zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Manažment a organizačné správanie

 

Uvod do teorie manazmentu (p_uvod-do-man.doc)

ÚVOD DO TEÓRIE MANAŽMENTU

Mgr. Gabriela Kravčáková, PhD. – prednáška

 

 

Základné pojmy manažmentu:

  1. manažment
  2. manažér
  3. organizácia

 

 

Definícia manažmentu:

Manažment je proces zameraný na efektívne dosahovanie cieľov, obsahom ktorého je plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí a kontrola, ako základné funkcie manažmentu.

 

Existuje viacero definícií. Tie sa od seba odlišujú podľa toho, aký cieľ sledujú. Spoločné znaky pre definície manažmentu sú:

  1. manažment sa chápe ako proces
  2. manažment je manažmentom ľudí
  3. manažment je spojený s dosahovaním cieľa, pričom jeho dosiahnutie má byť efektívne.

 

Manažér

Definícia:

Manažér rozmiestňuje ľudské a ostatné zdroje organizácie a usmerňuje jednotlivé činnosti, ktoré sa v organizácii vykonávajú v záujme efektívneho dosiahnutia cieľa.

 

Základné charakteristiky manažérskej práce:

  1. Manažérska práca nie je prácou rutinnou, ale prácou tvorivou, pričom v nej prevažujú prvky duševnej práce.
  2. Časť manažérskej práce je neopakovateľná. Ide predovšetkým o prácu top manažmentu.
  3. Realizátorom rozhodnutia manažéra sú podriadení.
  4. Predpokladom efektívnej manažérskej práce sú špecifické zručnosti (komunikačné, technické, interpersonálne a koncepčné).

 

Organizácia

Významy pojmu organizácia:

  1. aktívny význam – ako činnosť (organizovanie)
  2. vecný význam – ako objekt (inštitúcia, organizácia)
  3. ako vnútorné usporiadanie – organizačná štruktúra
  4. ako vlastnosť, atribút objektu

 

Definícia:

Organizácia (vo vecnom význame) je vnútorne štruktúrovaná skupina ľudí, ktorá je vytvorená so zámerom dosiahnuť určitý, konkrétne špecifikovaný cieľ.

 

Prečo vznikli organizácie?

Pre naplnenie potrieb ľudí nestačí len ich individuálne úsilie. Realizácia činností si vyžaduje koordinovanú činnosť skupiny ľudí. To znamená, že organizáciu vytvárajú ľudia, fungovanie organizácie zabezpečujú ľudia a výsledky činností organizácie slúžia na uspokojenie potrieb ľudí. Toto je hlavný dôvod, prečo je manažment manažmentom ľudí, a nie manažmentom vecí.

 

Tomkins rozlíšil 8 typov organizácií:

  1. čisto súkromné
  2. súkromné, čiastočne vlastnené štátom
  3. spoločné súkromné a verejné
  4. regulované súkromné
  5. verejná infraštruktúra riadená súkromným subjektom
  6. contracted out
  7. verejné s riadenou konkurenciou
  8. verejné bez konkurencie

 

Charakteristiky verejného sektora podľa Mullinsa (1991):

  1. ciele sa týkajú poskytovania služieb komunite a zabezpečenia jej pohody
  2. nie sú vystavené súťaživému prostrediu trhu a tým ani tlaku redukovať náklady a fungovať čo najefektívnejšie, nakoľko nemajú výhradne komerčnú povahu
  3. šírka, rôznosť a komplexnosť operácií
  4. požaduje sa od nich zverejňovanie informácií a skladanie účtov zo strany politikov, voličov, daňovníkov
  5. pôsobenie v politickom prostredí a napríklad na úrovni lokálnych úradov vzťah medzi volenými členmi a stálymi úradníkmi
  6. všeobecne vysoká úroveň pôsobenia odborov
  7. problémy v určovaní štandardov výkonnosti poskytovaných služieb v porovnaní s ich prínosom
  8. požiadavka uniformity v prístupe a verejnej zodpovednosti za operácie
  9. tendencia udržiavať strnulejšiu personálnu politiku
  10. typická zvýšená byrokracia.

