Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Teoria a prax sekundarneho vzdelavania

tpsv.doc (tpsv.doc)

Didaktika

didaktika – pedagogicko-vedný odbor, ktorý sa zaoberá vyučovacou činnosťou učiteľa
= teória vyučovania
je to časť pedagogiky
učiteľ podáva žiakom informácie, učiaca činnosť žiaka
v priebehu celého procesu prebieha formovanie žiaka
obsah didaktiky – 3 okruhy:
1. akým spôsobom má učiteľ efektívne pôsobiť
2. venovať sa tomu, ako si učivo osvojuje žiak (uchovávanie v pamäti, preverenie vedomostí)
3. stretávanie sa učiteľa a žiakov mimo školy = formovanie žiaka (pozitívne aj negatívne)
didaskaj = učím (grécky výraz)
didaktika má dva názvy – didaktika, teória vyučovania

Obsah didaktiky

činnosť učiteľa

kvalifikovaný učiteľ – vysokoškolské vzdelanie v obore, v pedagogicko-psychologických disciplínach
dôležitá je príprava na vyučovanie aj na výchovnú stránku učebného procesu

učebná činnosť žiaka

asi 40% činnosti žiaka je na základe vrodených schopností, 60% je ovplyvnených výchovou
je dôležité všímať si pracovné tempo žiaka
učenie človeka je zložitá činnosť, dôležitý je aj prístup rodičov
je potrebné poznať výkonové schopnosti žiakov na základe veku aj mentálnej vyspelosti

formovanie žiakov

treba si získať žiakov: svojím záujmom o predmet

vyučovaním aj mimo areál školy (v prírode, návštevy výstav, prednášok iných odborníkov)

dôležité sú morálne zásady učiteľa
žiakov možno formovať aj mimo vyučovanie (prázdniny, popoludnie, víkendy)

Základné didaktické pojmy

cieľ – obsah – pedagogické zásady – formy – metódy – prostriedky
I. cieľ – cieľom didaktiky je rozvíjať vrodené predpoklady žiaka k učivu
kedysi bola cieľom všestranne rozvinutá osobnosť
II. obsah – obsah didaktiky určuje niekoľko základných školských dokumentov
1. učebné plány – zoznam predmetov + počet hodín za týždeň + rozlíšenie povinných a nepovinných predmetov
je to základný školský dokument, ktorý určuje minimálny počet hodín pre každý vyučovací predmet, rozdeľuje predmety na povinné, nepovinné a voliteľné
2. učebné osnovy – vychádzajú z učebného plánu, určujú obsah učiva v jednotlivých vyučovacích predmetoch
môžu byť usporiadané:
a) lineárne – je to pri učive jednoduchom na pochopenie alebo učive rozvíjajúcom, už sa viackrát neopakuje
b) cyklicky – v určitom obsahu sa opakuje (napr. vybrané slová v SJ), rozsah je stále ten istý, jedná sa o dôležité učivo
c) špirálovite – učivo sa neopakuje v rovnakom rozsahu, ale stále sa doplňujú nové poznatky (napr. dejepis)
3. tematický plán – na začiatku školského roka ho musí vyučujúci odovzdať riaditeľovi školy
4. učebnica – prvý dokument, ktorý majú k dispozícii aj žiaci, kladú sa na ňu všeobecné požiadavky:
a) odbornosť – mala by obsahovať najnovšie poznatky z danej vedy a mala by v nej byť používaná odborná terminológia
b) grafická úprava – pestrá, výstižné obrázky, fotografie
c) čítavosť (štýl, sloh, lákavosť textu) a čitateľnosť (zosúladenie textu s obrázkami a úlohami na opakovanie)
5. metodická príručka – písaná pedagógom s dlhodobou praxou, návod, ako majú zvládnuť začínajúci pedagógovia ťažšie tematické okruhy
III. pedagogické zásady – sú to odporúčania, pravidlá, zákonitosti, ktoré platia vo vyučovacom procese
1. zásada názornosti – čím viac zmyslov je zapojených do vyučovacieho procesu, tým si žiak jednoduchšie zapamätá a neskôr aj vybaví učivo (platí to najmä pri mladších žiakoch)
2. zásada vedeckosti – treba učiť vedeckú pravdu a nie to, čo je v učebnici (ak je zastaraná)
3. zásada postupnosti –
od blízkeho k vzdialenému
od známeho k neznámemu
od konkrétneho k abstraktnému
od jednoduchého k zložitému
4. zásada primeranosti – veku a individuálnej osobitosti žiakov
zásady sú pedagogickou praxou overené pravidlá, ktoré zefektívňujú vyučovací proces (šetrí sa energiou a časom učiteľa aj žiaka)
IV. didaktické formy – organizačné jednotky, v rámci ktorých sa realizuje vyučovací proces (vyučovacia hodina, výlet, vychádzka...)
rozdelenie foriem:
1. podľa dĺžky trvania:
a) krátkodobé (vyučovacia hodina)
b) dlhodobé (viacdenný výlet)
2. podľa počtu žiakov, s ktorými učiteľ pracuje:
a) individuálne (SOČ, doučovanie)
b) skupinové (trieda – 4 skupiny po 5 žiakov)
c) hromadné (celé triedy, škola)
3. podľa aktivity žiakov:
a) aktivizujúce (tréning, písanie diktátu)
b) pasívne (aktívny len učiteľ)
4. podľa miesta, kde sa odohrávajú:
a) v škole
b) v areáli školy
c) mimo areál školy
didaktické formy:
1. vyučovacia hodina – má svoju tradíciu (Komenský)
a) opakovacia vyučovacia hodina
b) výkladová vyučovacia hodina (len sa preberá učivo)
c) kombinovaná vyučovacia hodina
organizačný moment – príchod učiteľa, overenie prítomnosti a neprítomnosti žiakov, oboznámenie žiakov o priebehu hodiny
motivácia
opakovanie učiva
výklad nového učiva
zadanie domácej úlohy + zopakovanie prebraného učiva
na priebeh hodiny vplýva vek žiakov, veľkosť triedy, obsah učiva, situovanie triedy, dĺžka učiva
2. vychádzka – plánovaná, povolená riaditeľom školy, dostatočný počet dospelých na dozor
3. turnaje, súťaže, olympiády – príprava + účasť
V. didaktické metódy – cesty, postupy, ktorými sa dosahujú stanovené vyučovacie ciele
metodika – sústava metód, ktoré sa používajú vo výučbe konkrétneho vyučovacieho predmetu
metodológia – veda o metódach vyučovacích, výchovných a výskumných
typológia metód:
1. podľa priebehu vyučovacej jednotky (napr. hodiny):
a) metódy motivácie – osobným príkladom
b) metódy opakovania učiva
c) metódy výkladu nového učiva – prerušovaný výklad
2. podľa spôsobu preberania obsahu učiva:
a) logické – indukcia, dedukcia
b) metóda porovnávania

