Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / štátne právo

2.,3.prednaska (statoveda_2._a_3._predn..doc)

(2. prednáška)

Politická fcia ústavy:

Ústava určuje kritéria fungovania politickej moci t.j. jej získanie, uskutočnovanie ako aj možnú zmenu.

1. ústava zakotvuje rovnakú pozíciu  všetkých politických strán,ústava nefavorizuje žiadnu polit.stranu
2. ústava chráni politickú menšinu aj keď ju politicky nedefinuje (inštitút 1/5 poslancov a jeho možnosi)
3. každá ústava ak chce byť demokratickou musí byť politická

Kultúrna funkcia:

-je koncentrovane vyjadrená v preambule našej ústavy

Má dvojaký rozmer: 1. ústava a občan ( obsahom by malo byť, aby ústavu občan poznal, vážil si ju a rešpektoval)

                          2. ústava a inštitúcie – vyslovne polit.strany ( polit.strany by mali ústavu poznať a podľa nej sa správať)

PRINCÍPY SLOVENSKÉHO KONŠTITUCIONALIZMU

Konštitualizmus =od konštitucia-ústava

1. Princíp demokracie – v č.1 Slovenská republika je demokratický štát. Demokracia je vždy o človeku a teda ústava vníma občana v dvojakom zmysle:  a)Zdroj moci (preambula a v čl.2 ods.1 v prvej časti) b) vykonávateľa moci ( čl.2.ods.1 druhá časť). O demokracii sa hovorí ešte aj v čl. 93-100 (o referende,najznámejšia forma priamej demokracie) a čl. 30 ods.1

4. zásadnou formou demokracie SR je zastupiteľská demokracia, ktorá stojí na dvoch princípoch:

1. voľby ako jediný prípustný spôsob legitimácie zákonodárneho zboru (NRSR)

2. reprezentatívny(volený) mandát (čl.73 ods.2 ústavy v spojení s čl. 75) – (imperatívny mandát – zvolený poslanec občan môže kontrolovať, odvolať) volený-ja ako poslanec reprezentujem nie len tých, ktorý ma zvolili ale všetkých (občan nemôže poslanca odvolať ani kontrolovať, čl.75 poslanecký sľub kde poslanec sľubuje vernosť a dodržiavanie ústavy a zákonov).

Súčasťou princípu demokracie sú aj ustanovenia ústavy o politických právach (navrhovanie kandidáta na prezidenta formou petície, možnosť odvolať prezidenta ľudovým hlasovaním)

3. Princíp pluralizmu-(pluralizmus-že v spoločnosti existujú rôzne názory, stanoviská, ktoré majú rôzny charakter odvodený napr. od veku, náboženstva, pohlavia, majetku),v demokracii existuje pluralita názorov a musí existovať NIEKTO kto tieto názory zjednocuje a je to práve ŠTÁT -  pluralizmus je vyjadrený v čl.1 (štát sa neviaže na žiadnu ideológiu)a v čl. 31(všetky politické práva sa musia uskutočnovať tak aby ...) Sloboda prejavu sa nedá vynucovať silou. Všetky tieto práva musia zabezpečiť súťaž. Existenciu pluralizmu potvrdzujú ustanovenia o politických právach. Pluralizmus potvrdzuje koalícia a opozícia v NRSR, ochrana politickej menšiny a aj tzv. vláda na čas  (čl.30 ods.2). Prejavom pluralizmu je aj hlasovanie v parlamente tzv. 3/5 vačšinou, ktorá tak chráni politickú menšinu.

4. Princíp zabezpečenia a ochrany základných práv a slobôd

Základné práva a slobody sú zakotvené v druhej hlave. Na prvom mieste je idea prirodzených práv(dedičské právo, právo na majetok)

Druhý znak- pozitívno právne poňatie práv a slobôd- občan ako jednotlivec sa môže domáhať tých práv od štátu, ktoré sú v ústave zakotvené

Tretí znak-zákl.práva a slobody sú doménou jednotlivca t. j. štát môže do nich zasahovať len v medziach zákona(ak v ústave je zakotvená sloboda obydlia to znamená že don môže vstúpiť len ak dáme nato súhlas)

