyučovacie a testovacie stroje

informátory, examinátory, repetítory

trenažéry, simulátory

Výpočotvá technika

PC všetkých typov a ich prídavné zariadenia

multimediálne počítač a ich prídavné zariadenia

PC učebňa v LAN sieti

multimediálne jazykové laboratórium

Prístrojová technika

demonštračné prístroje a zariadenia

prístroje na meranie a počítanie

prístroje na pozorovanie

laboratórne prístroje a nástroje

UČEBNICE

- je druhom školských kníh

- obsahuje konkrétne obsahy pre daný predmet

- obsahuje didaktické spracovanie obsahu učiva

vymedzené učebnými osnovami a je základným

didaktickým prostriedkom pri realizácii VV procesu

- sú spracované podľa didaktických zásad

- je normou pre žiaka, učiteľ by mal ovládať viac

- je to tlačená, didaktická učebná pomôcka

- v školskej praxi sa učebnice uplatňujú vo väzbe

s ďalšími didaktickými prostriedkami

KLASIFIKÁCIA

vlastné učebnice - obsahujú výklad učiva,

poučiek, pravidiel, námetov na samostatnú prácu

Cvičebnice - obsahujú najmä sústavu úloh a cvičení

Čítanky - v nižších ročníkoch funkcia učebnice čítania,

vo vyšších dopĺňajú obsah učebníc

Osobitné školské knihy - cudzojazyčné a náučné

slovníky, atlasy, tabuľky, zbierky príkladov, biografie

Metodické príručky - vydávajú sa k učebným osnovám,

učebniciam a školským knihám, sú určené pre učiteľa

Metódy hodnotenia kvality učebníc:

psychologické metódy – metóda na zisťovanie

zrozumiteľnosti učebného textu (na základe skupiny ľudí)

štatistické metódy – miera náročnosti didaktických textov

= Nestlerovej-Průcha metóda (parametre učiva)

Požiadavky na učebnice:

1. požiadavka vedeckosti
2. zhody s učebnými osnovami
3. tematická usporiadanosť
4. možnosti individuálneho učenia
5. opakovania a upevňovania učiva
6. rozvíjania kognitívnych schopností
7. využívanie medzipredmetových vzťahov

Funkcie učebníc:

informačná, transformačná, systematizačná

upevnenia a sebakontroly, sebavzdelávacia

koordinujúca, rozvíjajúco-výchovná, motivačná

ORGANIZAČNÉ FORMY VYUČOVANIA

- ide o organizačné usporiadanie podmienok

priebehu vyučovacieho procesu na realizáciu obsahu

vyučovania a dosiahnutie cieľa pri uplatňovaní jednej

alebo viac metód, vhodných vyučovacích

prostriedkov a pri rešpektovaní didaktických princípov

- vyjadrujú usporiadanie podmienok z hľadiska

organizačného rámca priestor a času vyučovania, ako

aj z hľadiska organizačného charakteru práce učiteľa

a počtu súčasne vyučovaných žiakov

Druhy

školské organizačné formy vzdelávania

mimoškolské organizačné formy vzdelávania

Formy skupinového vyučovania

hodina v malotriedke

hodina s využitím princípov vnútornej diferenciácie

hodina skupinového vyučovania

Formy individuálneho vyučovania

D.Ú.

individuálna výučba

hodina samostatnej práce s literatúrou

hodina samoučenia pomocou techniky

hodina programového vyučovania

Formy mimoškolského vzdelávania

hromadné (prednášky, besedy, filmy)

skupinové (združenia, turistika, spolky)

individuálne (učenie sa cudziemu jazyku,

cvičenie na hudobný nástroj)

KLASIFIKÁCIA ORGANIZAČNÝCH FORIEM

podľa pomeru učiteľovej činnosti k činnostiam Ž

individuálne formy vyučovania (1 Ž - 1U)

zmiešané formy vyučovania

(skupinové, skupinovo-problémové, kabínkové)

hromadné (v triede, výlety, exkurzie, vychádzky,

práce v laboratóriu, iné formy – napr. teamové)

podľa ťažiska práca Ž v triede alebo mimo triedy

základné – v triede alebo odbornej učebni

druhoradé – práce mimo triedy, mimoškolské formy

vyučovania, doučovanie, krúžky

Zmiešané hodiny

- rozdelenie podľa fáz:

motivačná, fixačná, diagnostická, aplikačná

Hromadné hodiny

D.Ú. – treba diferencovať, nedávať rovnaké D.Ú.,

jednoznačnosť, konkrétnosť, aj základné učivo

úlohy – dlhodobé a krátkodobé

vychádzky – v malom časovom úsek, veľa informácií (

exkurzie – reálna ukážka, ukážka objektu v realite

– úvodné, priebežné, záverečné

- monotematické, komplexné, komplexné s medzipredmet.

Vyučovacia hodina

v triede sa chápe ako taká organizačná forma

vyučovania, pri ktorej učiteľ so stálou skupinou  

žiakov (triedou) pracuje v presne ohraničenom

časovom úseku (45 minút) v priestore (učebni),

ktorý je pre túto triedu vyhradený, a v čase,

ktorý vymedzuje školský rozvrh hodín so zreteľom

k individuálnym zvláštnostiam, k cieľu a prostriedkom

s tým, aby žiakov všestranne rozvíjal a vzdelával

16. základná vyučovacia jednotka
17. je prevládajúcou organizačnou formou vyučovania
18. má svoje časové dimenzie
19. má svoje priestorové dimenzie
20. vedie k dosiahnutiu cieľov

DELENIE

podľa metodického postupu

1. základná
2. zvláštne typy hodín
3. hodiny filmovej projekcie, besied, práce s knihou
4. exkurzia, vychádzka
5. hodina v laboratóriu
6. hodina na školskom pozemku

podľa funkcie v systéme vyučovania

1. úvodná
2. preberanie nového učiva
3. aplikačné
4. zhrňujúce
5. záverečné
6. výlety

podľa obsahu vyučovania

– všetky hodiny podľa predmetov v uč. plánoch

(hodiny MAT, AN vyučovania, hudobnej výchovy)

