zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Správne právo I.

 

Zákon č. 1312002 Z.z. o vysokých školách vol. II / referát (zakon_c._1312002_z.z._o_vysokych_skolach_vol._ii.doc)

zakon_c._1312002_z.z._o_vysokych_skolach_vol._ii-1283695437.doc

 

 

131/2002 Z.z.

ZÁKON

z 21. februára 2002

o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

 

 

 

Zákon sa skladá z trinástich častí a síce:

  1. Základné ustanovenia
  2. Verejná vysoká škola a jej súčasti
  3. Štátne vysoké školy
  4. Súkromné vysoké školy a zahraničné vysoké školy
  5. Študijný odbor, študijný program a študijný plán
  6. Štúdium na vysokej škole
  7. Študenti vysokých škôl
  8. Zamestnanci vysokých škôl
  9. Akreditácia
  10. Financovanie vysokých škôl a systém sociálnej podpory študentov
  11. Štátna správa
  12. Reprezentácia vysokých škôl
  13. Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

 

Niektoré z poslaní a úloh vysokých škôl:

  1. Vysoké školy sú vrcholné, vzdelávacie a vedecké inštitúcie.
  2. Poslaním vysokých škôl, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia  pre blaho celej spoločnosti
  3. Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
  4. Atď

 

Rozdelenie vysokých škôl, ktoré sú právnickými osobami:

  1. Verejné vysoké školy
  2. Štátne vysoké školy
  3. Súkromné vysoké školy
  4. Zahraničné vysoké školy

 

Vysoké školy:

  1. poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov. Študijné programy sa uskutočňujú v troch stupňoch. Študijné programy môžu spájať prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania do jedného celku. Študijný program prvého stupňa je bakalársky študijný program. Študijné programy druhého stupňa a študijné programy spájajúce prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania sú magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program. Študijný program tretieho stupňa je doktorandský študijný program.
  2. Každá vysoká škola poskytuje, organizuje a zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie v rámci študijných programov prvého stupňa.
  3. Študijný program sa uskutočňuje na fakulte, ak ho odborne aj organizačne zabezpečuje fakulta vysokej školy.
  4. Úlohou vysokých škôl v oblasti vedy a techniky je vykonávať  základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj, využívať najnovšie poznatky vedy a techniky pri vzdelávaní študentov a zapájať ich do tvorivej vedeckej činnosti.
  5. Vysoké školy môžu byť za splnenia ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) začlenené medzi

a) univerzitné vysoké školy alebo

b) odborné vysoké školy.

  1. Univerzitná vysoká škola poskytuje vzdelávanie v študijných programoch všetkých troch stupňov a vykonáva najmä základný výskum.
  2. Odborná vysoká škola poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijných programoch prvého stupňa a vykonáva najmä aplikovaný výskum.

 

Akadamická obec vysokej školy:

  1. Akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora.

 

Akademické slobody a akademické práva:

  1. a) sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ichvýsledkov,

b) sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a výskumným metódam a umeleckým smerom,

c) právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných programov,

d) právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov,

e) právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,

f) právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.

  1. Na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa zaručuje nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia života, zdravia, majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor.
  2. Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.

 

Verejná vysoká škola:

  1. Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom.
  2. O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy.

 

Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy:

  1. a) akademický senát verejnej vysokej školy,

b) rektor,

c) vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy,

d) disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len "disciplinárna komisia verejnej vysokej školy").

 

Akademický senát verejnej vysokej školy (fakulty):

  1. Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy; má najmenej 15 členov (11 AS fakulty), z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti. Akademický senát verejnej vysokej školy, ktorá sa člení na fakulty, sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená rovnakým počtom členov.
  2. Funkčné obdobie členov akademického senátu verejnej vysokej školy je najviac štvorročné.
  3. Zasadnutia akademického senátu verejnej vysokej školy sú verejné.

 

Niektoré z pôsobností AS verejnej vysokej školy:

  1. Schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej vysokej školy a fakulty verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie.
  2. Volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie; návrh predkladá ministrovi do 15 dní od prijatia rozhodnutia.
  3. Schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov.
  4. Schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy.
  5. Schvaľuje návrh rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý predložil rektor, a kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami verejnej vysokej školy.
  6. Raz za rok podáva akademickej obci verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú vyvesí na verejne prístupnom mieste a zverejní na internetovej stránke verejnej vysokej školy.
  7. Plní iné úlohy podľa tohto zákona.