 

Charakteristiky verejného sektora podľa Lawtona a Rosho (1991):

  1. organizácie verejného sektora nie sú vystavené súťaživosti trhu, preto nemajú dôvod redukovať náklady a fungovať čo najefektívnejšie
  2. účel ich existencie je obvykle nepresne definovaný a vyjadrovaný v takých pojmoch ako služba verejnosti, dodržiavania zákonov a poriadku, odstraňovanie nerovnosti, chudoby, podpora zdravia
  3. strategické plánovanie komplikuje krátkodobé uvažovanie politikov
  4. organizácie verejného sektora sa musia zodpovedať politickej sfére, nátlakovým skupinám, voličom, platičom daní a všetkým, ktorí majú nejaké záujmy vo vzťahu k verejnému sektoru
  5. funkcie verejného sektora sú obmedzené jeho štatútom
  6. verejný sektor je financovaný z daní, nie zo zisku. Súvisí to s tým, že niektoré funkcie a služby musia byť zabezpečované štátom a musia byť prístupné všetkým. Nemôžu závisieť na trhovom mechanizme.

 

Wright a Nemec (2003) vymedzili rozdiely medzi čisto súkromnými a čisto verejnými organizáciami:

  1. Verejné organizácie pôsobia na základe politicky stanovených potrieb, nie na základe potrieb určených trhom.
  2. Vo verejných organizáciách nie je možné použiť zisk ako základ pre určenie výkonnosti.
  3. Rozdielne právne prostredie.
  4. Pre verejný manažment majú väčší význam rovnosť a spravodlivosť ako základné hodnoty.
  5. Prostredie, v ktorom sa rozhoduje (verejné, stanovené postupy).

 

 

Pojem manažment možno chápať a interpretovať z troch hľadísk:

  1. manažment ako proces
  2. manažment ako profesia
  3. manažment ako vedná disciplína

 

 

Manažment ako proces

Manažment sa chápe ako praktická činnoť manažéra. Ide o dynamický proces, ktorý začína definovaním cieľov – plánovaním, pokračuje realizáciou ďalších funkcií manažmentu až po kontrolu, na ktorú znova nadväzuje definovanie nových cieľov. Ide o neustále sa opakujúci cyklus.

 

 

Manažment ako profesia

O manažmente ako o profesii sa hovorí od 40. rokov 20. storočia, t. j. od obdobia manažérskej revolúcie. Predovšetkým v USA sa vtedy začal proces oddeľovania vlastníctva podnikov a ich manažmentu. Tento proces bol spojený s nástupom profesionálnych pracovníkov do manažérskych pozícií v hospodárskych organizáciách.

 

Obsah práce manažéra tvoria základné funkcie manažmentu (plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí a kontrola) a prierezové funkcie.

Obsahom práce každého manažéra sú funkcie. Rozdiel je v množstve času, ktorý venujú manažéri jednotlivým funkciám.

 

Pri realizácii práce manažér „hrá“ určitú rolu. Roly manažéra definoval Henry Mintzberg. Desať rolí vrcholového manažéra rozčlenil podľa obsahu do troch skupín.

 

INTERPERSONÁLNE ROLY

  1. oficiálny predstaviteľ organizácie (Figurehead)
  2. líder (Leader)
  3. koordinátor (Liaison)

 

INFORMAČNÉ  ROLY

  1. pozorovateľ (Monitor)
  2. informátor (Disseminator)
  3. hovorca (Spokesperson)

 

ROZHODOVACIE ROLY

  1. podnikateľ (Entrepreneur)
  2. sprostredkovateľ pri riešení sporov (Disturbance Handler)
  3. distribútor zdrojov (Resource Allocator)
  4. vyjednávač (Negotiator)

 

Manažérske zručnosti (schopnosti, spôsobilosti, kompetentnosti)

  1. technické (uplatňovanie špecifických metód a postupov v praxi, napr. metódy sieťovej analýzy)
  2. interpersonálne (schopnosť viesť ľudí – motivovanie, riešenie pracovných konfliktov, komunikovanie a pod.)
  3. koncepčné (schopnosť chápať organizáciu ako celok s ohľadom na jej vzťahy s externým okolím)
  4. komunikačné (schopnosť odovzdávať a prijímať informácie, myšlienky, prístupy a pod.)