ŠTRUKTÚRA – SEKVENCIE ŠTANDARDNEJ VH

1. Aktualizácia osvojených štruktúr učiva

– kontrola D.Ú, diagnostika doterajšej činnosti, motivácia

2. Orientácia na nové prvky obsahu výučby

– výklad, vysvetľovanie U a inštruktáž pre nové aktivity Ž

3. Spätnoväzbová reflexia

– systematizujúce, zovšeobecňujúce,

aplikačno-sumarizujúce aktivity nového

4. Zadanie novej D.Ú.

– záverečná sekvencia s rozličným charakterom

TYPY VYUČOVAÍCH HODÍN

1. motivačné
2. hodiny osvojovania nových vedomostí – expozičné
3. opakovacie a precvičovacie hodiny – fixačné
4. hodiny praktických činností – aplikačné
5. hodiny zovšeobecňovania vedomostí – diagnostické
6. hodiny skúšania a hodnotenia – klasifikačné
7. zmiešané hodiny (kombinované)

POŽIADAVKY - CHARAKTERISTIKY NA VH

1. jasné vymedzenie obsahu vyučovacej hodiny
2. jednota vzdelávacej a výchovnej stránky
3. vzájomná spojitosť jednotlivých vyučovacích hodín
4. zabezpečenie aktivity žiakov
5. organizačne premyslená
6. účelné využitie času na dosiahnutie cieľa
7. zabezpečovanie vyučovacích prostriedkov
8. zaujímavé spracovanie hodiny, témy
9. správna technika

TYPY VÝUČBY

1. informatívna – prevaha učiteľovej aktivity
2. heuristická – riadená učiteľom,

ale zameraná na výskumnú činnosť žiakov

3. produkčná – orientovaná na praktické aktivity

žiakov, na ich myšlienkovú a motorickú činnosť

4. regulatívna – charakterizovaná algoritmizáciou v

yučovania prostredníctvom programov, využívaním PC

POSTUPNOSŤ VYUČOVACIEHO PROCESU

– DIDAKTICKÝ CYKLUS

1. sformulovanie cieľov
2. aktualizácia už osvojeného učiva
3. osvojovanie nového učiva
4. upevnenie a prehĺbenie nového učiva
5. kontrola výsledkov vyučovacieho procesu
6. zabezpečenie domácej prípravy žiakov

ZÁKLADNÉ ČLÁNKY VYUČOVACEJ HODINY

1. začiatok (otvorenie) hodiny – zápis do tr.knihy
2. upevňovanie prebratého učiva – skúšanie
3. výklad nového učiva
4. upevňovanie nových vedomostí
5. ukladanie a vysvetlenie novej D.Ú.
6. záver vyučovacej hodiny

Skupinové vyučovanie

1. vyučovanie v skupine
2. skupiny homogénne a heterogénne
3. skupiny môžu vzniknúť

spontánne alebo regulovanie

4. W.H.Killpatrick, C.Washbourne,

P.Petersen, R.Cousinet

5. princípy organizácie – voľné

zoskupenia a voľná tvorba práce

-   je to spôsob práce školskej triedy,

ktorý v rámci školského kolektívu zamestnáva

jednotlivé skupiny žiakov (stolové skupiny)

ako skutočných nositeľov vzdelávacej práce

vo vyučovaní.

DRUHY

jednotná skupinová práca

diferencovaná skupinová práca

VÝHODY

- umožňuje diferencovať obsah a metódy práce

- socializácia detského správania v skupine

- škola do života a pracovného procesu,

ktorý vyžaduje výmenu myšlienok – spolupráca

správne návyky a usmerňovanie žiakov

v technike spoločnej práce

- vzbudenie nadšenia, aktivity, tvorivosti

NEVÝHODY        

- náročnosť na učiteľovu prípravu

- náročnosť na materiálne vybavenie školy

- náročnosť na riadenie vyučovacieho procesu

- deti v stave nervového napätia, ktoré im škodí

- žiak ochudobnený o zážitky osobného úspechu

- slabá práca a neúspechy jednotlivcov do anonymity

- bystrejší žiaci v popredí a vedúci skupín diktátormi         

ZÁKLADNÉ TYPY V SKUPINE

iniciátori

organizátori

vykonávatelia

spolubežníci

KRITÉRIÁ NA ZOSKUPOVANIE DO SKUPÍN

kritérium kompenzácie

kritérium rovnakej mentálnej úrovne

kritérium rovnakých špeciálnych vlastností

kritérium funkcionálnej homogénnosti

kritérium diferencovanej kooperácie

FÁZY

úvodná fáza

fáza práce v skupinách

záverečná fáza

ĽUDKSÝ ČINITEĽ (UČITEĽ A ŽIAK)

21. U a Ž sú pri príprave i realizácii vyučovania j

eho aktívne, subjektové elementy

22. až začlenením ľudského faktora do systému

vyučovania nadobúda toto životnosť a stáva sa

systémom v pravom slova zmysle

23. každý pedagóg sa musí usilovať o to, aby

svojím podielom prispel k transformácii školstva,

aby sa škola stala skutočne školou radosti

a najmä rozvoja tvorivosti žiakov

24. U musí sa musí zaoberať otázkami motivácie Ž

a ich aktivitou vo vyučovacom procese

25. musí byť venovaná pozornosť samostatnosti

a kreativite Ž vo vyučovaní a humanizácii vzdelávania

26. musí byť úsilie pretvoriť školu zo školy nezáživnej,

dogmatickej, prinucujúcej k učeniu, preferujúcej

encyklopedizmus na školu tvorivú, radostnú, ktorá

dokáže plnohodnotne rozvíjať každého Ž so zreteľom

na jeho individuálne možnosti a schopnosti

27. vyvstáva požiadavka permanentného sebavzdelávania U
28. Ž musí byť chápaný ako významný subjekt vo VV procese

Vyučovanie je 2stranný proces, skladá sa z 2 etáp: 1. z vyučovania (odovzdávanie informácií) – učiteľ 2. učenia (prijímania vedomostí) – žiakNajcharakteristickejšie  črty súčasného vyučovania:

- aktivita žiakov, učiteľ nepodáva hotové poznatky vtedy,

ak sú žiaci pod jeho vedením schopní samostatne

prísť k daným poznatkom

- intenzifikácia myslenia žiakov v procese vyučovania,

ktorá vyžaduje znalosti základov teoretického poznania

a racionálneho myslenia v oblasti matematiky.