skúšky
typológia skúšok:
podľa priebehu školského roka:
a) prijímacie
zo ZŠ na SŠ – žiak ich absolvuje len raz
odohrávajú sa v neznámom prostredí
obsahom je učivo jednej všeobecnej školy
b) priebežné
ústne skúšanie
výhody:
= žiak sa naučí vystupovať pred verejnosťou
= pedagóg zistí, akými rozumovými postupmi sa žiak dopracoval k výsledku
= ak žiak niečo zabudne, učiteľ alebo spolužiaci mu môžu pomôcť
nevýhody:
= časová náročnosť
= nie je doklad, za čo bola známka daná
= náročné na schopnosť učiteľa reagovať okamžite na slová žiaka
= atmosféra v triede nemusí byť optimálna – ťažké sústredenie
= ťažké pre neobľúbené, šikanované deti
písomné skúšanie – voľné vyjadrovanie sa (sloh), diktovaný text (diktát), úlohy (matematika, fyzika)
výhody:
= rovnaké podmienky pre všetkých žiakov
= objektívnejšie hodnotenie
= možnosť porovnávania
= doklad pre rodičov
= bojazliví žiaci sa nemusia obávať výsmechu
nevýhody:
= takmer nemožné vylúčiť opisovanie
= žiak sa nenaučí vyslovovať svoje myšlienky
test – najjednoduchší spôsob skúšania, otázky s možnosťou výberu odpovedí
štandardizované testy – vydané štátnym vedeckým ústavom – určujú správne klasifikačnú škálu
výhody:
= opravovanie i písanie nezaberá veľa času
nevýhody:
= neučí žiaka ústnemu ani písomnému prejavu
= veľká pravdepodobnosť opísania správnych odpovedí
= možnosť hádať
praktické skúšanie – vyrábať niečo, predvádzať niečo (TV, HV, VV, učňovský list)
1. treba hodnotiť vzťah k predmetu
2. hodnotiť kvalitu výrobku, činnosti
3. prihliadať na to, či sa žiak zlepšuje
je rozumné v priebehu roka striedať spôsoby skúšania
c) záverečné – maturitná skúška, štátne skúšky
realizujú sa v areáli školy
väčšinou skúšajú pedagógovia, ktorých žiak pozná
VI. didaktické prostriedky – javy, deje alebo predmety, ktoré napomáhajú metódam dosahovať stanovené didaktické ciele
1. vyučovacie pomôcky – dvoj, trojrozmerné, majú charakter obrazov, pohľadníc, zmenšené modely, zbierky rastlín, vypchaných živočíchov
už prítomnosť pomôcky poskytuje nové informácie
nie je dobré, ak si učitelia v triede nechajú rozvešané pomôcky – pôsobia negatívne, vyčerpávajúco
2. didaktická technika – nábytok, do ktorého sa vložia pomôcky (meotar)
z hľadiska pôsobenia:
a) vizuálne – pôsobia na zrak
b) akustické – na sluch
c) hmatové
d) chuťové
viac ako 90% info v živote sa získava zrakom

6 pojmov: cieľ, obsah, zásady, formy, metódy, prostriedky
2 stránky vyučovania:
cieľ + obsah – obsahová stránka vyučovania – čo učiť?
zásady + formy + metódy + prostriedky – procesuálna stránka vyučovania – ako učiť?
obe stránky je potrebné v prípravách zohľadniť

