Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Metodológia pedagogického výskumu

MPV - prezentácia výsledkov kvantitatívneho výskumu (V.Bačová) (kvantitativny_vyskum.doc)

Viera Bačová:

ŠTRUKTÚRA SPRÁVY / ČLÁNKU / PRÁCE Z KVANTITATÍVNEHO VÝSKUMU

Názov výskumu – má byť jednoduchý ale čo najpresnejší – nie všeobecný, má vychádzať z výskumného problému. Z názvu má byť okamžite jasné, čo bolo skúmané a o čom autor/ka v správe referuje, názov nemá zahmlievať, ani byť tak široký, že čitateľ nevie o čom ide čítať. V názve sú obyčajne obsiahnuté kľúčové slová.

Autor/ka, jej príslušnosť k inštitúcii.

Abstrakt – sumarizuje správu /článok. Odporúča sa 100-150 slov. Má jasne vysvetliť výskum a má tvoriť uzavretý celok. Mal by obsahovať výskumný cieľ a výskumné problémy, použité metódy, ich stručný opis, postup vo výskume, súhrn hlavných výsledkov a závery z nich vyvodené. Nemal by obsahovať nič také, čo nie je uvedené v správe – preto sa píše ako posledný.

Kľúčové slová – slúžia ako rýchla informácia pre čitateľa.

Štruktúra správy/práce má odrážať postup autora/ky v jej hlavných krokoch vo výskume.

1. Teoretická časť správy/práce

1.1 Doterajšie skúmanie problému; prehľad literatúry: zhromaždenie a preštudovanie odbornej literatúry vzťahujúcej sa k téme práce, pokus o jej utriedenie a kritické zhodnotenie. Aké sú doterajšie názory, modely, teórie – súhrn toho, čo sa v danej oblasti vie; ale aj toho, čo sa vníma ako sporné, nedostačujúce poznanie, čo ostáva ako otvorené, čo by bolo prínosom objasniť. Prečo si autor/ka vybral/a práve túto tému – presvedčivo, nie frázami. Čo plánuje štúdium tejto témy priniesť k predošlému poznaniu – jasne naformulovať. Prečo je skúmanie dôležité alebo zaujímavé (teoreticky i empiricky)?

V článku/štúdii určenej na publikovanie alebo práci ŠVOČ obyčajne nieto dosť priestoru, preto teoretická časť podáva len stručný opis, prehľad a súhrn doterajšieho stavu.

Pri kvalifikačných prácach (akou je napr. diplomová či rigorózna práca) je časť 1.1 členená do kapitol. Každá kapitola pojednáva o kľúčových témach - oblastiach skúmania, ktoré sú ukotvené v hlavnej téme (názve) práce. Priestoru pre teoretické pojednávanie je v kvalifikačných práce širší, preto kapitoly môžu a majú byť písané obsažnejšie, ale pritom analyticky, presvedčivo a osobne.

1.2 Definície: Vymedzenie kľúčových pojmov, konštruktov a kategórií: ako sa chápu všeobecne, či je zhoda v ich definíciách; ako ich bude chápať autor/ka, ku ktorým autorom/kám sa priklonila; alebo vytvorila nové definície? Sú jej definície nominálne - konvenčné alebo vychádzajú z teórie?  

1. Ciele uskutočneného a prezentovaného výskumu: pregnantné formulovanie cieľa/ov, ktoré si výskum kladie. Prečo tento výskum robím? Náväznosť na doterajšiu históriu riešenia problému, teoretický prínos, význam pre praktické využitie a pod.

Obyčajne je formulovanie výskumného problému vyústením (záverom) teoretickej časti práce. Zároveň formulovaním výskumného problému začína výskumná – metodologická či empirická časť správy. Čiže časť 1.3 môže byť celá zaradená, alebo výskumným problémom 1.3.1 možno začať  už empirickú, t. j. výskumnú časť práce.

