Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Právo sociálneho zabezpečenia

PSZ - poznamky (pravo_socialneho_zabezpeceni1.doc)

Právo sociálneho zabezpečenia

Zmeny po r. 1989:

1. Nielen v ekonomických procesoch ale súviseli aj s otrasom inštitucionálneho zabezp.
2. Financovanie a zásady
3. Zníženie úlohy štátu rozdávajúceho zdroje v soc.oblasti
4. Preferiuje sa uvedomenie ľudí ako zodpovedných subjektov za svoj soc.status
5. Formovanie vzťahov soc.poistenia
6. PSZ začalo strácať výlučne povahu zabezpečovacieho právneho odvetvia

Matlák – za predmet PSZ považuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní plnení, kt.nastupujú v prípadoch uznaných spoločnosťou za účelom odstránenia nežiadúcich následkov, kt.nastali alebo by mohli nastať.

PRAMENE PRÁVA SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

1. Rozlišujeme pramene práva :

1. v materiálnom slova zmysle
2. vo formálnom slova zmysle

1. Formálnym prameňom práva chápeme formu práva, v ktorej je toto právo obsiahnuté a z ktorého formlne pramení ako právo ustanovené štátom a možno sa domáhať jeho uplatnenia al. splnenia.

2. Vzťahuje sa na celú skupinu prípadov rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ustanovuje práva a povinnosti okruhu subjektov právnych vzťahov, ktorý nie je určený individuálnymi znakmi.

Druhy prameňov práva:

1. Normatívne právne akty
2. Normatívne zmluvy
3. Medzinárodné zmluvy

1. Normatívne právne akty

3. Predstavujú výsledok činnosti orgánov verejnej moci, obsahujúce pravidlá správania sa všeobecnej povahy/vzťahujúce sa na celú skupinu prípadov rovnakého druhu a neurčitého počtu/.
4. Členia sa podľa stupňa právnej sily.
5. Patrí sem: Ústava SR /obsahuje zakotvenie sociálnych práv občanov, kt.sú dďalšími normatívnymi predpismy konkretizované a ustanovujú rámec domáhania sa týchto práv občanmi/

                      Zákony a vykonávacie predpisy /PSZ sa vyznačuje existenciou veľkého počtu platných normat.práv.atov, vrátane zákonov, kt.uplatňovanie je komplikované mnohopočetnými novelizáciami/.

6. Normy PSZ nie sú usporiadané do kodifikačnej systematizácie.

2. Normatívne zmluvy

7. Ak ustanovenia zmluvy upravujú celú skupinu vzťahov rovnakého druhu a neurčitého počtu, nadobúda zmluva povahu normatívnej zmluvy.
8. Vyskytuje sa v podobe kolektívnej zmluvy /od normat.práv.aktov sa odlišuje uzatváraním zákonov, spôsobom vzniku.../.

3. Medzinárodné zmluvy

9. sú prameňom medzinárodného práva, niektoré aj prameňom vnútroštátneho práva.
10. Sú dojednávané medzi štátmi ako subjektami práva alebo sú výsledkom činnosti medzinárodných organizácii /napr. MOP-Medzinár.organiz.práce/.

Čl. 7 Ústavy SR – medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách , medzin.zluvy, na ktroých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzin.zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

11. Medzinárodné zmluvy ako pramene PSZ majú podoby tak dvojstranných ako aj mnohostranných zmlúv /tzv. bilaterálne zmluvy/.

ZÁSADY PRÁVA SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

12. Každé právne odvetvie sa vyznačuje typickými znakmi a charakteristickými črtami. Tieto bývajú vyjadrené prostredníctvom právnycm myšlienok, ktoré robia právne odvetvie jedinečným a odlišujú ho od iných právnych odvetví – t.j. sú to základné rysy a myšlienky kt. nazývame zásadami.

1. Zásada rovnosti

13. na všetky oprávnené subjekty sa vzťahujú rovnaké pravidlá, všetky posudzované osoby musia splniť rovnaké kritéria, aby mohli byť poberateľmi dávky.
14. Je to poskytnutie dávok všetkým osobám, ktoré splnili rovnaké podmienky, ale diferenciácia dávok závisí od osobného vkladu, osobného pričinenia FO, od jej „zásluh“ na svojom zabezpečení.