Vyučovacie koncepcie

je to špecifický spôsob usporiadania obsahu učiva, priebehu vyučovania a postavenia učiteľa a žiaka vo vyučovacom procese
rozdelenie podľa charakteristík:
1. tradičné vyučovanie
obsah učiva – vyučovací predmet = vedný odbor (matematika = matematika, vlastiveda = zemepis + prírodopis + dejepis)
priebeh – 60-minútové hodiny (vyučovacie celky)
vzťah učiteľ a žiak – učiteľ je vo vzťahu k žiakovi dominantný a rozhoduje, čo bude vyučovať
je to najstaršia VK
realizovala sa do 19. storočia
realizovaná tromi spôsobmi:
a) katechizmové vyučovanie
b) dogmatické vyučovanie
c) slovno-názorné vyučovanie
prítomní pomocní učitelia, vyučovanie prebiehalo v kuse
Ján Amos Komenský (Ján Segeš – jeho prvé meno)
prívlastok zo strednej školy – „Amos“ = vznešený, „Komenský“ = pochádzal z Komene)
bol výborný slovenčinár
navrhol rozdelenie vyučovania na 60-minútové hodiny a rozdelenie ročníkov do tried podľa veku
a) katechizmové vyučovanie – kladenie otázok
uplatňovalo sa už v starovekom Grécku
učenci chodili z mesta do mesta a na ulici kládli ľuďom otázky a pokiaľ nevedeli odpoveď, odpovedal učenec – učiteľ
tak ľudia získavali informácie
b) dogmatické vyučovanie – osvojovanie si nemenných dogiem – právd
žiaci si museli čo najlepšie a najpresnejšie zapamätať informácie, poučky – len učenie, žiadna ich aktivita
žiak – prázdna nádoba, ktorá sa má v škole naplniť
skúšky – komisia – teológovia, učenci
priebežné skúšanie
aj dnes sa to praktizuje – pravopis, slovíčka v cudzom jazyku
c) slovno-názorné vyučovanie – najpopulárnejšie a najpoužívanejšie (verbálne + pomôcky)
klady –
= málo náročné na vybavenie školy – stačí krieda a tabuľa, prípadne náhradné priestory pre učenie
= málo náročné na čas – stačí 10 – 15 min na výklad nového učiva
= málo náročné na prípravu učiteľa (aby nepredlžoval vyučovanie alebo neskončil skoro)
zápory –
= aktívny len učiteľ
= žiaci nemajú možnosť rozvíjať svoju kreativitu
= nemôžu si vyskúšať získané informácie v praxi
= málo efektívne vyučovanie – až 70% a viac v krátkom čase zabudnú
2. reformné vyučovanie
obsah učiva – v okruhoch (náš les, dedina – vytvára si ich učiteľ)
priebeh – 90-minútové celky – žiak môže kedykoľvek vojsť a vychádzať z triedy, počúva vyučovanie poležiačky, keď je unavený, ide si ľahnúť
3 celky po 90 min – teória, prax, výchovný celok (hudobný nástroj...)
vzťah učiteľ a žiak – vo vzťahu sú rovnocenní
obdobie druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia – v USA
je reakciou na málo efektívne tradičné vyučovanie
napr. Tolstoj – veril, že človeka netreba do ničoho nútiť, lebo človek vie, čo je pre neho dôležité a prioritné (takto ale žiakov za tri roky nenaučil takmer ani písať a čítať)
bolo veľa pokusov na reformu vyučovania:
a) humanistická škola Tolstého
b) individuálna škola – Daltonský plán, Winecká škola
žiak sa oboznámil s obsahom celého vedného odboru, do školy nechodili, učili sa doma
neboli brzdení pomalšími žiakmi
museli prísť na skúšku s tým, že všetky témy museli vedieť, ak chceli urobiť skúšku
žiaci dostali učebnice a tie museli vedieť, za jeden kalendárny rok mohli takto urobiť dva akademické roky – podľa toho, ako rýchlo robili skúšky
klady –
= žiak má systematickejšie usporiadanie vedomostí v poznatkovom systéme
= žiak študuje vtedy, keď je na to psychicky pripravený
= postupuje vlastným tempom
= ekonomicky menej náročné štúdium – svetlo, kúrenie
zápory –
= žiak nevyrastá v kolektíve žiakov (v zamestnaní sa nevedia presadiť)
= veľká neúspešnosť žiakov
= žiak bez dobrej zdedenej pamäte si nedokáže zapamätať učivo

alternatívna škola – menej vedomostí ako v tradičnej škole, tu má dieťa bezstarostnejší život, presne sa vie, kedy budú písomky a odpovede (Wien)
žiaci často dochádzajú do týchto škôl z veľkej diaľky
rodičia často presúvajú žiakov na obyčajné školy, lebo nie sú spokojní
Freinetova škola, Montesoriovej škola
majú názov, lebo sú alternáciou voči štátnym školám (spôsobom vyučovania, jeho priebehom, vzťahom učiteľa a žiaka)
v BA – cvičná (pokusná) – porovnávanie dvoch tried v každom ročníku, v 9. ročníku sa porovnávanie vyhodnotí
a) Waldorfská škola (Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko)
zakladateľ – Rudolf Steiner – Nemec žijúci v Rakúsku, ktorý propagoval svoje myšlienky
meno školy podľa cigariet – Waldorf
b) Mária Montesoriová – Montesoriovej škola
lekárka z Talianska, ktorá sa zaoberala prípravou postihnutých detí v škole

súkromné školy – málo žiakov
„ pomôž mi, aby som to urobil sám“
žiak chce len nasmerovať
učiteľ učí tie isté deti spravidla desať rokov – náročné na vedomosti učiteľa
nesmie robiť medzi žiakmi rozdiely (obľúbený – neobľúbený)
v triede 30 detí
každý rok sa jeden učiteľ stane správcom (riaditeľom) školy – to sa stále mení a všetci učitelia sa vystriedajú
vedomosti sa hodnotia slovne (+, -)
rodičia sa skladajú učiteľovi na mzdu
hodnotenie – buď list na konci roka alebo hodnotenie vo forme básne na konci roka

optimálne je chodiť do školy s charakterom reformnej s prvkami tradičnej školy

činná (pracovná) škola
realizovaná v období nedostatku pracovných síl
žiaci sa stretávali v továrňach, kde im učitelia boli zároveň majstrami – neefektívne pre nich a pre školu

