Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Metodológia pedagogického výskumu

MPV - poznámky z prednášok (Koldeová) (mpv-poznamky_cele.doc)

ETAPY VÝSKUMNÉHO PROCESU

1. Téma
2. Info
3. Cieľ
4. Metódy
5. Vzorka
6. Hypotézy
7. Realizácia
8. Vyhodnotenie

1. VYMEDZENIE VÝSKUMNEJ TÉMY

- presné vymedzenie, nie príliš všeobecné, ani príliš úzke

2. PLÁNOVANIE VÝSKUMU

- vytvoríme si prvotnú predstavu toho, čo chceme skúmať

- čítame odbornú literatúru

- môžeme diskutovať s odborníkmi

3. VYMEDZENIE VÝSKUMNÉHO CIEĽA

- buď jeden konkrétny cieľ, alebo niekoľko čiastkových

4. VÝBER VÝSKUMNÝCH METÓD

- dotazník, interview, pozorovanie, experiment, analýza

 a) VM kvantitatívne

1. vieme ich prerátať číslom
2. ide o množstvo
3. dotazník, interview, pozorovanie, experiment

 b) VM kvalitatívne

        -         slovo

        -         doslovný prepis niečej odpovede

        -        analýza činnosti, kvalitatívne interview, pozorovanie, kazuistika, etnografia

5. VÝBER VÝSKUMNEJ VZORKY

- naši respondenti

6. FORMULOVANIE VÝSKUMNÝCH HYPOTÉZ

- predpoklady

- vždy v oznamovacej vete, nie otázky

- je to základ každého výskumu

7. ZBER VÝSKUMNÝCH ÚDAJOV A SPRACOVANIE

   a) pilotáž

        -         pred výskumom

        -        najprv na malej vzorke respondentov

        -        zisťujeme, či sú naše otázky správne formulované

        -        pre náš výskum použijeme 2 až 3 osoby

   b) hlavný výskum

        -        realizovanie samotného výskumu v teréne

   c) vyhodnotenie výsledkov

        -        spočítavanie

        -        práca doma

8. PEDAGOGICKÁ ANALÝZA A INTERPRETÁCIA ZISTENÍ

- tabuľky → výsledky treba okomentovať

- vysvetliť, ohodnotiť

9. ZÁVER VÝSKUMU A ODPORÚČANIE DO PRAXE

- záver → stručne zhrnúť výsledky

                → potvrdiť alebo vyvrátiť hypotézy

- odporúčania → vlastné návrhy, čo urobiť, aby sa situácia zlepšila

Pojmy k výskumnej práci

1. Deskriptory – kľúčové slová
2. Rešerš – v knižnici vyhľadajú všetku literatúru k danej téme
3. Anotácia – krátky obsah článku
4. Recenzia – ohodnotenie

Základné pojmy

1. Metóda         – z gr. methodos

                – cesta, spôsob, postup, ktorý slúžia na dosiahnutie stanoveného cieľa

2. Metodika         – konkrétne použitie metóda
3. Metodológia         – veda

                – náuka o výskume, metódach,  princípoch bádania, skúmania

HYPOTÉZY

→ sú to predpoklady, v ktorom na základe známych faktov vytvárame záver o existencii určitého javu

    alebo o príčinách, súvislostiach

→ očakávame, že sa naplnia alebo nenaplnia

→ stanovujeme ich na začiatku výskumu, overujeme na konci

→ na stanovenie potrebujeme tému, vzorku, literatúru

→ musíme zdôvodniť, prečo sa nám hypotéza nepotvrdila ⇒ nová teória

→ heuristická (objaviteľská) hodnota H. spočíva v tom, že v nej spájame známe poznatky s neznámymi

→ Podmienky hypotéz:

1. H. je tvrdenie v oznamovacej vete
2. H. musí byť objektívna
3. H. musí byť experimentálne a prakticky overiteľná
4. H. formulujeme na začiatku výskumu
5. H. je jadrom nášho výskumu
6. H. treba verifikovať – buď sa potvrdí alebo sa vyvráti

→ každá hypotéza vyjadruje vzťahy medzi premennými

→ optimum je 3 až 5 hypotéz

→ Etapy hypotézy:

1. zdôvodňovanie H.

        -        zhromažďovanie a analýza materiálu

        -        v tejto fáze nemusia byť len logické prvky ale aj intuitívne

        -        prebieha v rámci empirického výskumu

2. preverovanie H.

        -        verifikovanie

        -        ak sa H. potvrdí, tak sa stáva vedeckou teóriou

        -        ak sa H. vyvráti, vtedy vzniká nová teória

→ Druhy hypotéz:

a) Prvotná / pracovná H.

        -        vyjadruje základnú orientáciu a smerovanie výskumu

        -        pomáha nám zhromažďovať a analyzovať materiál

        -        má len pomocnú funkciu

        -        dôležité je sformulovať ju vtedy, ak máme o nejakom jave málo informácií, ak bol málo skúmaný

b) Reálna / vedecká H.

        -        vzniká na hlbšom teoretickom základe

        -        má presnú formu výpovede

c) Popisná H.

        -        používa sa hlavne vtedy, ak už máme o danom jave určité poznatky

        -        veľmi často sa využíva v didaktike

d) Vysvetľujúca H.