2. Zásada všeobecnosti /univerzality/

15. sociálne zabezpečenie sa buduje na princípe trojstupňovitosti jeho systémov
16. Prvý stupeň – najširší, z neho plynie právo na zabezp. Základných životných podmienok.
17. Právo každého na zabezpečenie určitej hranice životnej úrovne. Osoby, ktoré nedisponujú dostatočnými vlastnými príjmami a nachádzajú sa v hmotnej núdzi, majú právo na zabezpečenie základných životných podmienok – tzn. Poskytnú sa im sociálne dávky.
18. Subjektom poskytovania plnenia, ako aj jeho garantom je štát.
19. Druhý stupeň – výpočet oprávnených osôb pre poskytnutie dávok.
20. Iba osobám, ktoré splnili právne podmienky pre poskytnutie dávok, viazaných na konkrétne sociálne udalosti, odlišné od tých v prvom stupni budú dávky poskytnuté.
21. V rovine 2. stupňa sú dávky viazané na príjmy zo zárobkovej činnosti a platené príspevky /dávky nemoc.poistenia a dôchod.zabezp./-
22. Tretí stupeň – zahrňuje doplnkové systémy, kde účasť osoby je dobrovoľná. Poisťuje sa pre prípad existencie rôznych sociálnych udalostí.

3. Zásada solidarity /sociálnej silidarity/

23. vyjadruje mieru účasti jednotlivých osôb na sociálnom zabezpečení.
24. Na kumulácii finančných prostriedkov sa zúčastňujú ekonomicky aktívne FO i PO.
25. Je vyjadrením stavu, keď na sociálne zabezpečenie osôb s nižšou príjmovou úrovňou prispievajú osoby s vyššími príjmami, keď na plnenia rodinám s deťmi prispievajú bezdetné rodiny.

4. Zásada zásluhovosti

26. posilnenie tejto zásady v smere zainteresovania občanov na svojom sociálnom postavení.
27. Znamená že, poskytnutie plnenia sa viaže na splnenie zákonných podmienok, ale tak, že zásluhy na ich splnení má osoba sama. Podmienky sú dopredu známe. Spočívajú hlavne v platení príspevkov na poistenie po určitú dobu, resp. V dosiahnutí určitej doby zamestnania.

5. Zásada potrebnosti

28. plnenie sa poskytne tomu, kto sa ocitol v sociálnej situácii zákonom predvídanej a nevie si svoje postavenie zlepšiť iným spôsobom.

6. Zásada spoločenskej integrácie

29. uplatňuje sa v systéme sociálnej pomoci voči osobám a ťažkým zdravotným postihnutím.
30. Ide o viacero foriem pomoci peňažnej i nepeňažnej povahy, pomocou ktorých títo občania môžu prekonávať sociálne následky svojho zdravotného postihnutia
31. Možnosť vyrovnať svoje východiskové postavenie v bežnom živote a v práci, či vzdelaní s možnosťami zdravých ľudí
32. Právo systémom kompenzácií vytvára rovnaké možnosti pre nerovných ľudí.

7. Zásada kompenzácie

33. PSZ poskytuj jednotlivcom plnenia, ktoré majú nahradiť ujmu vzniknutú v dôsledku právom upravených sociálnych udalostí.

8. Zásada účasti /participácie/ osôb

34. má dvojakú podobu
35. 1. odzrkadľuje účasť na systéme soc.zabezp. vo forme zaplatenia poistného, resp. dohodnutej výšky príspevku – ide o fin. účasť na tvorbe prostriedkov.
36. 2. znamená účasť na správe verejných finančných prostriedkov a kontrole hospodárenia s nimi.

9. Zásada garancie v sociálnom zabezpečení

37. Vyjadruje ju predovšetkým Ústava SR, podľa ktorej sa zabezpečuje poskytnutie dávok v súlade so zákonmi. Ide o garanciu výplaty dávok. Právnou garanciou je spôsob realizácie ústavných práv, ako aj možnosť uplatnenia súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov sociálneho zabezpečenia.
38. Štát garantuje výplatu dávok aj vtedy, keď systém sociálneho zabezp. nebude mať v danom okamihu dostatok peňazí.
39. Zásada garancie sa prejavuje i v zachovaní reálneho obsahu dávok v rôznych časových obdobiach cez valorizačný mechanizmus.  