3. moderná vyučovacia koncepcia
obsah učiva – vyučovací predmet = vedný odbor
priebeh – 45-minútové vyučovacie celky
vzťah učiteľ a žiak – vo vzťahu sú rovnocenní
celé 20. storočie
reprezentuje ju:
a) skupinové vyučovanie(vnútorná diferenciácia)
I. homogénne rozdelenie – trieda je rozdelená na skupiny podľa úspešnosti žiakov
je výhodné z hľadiska tímovej práce
II. heterogénne rozdelenie – v skupinke žiakov sú žiaci rozdielnych kvalít
výhody:
= najúspešnejší žiak koordinuje skupinu a reprezentuje ju
= menej úspešní sa naučia akceptovať názory a pokyny „vodcu“
= ak sú skupiny porovnateľné, môžu navzájom súťažiť – stačí jedna úloha na riešenie
nevýhody:
= žiaci „spolupracujú“ tak, že fyzicky zdatnejší nútia ostatných pracovať
= nerozvíja sa nadanie a talent úspešných žiakov
skupinové vyučovanie môže byť spestrením vyučovania ale môže to mať aj podstatnejší význam:
= príprava žiakov prirodzenejším spôsobom pre pracovnú činnosť v zamestnaneckej skupine
= umožňuje niektorým žiakom riadiť žiacku skupinu, preberať za výsledky zodpovednosť a iným žiakom odpozerať spôsob uvažovania a riešenia problémov
= úspešnejší nemajú dôvod vyvyšovať sa nad menej úspešných
b) problémové vyučovanie – najefektívnejšie vyučovanie vo vyučovacom procese
učiteľ nedáva žiakovi hotové informácie, ale dáva im problémové úlohy a otázky a žiak ich musí sám riešiť, snažiť sa ich zodpovedať
pod vedením učiteľa sa žiak dopracuje k záveru
napr. téma minerálne pramene – buď cez mapu (žiaci si obkreslia lokality) – oko, alebo vzorky minerálov nájdu a doma porovnávajú – oko, hmat, alebo merajú teplotu vody a chemické zloženie prameňa (postupne zisťujú a spoznávajú) – skúsenosť
klady –
= žiak sa naučí samostatne riešiť problémy
= vedomosti sú spravidla na celý život
= žiak sa naučí tieto poznatky využívať v praktickom živote (rozvíja sa tvorivosť, samostatnosť, sebavedomie)
zápory –
= náročné na čas ( jedna vyučovacia hodina je málo, mení sa rozvrh)
= náročné na schopnosť učiteľa tvorivo si pripraviť vyučovaciu jednotku tak, aby zo žiakov spravil objaviteľov
= náročné na pomôcky na objaviteľskú činnosť
je potrebné sa pokúsiť odučiť niečo aj týmto spôsobom
c) programové vyučovanie
od roku 1950 v USA
princípy:
I. princíp vlastného tempa (nahrávky v učebniach cudzieho jazyka)
prispôsobiť tempo najpomalšiemu žiakovi
II. princíp spätnej väzby
preverovanie vedomostí (1950 – kalkulačka – skúšací stroj)
III. princíp samostatnosti
žiak pracuje sám na otázkach, testoch
IV. princíp malých krokov
malé informácie umožňujú pochopiť učivo bez výkladu učiteľa či pomoci rodičov
programové učebnice – žiak s ňou pracuje samostatne (jedna strana text, druhá strana otázky k textu)
80.-90. roky – rozmach programového vyučovania (viera, že stroje nahradia učiteľov)
učiteľa nemožno nahradiť strojom, lebo má výchovnú funkciu, je dôležitý pre socializáciu, má ísť ako príklad žiakom
tento spôsob sa uplatňuje aj dnes na niektorých predmetoch
d) diferenciálne vyučovanie (vonkajšia diferenciácia)
žiaci sú rozdelení do tried podľa určitých kritérií (napr. podľa úspešnosti žiakov)
výhody najlepšej triedy:
= zvýšená konkurencia medzi žiakmi
= možnosť preberať učivo nad rámec učebných osnov
= iné vyučovacie postupy – napr. problémové vyučovanie
= možnosť určiť takej triede vyučujúceho s vedeckým prístupom k predmetu
výhody horšej triedy:
= aj zlý žiak môže byť v rámci tejto triedy najlepší
= preberá sa len hlavné učivo – žiadne doplnkové
nevýhody:
= pedagóg je nespokojný, keď dostane triedu zlých žiakov
= rodičia sú nespokojní, ak je ich dieťa v takejto triede
= podľa prospechu sa nedá zistiť, ktorý žiak je talentovaný a ktorý nie (všeobecne nadaní ľudia takmer nie sú)
= problém klasifikácie žiakov porovnávaním

Školská klíma, atmosféra a prostredie

klíma – ovzdušie
atmosféra – školská, triedna, je to krátkodobý stav ovzdušia, ktorý sa v priebehu vyučovacej hodiny niekoľkokrát zmení
školská klíma – dlhodobý stav ovzdušia
triedna klíma – celoročné charakterizovanie triedy (najlepšia, najhoršia)
klíma a atmosféra vyjadrujú stav, v akom sa trieda nachádza, vzťah k predmetu, pedagógovi
podmienky nesúvisia s počtom žiakov
prostredie – interiér, v ktorom sa nachádza trieda, prípadne škola
je to usporiadanie nábytku s cieľom odbúrať stres
prostredie tvorí nábytok – stoličky, stoly, nástenky, obrazy
rozvešané pomôcky pôsobia rušivo na žiakov

teórie o tom, kto má rozhodujúci vplyv pre vznik klímy v triede:
1. rozhodujúci pedagóg – pravidelne sa opakujúca situácia (pravidelne učí v triede)
uvoľnená atmosféra, napätá atmosféra (zastupujúci učiteľ)
2. rozhodujúci žiaci – trieda vplýva rovnako na viacerých učiteľov
3. na ovzduší sa podieľajú žiaci aj pedagógovia
pomer závisí od toho, akou silnou osobnosťou je pedagóg a vodcovia v triede

exteriér – dôležitý pre klímu školy, triedy (situovanie školy v prostredí)