5. z hľadiska realizácie základných práv je dôležite materiálne poňatie právneho štátu(že je dôležité aby sa práva v právnom systéme objavyli a aby každý občan mohol svoje práva v praxi využívať)...
6. silnie tendencia aby sa ustanovenia o základných právach a slobodách považovali za bezprostredne platné právo (narastá počet práv, ktoré sú realizovateľné priamo z ústavy)

5. Princíp právneho štátu – v ústave je tento princíp zakotvený v čl.1 a čl.2 ods.2(každý občan môže všetko čo mu nie je zakázané) a 3(orgány čo im je dovolené), ale ústava zároveň má desiatky ustanovení, ktoré potvrdzujú že SR je právny štát. Právny štát sa musí realizovať v dvoch rovinách- v rovine TVORBY práva a v rovine jeho DODRŽIAVANIA. Ideu právneho štátu potvrdzuje fakt, že moc zákonodárna je viazaná ústavou a moc výkonna a súdna je viazaná ústavou a zákonmi

6. Princíp deľby moci a republikánskeho parlamentarizmu- princíp deľby moci nie je v ústave jednoznačne stanovený možno ho však odvodiť od názvu hlavy piatej, šiestej a siedmej (zákonodárna, výkonna a súdna moc). Pre princíp deľby moci je však dôležité aby medzi jednotlivými mocami existovali vzájomné brzdy a protiváhy (napr. prezident menuje sudcov všeobecných súdov aj ústavného súdu, prezident má právo veta voči zákonom, ktoré prijíma NRSR,   NR prijíma zákony, ktorými reguluje výkonnu i súdnu moc, ústavný súd rozhoduje o ústavnosti právnych predpisov, ktoré prijíma NR i výkonná moc). SR je parlamentnou republikou: potvrdzuje to najmä

7. tvorba vlády sa odvádza od výsledkov volieb do NRSR
8. vláda je zodpovedná NR, ktorá jej môže vysloviť nedôveru
9. postavenie prezidenta ako hlavy štátu je ústavne slabé, t.j.prezident je skôr symbolom než držiteľom moci
10. vláda a NR spolupracujú pri tvorbe zákonov

(3.prednáška)

Princíp unitárneho štátu:

Slovensko je štát unitárny – jednotný. Ústavná podoba tohto princípu je vyjadrená v čl. 3 ods. 1. Znaky:

11. Slovenská Republika sa delí na jednotky územnosprávne (obec, obvod, okres, kraj) a územnosamosprávne (obec a VÚC)
12. na Slovensku existuje jediná sústava najvyšších štátnych orgánov
13. ústredné štátne orgány majú všeobecnú a výlučnú kompetenciu, t.j. ich rozhodnutia zaväzujú všetky subjekty na území SR (v oblasti územnej samosprávy platí niekedy výhrada zákona)
14. máme jedno štátne občianstvo a jedinú sústavu štátnych symbolov
15. na Slovensku je jeden právny poriadok, na ktorý nadväzuje jedna sústava súdov a jeden ústavný súd
16. iba SR môže byť subjektom medzinárodného práva – iba SR môže uzatvárať medzinárodné zmluvy

Princíp územnej samosprávy  -  pozri hlavu štvrtej ústavy

ŠTÁTNE OBČIANSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Štátne občianstvo je príslušnosť FO k určitému štátu. zákon 40 z roku 1993 o štátnom občianstve v znení neskorších zmien

Spôsoby nadobúdania štátneho občianstva

Hromadné spôsoby:

1. nadobúdanie štátneho občianstva určením – určením nadobudli štátne občianstvo všetci, ktorí ku dňu 31. 12. 1992 boli občanmi ČSFR a mali štátne občianstvo SR
2. voľbou (opcia) – takto nadobudli štátne občianstvo tí, ktorí ku dňu 31. 12. 1992 boli občanmi ČSFR ale nemali slovenské občianstvo – títo mali ročnú lehotu na to aby si slovenské štátne občianstvo zvolili - táto lehota bola prekluzívna

Nie hromadné:

