Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / fonetika, fonologia, lexikologia

uvod (01_uvod.doc)

Fonetika, fonológia, lexikológia

Lingvistika – veda o jazyku

1. predmetom lingvistiky je jazyk, jeho štruktúra, vzťah jazyka k mysleniu, vzťah jazyka a spoločnosti
2. lingvistika je internacionálny termín, slovenským termínom je jazykoveda, ktorý je kalkom (doslovný preklad) z nemeckého termínu Sprachwissenschaft
3. pri výskume jazyka sa využiva synchrónny a diachrónny prístup
4. synchrónny prístup: predstavuje výskum jazyka v jeho súčasnej podobe, prípadne stav jazyka v niektorom z jeho vývinových období, napr. stav jazyka v 13. storočí = synchrónna lingvistika
5. prierez vývinom jazyka je predmetom diachrónnej lingvistiky (včímame si napr. jeden jav na pozadí 13.,14.,..stor.)
6. historicko – porovnávacia jazykoveda – indoeuropeistika

1. zaoberá sa pôvodom, vývinom jazykov a príbuzenskými vzťahmi medzi nimi
2. jej zakladateľmi sú: Franz Bopp (Nemec), Razmus Rask (Dán), Jakob Grimm (Nemec) – pôsobili na začiatku 19. stor., v ktorom vzniká aj všeobecná jazykoveda, ktorá skúma vývin a stavbu jazyka, hl. predstaviteľom bol Nemec Wilhelm von Humbaldt

1. koncom 19. stor. sa kreuje (vytvára) mladogramatická škola, ktorej bol hlavným predstaviteľom Karl Brugmann

1. sústredili sa na fonetické otázky, najmä na hláskové zmeny

2. v cisárskom Rusku sa v 19. stor. formujú dve školy:

1. Moskovská (predst. Fortunatov)
2. Kazanská (predst. Badouin de Courtney) – rozdelil fonetiku a fyziofonetiku (dnesšná fonetika) a psychofonetiku (dnešná fonológia)

3. synchrónny výskum jazyka spustil švajčiarsky jazykovedec Ferdinand de Saussure, ktorý bol predstaviteľom štrukturalizmu, konkrétne išlo o Ženevskú školu
4. v Prahe vzniká lingvistický krúžok (Vilém Mathesius, Bohuslav Havránek, Trubeckoj – prišiel z Ruska, Roman Jacobson, Ľudovít Novák)
5. pod vplyvom PLK vzniká v Bratislave BLK (Jozef Ružička, Ján Horecký, Eugen Paulini, Štefan Peciar)
6. v Dánsku: Kodaňská škola (Hjemslev L.)
7. v Amerike sa nezávisle os európskeho štrukturalizmu vytvára deskriptívna lingvistika – americký dekriptivizmus – vytláča ju v 60-tych rokoch generatívna a transformačná gramatika Noama Chomského – vytvoril významnú teóriu
8. zásluhou Ferdinanda de Saussura sa začal v jazykovede rozlišovať jazyk – langue, reč – parole, rečová činnosť – langage
9. jazyk: abstraktný systém jednotiek, respektíve lexikálnycha gramatických znakov. Existuje vo vedomí spoločnosti a slúži ako prostriedok na dorozumievanie a myslenie
10. reč: konkrétna realizácia abstraktného systému v konkrétnom rečovom prejave, jej výsledkom je konkrétny text, hovorený alebo písaný
11. rečová činnosť: schopnosť človeka dorozumievať sa pomocou jazyka; zahŕňa činnosť rečových orgánov, činnosť CNS ako aj fyzikálne vlastnosti hlások
12. (abstraktý systém – pravidlá nášho jazyka máme už niekde zakotvené)

Jazyk je zložitý systém pozostávajúci z jednotiek bilaterálnej povahy (majú obsah a formu), ktorý slúži spoločnosti na dorozumievanie, myslenie a ukladanie poznatkov

- štruktúra je sieť vzťahov medzi prvkami

Dejiny fonetiky a fonológie

13. počiatky fonetického bádabia siahajú do starovekej Indie, Grécka a Ríma
14. v 19. stor. sa začína rozvíjať experimentálna fonetika, za jej zakladateľa pvažujeme Pierra Rousselota, ktorý založil experimentálne fonetické pracovisko v Paríži
15. zásluhou Josefa Chlumského sa šíri experimentálna fonetika na Karlovej univerzite v Prahe
16. predstaviteľmi českej fonetiky sú: Antonín Frinta a Bohuslav Hála
17. v 50-tych rokoch 20. stor. vzniká na filozofickej fakulte UK v BA kabinet fonetiky, ktorý viedli Ján Stanislav, Eugen Pauliny, Ábel Kráľ (stále žije)
18. významné diela týkajúce sa slovenskej fonetiky sú:

1. J. Dvončová, G. Jenča, Ábel Kráľ – Atlas slovenských hlások (1969)
2. Ábel Kráľ – Pravidlá slovenskej výslovnosti (1984 – 1. vydanie, najnovšie 2005)
3. Ábel Kráľ, Ján Sabol – Fonetika a fonológia (1989)

19. fonológia:

1. začala sa osamostatňovať v 20-tych rokoch 20.storočia
2. za jej zakladateľa sa pokladá poľský lingvista Ján Badouin de Courtenay (predstaviteľom kazanskej školy)
3. v bývalom ZSSR sa sformovali dve školy: moskovská a leningradská škola, ktoré ovplyvnili pražský lingvistický krúžok, najmä N.S.Trubeckého (ruský lingvista, ale predstaviteľ pražského lingvistického krúžku - PLK) – jeho zásluhou vzniká významné fonologické dielo – Základy fonológie (1939)
4. významnú úlohu zohrávajú aj ďalší predstavitelia PLK: R.Jakobson, Sergej Karcevskij, Bohuslav Havránek, Bohuslav Trnka a ďalší
5. slovenská fonológia sa opierala o princípy pražskej školy
6. zakladateľom slovenskej fonológie je Ľudovít Novák, ktorý predstavuje túto disciplínu v štúdii Fonológia a štúdium slovenčiny (1933-34)
7. otázkami fonológie sa zaoberali: JánRužička, Štefan Peciar, Ján Horecký, Eugen Pauliny
8. súčasní: Ábel Kráľ a Ján Sabol

Predmet fonetiky a fonológie

20. fonetika je jazykovedná disciplína, ktorá skúma zvuková rovinu reči
21. zaoberá sa tvorením a artikulovaním hlások
22. zahŕňa pohyby rečových orgánov, procesy odstredivých a dostredivých nervových dráhach, ako aj fyzikálne vlastnosti – akustické vlastnosti zvukov
23. rozlišujeme niekoľko typov fonetiky:

1. základným je delenie na fyziologickú (artikulačnú a percepčnú) a akustickú

1. predmetom fyziologickej fonetiky je:

1. v rámci artikulačnej fonetiky artikulácia sa deje v dostredivých a odstredivých nervových dráhach
2. percepčná fonetika si všíma percepciu – zmyslové vnímanie, zahŕňa procesy v uchu a v mozgu (rečový signál v podobe zvukovej vlny prechádza cez vonkajšie ucho – zvukovod, naráža na bubienok, ktorý rozkmitáva a pomocou kostičiek: kladivko, nákovka, strmienok v strednom uchu sa šíria do vnútorného ucha, kde ich slimák rozkladá na nervové impulzy a vďaka nervovým bunkám v Cortiho ústrojí sa tieto impulzy dostávajú do mozgu)

2. akustická fonetika si všíma fzickú podstatu rečového signálu v momente jeho šírenia medzi expedientom – odosielateľom a percipientom – prijímateľom. Zvuky reči chápe ako kmitanie, rozlišuje tóny, šumy a pulzy. Zvuky graficky zobrazuje pomocou grafov

24. starším je delenie fonetiky na sluchovú a experimentálnu

2. sluchová skúma hlásky vlastným pozorovaním – pomocou sluchu
3. experimentálna (inštrumentálna) – využíva technické zariadenia a prístroje

25. všeobecná fonetika si všíma ľudskú reč vo všeobecnosti
26. špeciálna fonetika sa zameriava na nejaký konkrétny jazyk
27. teoretická fonetika získava poznatky a materiál, ktorý poskytuje napr. logopédii, foniatrii
28. praktická fonetika využíva pozantky teoretickej fonetiky
29. fonológia:

1. jazykovedná disciplína, ktorá skúma zvukovú rovinu jazyka vzhľadom na dištinktívnu – rozlišovaciu funkciu jednotiek tohto systému
2. základnou jednotkou zvukovej roviny jazyka je fonéma – skúma ju fonológia – je to abstraktná jednotka, ktorá má dištinktívnu, teda rozlišovaciu funkciu – je to schopnosť zmeniť význam slova

30. hláska je základná jednotka zvukovej roviny reči, skúma ju fonetika

1. je to artikulačno-akustická jednotka
2. je to konkrétna realizácia fonémy

31. alofóny – varianty foném

1. rozlišujeme:

1. závislé – závisia od zvukového okolia
2. nezávislé – nezávisia od zvukového okolia