        -        zameraná na vysvetlenie príčin, vzťahov, súvislostí

❢ HYPOTÉZA VYJADRUJE VZŤAHY, ROZDIELY ALEBO NÁSLEDKY MEDZI PREMENNÝMI ❢

Učitelia, ktorí využívajú aktivizujúce metódy, dosahujú u žiakov lepšie výsledky ako tí, ktorí ich nepoužívajú ⇒ toto je hypotéza

Dobrí učitelia využívajú aktivizujúce metódy ⇒  toto nie je hypotéza, nie je vytvorený vzťah

→ Premenné v hypotézach

4. premenná je symbol, ku ktorému sú priraďované čísla alebo hodnoty
5. k jednej premennej môžeme priradiť dve alebo viac hodnôt
6. ak k premennej priradíme dve hodnoty, ide o dychotomické premenné (väčšinou tu ide o pohlavie)        

→ Druhy hypotéz podľa premenných:

①    ak A →  potom B

    nezávislá           závislá

     premenná        premenná

∙ Nezávislá premenná     –         je predpokladaná príčina zmeny závislej premennej

1. vyvoláva zmeny závislej premennej
2. s ňou vo výskume manipulujeme

∙ Závislá premenná        –        dôsledok pôsobenie nezávislej premennej

3. premenná, ktorú predvídame

②    muž, žena   /    rôzne metódy

             určená                        aktívna

          premenná                           premenná

∙ Určené premenné        -        také, ktoré sú dané a nemenné

∙  Aktívne premenné        -        také, ktoré môžeme meniť, môžeme s nimi manipulovať

③     prospech žiaka  /   vek národnosť, demografické informácie

        merateľná, kvantitatívna                        kategoriálna

              premenná                                  premenná

∙  Merateľné / kvantitatívne premenné – tie, prie ktorých vieme určiť počet, stupeň, mieru

∙  Kategoriálne premenné – tie, ktoré nevieme odmerať, vieme ich len zatriediť do kategórií

DRUHY VÝSKUMNÝCH PROBLÉMOV

1.) Deskriptívne / opisné

        - zisťujú a opisujú stav, situáciu a výskyt

        - napr. aký je bežný deň žiaka na ZŠ

2.) Relačné / vzťahové

        - vyjadrujú nejaké vzťahy, súvislosti medzi javmi alebo činiteľmi

        - napr. aká je súvislosť medzi výsledkami prijímacích skúšok a úspešnosťou štúdia na VŠ

3.) Kauzálne / príčinné

        - zisťujú príčinu, ktorá viedla k dôsledku

        - napr. je direktívny štýl efektívnejší pre vytvorenie postojov žiakov ku škole ako          

          nedirektívny štýl

KVANTITATÍVNY VÝSKUM

1. číslo
2. odstup a nestrannosť
3. vysvetlenie príčin
4. osoby reprezentujúce populáciu
5. verifikačný výskum
6. tradičné výskumné problémy
7. veľké skupiny respondentov
8. zovšeobecnenie
9. reduktívne skúmanie
10. kontrola a manipulácie premenných

KVALITATÍVNY VÝSKUM

1. slovo
2. vcítenie a zblíženie sa
3. pochopenie javov a človeka
4. konkrétny prípad
5. konštrukčný výskum (vytváranie novej teórie)
6. netradičné výskumné problémy
7. malé skupiny respondentov
8. jedinečnosť
9. balistické (komplexné) skúmanie
10. skúmanie v prirodzených podmienkach

MERANIE

→ systematické priraďovanie čísiel k určitým javom alebo vlastnostiam

→ klasické meranie fyzikálnych vlastností sa stalo základom aj pre meranie v sociálnych vedách,

    do ktorých sa dostáva a ž v 19.sotročí

→ pred samotným meraním si musíme urobiť sémantické určenie pojmu = vymedzenie obsahu pojmov

    pomenúvajúcich merateľné vlastnosti

→ Druhy stupníc meraní:

1.)  nominálna stupnica

        - najčastejšia v sociálnych vedách, pretože mnohé javy a vlastnosti nie sú merateľné = sú to                                    kvalitatívne znaky, kde môžeme len pritriediť počet – napr. všetky demografické položky                         (pohlavie, vek, národnosť, stav, bydlisko)

2.)  poradová stupnica

        - určuje vzostupové alebo klesajúce poradia objektov

        - je to stupnica známok

        - intervaly medzi hodnotami nie sú  rovnaké

3.)  intervalová stupnica

        - pri nej sú intervaly medzi hodnotami rovnaké

        - nemá absolútnu nulovú hodnotu

        - má buď centrálnu hodnotu alebo dve marginálne hodnoty

        - napr. stupnica IQ – centrálna hodnota je 100

4.) podielová stupnica

        - najdokonalejšia

        - s týmito hodnotami vieme realizovať akékoľvek metamaticko-štatisktické operácie

        - napr. meranie športových výkonov, dochádzka žiakov na konci roka, štatistika, úkony na čas

ŠKÁLY

Posudzovacia škála

→ je nástroj, ktorý umožňuje zisťovať mieru vlastností alebo javov

→ škály sa vyskytujú často v dotazníkoch

→ má minimálne 3 stupne a maximálne 9 stupňov

→ väčšinou je počet stupňov nepárny – môže byť 3, 5, 7, 9 stupňov

→ Druhy škál – numerické:

1. poradová škála

        – napr. zisťujeme obľúbenosť predmetov u žiakov → vymenujem všetky predmety – ktorý je naj

2. asymetrická škála

        – napr. zisťujeme obľúbenosť predmetov u žiakov →  - 1 2 3 4 5 +

3. bipolárna škála

        – má dva protikladné výrazy, medzi nimi je stupnica →  extrovert 1 2 3 N 3 2 1 introvert

4. Lickertova škála

        – má výrok + možnosti od veľmi súhlasím až po vôbec nesúhlasím

→ Druhy škál – grafické:

a)        extrovert                                                         introvert

                 môj naj predmet

b)        

        1           2     3     4     5

pozorovanie

→ jedna z najstarších najprirodzenejších metóda pedagogického výskumu

→ založené na zmyslovom vnímaní

→ je to určité sledovanie vlastností, predmetov alebo činností, ich registrácia a spracovanie

→ Etapy pozorovania:

1. príprava na pozorovanie

        - vymedzenie cieľa, situácie, ktorú ideme pozorovať

        - určenie časových hľadísk a spôsobu pozorovania (značenie, poznámky, atď.)