3. Nadobúdanie štátneho občianstva maloletými deťmi – deti sledujú štátne občianstvo svojich rodičov:

(a)ak sa rodičia nevedia dohodnúť na štátnom občianstve dieťaťa rozhodne na návrh jedného z nich súd

b)ak rodičia sa rozviedli vtedy maloleté dieťa sleduje štátne občianstvo toho rodiča, ktorému bolo zverené do výchovy

4. narodením:

a) dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je občanom SR – princíp pokrvný

b) dieťa, ktoré sa narodilo na území SR a jeho rodičia sú bez štátnej príslušnosti

c) dieťa, ktoré sa narodilo na území SR jeho rodičia majú štátne občianstvo ale dieťa nenadobúda občianstvo ani po jednom z nich

Štátne občianstvo SR nadobúda aj dieťa nájdené na území SR pokiaľ sa nepreukáže jeho iné štátne občianstvo - občianstvo nálezom.

Nadobudnutie štátneho občianstva udelením:

Udeliť štátne občianstvo možno žiadateľovi, ktorý nie je občanom SR a spĺňa hlavne tieto podmienky:

1. má nepretržitý pobyt na území SR aspoň 8 rokov
2. je bezúhonný – za bezúhonného sa môže považovať osoba, ktorá napr. za posledných 5 rokov nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin
3. nebol mu uložený trest vyhostenia
4. nie je proti nemu vedené trestné stíhanie
5. preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecné znalosti o SR – túto požiadavku posudzuje trojčlenná komisia a posudzuje sa v troch rovinách:

1. pohovor o žiadateľovi, jeho blízkych a o SR
2. prečítanie textu v slovenskom jazyku, ktorý obsahuje najmenej 500 slov
3. napísanie obsahu prečítaného textu (30 min.)

6. plní si povinnosti, ktoré cudzincovi ukladá právny poriadok SR (poplatky, poistné....)

Štátne občianstvo možno udeliť žiadateľovi, ktorý má na území SR povolený pobyt aj keď nespĺňa požiadavku osemročného pobytu napr. v týchto prípadoch (12):

1. uzavrel manželstvo so štátnym občanom SR, ktoré trvá a žije s ním v spoločnej domácnosti najmenej 5 rokov
2. významne sa zaslúžil o prínos pre SR v oblasti ekonomickej, vedeckej, športovej či inej
3. aspoň 4 roky je žiadateľ azylantom
4. ak je žiadateľ bez štátnej príslušnosti a žije na našom území aspoň 3 roky

Žiadosť o udelenie štátneho občianstva sa podáva osobne na:

1. obvodnom úrade v sídle kraja
2. na diplomatickej misii (veľvyslanectvo)
3. na konzulárnom úrade

Štátne občianstvo prideľuje ministerstvo vnútra SR a musí o tej žiadosti rozhodnúť do 24 mesiacov od doručenia na ministerstvo.

Štátne občianstvo sa nadobúda prevzatím listiny o udelení štátneho občianstva. Túto listinu odovzdáva buď obvodný úrad, diplomatická misia, alebo konzulárny úrad.

Odovzdaniu listiny predchádza zloženie sľubu. Tento sľub nemusia skladať 3 kategórie uchádzačov:

1. maloleté deti do 14 rokov
2. osoby, pozbavené spôsobilosti na právne úkony
3. osoby, ktorým to nedovoľuje zdravotný stav

Nadobúdanie štátneho občianstva osvojením (nezrušiteľné osvojenie – adopcia).

Strata štátneho občianstva – len prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť.

Prepustiť možno len osobu, ktorá má iné štátne občianstvo alebo prísľub jeho udelenia.

Nemožno prepustiť osobu:         - proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, je vo výkone trestu alebo nemá vykonaný trest

- ktorá má nedoplatky na daniach alebo verejných dávkach

Žiadosť sa podáva osobne na tých istých úradoch ako žiadosť o udelenie občianstva. Manželia musia podať žiadosť oddelene, ani za dieťa ktoré má viac ako 14 rokov. O žiadosti rozhoduje obvodný úrad v sídle kraja do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. Štátne občianstvo sa stráca dňom prevzatia listiny o prepustení zo štátneho zväzku SR. Listinu treba prevziať osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, na diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade.