Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / UZ - Metodológia pedagogického výskumu

MPV - PROJEKT: kvantitatívny výskum (V.Bačová) (kv.doc)

VÝSKUMNÝ PROJEKT V PRÍPRAVE DIPLOMOVEJ PRÁCE NA ODBORE PSYCHOLÓGIA

(KVANTITATÍVNY VÝSKUM)

A. Význam a potreba výskumného projektu

Podľa F. N. Kerlingera výskumný projekt je plán, štruktúra a stratégia skúmania, ktorá smeruje k získaniu odpovede/í na výskumnú otázku/y a ku kontrole variability (1972, s. 278).

Výskumný projekt teda obsahuje plán toho, čo skúmateľ/ka urobí: od vytvorenia pracovného názvu výskumu, cez formulovanie hypotéz a ich operačných implikácii až ku konečnej analýze dát a spísaniu záverečnej správy.

Výskumný projekt kvalitatívneho výskumu ďalej obsahuje štruktúru premenných, t. j. všetky premenné, ktoré do výskum vstupujú, ich funkcie a vzájomné vzťahy. Štruktúru premenných možno nakresliť schémou či tabuľkou pôsobenia nezávisle premenných a merania závislých premenných; typickým príkladom je 2x2 ANOVA. Niekedy sa táto štruktúra premenných nazýva aj výskumný plán v užšom slova zmysle.

Stratégia skúmania obsahuje postupy a metódy, ktoré výskumník/čka bude používať k zhromažďovaniu a analýze dát. Je to spôsob ako dosiahnuť cieľ výskumu a ako postihnúť problémy, ktoré vyvstali pri skúmaní.

Dobre pripravený projekt výskumu zaručuje vysokú pravdepodobnosť úspechu skúmania. Ako ďalej hovorí Kerlinger (1972, s. 292), vedec potrebuje životaschopnú a plastickú formu, ktorou by vyjadril vedecké ciele. Ak chýba výskumnému projektu obsah – t. j. dobrá teória, dobré hypotézy, náležité problémy, stáva sa prázdnym. Ale bez formy, bez štruktúry adekvátnej uchopenej a vytvorenej pre výskumný cieľ, sa dá dosiahnuť len málo.

Príprava výskumného projektu je najtvorivejšou časťou výskumu.

Naučiť sa pripraviť projekt výskumu je dnes dôležitejšie ako predtým: každá žiadosť o finančnú podporu – grant, vyžaduje projekt výskumu, či už detailný alebo len rámcový.

B. Štruktúra výskumného projektu

Projekt kvantitatívneho výskumu obsahuje nasledovné časti (každá by mala byť v projekte jasná):

1. Riešiteľ/ka:
2. Názov výskumu:
3. Zdôvodnenie výskumu:
4. Výskumný problém:
5. Ciele výskumu:
6. Hypotézy:
7. Výskumný plán – štruktúra premenných (vrátane kontroly ohrození internej validity):
8. Vzorka osôb:
9. Metódy zberu dát:
10. Postup zberu dát:
11. Štatistické spracovanie dát:
12. Harmonogram:

C. Podrobnejšie k častiam výskumného projektu

Stanovením problému a jeho pomenovaním vedeckou terminológiou danej disciplíny začína výskum. Stanovenie výskumného problému obsahuje aj opis súvislostí a dôvodov, ktoré spôsobujú, že ide o problém. Zdôvodnenie výskumu obsahuje spoločenskú relevantnosť výskumu, etické aspekty problému; v niektorých psychologických oblastiach aj právne aspekty.

Prehľad literatúry – môže byť stručnou alebo podrobnejšou časťou zdôvodnenia výskumu: Sumarizácia doterajších výskumných výsledkov uvádza, čo je už známe o skúmanom probléme a mala by logicky zdôvodniť, prečo a čím by plánovaný výskum mal rozšíriť doterajšie poznanie.

Formulácia výskumných otázok a hypotéz: Výskumné problémy sú najlepšie formulované vo forme otázok a hypotéz. Hypotéza je predpoveď, údaj o očakávaných konkrétnych výsledkoch. Jasne by mala špecifikovať očakávané vzťahy medzi premennými (faktormi, charakteristikami alebo podmienkami), ktoré sú skúmané. Vzťahy stanovené v hypotézach by mali byť testovateľné. Nie všetky výskumné štúdie sú výskumy testujúce hypotézy, avšak drvivá väčšina skúmaní v kvantitatívnom výskume takými sú.