2. vlastné pozorovanie

        - prebieha konkrétne v teréne

        - registrácia pozorovaných javov

3. záver pozorovania

        - spracujeme, analyzujeme a vyhodnotíme získané údaje (doma)

→ Druhy pozorovania:

1. priame a nepriame

sme priamo                nahrávka na diktafón, kameru

s účastníkom      

2. krátkodobé a dlhodobé

     1 deň, týždne, mesiace    od jedného roka vyššie

            do jedného roka

3. introspekcia a extrospekcia

      pozorovanie seba           pozorovanie iných

               samého                ľudí

4. štrukturované a neštrukturované

             Štrukturované        -        pri kvantitatívnom výskume

                -        máme pozorovací nástroj (napr. hárky)

                -        pri vyučovacom procese

                -        pri dobre kontrolovateľnom prostredí

             Neštrukturované        -        používame pri kvalitatívnom výskume

                -        pozorujeme menej osôb alebo javov

                -        dlhšie časové rozpätie

                -        môže sa použiť ako exploratívny nástroj

                -         vtedy,  ak skúmame novú problematiku alebo jav z iného uhla pohľadu

                -        uplatnenie pri nerutinných udalostiach (rituály v školskej triede, hry)

                -        značíme si doslovné výroky

                -        nemáme pozorovací nástroj

           REGISTRÁCIA

                                                     registrácia trvania         registrácia výskytu

      javov                                                                      javov

všímame si čas                                                      všímame si výskyt

                                                                                           máme kódovanie   (metóda s čiarkami)                                                        

          intervalové                                         prirodzené                                                                    

        po určitých odstupoch                                 kódujeme podľa

         zapisujeme, čo sme                                    prirodzených

               zaregistrovali                                           kategórií

        3s, 5s, 10s, 30s, 1min

        1.s – stalo sa toto                                            žiak odpovedá      

        3.s – stalo sa toto                                

                                                             30.s – stalo sa toto                                             kontrola úloh

→  Druhy javov:

①  Javy s nízkym stupňom vyvodzovania

7. identifikujú sa ľahšie, pretože môžeme vychádzať len z vonkajšej stránky
8. napr. žiak nedáva pozor

②  Javy s vysokým stupňom vyvodzovania

9. vyvodzujú sa ťažšie, pretože ich identifikácia si vyžaduje hlbšiu analýzu
10. napr. či žiak dáva pozor

Výhody zvukovej nahrávky oproti priamemu pozorovaniu

1. možnosť opakovaného vypočutia
2. väčšia prístupnosť

Nevýhody zvukovej nahrávky oproti priamemu pozorovaniu

1.  zdĺhavé – vyhotovujeme písomný protokol – z 1-hodinovej nahrávky vyhotovujeme prepis 5-10 hodín
2.  nevidíme reakcie tela, očí, mimiku, gestikuláciu
3.  nezaregistrujeme okolnosti
4.  môže byť nekvalitná nahrávka

Flandersov pozorovací systém

11. Flandersov systém na pozorovanie komunikácie v triede
12. je to nástroj, dá sa zohnať, kúpiť
13. je jednoduchý
14. má 10 kategórií
15. autor hovorí, že pre prácou by sme si mali 10 hodín nacvičiť dopredu

DOTAZNÍK

→ je to výskumný nástroj zameraný na hromadné a pomerne rýchle zisťovanie informácií

    o názoroch a postojoch ľudí na skutočnú a reálnu situáciu

→ realizuje sa prostredníctvom písomného dopytovania sa a metodicky je podobný interview

→ v dotazníkoch sú tzv. dotazníkové položky (otázky+odpoveď):

→ Dotazník ma 2 časti:

1. podnetová časť – otázka alebo oznamovacia veta

1. odpoveďová časť – odpovede alebo voľné riadky

→ Výhody dotazníka:

16. obšírnejšie
17. hospodárna metóda
18. rýchlejšie vyhodnotenie

→ Nevýhody dotazníka:

19. chýba priamy kontakt
20. nevidíme mimiku
21. nevidíme aktuálny stav, situáciu

→ dotazník má v porovnaní s anketou väčší počet otázok, výber respondentov pri ankete je náhodný

→ vypĺňanie dotazníka by nemalo trvať viac ako 30 minút (15-20 pri otvorených otázkach)

→ Štruktúra dotazníka:

1. hlavička        

1. úvod        -        inštrukcie ako vypĺňať dotazník

        -        čoho sa dotazník týka

        -        cieľ

        -        predstavenie sa

        -        prosíme o pravdivé a úprimné odpovede

        -         že je zaručená anonymita

        -        poďakovanie        

2. demografické položky        -        vek, pohlavie, veľkosť sídla

                        -        výber podľa témy dotazníka        

3. konkrétne položky (otázky)        -         odporúča sa, aby prvá položka bola kontaktná (napr. ako sa cítite?)

                        -        veľmi intímne otázky až nakoniec

→ Edukometrika / psychometrika / sociometrika – zaoberá sa konštrukciou dotazníkov

→ Dôležitú úlohu zohráva aj dizajn        -        prehľadné, jasné, rôzne typy písma

        -        všetky možnosti na odpoveď pri jednej otázke na jednej                     strane, nerozdeľovať na konci strany        

→ Dotazník má mať logické usporiadanie sekvencií

→ Návratnosť dotazníka by mala byť cca. 75%

→ Čo môže ovplyvniť validitu dotazníka:

1. Neúprimnosť respondenta

2. môžeme zabrániť vložením veľmi jasnej otázky (napr. ukradli ste už niečo?)

3. tú istú otázku, len inak formulovanú, položíme na začiatku aj na konci – tzv. L-otázky (lži otázky)

4. Respondent sa vykreslí lepší ako je – tzv. sociálna žiadanosť odpovedí

5. Respondent sa nechá ovplyvniť odpoveďou iného respondenta

6. Respondent neporozumie otázke

7. Respondent nepozná odpoveď

→ Druhy dotazníkových / podnetových otázok:

odporúča sa kombinovať všetky druhy otázok

1. zatvorené – ľahká vyhodnotiteľnosť
2. polootvorené / polouzavreté – optimálne
3. otvorené – ťažká vyhodnotiteľnosť

1. priame – (napr. aký máš vzťah k rodičom?)
2. nepriame (napr. rád tráviš s rodičmi svoj voľný čas?)