UČITEĽ

46. je jedným zo základných činiteľov VV procesu

(spolu so žiakom a s obsahom V a V)

47. človek, ktorý sústavne odborne vzdeláva alebo

vychováva deti alebo dospelých

48. človek s určitými osobnostnými vlastnosťami

a súčasne odborník s profesionálnymi vedomosťami,

zručnosťami a návykmi

49. v procese V a V má sústavne uplatňovať aktivity,

ktoré rozvíjajú osobnostné kvality žiakov, ktoré treba

už od detstva rozvíjať a kultivovať

50. mal by byť integrovanou osobnosťou, psychicky

vyrovnanou, sociálne integrovanou a s ochotou

sa prispôsobovať

29. jeho činnosť je orientovaná na odovzdávanie

vedomostí žiakom

51. kvality učiteľa podľa Petláka: sebareflexia, sebahodnotenie,

sebavedomie, sebaovládanie, sebaregulácia, sebatvorenie

30. musí viesť deti k učeniu, rozvíjať záujme žiakov

o učenie, formovať ich návyky, samostatnú prácu,

motiváciu, aktivitu, socializáciu a komunikáciu

31. v nových podmienkach sa presúva ťažisko jeho

činnosti z odovzdávania poznatkov do činnosti

poradcu, organizátora poznávania, motivačného činiteľa

Kvality učiteľa podľa Petláka:

sebareflexia, sebahodnotenie, sebavedomie

sebaovládanie, sebaregulácia, sebatvorenie

Požiadavky na učiteľa:

1. na pedagogicko-psychologické aspekty jeho osobnosti
2. na jeho intelektuálny potenciál
3. na odbornosť v predmetoch aprobácie
4. na jeho hodnotný systém
5. na psychohygienickú vyváženosť
6. na emocionálny potenciál
7. na jeho teoreticko-pedagogické myslenie
8. na spôsobilosti nevyhnutné pre úspešnú učiteľskú činnosť

Potrebné úlohy na rehabilitáciu učiteľa:

1. identita a individualita učiteľa proti anonymite a priemernosti
2. samostatnosť proti dirigovaniu zvrchu
3. ľudská univerzálnosť proti zúženej špecializácii
4. autenticita a originalita proti konformite a poslušnosti moci
5. profesionalita proti laickosti
6. dôveru a mravnú zodpovednosť proti nedôvere
7. vnútornú motiváciu proti vonkajšej a proti donucovaniu
8. skutočnú vedu proti apologetickej
9. tvorivosť proti stereotypu a rutine

ŽIAK

32. prislúcha mu učebná aktivita, pretože iba

vlastným úsilím si môže osvojiť pevné vedomosti

a zručnosti

33. pri formovaní žiaka je potrebné uplatňovať

v jednote determinovanosť psychickú, bio. i sociálnu

Ich nevyváženosť podmienila v histórii viaceré

vzdelávania deformácie:

- V totalitnom režime, v období direktívnej pedagogiky,

pedagogiky bez žiaka, sa prejavovalo nedoceňovanie

psychickej a biologickej determinovanosti formovania

osobnosti žiaka a sociálna determinovanosť

sa uplatňovala úzko, triedne, stranícky.

- Podľa spoločenských potrieb a záujmov sa proklamoval

všestranne rozvinutý človek, ale pritom sa preceňovala

materiálna stránka – poznatková na úkor formovania

celej osobnosti žiaka, to znamená i citovej a vôľovej stránky. 

- Prejavovali sa tendencie preceňovať vzdelávaciu funkciu Ž

nad výchovnou a rozvíjajúcou. To viedlo k preťažovaniu žiakov,

čo u niektorých vyvolávalo negatívne neuropsych. a fyzické stavy. 

- Komplexný rozvoj osobnosti Ž negatívne ovplyvňovalo strohé

chápanie jednotnosti všeobecného vzdelávania, vymedzenie

nedostatočného priestoru pre fakultatívne, nepovinné a záujmové

aktivity na jednej strane, na druhej strane zasa tendencie

predčasne diferencovať, rozvetvovať a profesionalizovať školu. 

- Úzke chápanie sociálnej determinovanosti spočívalo

i v uzatvorenosti školy, jej izolovanosti od vonkajšieho života,

čomu napomáhal dôraz na učebnicové poznatky, prehnané

uplatňovanie jednotnosti učebných osnov a učebníc. 

- Popri postulovaní žiaka ako samostatného, aktívneho subjektu

výchovy a vzdelávania, málo sa rešpektovala jeho autentickosť,

jeho potreby a málo sa uplatňovala tolerancia k neštandardným Ž. 