ČINITELE PRÁVA SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

40. pôsobia na stav a vývoj sociálneho zabezpečenia
41. môžeme ich rozdeliť na:

1. VNÚTORNÉ

- pôsobia na inštitúty sociálneho zabezpečenia vo vnútri danej spoločnosti

2. VONKAJŠIE

42. ich vplyv sa uplatňuje zvonku, spoza hraníc štátu

VNÚTORNÉ ČINITELE

1. Demografický vývoj

43. zloženie spoločnosti, demograf. Štruktúra ovplyvňuje rozvoj ľudskej spoločnosti.
44. Prispôsobovanie sa demografickej zmene je hlavnou a kontinuálnou potrebou a úlohou pre systémy soc.zabezp. Poznanie demograf.činiteľov, predpokladanie ich zmien v budúcnosti,....pomáha orientovať sa zákonodarcovu pri legislatívnych prácach v oblasti soc.zabez.

1. Vzťah medzi ekonomický aktívnym a neaktívnym obyvateľstvom

45. ekon.akt.obyv. sa podieľa na tvorbe prostriedkov soc.zabezp., kým eko.neakt.obyv. sa nepodieľa na tvorbe zdrojov, ale iba spotrebúva to, čo v danom čase vytvoril niekto iný.
46. Nepriaznivým trendom je zvyšovanie ekon.neakt.obyv. – výsledkom je menšia suma naakumulovaných zdrojov.

2. Vzťah medzi zdravým a chorým obzvateľstvom
3. Stav pôrodnosti a úmrtnosti
4. Skladba obyvateľstva
5. Migrácia obyvateľstva

2. Ekonomický vývoj krajiny
3. Politický vplyv
4. Etické názory a tradície
5. Právny poriadok

VONKAJŠIE ČINITELE

47. ovplyvňujú stav a úroveň sociálneho zabezpečenia nie vo vnútri štátu, ale zvonku.
48. Napr. vplyv zahraničných sústav soc.zabepz.

1. Migrácia obyvateľstva

- jej dôsledky sa prejavujú tak v štáte, z ktorého obyvateľstvo odchádza /úbytok osôb prispievajúcich do poistných fondov, kt.vyplácajú rôzne dávky-napr.rodinné/, ale aj v prijímajúcom štáte, ktorá by mal vytvárať podmienky pre soc.zabezp.migrantov, ktorí v ňom budú žiť a pracovať.

2. Globalizácia

49. vyvoláva protichodné predstavy, očakávania a hrozby.
50. Ekonomický základ globalizácie je založený na slobode medzinárodneého pohybu tovaru a služieb a takých výrobných faktorov, ako sú kapitál a technológie.
51. V priemyselných krajinách je výsledok global. Zreteľný na zamestanosti a príjmoch obyvateľstva.
52. Rozvíjajúce sa krajiny sa sústreďujú na výrobu tovarov nízko kvalifikovanými pracovníkmi – t.j. lacná pracovná sila, zatiaľ čo vyspelé štáty oplývajú vyššou kvalifikovanou pracovnou silou s vyššími príjmami.

SOCIÁLNE POISTENIE V TRANSFORMÁCII SYSTÉMU SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

53. sociálne poistenie je spojené so zárobkovo činnými osobami, ktoré svojou účasťou na soc.poistení si zabezpečujú soc.potreby pre prípad soc.udalostí spojemých so stratou príjmu zo zárobkovej činnosti.
54. Systémy soc. Poistenia sú spravidla povinné pre všetkých ekon.aktívnych občanov. Vznikajú priamo na základe zákonom ustanovených právnych skutočností a sú garantované štátom.
55. Popri povinných systémoch sú bežné doplnkové systémy soc.poistenia, kt.umožňujú kolektívne zabezpečenie, najčastejšie za účasti zamestnávateľa. Vyznačujú sa princípom dobrovoľnej účasti na nich.

56. Dnešný systém soc.poistenia v SR tvorí:

1. Nemocenské poistenie

57. predstavujú právne vzťahy upravujúce zabezpečenie občanov pri dočasnej PN
58. sústava dávok, ktoré majú krátkodobý charakter a sú poskytované na základe priebežného financovania prostredníctvom príspevkov zamestnávateľov, zamestnancov, SZČO, spolupracujúcich osôb SZČO, Národného úradu práce a štátu.

2. Dôchodkové zabezpečenie na báze všeobecnej solidarity

59. predstavuje základné sociálne istoty osôb v postproduktívnom veku, invalidných osôb pozostalých rodinných príslušníkov pri úmrtí živiteľa, kt. vzhľadom na svoj vek a nemožnosť zabezpečiť si svoje životné potreby inak, sú odkázané na dávky dôchodkového zabezpečenia.
60. Zákl.problém – finančná neudržateľnosť základného dôchodkového systému.
61. Poistné, ktoré sa vyberie od zárobkovo činných občanov a zamestnávateľov sa hneď vypláca vo forme dávok pracovne neaktívnym občanov.
62. Okr. Povinne dôchodkového poistenia existuje aj dobrovoľné dôch.poistenie.