Ciele výskumu majú smerovať „neúprosne do problému“. Zároveň majú ukázať, že autor/ka chápe metodologické otázky/problematiku spojenú s výskumom. Táto časť môže ešte obsahovať (pri kvalifikačných prácach):

1.3.1 Výskumný/é problém/y a hypotézy – ide špecifikovanie otázok, na ktoré má empirický výskum odpovedať, podrobnejšie rozvedenie cieľov výskumu vo forme otázok: čo výskum presnejšie chce riešiť/skúmať? Otázky majú byť jasné a ísť k veci – fokusovane – mieriť do čierneho. Má vychádzať z teoretickej časti, resp. teoretická časť má byť napísaná tak, aby všetko čo v nej je uvedené, hovorilo akoby „dopredu“ k výskumnému problému. Formulovanie problémov má tiež naznačovať, „viesť“ k adekvátnej metodológii, ktorá bude použitá.

1.3.2 Vybraný výskumný plán – Uviesť čo sú nezávislé a závislé premenné, ich opis. O aký typ výskumného plánu ide? Zdôvodnenie jeho primeranosti. Poukaz na uvedomenie si ohrození internej validity, prípadne ich kontrolu, resp. zdôvodnenie nemožnosti kontroly vonkajších nežiadúcich premenných.

2. Metodológia výskumu (empirická časť správy)

2.1 Vzorka  a spôsob jej výberu: zdôvodnenie spôsobu výberu osôb, ktoré boli skúmané, okolnosti ich výberu; čo najpodrobnejšia charakteristika osôb, i vo forme tabuliek. Prečo boli osoby takto vyberané a prečo práve tieto osoby sa stali účastníkmi, účastníčkami výskumu?

2.2 Nástroje/metodiky zberu dát:

Ide o nástroje, ktoré dodajú indikátory, t. j. znaky skúmaných pojmov či vedeckých konštruktov. Táto časť je teda vlastne operacionálnou definíciou kľúčových pojmov – ako sme ich pozorovali, merali, aké operácie sme vykonávali pre ich získanie a zaznamenanie. Autor/ka by mali v texte jasne ukázať, že sú si vedomí/é tejto skutočnosti. Pri analýze výsledkov sa opäť vrátia k pojmom, hoci v tejto časti hovoria o operáciách pozorovania a merania prostredníctvom metodík zberu dát.

Tu sa podrobne opisuje a tak oznamuje konštrukcia, resp. výber vhodných metodík získavania potrebných empirických dát, ktoré urobil/a autor/ka, pre ktoré sa rozhodla so zdôvodnením prečo tak urobil/a; hovorí ďalej o spôsoboch vytvárania skóre metodík. V tejto časti autor/ka čo možno najpodrobnejšie oznamuje psychometrické vlastnosti metodík. Ak cieľom výskumu nie je psychometrické overovanie metodík, patrí všetko o metodikách do tejto časti, nie do teórie. (Je potrebné si uvedomiť: výskum overuje primárne vzťahy medzi premennými, ktoré musia by operacionalizované a merané reliabilne a validne; psychometrické vyústenie týchto zistení je zvyčajne „vedľajším, sprievodným produktom“, hoci môže byť definované ako hlavný produkt. Toto možno „šikovne“ využiť, ale je potrebné to rozlišovať.)  Autor/ka by si mal/a byť vedomá toho rozdielu: zistenia o metodikách, hoci nevyhnutné a potrebné, sú len inštrumentálne pre získanie odpovedí na výskumné ciele a problémy.

1. 2.3 Postup zberu dát – tzv. procedúra: kedy, ako, kde, u koho a kým atď. boli dáta zbierané.

2.4 Štatistické spracovanie dát: uvedenie, príp. opis použitých štatistických postupov a softverov.