Požiadavky na prácu so žiakmi:

- orientovať učiteľov na žiaka ako osobnosť a individuálny subjekt

- formovať U ako poradcu, organizátora poznávania a spolurozhodovania

- pri formovaní Ž akcentovať tvorivosť, využívať aktivizačné metódy

a metódy riešenia projektov

pri práci so žiakmi uplatňovať integráciu poznatkovej, činnostnej

a osobnostno-hodnotovej orientácie

VYBRANÉ KONCEPCIE VYUČOVANIA

- pod pojmom KV sa rozumie zladenie procesuálnej

a formálnej stránky vyučovania

- pri ich uplatňovaní rozhodujúcu úlohu zohráva

učiteľ a štýl jeho práce so žiakmi

Najnovšie koncepcie vyučovania

- doteraz žiak pracuje, ale učiteľ plánuje hodinu a vedie nové

- nové koncepcie vedú k tvorivosti

- žiak má sám tvoriť a riešiť ⇒ získava tak vedomosti

a schopnosť samostatne pracovať, byť asertívny,empatický

Koncepcia problémového vyučovania

- je to taký spôsob riadeného učebného procesu, v ktorom

žiaci za pomoci učiteľa na základe faktických vedomostí

a individuálnych zručností formulujú konkrétny problém

a navrhujú rámcové riešenia

- uplatňuje sa myšlienková aktivita žiakov – analýza, syntéza,

indukcia, dedukcia, zovšeobecňovanie, abstrakcia

- učiteľ neposkytuje žiakom vedomosti v hotovej podobe,

ale prostredníctvom problémov ich vedie k aktívnej

samostatnému získavaniu nových vedomostí

Etapy problémového vyučovania:

1. motivácia
2. formulácia problému U alebo Ž na základe danej úlohy
3. návrh riešenia
4. delenie na skupiny → vyberie sa najlepšie riešenie
5. zhrnutie → čo riešili, čo bolo cieľom, či bol cieľ splnený
6. pri plánovaní definujeme hypotézu

→ ak sa hypotéza nepotvrdí, musíme sa vrátiť na začiatok

Základné pojmy

Problém         

– ťažkosť, prekážka, pri ktorej žiak pozná cieľ,

ale nepozná cestu a spôsob ako ho dosiahnuť

– učiteľ vychádza z toho, že žiak má už vedomosti na to,

aby spôsob riešenia našiel

– môže to byť otázka, úloha, zadanie, cvičenie

– musí to byť zábavné, musí vychádzať zo záujmu žiakov

Problémová úloha         

– žiak pozná cieľ a spôsob jeho dosiahnutia

– kladená zámerne nad mieru schopností žiakov,

závisí od ich veku, vedomostí

Problémová situácia         

– Ž pozná cieľ, ale na vyriešenie potrebuje nie tradičné postupy

– Ž nepozná spôsob ako prekonať prekážku

① Problém

- didaktický problém je praktická alebo teoretická

ťažkosť, ktorú žiak samostatne rieši vlastným

aktívnym skúšaním

- každý problém obsahuje problémovú situáciu,

ale nie každá PS sa mení na problém

Aktivizujúce vlastnosti problémov:

1. mali by byť životné
2. mali by reprezentovať vopred vybraté životné situácie
3. mali by pútať pozornosť detí, apelovať na ich záujmy
4. mali by obsahovať riešiteľné prekážky
5. mali by byť dynamické

③ Problémová situácia

- je prekážka, ktorú si subjekt jasne či neurčite

uvedomuje a na prekonanie ktorej potrebuje

tvorivé vyhľadávanie nových poznatkov,

nových spôsobov činností

- subjekt musí mať východiskové údaje na

vyhľadávanie postupov na prekonanie prekážky

Metódy problémového vyučovania:

a) Problémový výklad

– prezentovanie vývoja problému a logiky jeho riešenia)

b) Heuristická beseda

– navzájom súvisiace na seba nadväzujúce otázky a odp.

c) Situačno-prípadová metóda

– konfrontácia názorov na riešenie konkrétneho prípadu

d) Induktívna metóda

– postup od jednotlivého k všeobecnému ,

od faktov k všeobecnejším názorom

② Problémová úloha

Postupnosť pri riešení problémovej úlohy:

1. formulácia problému

– stanovenie hypotézy, t.j. predpokladaného riešenia

2. fáza stretnutia s problémom

– objavenie alebo predloženie problému

3. fáza riešenia problému

– motivácia, prípravné činnosti, tvorenie hypotéz,

4. fáza prekonania neúspechu

– prekonanie ťažkostí, objavenie riešenia

5. fáza kontroly

– zdokonalenie riešenia, korekcia, preskúmanie správnosti

Povinnosti učiteľa:

1. organizovanie problémových situácii
2. formulovanie problémov
3. poskytovanie pomoci žiakom pri riešení
4. systematizácia a upevňovanie získaných poznatkov

Povinnosti žiaka:

1. nachádzanie problémov
2. formulovanie problémov
3. riešenie problémových situácií
4. overovanie výsledkov riešenia

Delenie:

A) jednočlánkové – jedna ťažkosť

– jej vyriešenie znamená vyriešenie problému

B) mnohočlánkové (reťazové)

– postupné prekonávanie ťažkostí po krôčikoch

– učiteľ žiakov cestou koriguje

Sústava pedagogických disciplín, členenie

→ existuje 7 základných pedagogických disciplín

1. všeobecná pedagogiky

2. teória výchovy

3. didaktika

4. metodiky, didaktiky

5. organizácia a riadenie školy

6. dejiny pedagogiky

7. špeciálna pedagogika

→ členenie pedagogických disciplín

A) horizontálne

– prihliada k špecifickému obsahu ped.disc.

- všeobecné základy pedagogiky

- metodológia pedagogiky

- teória výchovy

- teória vyučovania a vzdelávania

- teória vyučovania jednotlivých učebných predmetov

- teória organizácie a riadenia školy

- pedagogika voľného času

- špeciálna pedagogika

- dejiny pedagogiky

- porovnávacia pedagogika

- andragogika

- technológia vzdelávania

B) vertikálne

– rešpektuje mentálny vek objektu výchovy

- predškolská pedagogika

- školská pedagogika

(primárna, pedagogika ZŠ, SŠ a VŠ pedagogika)

- andragogika, gerontopedagogika

Základné, hraničné a aplikované ped.disc.