Definície: Všetky kľúčové termíny vo výskumných problémoch a hypotézach by mali byť definované tak jasne ako je len možné.

Vzorka osôb: Uvádza sa cieľová skupina alebo populácia, ktorá bude tvoriť vzorku, a na ktorú budú výsledky výskumu generalizované. Nemal by chýbať spôsob výberu vzorky.

Metódy a meracie nástroje: Každý z použitých meracích prostriedkov na zber dát má byť detailne opísaný a má byť zdôvodnené prečo bol vybraný.

Výskumná procedúra: Skutočný postup výskumu, to čo výskumník bude robiť (čo, kedy, kde, ako a s kým) od začiatku do konca, v takom poradí, v akom bude nasledovať. Mal by byť uvedený veľmi podrobne, s uvedením času (harmonogramu), kedy začnú jednotlivé kroky a kedy budú ukončené. Opísané by mali byť všetky materiály (napr. Učebnice, testy, softvery) a zariadenia (napr. Prístroje, počítače), ktoré budú pri výskume použité. Má byť stanovený výskumný plán a možné zdroje predpojatosti.

Analýza údajov:

Štatistické postupy a metódy (opisné aj inferenčné), ktorými sa budú dáta analyzovať. Jasné majú byť porovnania, ktorými sa získa odpoveď na výskumné otázky.

D. Niektoré z kritérií, ktorými sa hodnotí kvalita návrhu výskumného projektu (žiadosti o výskumný grant):

Bod 3 v štruktúre výskumného projektu:

Zdôvodnenie – pozadie výskumu

Pozná riešiteľ/ka relevantnú literatúru a je zorientovaný/á v súčasnom stave poznania v danej oblasti/téme?

Sú tu nejaké zjavné vynechania, zanedbania, opomenutia?

Robil/a riešiteľ/ka už v tejto alebo podobnej oblasti (má možnosť využiť – a využíva - svoje skúsenosti z predchádzajúcich ročníkových prác)?

Smeruje riešiteľ/ka neúprosne do problému?

Ukazuje v zdôvodnení, že chápe metodologické otázky výskumu?

Zaujíma sa aj o etické otázky svojho výskumu?

Bod 4, 5 a 6:

Aké otázky sú kladené a ako – čo výskum chce riešiť/skúmať?

Sú otázky jasné a idú k veci – sú fokusované – mieria do čierneho?

Sú plne v súlade so zdôvodnením?

Sú časovo primerané vzhľadom na čas, ktorý je k dispozícii pre výskum?

Vedie od otázok „stopa“- niť – línia k reliabilnej metodológii?

Bod 7 až 11 (vo vedeckých štúdiách označovaný podnadpisom „Metóda“):

Sú empirické postupy (zbieranie a spracovanie dát) primerané?

Je zamýšľaný výskumný plán (typ výskumu) dobre ustanovený ako reliabilná?

Je primeraný pre riešenie stanoveného teoretického problému/ov?

Môže práca priniesť aj poznatky metodologické, napr. overiť aj nejaké metodologické či psychometrické postupy?

Sú navrhované metódy účinné pre riešenie navrhovaných teoretických problémov?

Je si riešiteľ/ka vedomý/á zdrojov možných omylov?

Zapadajú, zhodujú sa metódy s navrhovaným štatistickým postupom?

Jestvujú alternatívne alebo komplementárne metódy, ktoré by mohli zlepšiť projekt? Vie o nich riešiteľ/ka?

Bod 12:

Ako je plánovaný postup práce/ aký je harmonogram?

Dostávame jasný obraz ako bude práca organizovaná v čase?

Je plán flexibilný a nie zbytočne rigidný?

Sú úlohy riešiteľ/ka dobre špecifikované?

Dostali sme dojem, že všetko bude fungovať efektívne?

K celkovému návrhu projektu:

Je postup dosiahnuteľný/splniteľný v plánovanom čase a za daných organizačných/finančných možností?

Dáva návrh dojem, že naformulované ciele sa dosiahnu, alebo je pravdepodobné, že sa riešiteľ/ka príde ospravedlňovať a vysvetľovať, prípadne požiadať o zmenu témy?

Je riešiteľ/ka entuziastický/á, zaujatá témou a pôsobí tak aj jeho/jej výskumný projekt?

Literatúra:

Kerlinger, F. N., 1972: Základy výzkumu chování. Academia, Praha.

Vypracovala Viera Bačová, február 2003.