Gnozeologické, psychologické, logické a spoločenské základy vyučujúceho procesu

vyučovací proces – dlhodobý proces
základy vyučovacieho procesu:
1. gnozeologické – poznávacie, splniť profil absolventa o množstve vedomostí, zručností
pretransformovanie obsahu vednej disciplíny do obsahu vyučovacieho predmetu
typ škôl, vek žiakov, zastúpenie predmetu v učebných osnovách – výber tém predmetu
učiteľ musí mať širšie vedomosti ako žiak
musí poznať aj obsah príbuzných vied
gnozeologické základy dané školskými dokumentmi – curriculum – učebný plán a učebné osnovy (teoretické vedomosti), profil absolventa (požiadavky na nositeľa záverečného hodnotenia)
2. psychologické
musí sa rešpektovať vek žiakov, ktorých pedagóg vyučuje
akú výkonnosť môže dosiahnuť priemerný žiak určitého veku
množstvo konfliktných situácií počas vyučovania – vyčerpávajú psychiku
stresujúce faktory – známkovanie
prihliadať na kapacitu mozgu a špeciálnej pamäte žiaka, schopnosť vedieť si dostatočne rýchlo vybaviť vedomosti, vedieť vysloviť na základe poznatkov vlastný názor
3. logické – o spôsobe usporiadania obsahu učiva
dôležitá je nadväznosť z hodiny na hodinu, z ročníka na ročník, súvislosť medzi predmetmi
4. spoločenské
vzdelaný človek je obrovským dobrodením pre spoločnosť
jej záujem je vychovať a vzdelať čo najviac ľudí a udržať „mozgy“ na našom území
súčasťou sú podmienky týkajúce sa požiadaviek na kvalifikáciu pedagóga, na odmeňovanie pedagógov, na počty žiakov v triedach, ktoré predmety a v akom rozsahu učiť

Podmienky vyučovacieho procesu

1. vonkajšie – môže ho ovplyvniť pedagóg, rodičia
a) patrí sem – budova školy (veľkosť, situovanie do prostredia mesta), interiér triedy (spolužiaci, spôsob usporiadania lavíc, počet účastníkov vyučovacieho procesu)
b) podmienky organizácie na organizovanie vyučovacieho procesu - organizácia charakterizuje individuálnu prácu, skupinovú prácu, hromadnú prácu
I. individuálna práca – pri organizovaní SVOČ, tréningoch, umeleckej činnosti
II. skupinová práca – bežne v triede
III. hromadná práca – s jedným učiteľom spolupracuje celá trieda
c) podmienky fyzikálneho rázu – kvalita osvetlenia, teplota v miestnosti, vlhkosť vzduchu
vonkajšie podmienky možno meniť pomocou rodičov, pedagógov, v prípade dostatku financií sa podmienky optimalizujú, v prípade nedostatku financií môže dôjsť k prázdninám
2. vnútorné – nemožno ich meniť pedagógom ani rodičom
= otázky vrodených predpokladov
= kvalita pamäte (talent na technické prejavy, umeleckú činnosť, šport)
= momentálna pripravenosť žiaka, jeho dispozícia alebo indispozícia (brať do úvahy úroveň vedomostí žiaka z predchádzajúcich ročníkov alebo z poslednej hodiny)
vnútorné podmienky rodičia, pedagógovia berú málo do úvahy, myslia si, že každý žiak má vnútorné dispozície na rovnakej úrovni

Priebeh (fázy) vyučovacieho procesu

1. zápis do triednej knihy – pedagóg musí na každej hodine zapísať do triednej knihy, kto chýba, či niekto neprišiel, neodišiel (pedagóg zodpovedá aj za tých žiakov, ktorí chýbajú a nie sú zapísaní v triednej knihe)
2. motivačná – možno motivovať vlastným záujmom pedagóga (šport, umelecká činnosť)
tento záujem možno využiť vo voľnom čase na formovanie osobnosti žiaka práve týmto záujmom
možno motivovať významom učiva pri práci
motivačná fáza pripravuje žiaka na vyučovanie, duševne sa stotožňujú s obsahom vyučovacieho predmetu
treba vzbudiť záujem
obsahom tejto fázy je aj určenie perspektívy – blízkej a vzdialenej
3. diagnostická – diagnostikovanie vedomostí, zručností počas práce
má význam ako spätná odozva ku žiakom , ako zvládli učivo
je to aj spätná väzba pre rodičov, aby získali prehľad o úrovni vedomostí žiaka
je dôležitá aj pre pedagóga – pomocou nej si zistí kvalitu a úroveň svojej vyučovacej hodiny
pedagóg by si mal na vyučovaní pomáhať technickými prístrojmi (počítačmi), mal by využívať pomôcky na uľahčenie procesu zapamätávania si
4. expozičná – prvotné oboznamovanie sa s obsahom učiva
povinnosťou pedagóga je priebežne sledovať nové poznatky v rôznych odboroch, aby ich potom mohol reprodukovať žiakom a zastarané veci pomenovať novými
dá sa to realizovať tým, že sa obsah preberie jednorázovo
takto pedagóg postupuje, ak je učivo ľahké na pochopenie, alebo málo dôležité
ak je učivo dôležité, pedagóg by mal učivo vysvetliť, nechať čas na otázky pre žiakov a prípadne neskôr učivo opätovne vysvetliť žiakom, ktorí ho prvýkrát nepochopili
5. fixačná – celý obsah učiva zhrnúť do zopakovania, aby sa zistilo, či je obsah učiva dobre pochopený
na ďalšej hodine sa môžu preverovať vedomosti žiaka
v tejto fáze pedagóg zadáva aj domáce úlohy
zadávať ich diferencovane – zdatnejším náročnejšie úlohy, menej zdatným jednoduchšie
zadávať tak, aby korešpondovala s učivom ďalšej vyučovacej hodiny
na hodine ju treba stihnúť aj opraviť, skontrolovať
dĺžka jednotlivých fáz závisí od pedagóga, nemali by však presahovať rámec vyučovacej hodiny a zasahovať tak do prestávky