3. Výsledky, interpretácia, závery

Je to jeden logický celok, ale delí sa na viacero častí:

a/ Výsledky – prezentovanie, čiže uvedenie číselných výsledkov, najlepšie v tabuľkách a grafoch so sprievodným slovným opisom. Výsledky majú byť uvedené presne a komplexne, majú však všetky súvisieť s výskumným problémom. Prezentujú sa hlavne v tabuľkách (nezabudnúť aj pri zložitých štatistických postupoch na základné parametre: priemery a smerodajné odchýlky skúmaných výberov), ale nositeľom informácie o výsledkoch je text. Či komentovať číselné výsledky aj slovami.

b/ Interpretácia – nie opis, ale analýza výsledkov. Čo znamená to, čo som zistil/a, v pojmoch a teoretických konštruktoch? V tejto časti sa autor/ka vracia ku kvalitatívnemu rozboru svojej témy. Má tiež obsahovať jasné vyjadrenie autora/ky o tom, ako a nakoľko výsledky zodpovedali výskumný problém/y. Aká je vnútorná validita výskumu? Interpretácia môže obsiahnuť i 

c/ diskusiu výsledkov s dôrazom na vecné (obsahové) a metodologické aspekty: Aké sú obmedzenia a nedostatky môjho výskumu? Jeho prednosti, výhody, prínosy, zásluhy?

d/ Záver má zosumarizovať odpovede na postavené výskumné otázky, uviesť kontext a hodnotu získaných výsledkov, možnosti zovšeobecnenia, naznačiť hodnotu celého výskumu, ďalšie plány a perspektívy a pod.

Príloha – použité metodiky; všetko to, čo je potrebné dokumentovať, a čo by text práce zbytočne zaťažovalo.

Formálna úprava správy/štúdie/práce, s citáciami použitých prameňov, sa riadi bežnými normami pre odborné práce určené na publikovanie. Pozri aj pokyny pre prispievateľov v časopise Československá psychológie uverejnené v čísle 5 roku 1999, a aj v iných časopisoch (Psychologie v ekonomické praxi, Psychológia a patopsychológia dieťaťa, Studia Psychologica, Sociológia).

Kritériá dobrej práce:

Je dobre organizovaná, obsažná, t. j. oboznámená s problematikou, ktorú vyčerpáva.

Sústreďuje sa na centrálne a relevantné témy.

Je napísaná dobrým štýlom, gramaticky a štylisticky správne, je plynulá, má odstavce.

Je presná, jasná, a hutná-kompaktná, vyhýba sa vágnym generalizáciám a dvojznačnostiam.

Argumentácia je podložená, presvedčivá a logická. Nepredkladá nepodložené mienky alebo závery.

Prezentuje kontroverzné otázky;  názory iných sú reprezentované presne. Nie sú prítomné faktické omyly.

Výskum spĺňa štandardné metodologické požiadavky; metodológia výskumu je dobrá.

Nielen opisuje a sumarizuje, ale aj kriticky analyzuje celý materiál, vrátane svojich výsledkov, primerane aplikuje odborné pojmy v teórii aj vo výskume.

Preukazuje originalitu a tvorivosť, ide za základné požadované vedomosti, je vidieť, že autor/ka intelektuálne tvrdo pracuje.

Literatúra:

Eco, U.: Jak napsat diplomovou práci. Votobia, Olomouc 1997.

Katuščák, D.: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. 2. dopl. vyd. Bratislava 1998.

Kerlinger, F. N.: Základy výzkumu chování. Academia, Praha,1972. Dodatok A: Výzkumná zpráva, s. 666-672.

Rathus, S. A.: Thinking and writing about psychology. Harcourt Brace College Publishers. 2nd ed., 1997.

Sternberg, R. J.: The psychologist s companion. A guide to scientific writing for students and researchers. Cambridge Academic Press, 3rd ed., 1994.

Šesták, Z.: Jak psát a přednášet o vědě. Academia, Praha 2000.

Šlechta, P.: Citační standardy APA a citacie internetových pramenu. Psychologie v ekonomické praxi, 33, 1998, 3-4, 151-153.

Švec, š. a kol: Metodológia vied o výchove. IRIS. Bratislava, 1998.

Vypracovala: Viera Bačová

14. 4. 2002