1. nešpecifické        –        všeobecné

          –         faktografické otázky

          –         napr. čo je to humanistická koncepcia ?

2. špecifické        –         merané na vlastný názor respondenta

                –  napr. čo si myslíte o heuristickej koncepcii ?

1. otázky        -        zisťovacie

                -        rozhodovacie

                -        hodnotiace

2. podnetové tvrdenia   -   škály

→ Druhy dotazníkových odpovedí:

1. špecifické odpovede – pri uzavretých položkách – respondent si vyberie jednu možnosť

2. nešpecifické odpovede – pri otvorených položkách – respondent vyjadruje svoj názor

3. doplňované odpovede – dopĺňame do textu jedno slovo, výraz

4. tabelárne odpovede – dopĺňame výraz do tabuľky

5. škálové odpovede – dopĺňame na škále

6. poradové odpovede – pri možnostiach – zvoliť najviac 3 podľa poradia dôležitosti

INTERVIEW

→ Je najstaršou a najpoužívanejšou výskumnou metódou

→ Je založené na priamej sociálnej interakcii výskumníka a respondenta

→ Názov pochádza z anglického slova interview – inter=vnútorný + view=pohľad

→ Pri interview môžeme zachytiť nielen fakty, ale môžeme aj hlbšie preniknúť do motívov a postojov

→ Môžeme sledovať vonkajšie reakcie respondenta a môžeme reagovať na danú situáciu  

→ Výhody:

1. autenticita
2. otázky môžeme preformulovať
3. osobnejšie
4. zisťujeme aj iné informácie
5. zrakový vnem

→ Nevýhody:

1. tréma
2. časová náročnosť

→ Znaky vedeckého interview

4. má jasné odborné zacielenie
5. obsahuje vopred pripravené témy alebo otázky
6. odpovede sa zaznamenávajú – buď na diktafón alebo sa zapisujú
7. odpovede sa kvantitatívne alebo kvalitatívne vyhodnocujú a interpretujú
8. interview realizuje vyškolený odborník

→ Fázy interview

1. ÚVOD – RAPORT         – navodenie priateľskej, pozitívnej atmosféry

        –  predstavíme sa, povieme cieľ, upozorníme, že je to anonymné,

            že má čas na odpoveď

2. STREDNÁ ČASŤ         – kladenie otázok a zaznamenávanie odpovedí
3. ZÁVER         – poďakovanie za ochotu, čas, vnútorná sumarizácia o získaných údajoch
4. DOMA         – analýzy, vyhodnotenie

→ Druhy interview

1. štandardizované – má presne určené otázky aj poradie

        neštandardizované – má len okruhy otázok, ostatné v priebehu interview

        pološtandardizované – časť otázok vopred pripravená, časť sa voľne tvorí pri rozhovore

2. individuálne

        skupinové

3. priame

        telefonické

→ Typy otázok pri interview

1. zatvorené – ľahká vyhodnotiteľnosť
2. polootvorené / polouzavreté – optimálne
3. otvorené – ťažká vyhodnotiteľnosť

1. priame (napr. aký máš vzťah k rodičom?)
2. nepriame (napr. rád tráviš s rodičmi svoj voľný čas?)

1. nešpecifické        –        všeobecné

          –         faktografické otázky

          –         napr. čo je to humanistická koncepcia ?

2. špecifické        –         merané na vlastný názor respondenta

                –  napr. čo si myslíte o heuristickej koncepcii ?

 A) otázky        -        zisťovacie

                -        rozhodovacie

                -        hodnotiace

B) podnetové tvrdenia   -  škály

→ Chyby pri otázkach

22. viac otázok naraz
23. príliš osobné otázky
24. nedostatok času na odpovede
25. nevhodnosť otázok
26. sugestívnosť (navádzanie na odpoveď)
27. otázka príliš náročná alebo zjednodušená
28. otázky dvojznačná

→ Požiadavky na dobre sformulovanú otázku

1. zrozumiteľnosť
2. vecnosť
3. jasná formulácia
4. otázky primeraná veku a schopnostiam
5. jednoznačnosť
6. využitie sondážnych otázok

SONDÁŽNE OTÁZKY         – položíme široko formulovanú otázku a pomôže sformulovať hypotézy

        – postupne sa zužuje a špecifikuje - LIEVIK                        

→ Nácvik zručnosti pri interview

1. používanie krátkych výrazov, ktorými dávame najavo záujem a porozumenie (aha, áno, rozumiem)

1. prikyvovanie
2. udržiavanie zrakového kontaktu
3. neprerušujeme respondenta a neskáčeme mu do reči
4. dáme čas na premyslenie odpovede
5. žiadosti o ďalšie informácie ladíme neutrálne (Ako to myslíte? Rada by som vedela.....)
6. ECHO – opakovanie respondentových slov
7. zhrnutie respondentových výrazov (Myslíte tým, .....?)

VÝBER VÝSKUMNEJ VZORKY

29. predmetom výskumu sú zväčša osoby, ktoré nazývame subjekty výskumu
30. všetci ľudia, o ktorých chce výskum získať informácie, tvoria základný súbor – populáciu
31. skúmateľ určuje základný súbor tak, aby zodpovedal uplatneniu jeho výsledkov
32. zistenia na jednom základnom súbore nemožno prenášať na iné základné súbory, pretože jeho vlastnosti môžu byť úplne iné
33. skúmateľ musí zo základného súboru vybrať istú časť subjektov – výberový súbor –  s týmito subjektmi bude potom vo výskume pracovať
34. najlepší výberový súbor je taký, ktorý je akoby zmenšeninou základného súboru, táto obsahuje všetky náležitosti originálu, len jej rozmer je menší
35. výberový súbor by mal dobre reprezentovať základný súbor – je dôležitý vhodný výber ľudí
36. každý zo základného súboru musí mať rovnakú šancu dostať sa do výberového súboru

→ Druhy výberu:

1. Náhodný výber

37. najlepší spôsob určenia výberového súboru
38. „náhodný“ v zmysle teórie pravdepodobnosti
39. každý človek v rámci zvoleného základného súboru má rovnakú šancu byť vybraný ako iný človek
40. náhodnosť je jediný faktor, ktorý tu hrá úlohu
41. je z hľadiska teórie pravdepodobnosti najlepším výberom
42. jeho osoby dobre reprezentujú základný súbor, preto ho označujeme za reprezentatívny súbor

2. Stratifikovaný výber

43. používa sa vtedy, keď nie je vhodné alebo možné zostaviť náhodný výber zo základného súboru, a preto sa základný súbor rozloží podľa niektorého podstatného znaku
44. napr. pri veľkosti sídla – najprv sa rozdelí základný súbor sídel v SR podľa kategórií (veľkomestá, mestá, obce) – z každej z týchto kategórií sa potom vyberú náhodným spôsobom osoby

3. Mechanický výber

45. tu sa skúma každá n-tá osoba (napr. každý desiaty učiteľ)
46. vychádza sa z presne určeného základného súboru

4. Zámerný výber

47. uskutočňuje sa na základe určenia typických znakov základného súboru
48. skúmateľ sa opiera o svoje skúsenosti, vedomosti, úsudok a o prípady, ktoré dobre pozná
49. skúmateľ výber neuskutočňuje sám, ale s pomocou skupiny expertov
50. ide o kvalifikovaný výber

5. Dostupný výber

51. spôsobom „čo je poruke, to beriem“
52. vzniká, keď skúmateľ napr. volí školu, ktorá je hneď v susedstve – ušetrí to čas a námahu
53. nevýhodou je silné skreslenie – závery z tohto výskumu platia len pre danú školu a nemožno ich bezpečne zovšeobecňovať

OBJEKTIVITA, VALIDITA A RELIABILITA VÝSKUMU

OBJEKTIVITA

54. je predpokladom nepredpojatého skúmania, je opakom subjektivity
55. pri zbere údajov a ich analýze to znamená, že každý údaj sa môže chápať a interpretovať len jediným spôsobom – ľudia ho budú vždy chápať presne tak ako skúmateľ
56. objektivita sa týka kvality údajov
57. je dôležitá pri vymedzení vlastností skúmaných javov a pri zbere interpretácii údajov

VALIDITA

58. validita je po objektivite najdôležitejšia vlastnosť výskumu
59. vysvetľuje sa vo vzťahu k výskumnému nástroju – či zisťuje to, čo zisťovať má (či je v súlade so zámerom skúmateľa)
60. je to miera, do akej daný VN skutočne meria ten znak, ktorý má merať
61. zistená hodnota validity je stupeň, nie absolútne určenie – stanovuje sa to, do akej miery je VN validný
62. validita VN závisí od kontkrétnych podmienok a situácií – je kontextovo viazaná
63. VN, ktorý je dostatočne validný pre jednu situáciu, môže byť malo validný pre inú

→ Druhy validity:

1. Obsahová validita

64. vyjadruje, do akej miery sa obsah VN kryje s obsahom danej oblasti, ktorú nástroj meria
65. je najdôležitejším druhom validity
66. napr. obsahovú validitu didaktického testu určuje skupina odborníkov tak, že posúdi jednotlivé položky testu i test ako celok a udá mieru zhody s kritériom (učebnicou)

2. Kritériová validita

67. miera zhody medzi výsledkami VN a výsledkami iného merania urobeného podľa známeho a overeného kritéria

68. existujú dve základné miery:

1. súbežná validita         –         vyjadruje sa mierou zhody výsledkov podľa jedného VN s výsledkami iného                 VN, ktorý sa zadal tým istým subjektom v tom istom čase a ktorý sa                         považuje za validný

        –        stupeň zhody sa obyčajne udáva korelačným koeficientom

        –        vysoký korelačný koeficient (0,80 a vyšší) je dôkazom, že VN meria niečo                 podobné a je teda dosť validný

2. predikačná validita        –        ide o predpoveď budúceho výkonu v kritériu

        –        porovnanie s výsledkom druhého VN sa uskutočňuje s časovým odstupom

3. Konštruktová validita

69. konštrukt je abstraktný pedagogický, resp. psychologický pojem, je to napr. vedomosť, schopnosť, tvorivosť, iniciatívnosť a pod.
70. pri stanovení konštruktovej validity je potrebné čo najpresnejšie určiť, ktorý konštrukt sa vlastne zisťuje (napr. či VN meria skôr vedomosti ako zručnosti)

4. Interná validita

71. ide o validitu nielen VN, ale aj celkovej výskumnej situácie
72. je to vlastnosť VN a postupov pri výskume (vrátane spracovania výsledkov a výberu subjektov výskumu)
73. je to primárna validita, je podmienkou externej validity

5. Externá validita

74. týka sa toho, do akej miery  možno výsledky výskumu uskutočneného v jednej situácii (čase, podmienkach, prostredí) zovšeobecniť na iné situácie

75. spôsoby, ktoré znižujú externú validitu výskumu:

1. Hawthornský efekt         –        týka sa experimentálnej skupiny

        –        je to zlepšenie výkonu subjektov vplyvom toho, že vedia, že sú                         účastníkmi výskumu

        –        názov odvodený od mesta Hawthorn

                (vo fabrike experiment so svetlom – zamestnanci o tom vedeli)

        –        osvedčuje sa subjektom nezdôrazňovať, že sú účastníkmi výskumu

                alebo im oznámiť len časť toho, čo sa bude skúmať

2. Efekt Johna Henryho        –        týka sa kontrolnej skupiny

        –        dochádza k nemu, keď pri experimentálnom výskume kontrolná skupina                 dosahuje lepšie výsledky, ako sa predpokladalo vplyvom toho, že                         subjekty vedia o tom, že sú účastníkmi výskumu, a to ich motivuje