Funkcie vzdelávania

kognitívny rozvoj osobnosti, ktorý sa úzko spája s vyučovacím procesom
funkcie:
1. informatívna
najdôležitejšia, spočíva vo vytvorení sústavy vedomostí, pracovných zručností alebo výchovných návykov žiakmi pod vedením pedagógov
týka sa teoretických vedomostí
zaraďujú sa sem požiadavky na reprezentáciu rodiny a správania
2. formatívna
vyjadruje úroveň celkového rozvoja osobnosti žiaka
zmeny názorov žiakov
žiaci často po skončení VŠ rozmýšľajú ako študenti a nie ako učitelia – najmä po príchode do učiteľského zboru – práca
uplatňuje sa pri syntetizovaní všetkých poznatkov, ktoré žiak získava – od rodičov, v práci, internet....
poznatky sa nesmú vylučovať
učiteľ musí vedieť zaujať pozíciu – čo je vhodné a čo nie
pri ich funkcii treba zohľadniť –
a) predpoklady žiaka
b) regionálne špecifiká
c) využívať poznatky žiaka v jeho záujmovej oblasti
3. personalizačná
jej obsahom je osobný rozvoj žiaka jeho sebarealizáciou
rešpektovať individuálny prístup a vekové osobitosti žiaka
predpoklad k tomu, aby sme žiaka nepreťažovali a aby sme niektorých žiakov nezanedbávali
formujeme žiakov ako samostatné indivíduá, osobnosti schopné presadiť sa v konkurencii ostatných žiakov
uplatňuje sa, len ak so žiakom pracujeme niekoľko rokov
dôležitá je spolupráca medzi učiteľom a rodičmi – rodičovské združenie – mal by ho zvolávať rodič
za rok by mali byť aspoň štyri
celoškolské združenie zvoláva riaditeľ
návšteva rodiny – prostredie, kde žiak žije
príčiny žiakovej nepozornosti a zmien správania – rozvod, narodenie mladšieho súrodenca, materiálne vybavenie rodiny, nezamestnanosť rodičov
4. kvalifikačná
realizuje sa prípravou žiaka pre konkrétnu profesiu v teoretickej a praktickej činnosti – SŠ, VŠ, aj gymnázium (práca s PC, administratíva)
čím je to náročnejšie, tým vyššiu úlohu to zohráva
majstri odbornej činnosti – zodpovednosť – opravy plynu, elektriny...
učiteľ teoretických predmetov – dôležité byť v súlade s profilom absolventa
dôležité –
= rozsah prípravy žiaka na SOŠ
= všestrannejšie vzdelanie – lepšia schopnosť rekvalifikovania v budúcnosti – nevyhnutnosť
5. akulturačná
vypestovať kultúrnosť myslenia a konania, ktoré rešpektuje názory z minulosti (špecifiká určitého regiónu v oblasti zvykov)
umožňuje človeku zostať originálom, ktorý sa svojím oblečením, správaním, konaním odlišuje od ostatných, podporovať individualizmus
dôležitý osobný príklad pedagóga – nikdy trest s charakterom pomsty a zneužitia postavenia učiteľa
6. selektívna
zaraďuje žiaka do vyšších stupňov škôl
uplatňovaná predčasne (ZŠ – 15 rokov) zvyšuje pedagogické a spoločenské riziká
7. socializačná
vzdelanie sa realizuje za účasti žiaka v triede – vznikajú kontakty...
žiaci si vytvárajú určité vzťahy k pedagógom a naopak
cítenie sa dobre medzi žiakmi môže motivovať, v opačnom prípade môže dôjsť k záškoláctvu
ak sú problémy, možno žiaka presunúť do inej triedy
8. humanizačná
poľudštenie školy a vzťahov v škole
realizujeme ju-
a) sústredením pozornosť na žiaka (zriadiť školu – nepozerať na to, koľko učiteľov je v danej dedine)
b) obmedzením suverénneho postavenia obsahu učenia na úkor tvorby medziľudských vzťahov (horší je vzdelaný a nekultúrny človek ako opačne)
c) odstránením stresových situácií
d) zvýšiť zaujímavosť obsahu vyučovanie

