zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / fonetika, fonologia, lexikologia

 

znaky (02_znaky.doc)

lingvistika a iné disciplíny

 

  1. lingvistika patrí do humanitných vied
  2. náuka o jazyku a lit. v ich písanej podobe sa nazýva filológia
  3. slov. filológia  - slovakistika (česká – bohemistika, poľská - polonistika)
  4. sociolingvistika predstavuje vzťah jazyka a spoločnosti
  5. etnolingvistika si všíma jazyk určitých spoločenstiev, zaoberá sa predovšetkým primitívnymi jazykmi
  6. psycholingvistika predstavuje spojenie medzi psychológiou a lingvistikou
  7. neurolingvistika je vzťah lingvistiky, psychológie a neurológie – ide o vzťah mozog a reč
  8. teória informácie predstavuje druh matematickej lingvistiky

 

náuka o znakoch

 

  1. semiotika – náuka o znakoch
  2. znak - je to, čo zastupuje inú vec
  3. jazykový znak – má bilaterálnu povahu (dvojstránkovú) – tvorí ho označujúce: forma, výraz a označované: obsah, význam
  4. unilaterálna teória – predpokladá, že znak má iba jednu stránku a to formu, teda označujúce
  5. semiotikou sa na prelome 19 a 20 stor. zaoberali zakladatelia modernej jazykovedy Ferdinand de Saussure, Ch. S. Peirce, Karl Buhler
  6. Peirce (američan) delí znaky na ikony, indexy a symboly
  1.  ikony sú znaky, ktoré s označovaným predmetom spája vzťah podobnosti (obrazy fotografie)
  2. indexy sú znaky, ktoré s označovaným predmetom spája skutočný vzťah (stopa v piesku)
  3. symboly nemajú konkrétny vzťah k objektom, sú konvenčné – záväzné (červený kríž – zdravotnícka pomoc, zelená farba - nádej)
  1. Buhler: rakúsky psychológ, chápe znak ako symbol, symptón a signál
  1. symbol je dohovorený vonkajší jav (kotva - nádej)
  2. symptón je príznak, vonkajší prejav povahy veci alebo procesu (horúčka - choroba)
  3. signál je vonkajší jav, ktorý upozorňuje na istú udalosť, na nutnosť nejakého konania (biela zástava – kapituláciu, ukončenie vojnového sporu)
  1. Sauusure: podľa neho má znak bilaterálnu povahu, pozostáva z oznaťujúcej stránky – signifikant a z označovanej stránky, teda obsahu – signifikát
  1. vzťah medzi nimi naznačuje sémantický trojuholník, ktorý vyjadruje vzťah medzi objektívnou relitou (jav skutočnosti), myšlienkovou a jazykovou oblasťou
  1. asimetrický dualizmus sformuloval Sergej Karcevskij: nejestvuje jednojednoznačná relácia (vzťah) medzi obsahom a formou, teda medzi označovaným a označujúcim
  2. medzi formou a obsahom sú vzťahy a to:
  1. náhodný
  2. arbitrárny –ľubovoľný
  1. vzťah znak a používateľ jazyka je konvencionálny – záväzný (konvencia – vzťah, pravidlo)
  2. sémentický trojuholník zastáva vzťah medzi myšlienkovou oblasťou (obsahom), jazykovým stvárnením (formou), javom skutočnosti
  1. jeho autormi sú traja jazykovedci: Ogden, Richards, Frege

 

 

obsah (pojem) - designát

 

 

 

         označuje

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                              vyjadruje                                         odráža

 

 

 

 

 

        

        forma – designátor                                                              jav skutočnosti – denotát

 

 

 

Funkcie jazyka

  1. jazyk plní v spoločnosti rozličné funkcie
  2. primárne (dorozumievacia – pri komunikácii a poznávacia funkcia)
  3. sekundárne (estetická a reprezentatívna funkcia)
  4. dorozumievacia:
  5. komunikácia je príjem informácie od vysielača (hovoriaceho, píšuceho) cez komunikačný kanál k prijímaču (prijímateľ, poslucháč, čitateľ); cieľom komunikácie je aj to, aby sa informácia kódovaná vysielačom zhodovala s obsahom informácie dekódovanej prijímačom
  6. podtypy dorozumievacej funkcie:
  1. 1. oznamovacia – ak je obsahom informácie nejaká vonkajšia realita; fatická funkcia (v rámci ozn. fcie) – snaha nadviazať komunikáciu; metajazyková (v rámci ozn. fcie) – ak je obsahom informácie jazyk = hovoríme jazykom o jazyku
  2. 2. apelová (výzvová) – ide o snahu usmerniť myslenie alebo konanie adresáta
  3. 3. výrazová (expresívna) – obsah informácie orientujeme na svoje vnútro (psychický stav, naše pocity)
  1. poznávacia:
  2. prejavuje sa v kontakte s myšlienkovou oblasťou
  3. estetická:
  4. jazyk je nástrojom estetického pôsobenia (umenie, beletria) – cieľom je esteticky pôsobiť na poslucháča - adresáta
  5. reprezentatívna
  6. jazyk plní úlohu reprezentanta národa a jeho kultúry