RELIABILITA

76. je to skôr pojem technický – je to presnosť a konzistentnosť zisťovania
77. je tým vyššia, čím viac sa dá minimalizovať náhodnosť a nevhodné vplyvy
78. je viazaná už s pôvodným, fyzikálnym, meraním
79. pri každom meraní je dôležitá presnosť – závisí od kvalitného meracieho nástroja

     a optimálneho priebehu merania

→ Druhy reliability

1. Reliabilita výskumného nástroja

80. skúškou reliability VN je opakovanie jeho použitia s tými istými subjektmi aspoň 2x – miera zhody je potom ukazovateľom reliability VN
81. štatistickými postupmi sa zisťuje, či výsledky dvoch meraní sú blízke, ale musia sa merať naozaj tie isté subjekty
82. obyčajne sú podmienky pri druhom meraní predsa len trošku iné, preto sa neočakávajú absolútne zhody vo výsledkoch viacnásobného merania – korelácie okolo r=0,80
83. kvantitatívne spôsoby merania reliability VN sú veľmi presné
84. VN majú vždy manuál, ktorý obsahuje aj údaje o ich validite a reliabilite

2. Reliabilita procesu merania

85. optimálnosť procedúry merania sa zabezpečuje precíznym dodržaním osvedčených zásad a pravidiel
86. niektoré pravidlá a zásady bývajú vymenované v manuáli VN, iné patria k dlhodobým tradíciám empirického výskumu (napr. nevyrušovať testované osoby, neovplyvňovať ich postoj, nevyrušovať ich pri práci, nesmú sa upravovať výsledky skúšky, kritériá hodnotenia sa stanovujú vopred)

VALIDITA A RELIABILITA PRI KVALITATÍVNOM VÝSKUME

→ Validita

87. validita pri kvalitatívnom výskume sa zabezpečuje dlhodobosťou výskumu, priamym kontaktom s realitou a rozsiahlym a veľmi konkrétnym a presným opisom, často s použitím autentických citátov výrokov skúmaných osôb
88. dôležitým prostriedkom na podporu validity je triangulácia (priamky vedúce cez tri body sa pretínajú, tvoria trojuholník a slúžia na určenie štvrtého bodu) – dôležité v kvalitatívnom výskume je toto pretínanie

89. spôsoby triangulácie:

1. použitie viacerých metód zberu údajov        –        tá istá situácia ⇒ viac výskumných metód s inými                 prostriedkami ⇒ porovnajú sa zistené údaje

2. triangulácia skúmateľov        –        situáciu sledujú viacerí ľudia ⇒ výsledky skúmania                 sa skonfrontujú        

3. použitie viacerých teoretických prístupov        –        na zistené údaje sa pozerá z viacerých hľadísk

4. použitie viacerých metodológii        –        porovnávajú sa údaje v rámci jednej metodológie                aj naprieč rôznymi metodológiami

→ Reliabilita

90. základná podmienka reliability o zhodnosti alebo podobnosti výsledkov pri opakovanom zisťovaní sa tu nedá dodržať
91. pri kvalitatívnom výskume sa skúmajú skôr špecifické než typické situácie, preto nie je možná replikovateľnosť výskumu
92. situácie, ktoré sa skúmajú, sa neustále menia, preto replikovanie kvalitatívneho výskumu nemusí priniesť nijaký dôkaz o reliabilite

VALIDITA A RELIABILITA POZOROVANIA

→ Validita

93. skúmatelia sa často uspokojujú so zjavnou validitou (face validity) = odhadnutá validita, nie validita vyjadrená štatistickými údajmi
94. face validity predpokladá, že jednotlivé pozorované javy sú jasne a jednoznačne definované a že pozorovateľ im bude rozumieť – ak to tak nie je ⇒ validita pozorovania klesá
95. odporúča sa, aby sa vymedzenie jednotlivých kategórií pozorovania overilo u nezainteresovaných osôb

→ Reliabilita

96. reliabilita pozorovania sa obyčajne zisťuje mierou zhody medzi dvomi skúsenými a zacvičenými pozorovateľmi
97. obyčajne sa pozorovanie považuje za reliabilné, keď pozorovatelia zhodne kódovali aspoň 80% javov

98. činitele, ktoré ovplyvňujú reliabilitu pozorovania:

1. charakter pozorovacieho nástroja –druh, kvalita, typy kategórií, spôsob kódovania, druh záznamu
2. objekt pozorovania – čo sa pozoruje: triedy, učitelia, vyučovacie hodiny, učivo, vyučovacie metódy

KAZUISTIKA

KAZUISTIKA

99. tento termín sa označuje aj ako štúdium prípadu alebo monografická metóda
100. je to opis a rozbor jednotlivého prípadu na základe kompletnej písomnej dokumentácie, iných sprostredkovaných informácií a vlastného skúmania
101. sú to posudky o práci s konkrétnym jednotlivcom, ide tu vždy o to špecifické, jedinečné, individuálne
102. uplatňuje sa v diagnostickej, poradenskej a výchovno-vzdelávacej praxi, ako aj v pedagogickej teórii najmä ako východiskový podklad na tvorbu vedeckých hypotéz; z vied o výchove sa kauzistická metóda najväčšmi uplatňovala v odboroch špeciálnej pedagogiky a liečebnej pedagogiky

→ Druhy kazuistík

1. Z hľadiska prípadu jednotlivca:

1. Opis histórie prípadu        −        týka sa osobných údajov o vývine a živote vychovávaného jednotlivca

        −        má to byť zmysluplný, súvislý a ucelený obraz o danom prípade človek

2. Štúdium a rozbor prípadu        −        je to vlastná analýza, vedecké spracovanie histórie prípadu

        −        sú tu relevantné determinačné vzťahy a kauzálne závislosti,                         diagnostické, korekčné alebo terapeutické hypotézy či závery

3. Komplexná kazuistika        −        obsahuje aj opis histórie prípadu, aj štúdium a rozbor prípadu

2. Z hľadiska kompletnosti informácií:

1. Čiastková kazuistika        −        týka sa iba niektorých znakov a stránok osobnosti žiaka