Humanizácia školstva

poľudšťovanie
humanizácia spoločnosťou – voľby
na ZŠ sa žiak prostredníctvom rodičov podieľa na riadení školy
jeden z členov školskej rady je riaditeľ
senát VŠ volí a odvoláva dekana alebo rektora ( z 1/3 hodnotia študenti)
princípy vyplývajú zo vzťahu učiteľ – žiak
princípy humanizácie školy:
1. nevyhnutná dôvera žiakov
žiaci môžu v určitom rozsahu uplatňovať (vyslovovať, obhajovať) vlastné názory a očakávajú reakciu učiteľa – v súlade s profilom absolventa školy (nesmie sa znižovať požiadavka pre výučbu)
nesmú tam zasahovať osobné spory
2. empatia pedagóga – schopnosť vžiť sa do situácie iných ľudí
neočakáva od žiakov rovnakú reakciu
každý má právo sa prejaviť individuálne
empatia sa nedá naučiť, je vrodená
3. ochota spolupracovať so všetkými žiakmi
učiteľ nesmie prejavovať city a nadväzovať osobnejšie kontakty s rodičmi (kvôli postaveniu a peniazom)
4. učiteľ by mal podporovať objaviteľské schopnosti žiakov
umožniť žiakom, aby sami pochopili a uvedomili si súvislosti – objavili
uviesť pramene, z ktorých môže žiak čerpať
učiteľ by mal využívať objaviteľské techniky žiakov
5. podľa veku žiakov realizovať vyučovanie hraním rolí
na všetkých typoch škôl
6. rozvoj tvorivosti pomocou citového prežívania – Mikuláš
7. žičlivá atmosféra a klíma v triede
potlačiť závisť a súperenie u žiakov
8. pozícia učiteľa ako pozorovateľa a pomocníka žiakov
umožní učiteľovi pochopiť dôvody správania sa žiakov navzájom
žiak žiada o niečo
9. rozvíjanie hodnotiaceho myslenia žiakov – sebakritické myslenie – dosahuje sa ťažko
10. využívanie osobných skúseností žiaka vo všetkých fázach vyučovanie
pri motivovaní na začiatku hodiny, v priebehu opakovania prebraného učiva, výkladu nového učiva (prírodoveda, chovatelia, pestovatelia)
11. rešpektovanie práv dieťaťa
zákony, odporúčania
najmä pre mládež – 15-18 rokov
vypočuť si názor, tolerovať aj nesúhlas (napr. so známkou), kritiku prijať (vyjadriť sa k niečomu, čo sa nepozdáva)
12. podporovanie samostatnosti žiakov – osvojovanie teoretických znalostí (napr. v praktickej činnosti)
memorovanie – používať v práci iba zriedkavo
13. odstraňovanie strachu z priebehu vyučovacích hodín
14. venovať osobitnú pozornosť nadaným, talentovaným žiakom
nedá sa to rozoznať len na základe známok
rozvíjať talent
15. venovať pozornosť málo úspešným žiakom
zistiť príčiny neúspechu a snažiť sa ich odstrániť aj za cenu konfliktu s kolegom
neúspech poznačí žiaka na celý život
aj trojkárov často považujú za neúspešných

Nadaní a talentovaní žiaci a práca s nimi

často sa v triedach nachádzajú nie nadaní, ale len ambiciózni a pracovití žiaci
predpoklady, aby učiteľ vedel selektovať žiaka podľa nadania:
1. organizovanie mimoškolských aktivít na úrovni záujmových krúžkov, ktoré sú rozšírením preberaného učiva v škole
rozvíjanie vedomostí a talentu
nie je jedno, kto vedie tento krúžok – podľa kvalifikácie
2. rozširovať obsah učiva pre tých žiakov, ktorí sú schopní riešiť zložitejšie úlohy ako sú v učebnici
individuálne domáce úlohy (za primeraného ocenenia)
organizovanie súťaží (od triedy – školské – okres – kraj – štát – medzinárodné)
3. príprava rôznych kultúrnych programov, výstav (VV, HV,OV), športových aktivít (aj pre rodičov..)
súťaže profesií (kaderník, kuchár, barman...) – postupové kolá
predajné trhy – výrobky žiakov (učeň 2007...)
veľké výstaviská (Trenčín, Nitra...)
učňovské reštaurácie, bary... – vysoká kvalita, nízka cena

s nadanými pracuje odborník (najlepší učiteľ – sám sa zlepšuje a posúva ďalej, odborne neupadá)
je potrebné, aby vyučujúci dokázal vybaviť alebo zabezpečiť prácu v rôznych budovách, kabinetoch, cestovanie, súťaže...

Menej úspešní žiaci a práca s nimi

zistiť príčiny neúspešnosti
1. samotný žiak
vrodené chyby – chorý, postihnutý (škola o postihnutí nevie) – napr. hyperaktivita, deti ovplyvnené rôznymi situáciami, ktoré neovplyvnia (zlé okysličenie mozgu pri pôrode) – na obtiaž učiteľom aj žiakom
keď matka počas tehotenstva pije, fajčí, stresuje sa...
deti vyrastajú v prostredí nevyhovujúcom pre sústredenie
pomalí žiaci – vrodená vlastnosť
učiteľ musí prispôsobiť tempo najpomalšiemu žiakovi v triede
2. skutočnosť, že žiak má cholerický temperament (viď typy temperamentov)
strach žiaka z učiteľa cholerika
3. priveľká precitlivenosť žiaka
v rodinách, kde boli doma v centre pozornosti stále (menovaní zdrobneninami...)
učiteľ sa môže vžiť do situácie žiaka, pochopiť ho či to nespôsobuje on ako učiteľ – môže spomaliť pracovné tempo
učiteľ môže učiť hodiny s predĺženým výkladom (schopný vysvetliť danú tému aj trikrát, kým to žiaci nechápu)
neúplná rodina – nedokáže zabezpečiť také podmienky ako úplná rodina
deti bez dozoru
typy študentov (podľa spôsobu učenia):
a) vizuálny
b) akustický
c) kinetický
vhodnejšie pre deti nie je ísť do školského klubu (družina), ale ísť hneď domov (rodičia sa im venujú, teplá strava)
z hľadiska životných podmienok: žiadna detská izba, zlé vykurovanie, zlé bývanie, veľa ľudí v malých miestnostiach
deti vyrastajúce v chudobe – spôsobuje to napätú situáciu v rodine
deťom je vyčítané, že sú na ne mrhané peniaze, akoby ich rodičia nechceli
deti – ľútosť – samovražda
tieto pomery učiteľovi nemusia byť známe
4. škola
vplyv na uplatnenie jednotlivca
úspešní – lepšie umiestnenie v práci, odbore
neúspešní – horšie umiestnenie, dlhšie trvá nájsť si prácu a presvedčiť o svojich schopnostiach
5. učiteľ
podľa vzťahu ku každému žiakovi (obľúbení žiaci, ľahostajní žiaci, nepriateľský postoj k žiakovi – učiteľ to skrýva, ale žiaci to vedia odhaliť)
pozícia učiteľa sa prejaví – vo vedomostiach a metodike, práci s nimi (čo a ako dokáže učiteľ naučiť)
obsah učiva dopĺňať informáciami na doplnenie problému
6. situovanie školy
mesto – dedina

