zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / fonetika, fonologia, lexikologia

 

lexikologia (06_lexikologia.doc)

LEXIKOLÓGIA

 

  1. je to jazykovedná disciplína, ktorá skúma lexiku (slovnú zásobu jazyka) v súčasnom stave – synchrónna lexikológia a v historickom vývine – diachrónna lexikológia
  2. opisuje a vysvetľuje lexikálne jednotky (LJ) – prvky na lexikálnej rovine, ako sú: slová, slovné spojenia, frazémy
  3. LJ: stôl

stará mama (slovné spojenie)

komu sa nelení, tomu sa zelení (frazeologizmus - frazéma)

  1. všíma si: formu, význam a používanie lexikálnych jednotiek
  2. predmetom lexikológie je teda lexikálna rovina
  3. delenie lexikológie:
  1.  semaziológia (lexikálna sémantika)
  1. zaoberá sa významom lexikálnej jednotky
  2. postupuje od formy k obsahu
  1.  onomaziológia
  1. časť lexikológie
  2. výsledkom je forma
  3. postupuje od významu k forme
  1.  derivatológia (tvorenie slov)
  1. náuka o tvorení slov
  2. súvisí s onomaziológiou
  3. pridávame prípony, predpony, skladáme slová,...
  1.  terminológia
  1. náuka o tvorbe, vlastnostiach a používaní termínov
  2. termín – slovo, ktoré má presný, exaktný význam
  1.  frazeológia
  1. náuka o frazeologických jednotkách – frazémach
  1.  lexikografia
  1. náuka, ktorá sa zaoberá tvorením a opisovaním slovníkov

 

Slovo a jeho charakteristika

 

  1. základná jednotka lexikálnej roviny
  2. z hľadiska zvukovej roviny je to ustálený vo vete premiestniteľný rad foném, na ktorý sa viaže slovný (vecný, lexikálny) význam
  3. z hľadiska morfologickej roviny je slovo súbor tvarov, ktoré členíme na morfémy
  4. napr.:
  1. N: lavic – a
  2. G: lavic – e
  3. D: lavic – i
  4. A: lavic – u
  5. L: lavic – i
  6. I: lavic – ou

 

  1. seméma je významová stránka slova
  1. je to súhrn (súbor) sém
  2. séma – je to sémantický príznak
  3. má rozsah (extenzia) a obsah (intenzia)
  4. rozsah semémy obsahuje súhrn predmetov, ktoré sa označujú daným slovom (strom – čerešňa, jabloň, listnaté, ihličnaté,...)
  5. obsah semémy je súhrn všetkých podstatných znakov, vlastností, ktoré sú charakteristické pre semému, ktorá označuje slovo (tekutina, farba,...)
  6. rozsaha obsah slova sa podieľajú na zmene významu
  7. čím je rozsah väčší, tým je obsah menší – rozširovanie významu
  8. čím je rozsah menší, tým je obsah väčší – zužovanie významu
  9. napr.:
  1. malinovka – pôvodne ovocná šťava z malín
  1. teraz: akékoľvek sladené nápoje
  2. rozširovanie významu
  1. sémantické príznaky – typické vlastnosti objektávnej skutočnosti
  1. napr.:        mlieko       –       pivo
  1. tekutina                +                +
  2. biela farba                +                -
  3. alkohol (obsah.)        -                +
  4. CO2                -                +/-
  5. vitamíny                +                +

 

  1. lexéma: formálna stránka slova a tvoria ju všetky tvary jedného slova

 

Významová štruktúra slova

  1. na slovo sa môže viazať jeden alebo viac významov
  2. jednovýznamové slovo: ak sa na jednu formu viaže jeden obsah, forma
  3. viacvýznamové slovo (polysémické): ak sa na jednu formu viaže viac obsahov, foriem
  4. medzi významami je vnútorná súvislosť: 1. význam je základný a ostatné sú odvodené

 

Derivatológia

  1. náuka o tvorení slov
  2. jej podstatou je tzv. slovotvorná motivácia – formálno – významový vzťah medzi najmenej dvoma lexikálnymi jednotkami

múr                                           -                            murár                

motivujúca (východisková)                      motivovaná (odvodená)

      - motivant                                                         - motivát

 

motivant – môže byť jednotka motivovaná alebo nemotivovaná

múr – murár – murársky (tiež motivované)

 

Funkcie slovotvornej motivácie

  1. rozlišujeme štyri funkcie:
  1. 1.systemizačná funkcia – prejavuje sa zoskupovaním slov do skupín, typov, kategórií a slovotvorného systému
  2. 2.integračná funkcia – súvisí so systemizačnou; každé novo utvorené a novo prevzaté slovo sa zaraďuje do slovnej zásoby na základe motivačných vzťahov
  3. 3.kondenzačná funkcia – sa uplatňuje pri tvorbe viacslovných lexikálnych jednotiek (napr. kryštálový cukor) a najzreteľnejšie sa prejavuje pri univerbizácii (minerálna voda – minerálka)
  4. 4.adaptačná funkcia – sa uplatňuje pri internacionalizmoch (medzinárodných slovách)
  1. adaptácia morfologickú – IKEA – ženský rod – idem do IKEY
  2. adaptácia derivačná – dirigovať – dirig/ent

 

Základné jednotky slovotvorného systému

  1. slovotvorné prostriedky
  1. predstavujú materiálnu časť slovotvorného systému
  2. ide o slovotv. základy a slovotv. formanty
  3. slovotv. základ je koreň slova, môžu ním byť substantíva – škola, škol/ák; slovesá – strieľať, streľ/ba; adjektívum – dlhý, dĺž/ka (aj citoslovce, číslovka)
  4. slovotv. formant – je to tá časť odvodeného slova, ktorá sa pripája k slovotv. základu, predstavujú ho predpony – prefixy, prípony – sufixy (prefixy a sufixy – afixy)
  1. odskočiť (od – slovotv. formant prefix, skočiť – slovotv. základ)
  1. slovotvorné postupy a spôsoby
  1. je to proces utvorenia motivovaného slova pomocou jedného slovotv. základu a slovotv. formantu (môže ním byť aj noiekoľko predpôn a prípon, alebo obe) pri derivácii a viacerých slovotv. základov pri kompozícii
  2. slovotv. postupy sú derivačné – jeden slovotv. základ a formant (), kompozičné – slovotv. základ a slovotv. základ (vodovod), kompozično derivačné postupy – dva slovotv. základy a formant (horolezec)
  3. slovotvorné spôsoby – je to proces, ktorého výsledkom je slovotvorne motivované slovo
  1. odvodzovanie – derivácia (učiteľ, školák, čakáreň,...)
  2. skladanie – kompozícia (vodovod, juhozápad,...)
  1. slovotvorné útvary

 

 

12