        −        podáva fragmentárny výsek celého obrazu a nestačí na úplné poznanie

2. Celková kazuistika        −        obsahuje jeho všestranný a čo najúplnejší opis

        −        opiera sa o podstatne väčší, širší inventár údajov

3. Z hľadiska spracovania:

1. Voľná kazuistika        −        nemá vopred určený plán

        −        uvádza znaky a osobitosti jednotlivca, ktoré tvorca kazuistiky                 pokladá za dôležité

2. Kazuistika spracovaná podľa plánu        −        vypracovaná v súlade s prijatou dispozíciou, podľa schém

4. Podľa účelu:

1. Klinická kazuistika        −        ide o relatívne voľnú prezentáciu a konfrontáciu výsledkov

        −        účel je tu čisto praktický, zameraný na pomoc konkrétnemu žiakovi, bez                 akejkoľvek tendencie zovšeobecňovať

2. Učebnicová kazuistika        −        určená odborníkom alebo študentom odboru

        −        jej cieľom je ilustrovať teoretický text o diagnóze, syndróme či symptóme

        −        je precíznym a diferencovaným opisom jednotlivého prípadu

3. Časopisecká kazuistika  −        prináša výnimočné prípady, teda nie bežné klinické ani učebnicové

→ Pramene informácií ku kazuistike

103. pre pedagóga je dobré všetko, čo vedie k lepšiemu, detailnejšiemu a všestrannejšiemu poznaniu žiaka
104. informácie o žiakovi pre kauzistické potreby sa získavajú metódami výskumu a diagnostiky
105. sú to exploračné metódy, pozorovanie, diagnostické testovanie, štúdium výsledkov činnosti žiaka, testovanie, experiment a štúdium dokumentácie o žiakovi
106. ďalšie informácie s nachádzajú v bežnej dokumentácii triedneho učiteľa (triedna kniha, výkaz, záznamy)

→ Kazuistická metóda v edukačnom výskumu

107. kazuistická metóda je jednou z ciest ako predmet a metódu pedagogiky dostať na kvalitatívnej vyššiu úroveň humanizácie
108. z typov kazuistík je pedagogickej a andragogickej vede najbližšie štúdium a rozbor prípadu

109. prínosy kauzistickej metódy pre vedecký výskum môžu byť:

1. môže ísť o overovanie súvzťažných metód a prostriedkov a o správnosť metodiky získavania a vyhodnocovanie získaných informácií
2. môže sa uplatniť pri novej problematiky, pri získavaní prvých informácií o novom, neobvyklom syndróme či symptómoch
3. môže sa získať odpovede na užší praktický problém, čo môže objasniť optimálnosť prostriedkov a metód výchovy, príp. korekcie terapie  

→ Metódy kazuistiky triedy a školy

1. Účastnícke pozorovanie
2. Rozhovor
3. Pasportizácia
4. Analýza textových dokumentov

ANAMNÉZA

110. z gr. anamnézis = rozpomenutie
111. ide o získanie a spracovanie všetkých relevantných informácií, ktoré súviasia s postihnutím, narušením alebo viedli k postihnutiu či narušeniu alebo sú ich dôsledkom
112. môže byť osobná alebo rodinná

KATAMNÉZA

113. z gr. katamimnésko = spomínam si
114. sledovanie priebehu postihnutia či narušenia od skončenia nápravy, pedagogického pôsobenia, prakticky až do konca života postihnutého

DIAGNOSTIKOVANIE

115. súbor odborných poznávacích a rozpoznávacích činností odborníka, ktorej výsledkom má byť diagnóza
116. ide o cieľavedomú činnosť, zameranú na poznanie podmienok, priebehu a výsledkov výchovy a vyučovania

DIAGNÓZA

117. rozpoznanie výsledkov vzdelávania a výchovy žiaka a súvzťažných prejavov, vlastností, úrovne rozvoja morálneho, pracovného, estetického, telesného rozvoja osobnosti a pod.

PROGNOSTIKOVANIE

118. profesionálna činnosť odborníka, výsledkom ktorej má byť prognóza
119. východiskom je diagnostická analýza doterajšieho vývinu a súčasného stavu a tendencií rozvoja v určitom smere

PROGNÓZA

120. z gr. pro=pred + gnosia=poznávanie
121. odborná predpoveď ďalšieho vývinu prejavov a výsledkov výchovy a vzdelávania žiaka, rozvoja jeho osobnosti, príp. očakávaného vývinu postihnutia alebo jeho budúcich dôsledkov

DIAGNOSTICKÁ DOKUMENTÁCIA

122. súbor dokladov, informácií, správ a výsledkov rozličných vyšetrení, záznamov o školskej dochádzke, prospechu a správaní, o významnejších zmenách vo vývine a o aktuálnom stave rozvoja osobnosti žiaka

SOCIOMETRIA

→ z lat. socius=druh, priateľ + z gr.metron=meranie

→ ide o vzťahy v skupine – je to metóda zameraná na analýzu štruktúry skupiny

→ zisťujú sa ňou vzájomné vzťahy, väzby, pozície vodcu, okrajových členov a tak isto podskupín

→ Dôležité podmienky

1. skupina by mala byť relatívne malá (max.1 trieda)
2. členovia sa musia navzájom poznať

→ Dejiny sociometrie

        - zakladateľom je Moreno, pôvodne lekár v 1. WW – používal sociometrické dotazníky s vojakmi

        - 1905 – 1925 – začiatky sociometrie (Moreno)

           1925 – 1941 – vnútorný rozvoj sociometrie – pobyt Morena v USA

           1941 – súčasnosť – sociometria sa rozšírila do Európy

→ Princíp sociometrie

        - spočíva vo voľbe členov, pričom táto voľba môže byť:

1. pozitívna (s kým by si chcel tráviť voľný čas?)
2. negatívna (s kým by si nechcel pracovať?)

        - situácia môže byť reálna alebo hypotetická (s kým by si chcel stroskotať na opustenom ostrove?)