→ Metódy

1. základné (didaktika – základná ped. disc.)
2. hraničné (hranica 2 vied, jedna z nich je ped.)
3. aplikované

Základné pedagogické vedy:

52. všeob. ped.
53. dejiny ped.
54. porovnávacia ped.
55. metodológia ped.
56. všeob. didaktika
57. teória výchovy
58. technológia vzdelávania
59. andragogika

Hraničné pedagogické vedy

60. soc.ped.
61. kybernetická ped.
62. psychologická veda
63. filozofia výchovy
64. ekonomika výchovy a vzdelávania

Aplikované pedagogické vedy

1. školská ped, predškolská ped, ped.ZŠ, SŠ ped.,

   VŠ ped. špeciálna ped., predmetové didaktiky

2. mimoškolská ped., ped. dospelých,

ped.soc.zariadení, vojenská ped.,

ped. rodinnej výchovy, inžinierska ped.,

ped. voľného času

Vývin didaktickej teórie a porovnanie prístupov

→ Súčasný didaktici – Turek, Obdržálek, Petlák,

Fulková, Kožuchová, Maňák, Obst, Petersen, Kaiser,

Kaiserová, Pasch, Peti, Švec

→ Vývin

1. 1600 - 1900

37. D. ako umenie učiť – Ratke, Komenský
38. D. ako veda o vyučovaní – Herbart, Pestalozzi,

                                            Diesterweg, Ušinskij

39. D. ako veda o vzdelávaní – Willmann
40. D. ako program – reformní pedagógovia

         – koniec 19., začiatok 20. storočia

41. D. na Slovenku a v Čechách –18. až 20.stor.

    Lehocký, Lindner, Čečetka, Chlup,

     Brťka, Tešedík,

2. 1900 - 2000

42. duchovedná D. – Dilthey, Nohl, Weniger

 – D. myslenie nerozlučne späté s myslením

   o teórii vzdelávania

43. teoreticko-vzdelávacia D. – Klafki

  – podstatou je orientácia na obsah vzdelávania

44. teoreticko-učebná D. – Hermann, Schultz

    – teória D. zameraná na D. učenia

45. informačno-teoreticko-kybernetická D.

    – F.von Cube 1970-90

    – teória D. zameraná na IK prístup k vyuč.

46. cieľovo orientovaná D. – Meyer, Winkel 70.roky

     – teória D. zameraná na učebný cieľ

47. kriticko-komunikatívna D.

   – Schaller, Schäfer, Popp 80.roky

   – proti bežnej didaktickej teórii

          – intenzívnejšia orientácia na žiaka

48. teoreticko-učebná emancipačná D.

  – Mollenhauer, Blankertz

  – oslobodenie žiaka z nátlaku školy

49. kriticko-konštruktívna D. – Klafki 1985

  – zbližuje sa D. vzdelávania a D. učenia

  – hlavný pojem je didaktická analýza

50. konštruktivistická D. – Piaget

  – pokus o prevrat v názoroch na učenie

  – základ v psychológii

Členenie didaktiky

→ podľa obsahového hľadiska

1. Všeobecná
2. Sférová
3. Odborová
4. Odvetvová
5. Špecializačná
6. Subšpecializačná

→ podľa Fulkovej

1. Všeobecná
2. Aplikovaná
3. Odborová
4. Predmetová

→ podľa Petláka

1. Všeobecná D.
2. D. predmetov
3. Špeciálne D.

→ podľa Šveca

1. podľa etáp vzdeláv.stupňa

– predškolská D., D.1.st.ZŠ,

  D.2.st.ZŠ, SŠ D., VŠ D.

2. podľa periód ľudského života

  – pedoD., androD., geroD.

3. podľa inštitucionálno

-organizačných subjektov

– školská D., osvetová D.,

zamestnávateľskoorganizačná D.,

spoločenskoorganizačná D.

Vzájomný vzťah učiteľa a žiakov

51. pôvodné ped. koncepcie

 – vychádzali zo soc. aspektov a zdôrazňovali

vonkajšie prvky pôsobenia na žiaka

(učivo, jeho obsah, úloha učiteľa)

        – bola výrazná úloha dospelých

52. od začiatku 20.storočia

  – koncepcie sústredené na prioritné postavenie žiakov

53. hnutie pedocentrizmu

  – stavalo do centra vyučovania žiakov

         – aby sa proces prispôsoboval žiakom

54. hnutie nových škôl – podobné tendencie
55. progresívna pedagogika – J.Dewey

  – sústreďuje sa v prvom rade na žiaka

         – berie ohľad na záujmy a možnosti žiakov,

      chápe detstvo ako dôležitú etapu

56. bielefeldské školské pokusy – H.von Hentig

        – žiadal úctu a pochopenie sveta žiakov

 – osobná zodpovednosť žiaka za dosiahnutie cieľov

57. emancipačná D. – Blankertz, Mollenhauer, Klafki

  – žiaka považuje za subjekt, nie objekt ped. procesu

58. hnutie antipedagogiky

  – H.von Schönebeck, E.von Braunmühl

         – extrémne koncepcie

         – odpor voči akémukoľvek donucovaniu dieťaťa

         – presadzovanie dobrovoľnosti

HUMANISTICKÉ PRÍSTUPY

→ slovo humanizmus z lat. –ľudskosť, ľudomilnosť

   – ide o také vyučovanie, v ktorom sa uplatňujú

      a prevládajú ľudské vzťahy medzi U. a Ž.