 

komunikačná schéma:

        V - vysielač

V

P

M

                                                       M - médium

                                                        P - prijímateľ

 

 

  1. cieľom komunikácie je to, aby sa informácia kódovaná vysielačom zhodovala s obsahom informácie dekódovanej prijímačom

 

Jazyk ako systém

 

  1. rozlišujeme dve základné stránky:
  1. výrazová rovina (systém) – týka sa formy
  1. nazývame ju aj zvuková rovina, ktorá pozostáva z dvoch častí:
  1. segmentálny systém (základnou jednotkou – fonéma: abstraktná jednotka zvukovej roviny jazyka)
  2. suprasegmentálny systém (prozodický systém, základnou jednotkou je prozodéma, zahŕňa melódiu, tempo reči, prízvuk,...)
  1. významová rovina – týka sa obsahu
  1. pozostáva z dvoch základných zložiek:
  1. gramatický systém (morfologický systém – zákadnou jednotkou je gramatický tvar a syntaktický systém – rovina: základnou jednotkou je konštrukcia – vetný člen, syntagma, vety, súvetia,...)
  2. lexikálny systém (základnou jednotkou je slovo, hovoríme o lexike – slovnej zásobe)
  1. hláska – je konkrétna realizácia fonémy: ak vyslovím a, o, v, f – to je hláska

 

  1. na to, aby sa tieto systémy mohli skúmať, vznikli jazykovedné disciplíny:
  1. segmentálny systém – FONOLÓGIA
  2. suprasegmentálny systém – PROZÓDIA
  3. morfologický systém – MORFOLOÓGIA
  4. syntaktická rovina – SYNTAX
  5. lexikálny systém – LEXIKOLÓGIA
  1. morfológia a syntax – GRAMATIKA

 

Fonológia je jazykovedná disciplína, ktorá skúma zvukovú rovinu jazyka (abstraktného systému)

Fonetika je jazykovedná disciplína, ktroá skúma zvukovú rovinu reči, všíma si tvorenie a artikuláciu hlások

Morfológia je náuka o slovných druhoch a ich tvaroch, nazývame ju aj tvaroslovie

Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá skúma syntaktickú rovinu jazyka, základnou jednotkou je konštrukcia, ktorá odráža vzťahy mimo jazykovej skutočnosti

Gramatika je náuka, ktorú tvorí morfológia a syntax

Lexikológia je náuka o slovnej zásobe a o slove

 

  1. nad týmito všetkými rovinami stojí štylistický systém – štyléma, disciplína všímajúca si túto rovinu – ŠTYLISTIKA

 

  1. na území jedného národa sa ovorí národnom jazyku – je to diasystém pozostávajúci z určitých foriem, alebo útvarov
  2. na základe stratifikácie (vyčleňovanie jednotlivých útvarov, alebo útvarov) rozlišujeme v národnom jazyku jazyk spisovný a nárečia (dialekty)
  3. spisovný jazyk: je to celospoločenská, celonárodná, kodifikovaná, funkčne diferencovaná forma národného jazyka
  4. nárečie (dialekt): je územne a funkčne vymedzená (obmedzená), nekodifikovaná forma jazyka, ktorá má svoj vlastný lexikálny aj syntaktický systém
  5. členenie jazyka môžeme vykonať z hľadiska vertikálneho a horizontálneho na tieto zložky:
  1. horizontálne hľadisko (zemepisné): ide o zemepisné členenie jazyka, vyčleňujeme západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské nárečia
  2. z vertikálneho hľadiska ide o sociálne členenie národného jazyka: vydeľujeme ním sociolekty – sú to také útvary jazyka, ktoré sa viažu na isté menšie spoločenstvo ľudí, v rámci nejakej väčšej skupiny na základe istého kritéria – tým môže byť napr. vek, preofesia, spoločné záujmy,....
  1. rozlišujeme tieto typy sociolektu: slang (vrstva špeciálnych nespisovných výrazov národného jazyka, ktoré sa použivajú v súkromnom, alebo neoficiálnom prostredí – môžu vznikať prenesením významu: už tu neoxiduj, úplne nové spojenie: daj si odpich), argot (je to druh slangu a cieľom týchto výrazových prostriedkov je utajiť obsah informácie, viaže sa iba na istý okruh ľudí, sú tri typy: argot asociálov – väzenský, narkomanský, zlodejský; argot detí; argot remeselníkov), žargón (sú to výrazy, ktoré používa určitá sociálna alebo profesionálna skupina ľudí, snahou je triedne sa diferencovať: malomeštiaci, šľschtici, používa sa v literatúre), profesionalizmy (sú to také výrazové prostriedky, ktoré stoja medzi spisovnou a nespisovnou formou jazyka, slúžia na rýchle a stručné dorozumievanie sa)
  2. v rámci vertikálneho členenia sa rozlišujú aj funkčné jazykové štýly:
  1. volíme v súkromnom styku (prostriedky hovorového štýlu)
  2. volíme vo verejnom styku (administratívny štýl, náučný – odborný štýl, rečnícky štýl, publicistický, esejistický)

 

 

 

 

6