Sebahodnotenie učiteľa a žiaka

ako zvýšiť sebavedomie žiakom
učiteľ si pozornejšie všíma správanie samotárov, poveruje ich úlohami, ktoré zvládnu a pred spolužiakmi ich pochváli
učiteľ dáva zaslúžené známky – bez protekcie
dôležité je odhaliť, v ktorej oblasti je žiak nadaný
užšia spolupráca učiteľa a rodičov, návšteva rodiny

Druhy vyučovania

1. kooperatívne učenie (vyučovanie)
veľa spoločných znakov so skupinovým alebo diferencovaným vyučovaním
používa sa v západnej Európe, USA
v skupine žiakov si každý naštuduje určitú tému a potom si vymenia poznatky – kooperatívne učenie
viac jednotlivcov v priebehu vyučovacej jednotky spolupracuje na určitom projekte – kooperatívne vyučovanie
sleduje pomoc vyspelých žiakov tým zaostalejším (postihnutým, menej nadaným)
má aj sociálnu stránku
úspešnejší na podnet vyučujúceho sa môžu spolupodieľať na úspechu menej úspešných
výhody:
= učí žiakov sebakontrole – učí ich porovnávať sa s inými žiakmi
= motivačná funkcia – pre úspešnejších aj pre menej úspešných
2. globálna výchova (vyučovanie v duchu globalizmu)
globálnosť vyjadruje myšlienku, že pripraviť ľudí iba v oblasti teoretických vedomostí je nedostačujúce
cieľom je vychovať ľudí, ktorí svoje vzdelanie využijú na pomoc iným – chrániť prírodu
globálna výchova zahŕňa učenie o problematike a javoch súčasnej spoločnosti, zaoberá sa problematikou spojenia teoretických vedomostí s praktickým životom človeka a jeho rodiny
ekologická výchova – žiaci sa oboznámia s pozitívnymi a negatívnymi vplyvmi správania človeka na prírodu – ovzdušie, vodu, pôdu, rastliny, živočíchov... a zároveň sa vychovávajú k sebakontrole v správaní sa k uvedeným komponentom prírody
realizuje sa ako výchova, ktorá sa týka celosvetových problémov a nie len jedného štátu či regiónu a mala by sa realizovať v takom duchu, že za súčasný stav môže vzdelaný človek (drancuje prírodu...)
3. výchovno-vyučovací proces zameraný na osobnosť žiaka
v 60.-70. rokoch Rogers zdôrazňoval nevyhnutnosť, aby ľudia ostali sami sebou a správali sa autenticky
nenapodobňovať vzory – nestačí len predsavzatie, ale treba mať aj určité sebavedomie a vlastnosti
vedieť presadiť či vyjadriť svoj názor je ťažké
ľudia sú veľmi ovplyvňovaní masmédiami
ľudia unavení spoločnosťou sa začali vracať späť k prírode – skauting...
iní ľudia unikajú zo spoločnosti a prikláňajú sa k alkoholu, drogám...
potreba vychovať silné osobnosti, vedieť sa porovnávať s inými aj kriticky a nie len „kopírovať“ iných je pre pedagóga veľká výzva
Rogers podporoval skúsenostné učenie a skúsenosti považoval za najväčšiu autoritu
skúsenosti považoval za dôležité aj pre intelektuálny rozvoj učiteľov a odporúčal im, aby podporovali výchovu autorít, samostatne sa presadzujúcich jednotlivcov aj takto:
a) vytvorením priaznivej klímy v triede (každý sa môže vyjadriť, aj keď jeho názor nebude ten najsprávnejší)
b) učiteľ by mal pomáhať žiakovi, aby svoje túžby premenil na skutočnosti (napr. aj mimoškolskými aktivitami)
c) učiteľ by mal byť pre žiaka radcom, sprostredkovateľom a expertom nad rámec svojich povinností
d) mal by byť účastníkom kolektívneho procesu učenia, aby seba samého považoval za člena tohto kolektívu (nedávať žiakovi najavo svoju výnimočnosť)
4. tvorivo-humánne vyučovanie
tradičná škola dominantne rozvíja nižšie poznávacie schopnosti žiakov (vnímanie, pamäť, logické myslenie)
tvorivo-humánne vyučovanie sa zameriava na rozvoj vyšších poznávacích funkcií:
a) kritické myslenie
b) tvorivé myslenie – teoreticky niečo vytvoriť, prakticky skonštruovať (vytvoriť), zadať projekt
c) schopnosť zovšeobecňovať
podstata tohto vyučovania je:
a) v rozvoji poznávacích funkcií
b) v rozvoji mimopoznávacích funkcií (človek je na základe svojich vedomostí schopný spôsobovať dobro alebo zlo)
c) v zmene postavenia učiteľa a žiaka v škole (malo by byť rovnocenné, škola neexistuje bez žiakov ani bez učiteľov)

Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania

Digital Services Act Specialist Masterclass