      a medzi žiakmi navzájom

→ predstavitelia Komenský, Rousseau,

   Pestalozzi, Montessoriová

→ Komenský ponímal humanistický prístup

   ako myšlienku, aby škola bola dielňou ľudskosti

→ predstaviteľmi Did. Hum. prístupov sú

Combs, Maslow, Rogers, ktorí svoje teoretické

závery opierajú o humanistickú psychológiu

→ na našich ZŠ a SŠ prevláda autoritatívne

    a direktívne riadenie vyučovania, uprednostňovanie

     vedomostnej stránky Ž, malý zreteľ na osobnosť Ž

→ Humanizácia je v mnohom závislá od osobnosti učiteľa

→ Humanizácia zasahuje prakticky všetky východiská

a ciele školy, obsah vzdelania, metódy a formy práce,

vzťahy medzi učiteľom a žiakmi, otárzky prístupu  

k hodnoteniu a aj zmenu profilu žiaka

Charakteristické znaky humanistických prístupov

→ Hum.orientované vyučovanie je zamerané na:

- podporovanie žiackej sebadôvery

- rešpektovanie jedinečnosti žiakov

- zmysluplná pozitívna motivácia

- rozvíjanie osobnosti žiaka

- stimulovanie tvorivosti, cieľavedomosti a samostatnosti

- tolerovanie iných

- kultivovanie soc. vzťahov

- spolupracovanie medzi učiteľom a žiakmi

- emocionalizovanie

DIDAKTICKÉ ZÁKONITOSTI

Zákon – je stabilný, trvalý, overený

Zákonitosť –  je to predpoklad, pravdepodobnosť

6. medzi zákonitosti patria aj didaktické princípy        

Zásady

65. všeobecne platné normy alebo pravidlá,

    ktoré vyplývajú zo zákonitostí VV procesu

66. klasické vyučovacie zásady : aktivita, trvácnosť,

systematickosť, primeranosť, názornosť,

uvedomelosť, výchovnosť, individuálny prístup

Didaktické zásady

7. najvšeobecnejšie požiadavky, ktoré treba

    rešpektovať, aby sa naplnili ciele

8. učiteľ sa nimi riadi vo vyučovacom procese

1. zásada primeranosti

   – primeranosť vekovým, bio. a ps. schop. Ž

2. zásada názornosti

   – učíme sa najprv zmyslovým vnímaním

        – názornosť nemá byť cieľ, ale iba prostreidok

3. zásada postupnosti

  – od jednoduchšieho k zložitejšiemu

      – od konkrétneho k abstraktnému

      – od všeobecného k detailnému

4. zásada uvedomelosti

   – učenie sa a uvedomenie si nutnosti sa učiť

        zásada aktivity

       – žiak vie čo sa učí, prečo sa učí a učí sa rád        

        F – fantázia

        O – ocenenie

        C – cieľ               motivácia

        U – úspech

        S – smysl

5. zásada trvácnosti

   – osvojenie si učiva trvale,

      trvalé zapamätanie látky, opakovanie

6. zásada systematickosti

   – musí byť vypracovaný systém

7. zásada vedeckosti

   – učivo má zodpovedať súčasnému stavu poznania

8. zásada sústavnosti

  – učivo má mať súsatvu

9. zásada spojenia teórie a praxe

  – zdôrazňuje význam motivácie pri učení sa

      – žiaci sa efektívnejšie naučia teoretické poznatky,

         ak poznajú ich zmysel v praktickom uplatnení          

10. zásada komplexnosti rozvíjania žiaka

  – aby sa súbežne rozvíjali všetky stránky osobnosti Ž

11. zásada kontextuálnosti

  – zdôrazňuje sa najmä v súvislosti s posudzovaním Ž

  – učivo sa zapamätá lepšie ako súčasť širšieho

     súboru príčin a dôsledkov

Výber a taxonómia cieľov

→ kognitívna oblasť = BLOOMOVA TAXONÓMIA

  (vzdelávacie ciele)

1. zapamätanie vedomostí, znalostí

   – žiak na konci hodiny bude vedieť naspamäť VS po M

2. porozumenie

   – žiak bude chápať, prečo sa to tak píše

3. aplikácia

   – žiak bude vedieť použiť, čo si zapamätal

4. analýza

   – žiak to vie rozobrať na prvky a časti, špecifikovať

5. syntéza

  – žiak vie poskladať prvky a časti do nového celku, zovšeobecniť

6. hodnotiace posúdenie

  – vyjadriť hodnotiace posúdenie, porovnať, vedieť argumentovať +-

→ učivo nemusí mať všetky úrovne, väčšinou sú to prvé tri

→ treba vždy konkrétne písať prípravy, aby sa to dalo presne zistiť

→ kognitívna oblasť = NIEMIERKOVA TAXONÓMIA

   (vzdelávacie ciele)

1. Zapamätanie informácií

   – reprodukovanie termínov, faktov, zákonov

2. Porozumenie informácií

   – predloženie vlastnými slovami, vysvetlenie

3. Aplikácia informácií v typických situáciách

   – špecifický transfer podľa vzoru

4. Aplikácia informácií v problémových situáciách

  – nešpecifický transfer – riešenie nových úloh

→ afektívna oblasť = KRATHWOHLOVA TAXONÓMIA

  (výchovné ciele, presvedčenie, názory)

1. vnímanie, prijímanie

  – uvedomovanie si, ochota prijímať javy, objekty,

     usmernená výberová činnosť

2. reagovanie

   – aktívna pozornosť, súhlas k reagovaniu, ochota reagovať,

      uspokojenie z reagovania

3. ocenenie

   – vytvorenie kladného postoja k hodnote, vnútorná motivácia

4. začlenenie

   – konceptualizácia hodnoty a integrovanie hodnôt do systému

5. integrovanie hodnoty

  – do charakterovej štruktúry osobnosti, generalizovaná

     zameranosť, charakterová vyhranenosť

→ psychomotorická oblasť = SIMPSONOVA TAXONÓMIA

    (zručnosti)