        - odpovede sú len mená zo skupiny – buď jedno meno alebo tri mená

        - sociometria aj SO-RA-D sa realizujú písomnou formou

→ Vyhodnotenie sociometrie

1. sociogram

1. neusporiadaný – pavúk
2. usporiadaný – jednoduchý – tu sú aj pozitívne aj negatívne voľby
3. kruhový – v terči – v strede je vodca
4. hierarchický – v tabuľke – vodca je hore

2. sociometrické matice

- matice vyznačené + pozitívne   - negatívne

- na konci sú uvedené voľby

3. sociometrický index

123. číselné vyjadrenie vzájomných volieb pomocou vzorcov
124. SO-RA-D         ⇒ socimetricko-ratinogvý dotazník

        ⇒ štandardizovaná metóda, určený pre žiakov od 6. ročníka ZŠ až po SŠ

        ⇒vytvoril ho Hrabal

        ⇒ základné znaky SO-RA-Du

1. Je štandardizovaný a má normy
2. Vzájomne sa hodnotia všetci členovia skupiny
3. Hodnotenie je zdôvodňované
4. Hodnotíme 5-bodovými škálami Lichertovho typu (výrok → súhlasím / nesúhlasím)
5. Výrazne zameraný na osobnostnú diagnostiku
6. Hodnotíme buď osobnosť jednotlivca alebo skupinu ako celok

125. u jednotlivca si všímame:

1. index vplyvu – akú má pozíciu žiak v triede
2. index obľuby – miera akceptácie žiaka spolužiakmi
3. index náklonnosti – či žiak preferuje pozitívne alebo negatívne väzby

126. u skupiny si všímame:

1. triedny index – vyjadruje súdržnosť skupiny
2. index vplyvu – aký má trieda ako celok vplyv navonok
3. index obľuby – ako je trieda emocionálne obľúbená ako celok

→ Použitie sociometrie a SO-RA-Du

1. pri zisťovaní charakteristík osobností alebo skupiny
2. pri diagnostikovaní podskupín
3. pri tvorbe zasadacieho poriadku
4. pri riešení rôznych výchovných problémov
5. na výskumné účely

→ Varianty sociometrie v školskej praxi

1. vzťahová analýza

127. metóda, kde ide o subjektívne vnímanie sovjej pozície v skupine
128. respondent odpovedá na otázku „O kom si myslíš, že si vyberie práve teba?“

2. preferenčný záznam

129. všetci členovia sú bipoláanre ohodnotení
130. zoznam + bipolárne škály

3. odhad času

131. zoznam žiakov
132. respondenti odpovedajú, s kým by chceli stráviť koľko času

4. voľba konaním

133. alternatívna pre menšie deti
134. napr. nech rozdajú svoje obľúbené hračky svojim kamarátom

5. metóda „hádaj, kto...?“

135. obsahuje charakteristiky všetkých členov skupiny
136. respondent priraďuje charakteristiky ku konkrétnym žiakom

EXPERIMENT

→ je to metóda zisťovania kauzálnych vzťahov medzi premennými

→ Každý experiment by mal spĺňať tri podmienky

1. príčina musí časovo predchádzať následku (napr. najskôr pozeranie filmu, potom agresivita z neho)
2. príčina a následok musia spolu kovariovať = spoločná menlivosť
3. treba vylúčiť vplyv všetkých nežiaducich premenných (napr. čo môže pred filmom zvýšiť agresivitu)

→ Typológie nežiaducich premenných v experimente

1. Zrenie a prirodzený vývoj        –        človek sa mení, dozrieva

        –         merania treba robiť čo najskôr po sebe, bez dlhého predelu

2. Neekvivalentnosť skupín        –        v experimente máme vždy 2 skupiny – kontrolnú a experimentálnu

        –        je dôležité, aby tieto dve skupiny boli rovnocenné

3. Efekt merania        –        naučené činnosti

        –        opakujeme podobné veci

4. Chyba merného nástroja        –        technická chyba v nástroji ⇒ neplatné údaje

        –        validita otázok ⇒ nekvalitné otázky

5. Experimentálna mortalita         –        odchod ľudí z experimentu

        –        na konci experimentu je menej ľudí ako na začiatku

6. Reaktivita pokusných osôb        –         placebo efekt

        –        vsugerovanie

→ Kontrola nežiaducich premenných v experimente

1. Eliminácia

137. hluk, teplota, osvetlenie sa dá eliminovať
138. skúsenosti, vek, vedomosti sa nedajú eliminovať

2. Stabilizácia

139. čo neviem odstrániť, to sa snažím udržať na rovnakej úrovni počas trvania experimentu

3. Vyrovnávanie skupín

140. pomocou predtestu pred experimentom (napr. IQ testy, rôzne úlohy)
141. podľa výsledku predtestu rozdeliť do skupín tých s rovnakými predpokladmi

4. Transformácia nežiaducej premennej na nezávislú

142. použijeme výraznú odchýlku ako bežnú premennú
143. napr. udávame, že aj pochvala aj inteligencia vplýva na výkon

→ Plán experimentu

1. Jednoduchý

144. jedna nezávislá premenná (pochvala) vplýva na jednu závislú premennú (výkon)

145. má dve formy:

1. vnútrosubjektový –        všetkých pochválim a sledujem výkon a potom všetkých nepochválim                 a sledujem výkon

2. medzisubjektový –         časť pochválim, časť nepochválim a sledujem výkon

2. Multivariačný

146. viac nezávislých premenných (motivácia, IQ, atmosféra) vplýva na jednu závislú premennú (výkon)

→ V experimente sa môžeme stretnúť aj s negatívnym faktorom ⇒ Hawthornský efekt

147. týka sa experimentálnej skupiny
148. je to zlepšenie výkonu subjektov vplyvom toho, že vedia, že sú účastníkmi výskumu
149. názov odvodený od mesta Hawthorn (vo fabrike experiment so svetlom – zamestnanci o tom vedeli)
150. osvedčuje sa subjektom nezdôrazňovať, že sú účastníkmi výskumu alebo im oznámiť len časť toho, čo sa bude skúmať