3. Doplnkové dôchodkové poistenie

63. založené na dobrovoľnosti a zamestnávateľskom princípe
64. doplnkové dôchod.zabezpečenie, prostred.ktorého sú občania zabezp.dávkami v soc.udalostiach, akými sú staroba, invalidita, smrť živiteľa, rodiny,,,má významné miesto i v systéme dôchodk.zabezp.
65. cieľom doplnkového dôch.zabezp. je kompenzovať stratu príjmov zo zárobkovej činnosti aj systémom dávok doplnk.dôchodk.zabezp. u občanov, dôchodcov i ich rodinných príslušníkov.
66. Jeho nedostatky – najmä v diskriminácii určitých skupín občanov.

4. Odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania

67. systém vzájomne previazaných dávok /úrazový príplatok, úrazová renta/
68. zamestnávatelia zamestnávajúci aspoň 1 zamestnanca sú pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania poistení v úrazovej poisťovni.
69. Úrazové poistenie predstavuje povinný systém, financovaný z príspevkov zamestnávateľov podľa miery rizika a starostlivosti zamestnávateľa o pracovné podmienky.

PRÁVNE VZŤAHY SOC.ZABEZP.

70. charakterizujú podstatu celého právneho odvetvia. Prostred. Nich sa FO poskytuje plnenie, ktoré má zabrániť alebo odstrániť negatívne následky soc.udalostí.
71. Dohovor MOP diferencuje jednotl.dávky podľa toho, ktorých soc.udalostí sa týkajú:

1. Liečebná starostlivosť

- soc.udalosť – každé ochorenie bez ohľadu na jeho príčinu, tehotenstvo, pôrod a ich následky

2. Nemocenské

- pracovná neschopnosť spôsobená ochorením, kt.má za následok zastavenie zárobku tak, ak to ustanovuje vnútroštátne zákonodarstvo

3. Podpora v nezamestnanosti

- soc.udalosť, v dôsledku ktorej sa podpora vypláca, zahŕňa zamestnanie, pokiaľ chránená osoba je schopná a ochotná pracovať

4. Starobný dôchodok

- vypláca sa, ak chránená osoba prežije určená vek, nie je vyšší ako 65r, ale vnútrošt.právo môže určiť aj vyšší vek s ohaľadom na pracovnú schopnosť starších osôb v prísluš.krajine

5. Dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

- soc.udalosť pokrýva viacero prac.úrazov alebo chorôb z povolania – ochorenie, pracovná neschopnosť spôsobená ochorením, kt.má za následok zastavenie zárobku, úplná strata zárobku

6. Rodinné dávky

Zabezp.starostlivosti o deti tak, ako je určené vnätrošt.zákonodarstvom

7. Dávky v materstve

- tehotenstvo, pôrod

8. Invalidný dôchodok

- neschopnosť výkonu zárobkovej činnosti v určenom rozsahu trvalého charakteru

9. Pozostalostné dávky

72. strata prostriedkov na živobytie, ktorú vdova alebo dieťa utrpeli následkom úmrtia živiteľa rodiny

V PSZ SR ROZLIŠUJEME PRÁVNE VZŤAHY:

1. Právne vzťahy v oblasti:

1. starostlivosti o zdravie
2. nemocenského poistenia
3. dôchodkového zabezpečenia
4. poistenia v nezamestnanosti
5. štátnych sociálnych dávok
6. sociálnej pomoci

2. Procesné právne vzťahy

- pri rozhodovaí sporov o nároky zo soc.zabezp.

3. Zodpovednostné /sankčné/ právne vzťahy

- pri porušení právnej povinnosti

PREDPOKLADY A PRVKY PRÁVNYCH VZŤAHOV SOC.ZABEZP.

4. PRÁVNE NORMY

73. upravujú práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov soc.zabepz.