1. vnímanie činnosti

   – použitie zmyslových orgánov na získanie alebo vybavenie predstavy

2. príprava

   – psychická, fyzická a emocionálna

3. prvotný nácvik

   – napodobovanie činnosti, riadená činnosť

4. druhotný nácvik

   – mechanická činnosť, zručnosť vykonávaná spoľahlivo a bezpečne

5. automatická činnosť

   – vykonávaná rýchlo, bezchybne, presne, ľahko, automaticky

6. prispôsobovanie

   – adaptácia činnosti, prispôsobovanie zmeneným podmienkam

7. tvorivá činnosť

  – vytvorenie nových spôsobov a použitie osvojených v nových situáciách

→ nie všetko musí vždy byť, zvyčajne po 6.bod

→ štvorstupňová taxonómia pre všetky oblasti cieľov

  DE BLOCKOVA TAXONÓMIA

1. Znalosť
2. Porozumenie
3. Aplikácia
4. Integrácia

VZDELÁVANIE

67. základná pedagogická kategória
68. proces zámerného získavania,

    osvojovania a rozvoja poznatkov a vedomostí,

    intelektových schopností a praktických

    skúseností a zručností

69. tento proces je súčasťou výchovy v širšom slova

    zmysle a napomáha vytvárať mravné, estetické,

    telesné a pracovné schopnosti, záujmy a návyky

70. podporuje neustály rast a rozvoj slobodnej

   a uvedomelej osobnosti

71. je to proces všestrannej humanizácie a kultivácie
72. je to dlhodobá a nepretržitá inštitucionalizovaná

   vyučovacia činnosť

73. funkcie – spoločenské hľadisko

   – socializačná, kulturačná, kvalifikačná,

      diferenciačná a selektívna,

       humanizačná, profesijná

74. funkcie – pedagogické hľadisko

  – inštrumentálna, informatívna, formatívna, výchovná

75. osobitným druhom je samovzdelávanie

34. školské vzdelávanie (predpísané školou)
35. vzdelávanie (celoživotný proces)
36. didaktický formalizmus (Pestalozzi)

9. cieľom 1.stupňa základného vzdelávania

   je vytváranie predpokladov na celoživotné učenie sa

10. cieľom 2.stupňa základného vzdelávania

je poskytnúť čo najkvalitnejší základ všeob.

vzdelávania,         tu je významná vnútorná diferenciácia

povinnej a nepovinnej časti, ako je prelínanie života

školy a mimo školy

11. ciele stredného vzdelávania:

1. zabezp. pripravenosť mladých ľudí na celoživotného

   učenie sa

2. podporovať zamestnateľnosť mladých v priebehu

   celého života

3. rozvíjať široký všeobecno-odborný základ vzdelania
4. v odbornom klásť dôraz na aplikované zvládnutie

  obsahu

5. uplatňovať kľúčové kompetencie

OBSAH VZDELÁVANIA

→ Konkretizácia obsahu vzdelávania:

1. učebné plány
2. učebné osnovy
3. kurikulum
4. učebnice

Učebné plány

37. tu sú uvedené povinné, nepovinné a voliteľné
38. základný pedagogický dokument
39. zoznam a poradie predmetov na danom type školy,

    ročníka a na danom odbore

40. vymedzuje zoznam a poradie predmetov,

ich zaradenie do ročníka a obsahuje týždennú

a celkovú hodinovú dotáciu a rozdelenie predmetov

na povinné, nepovinné a voliteľné

41. schvaľuje MŠ na návrh odbornej komisie

Učebné osnovy

42. schvaľuje MŠ SR
43. základný pedagogický dokument, ktorý má určovať

ciele, obsah, rozsah a procesuálnu stránku

(či je to hodina, cvičenie, seminár) pre jednotlivé ročníky

44. určuje rozsah a má vzťah ku konkrétnym predmetom
45. záväzné pre učiteľov, pre školy do 70 %, učiteľ môže

   meniť obsah do 30 % - môže aktualizovať učivo,

   ale nemôže nič vyhodiť

46. sú záväzné, to znamená, že v každej dedinke

   sa bude učiť to isté ako napr. v Bratislave

47. skladá sa z kmeňového učiva (záväzného)

   a rozširujúceho učiva

→ Výber učiva musí mať na zreteli:

48. rozsah učiva

    – primeranosť obsahu a rozsahu učiva vo vzťahu

       k žiakom, ale aj k požiadavkám spoločnosti

49. integráciu – spätosť a prepojenie učiva

                      aby žiak získal komplexnejší pohľad

50. postupnosť – nadväznosť učiva, čo umožňuje ľahšie učenie
51. nepretržitosť, špirálovitosť

    – učivo sa opakuje, vracia sa k nemu, obohacuje sa

52. jasnosť, zrozumiteľnosť  

    – aby učivo nespôsobovalo problémy pri jeho osvojovaní,

53. aby sa dopĺňalo, prelínalo

     aby učivo na jednom predmete bolo v súlade

     s učivom iných predmetov

54. rovnováha – požiadavky učiva majú byť v rovnováhe

                    vo vzťahu učivo a spoločnosť, učivo a žiak

→ Druhy osnovania

1. lineárne, postupné

     – k odučenému učivu sa nemusíme vracať,

        ďalšie učivo naň nadväzuje

2. cyklické

   – učivo je rozvrhnuté do viacerých cyklov, každý

       nasledujúci cyklus prehlbuje a rozširuje vedomosti

3. špirálovité

    – k preberanému učivu sa vraciame, vychádzame z neho,

      rozširujeme a obohacujeme ho

Príprava na vyučovaciu hodinu

1. základné údaje – názov predmetu, ročník, školský rok,

týždenný počet hodín, poradie vyučovacej hodiny, dátum

2. téma – musí sa zhodovať s plánom a ten s osnovami
3. didaktická analýza učiva – rozložíme učivo na časti:

1. pojmová analýza – z nového učiva vyberieme nové pojmy
2. vzťahová analýza – nové učivo dáme do vzťahu s predchádz.
3. operačná analýza – totožná s cieľom, čo má žiak vedieť

       ( žiak bude vedieť použiť..., žiak bude vedieť definovať...)