 

Každý manažér by mal klásť dôraz na dva rozhodujúce aspekty činnosti, a to na výkonnosť pracovníkov a na udržiavanie kvality pracovnej sily. Výkonnosť determinuje kompetentnosť (odborná, sociálna, emocionálna), motivácia a podpora organizácie (technika, technológia). V prípade, že aspoň jeden z uvedených faktorov dosiahne nulovú úroveň, manažér nemôže očakávať dobrý výkon pracovníka. Manažér má sledovať efektívnosť činnosti podriadených. Efektívnosť má 2 stránky, a to účinnosť a účelnosť. Účinnosť sa „viaže“ na využívanie zdrojov (aj pracovného času) a účelnosť sa „viaže“ na splnenie cieľa.

 

Úrovne manažmentu v organizácii

  1. top manažment (vrcholová úroveň)
  2. middle manažment (stredná úroveň)
  3. first-line manažment (prvostupňový manažment – líniový)

 

 

 

Manažment ako vedná disciplína

Manažment ako vedná disciplína má interdisciplinárny charakter. Do jedného celku integruje poznatky behaviorálnych disciplín, psychológie, sociológie, ekonómie, práva, andragogiky, ale aj prírodných a technických disciplín.

 

 

Funkcie manažmentu

Základné:

  1. plánovanie
  2. organizovanie
  3. vedenie ľudí
  4. kontrola

Prierezové (výberovo): motivovanie, komunikovanie, koordinovanie, rozhodovanie

 

Plánovanie

Je dynamický proces, v priebehu ktorého manažér rozhoduje o tých aktivitách, ktoré je potrebné uskutočniť v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti. Ide o stanovenie cieľa, postupov a podmienok na efektívne splnenie cieľa.

Plánovanie je dôležitá činnosť manažéra. Ak manažér neplánuje:

  1. nemá vytýčený smer (cieľ)
  2. neexistujú normy kontroly
  3. neredukuje neistotu prostredia
  4. nepredikuje zmeny
  5. alokácia zdrojov je zlá, dochádza k plytvaniu zdrojov (najmä zdrojov ľudských)

 

Organizovanie

Táto funkcia je zameraná na tvorbu štruktúry vzťahov – organizačnej štruktúry a koordináciu činnosti jednotlivých pracovníkov. Efektívne organizovanie je jedným z rozhodujúcich predpokladov efektívneho využívania zdrojov organizácie.

 

Vedenie ľudí

Predstavuje činnosť manažéra, v rámci ktorej nielen usmerňuje, ale aj motivuje pracovníkov tak, aby ich konanie smerovalo k dosiahnutiu stanovených cieľov organizácie. Efektívne vedenie ľudí je rozhodujúcim predpokladom na realizáciu všetkých ostatných funkcií manažmentu. Ťažisko efektívneho vedenia ľudí je v schopnosti manažéra motivovať a komunikovať s ľuďmi.

 

Kontrola

V priebehu kontrolu ide o monitorovanie priebehu jednotlivých procesov a v prípade potreby ich korekciu smerom k stanoveným cieľom. Kontrola neznamená iba kontrolu kvality produktov. V súčasným konceptom je napr. Total Quality Management (TQM), ktorý zahŕňa kontrolu všetkých činností v organizácii podmieňujúcich dosahovanie cieľov.

 

 

 

Poznámka:

Poznatky k tejto tému sú spracované aj v seminárnych prácach študentov a sú zverejnené na e-nástenke v AIS.