1. PRÁVNE SKUTOČNOSTI

74. ako predpoklady právnych vzťahov soc.zabezp. sú také skutočnosti, ktoré právna norma predvída v hypotéze a spája s nimi vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov
75. sú tieto právne skutočnosti:

1. právne úkony /právne konanie/
2. úradné rozhodnutia /individuálne právne akty/
3. protiprávne úkony /protiprávne konanie/
4. právne udalosti/sociálne udalosti/

1. PRÁVNE ÚKONY

76. prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú /napr. žiadosť osoby o jednorázovú dávku soc.pomoci, žiadosť o peňažný príspevok/

1. ÚRADNÉ ROZHODNUTIA

77. sú právnymi skutočnosťami, ktoré majú konštitutívny alebo deklaratórny charakter.
78. Sú aktami aplikácie práva

1. PROTIPRÁVNE ÚKONY

79. sú právne skutočnosti, s ktorými právo spája spravidla zmenu existujúcich právnych vzťahov. Právne predpisy soc.zabezp. ustanovujú rad povinností FO, zamestnávateľom, SZČO, ktorých nesplnenie môže mať za následok vznik zodpovednosti /nesplnenie ohlacovacej povinnosti, nezaplatenie poistného/

1. PRÁVNE UDALOSTI

80. na ne sa viaže vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov.
81. Sú právnymi skutočnosťami, s ktorými právo spája právne následky.
82. Tie udalosti, na ktorých existenciu viažu právne normy soc.zabezp. poskytnutie niektorej dávky či služby soc.zabezp. nazývame soc.udalosťami.
83. Najčastejšie soc.udalosti /riziká alebo životné situácie/ možno deliť:

1. Biologické /narodenie, smrť, staroba, tehotenstvo, choroba, invalidita/
2. Sociálne /výkon zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti, nezamestnanosť/
3. Sociálne udalosti, ktoré predstavujú určité riziká a prostredníctvom dávok /služieb/ je potrebné eliminovať ich následky /napr. smrť, choroba/
4. Sociálne udalosti, ktoré nepredstavujú riziká, sú to priaznivé životné situácie, ktoré spoločnosť podporuje /narodenie dieťaťa, výchova detí, materstvo/

DÁVKY

84. Obligatórne
85. Fakultatívne

1. Podľa ich charakteru a formy plnenia

86. Peňažné a vecné /peňažné dávky – napr.starobný dôchodok zabezp.osobu v starobe, nemocenské osobu v chorobe/; ich poberateľ má slobodnú voľbu použitia
87. Služby /sú povahy vecného plnenia; sú účelovo určené a predstavujú poskytnutie konkrétneho vecného plnenia; napr.systém zdravotnej starostlivosti a soc.pomoci/

2. Podľa dĺžky doby vyplácania dávky

88. Jednorazové /príspevok pri narodení dieťaťa, na pohreb – tzn. Poskytne sa iba 1x no nevylučuje sa opätovné poskytnutie
89. Opakujúce sa dávky /poskytujú sa opakovane, v pravidelných intervaloch počas dlhšieho obdobia – prídavky na deti , rodičovský príspevok/

3. podľa zdroja prostriedkov, určených na výplatu dávok a služieb, resp. podľa miery účasti osoby na svojom sociálnom zabezpečení

90. Dávky odvodené od príjmu zo zárobkovej činnosti /s uplatnením princípu zásluhovosti – starobný dôchodok, nemocenské; pokrývajú sa prostriedkami na tvorbe ktorých sa podieľali účastníci poistných právnych vzťahov/
91. Sociálne dávky /uplatňujú sa od princípu potrebnosti a pokrývajú sa najmä z prostriedkov štátneho rozpočtu/

Nárok na dávku

1. oprávnenie osoby, aby jej bolo poskytnuté určité a konkrétne plnenie, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je vymáhateľnosť.
2. Vzniká, keď osoba splní podmienky ustanovené právnymi predpismi
3. O dávku je potrebné požiadať príslušný orgán soc.zabezp.
4. Nárok na dávky štátnej soc.podpory a soc.pomoci, ako aj nárok na ich výplatu vzniká naraz, právoplatnosťou rozhodnutia príslušného orgánu o ich priznaní.

Dávková schéma

92. súhrn všetkých právnych podmienok pre vznik nároku na dávku
93. právne podmienky sú:

sociálna udalosť

účasť na niektorom zo systémov soc.zabezp./poistenia/

doba zamestnania /čakacia doba/

ďalšie právne podmienky /viažúce sa na konkr. Dávku/

Dávková formula

94. predstavuje súhrn podmienok, ktoré vyplývajú na výšku dávky.
95. Predstavuje vzorec, podša ktorého sa vypočíta konkrétna dávka.
96. Zákl. podmienky:

1. doba započítateľnej činnosti
2. započítateľný zárobik za rozhodujúce obdobie
3. ďalšie skutočnosti, ustanovené v právnych predpisoch /max a min výška dávky/