4. ciele – kognitívne, afektívne, psychomotorické
5. realizácia – ETAPY VYUČOVACEJ HODINY

1. motivácia (chuť počúvať, učiť sa)

        – na začiatku hodiny, ale aj počas hodiny – max. 5 min.

2. expozícia (učiteľ odovzdáva nové vedomosti)

        – slovná, demonštračná – max. 20 min.

3. fixácia (nové učivo fixujeme + spätná väzba)

        – max. 5 min.

4. diagnostika (zisťovanie, či žiaci pochopili učivo)

        – rozhovor, brainstorming – max. 10 min.

5. aplikácia (aplikovanie na také isté alebo podobné podm.)

        – max. 5 min.

Vzdelanie

76. nadobudnuté vzdelávanie
77. súhrn vedomostí
78. výsledok učiaceho sa procesu
79. je to výsledok alebo konečný efekt procesu

získavania vedomostí, intelektových schopností

a praktických zručností, rozvoja rozumovej stránky

osobnosti, jej myslenia a pamäti

80. je to utváranie celkového postoja k svetu, životu
81. obsahom vzdelania sú fakty, výkony, poznávacie

  procesy, poučky a hodnoty

82. vedomosti sú osvojené, zapamätané a pochopené

vzťahy medzi nimi, v ktorých sa odráža poznanie

objektívnej skutočnosti vo vedomí študentov

83. zručnosti sú nadobudnuté pohotovosti, správne,

čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať

istú činnosť na základne osvojených vedomostí

a predchádzajúcej praktickej skúsenosti

84. návyk je zautomatizované vykonávanie niektorých

zložiek činnosti, ktoré sa dosiahlo mnohonásobným

opakovaním príslušných úkonov

85. stránky vzdelania sú – formálna, materiálna,

   teoretická, praktická, subjektívna

OBSAH VZDELANIA

→ Členenie horizontálne        

55. všeobecné vzdelanie

        (ZŠ, výber potrebného obsahu učiva)

56. polytechnické vzdelanie

        (osvojenie základných pracovných

                 a tech.zručností, ale aj vedomosti

                 z jednotlivých výrobných odvetví)            

57. odborné vzdelanie – neúplné, úplné, vyššie

        (vedomosti, kt. sa úzko viažu na vybrané

                  predmetné obsahy určitého odboru)

→ Členenie vertikálne

58. ZŠ
59. SŠ – neúplné (výučný list), úplné (maturita)

   vyššie odborné (diplom, maturitné vysvedčenie)

60. VŠ – neúplné (Bc.), úplné (Mgr.)

Mgr. = pregraduálne štúdium

Po Mgr. = postgraduálne štúdium – platí sa za každú skúšku

1.) malý doktorát

61. Dr. pred menom
62. nahrádza 1. kvalifikačnú skúšku
63. vykonáva sa na absolvovanej katedre – téma + konzultant
64. rigorózna práca – min. 120 strán
65. rigorózne skúšky – po roku skúšky z troch predmetov
66. vyhovel / nevyhovel

2.) doktorandské štúdium

- PhD. – veľký doktorát za menom – bývalé CSc.

- na absolvovanej katedre

- prijímačky – písomná časť + cudzí jazyk

- obhajoba projektu pred komisiou

- interní doktorandi – 3 roky  

- neplatí sa

- podliehajú docentovi (dievča pre všetko)

- štvorhodinový pracovný úväzok týždenne

- cca. 12000 Sk plat

- treba od troch rokov ukončiť

- v polovica (1,5 roka)  - minimová škúška                                

- musí byť časť výskumu spracovaná

- 5 predmetov na skúške

- aj jazyková skúška – časť práce inojazyčná

- obhajoba pred veľkou vedeckou radou

- 2 oponenti + jeden zahraničný oponent

- externí doktorandi – 5 rokov – platené štúdium

3.) odborný asistent

- ak bol ako doktorand vynikajúci

- 5 rokov učí na katedre

4.) docent

- po 5 rokoch učenia

- habilitačná skúška, habilitačná prednáška

- vedecká monografia

- musí mať 10 – 15 odborných citácií

- obhajoba vedeckej monografie

5.) univerzitný profesor

- udeľuje prezident SR na hrade pri ceremónii

- po 10 rokoch učenia

- musí byť uvedených viac našich aj zahraničných citácií

- musí byť viac vedeckých monografií

- inauguračná prednáška = obhajoba

CYSKLUS A FÁZY VYUČOVACIEHO PROCESU

→ Vyučovací proces

86. dej, činnosť
87. poznávací proces
88. metodický postup
89. organizačná forma inštitucionalizovaného učenia
90. vzdelávací metodický postup
91. cieľavedomé, zámerné, plánovité pôsobenie

subjektu vyučovania (U) na objekt vzdelávania

a výchova (Ž), aby bol systematicky vzdelávaný

a vychovávaný. Žiak je zároveň subjektom

vyučovacieho procesu, v ktorom si okrem

osvojovania nových vedomostí, spôsobilostí,

vytvárania zručností a návykov rozvíja

a poznávacie procesy, formuje osobnosť,

ale súčasne spätne vplýva na učiteľa.

→ Vyučovací proces plní tieto funkcie:

a) vzdelávaciu-informatívnu

b) formatívnu

c) výchovnú

d) preopedeutickú

e) rozvíjajúcu

→ Predmet vyučovania – ped. kategórie

Žiak

Učiteľ

Vedomosti

Zručnosti

Návyky

Obsah učiva

Metódy a formy práce

Didaktické zásady

+ intencie, obsah a zložky vyučovania,

vyučovacie metódy, médiá,

antropopsychologické predpoklady,

spoločensko-kultúrne predpoklady

→ príprava časovo-tematického plánu

– funkcia vzdelávacia, výchovná

1. činnosť učiteľa
2. činnosť žiaka
3. obsah učiva

67. spojenie teórie s praxou
68. psychologické základy

  (rešpektovanie psychickej osobitosti)