 

Rektor:

  1. Rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy.
  2. Rektora vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy prezident Slovenskej republiky.
  3. Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu rektora najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.
  4. Rektor predkladá správnej rade verejnej vysokej školy na schválenie návrh rozpočtu verejnej vysokej školy po jeho schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy.
  5. Rektor udeľuje na základe rozhodnutia vedeckej rady podľa § 12 ods. 1 písm. f) alebo podľa § 30 ods. 1 písm. f) vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul "docent".
  6. Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektorov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Funkčné obdobie prorektorov je štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu prorektora verejnej vysokej školy najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Vedecká rada verejnej vysokej školy:

  1. Členov vedeckej rady verejnej vysokej školy vymenúva a odvoláva rektor po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy. Funkčné obdobie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy je štvorročné.
  2. Členmi vedeckej rady verejnej vysokej školy sú významní odborníci z oblastí, v ktorých verejná vysoká škola uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť
  3. Predsedom vedeckej rady verejnej vysokej školy je rektor.

 

Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy (fakulty):

  1. Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy prerokúva disciplinárne priestupky tých študentov verejnej vysokej školy, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe uskutočňovanom na fakulte, a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.
  2. Členov disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy a jej predsedu vymenúva z členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.

 

Členenie verejnej vysokej školy:

  1. a) fakulty,

b) iné pedagogické, výskumné, vývojové, umelecké, hospodársko-správne a informačné pracoviská,

c) účelové zariadenia.

  1. Medzi informačné pracoviská verejných vysokých škôl patrí akademická knižnica.

 

Fakulta:

  1. a) prispieva k plneniu poslania vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení hlavných úloh verejnej vysokej školy vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jej názov,

b) rozvíja študijný odbor alebo viacero príbuzných alebo súvisiacich študijných odborov a uskutočňuje jeden študijný program alebo viac študijných programov v tomto odbore alebo odboroch,

c) vykonáva v súlade so svojím zameraním výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť.

  1. Fakulty zriaďuje, zlučuje, nariaďuje ich splynutie, rozdeľuje a zrušuje rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie.

 

Orgány akademickej samosprávy fakulty:

  1. a) akademický senát fakulty,

b) dekan,

c) vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty,

d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov.

 

Akademická obec fakulty:

  1. Akademická obec fakulty je základom akademickej samosprávy fakulty. Volí a odvoláva členov akademického senátu fakulty.
  2. Akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci zaradení na fakulte, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy a študenti zapísaní na študijných programoch uskutočňovaných na fakulte.

 

Dekan:

  1. Dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy, za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.
  2. Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu fakulty rektor.
  3. Dekan predkladá akademickému senátu fakulty na schválenie návrh rozpočtu fakulty.
  4. Dekana zastupujú v ním určenom rozsahu prodekani. Pre prodekanoch a ich období platí to, čo vyššie spomenuté pre prorektoroch.

 

 

 

Verejné vysoké školy bohoslovecké, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy:

  1. Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy bohosloveckej, bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy a konfesijnej verejnej vysokej školy sa predkladajú na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy a akademickému senátu fakulty po vyjadrení sa príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti v súlade s vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

 

Správna rada verejnej vysokej školy:

  1. Správna rada verejnej vysokej školy je orgán, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom.
  2. Správna rada verejnej vysokej školy má štrnásť členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady vyberie minister po vyjadrení rektora.
  3. Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia správnej rady sú verejné.

 

Štátne vysoké školy:

  1. a) vojenské vysoké školy,

b) policajné vysoké školy,

c) zdravotnícke vysoké školy.

  1. Na štátne vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia druhej časti (verejná vysoká škola), ak zákon neustanovuje inak.

 

Vojenské vysoké školy:

  1. Na vojenských vysokých školách študujú študenti, ktorí vykonávajú vojenskú službu.
  2. Okrem ministerstva školstva SR tu má pôsobnosť aj ministerstvo obrany SR.

 

Policajné vysoké školy:

  1. Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre Policajný zbor. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.
  2. Okrem ministerstva školstva SR tu má pôsobnosť aj ministerstvo vnútra SR.

 

Zdravotnícke vysoké školy:

  1. Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé kategórie zdravotníckych pracovníkov.
  2. Okrem ministerstva školstva SR tu má pôsobnosť aj ministerstvo zdravotníctva SR.

 

Súkromné vysoké školy:

  1. Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda Slovenskej republiky na to udelila súhlas v mene štátu. Návrh na udelenie štátneho súhlasu predkladá vláde ministerstvo.
  2. Najvyšším riadiacim a rozhodujúcim orgánom súkromnej vysokej školy je správna rada súkromnej vysokej školy. Pôsobnosť správnej rady súkromnej vysokej školy je určená štatútom súkromnej vysokej školy.
  3. Orgánmi akademickej samosprávy súkromnej vysokej školy sú:

a) akademický senát súkromnej vysokej školy,

b) rektor súkromnej vysokej školy,

c) vedecká rada súkromnej vysokej školy, umelecká rada súkromnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada súkromnej vysokej školy,

d) disciplinárna komisia súkromnej vysokej školy pre študentov.

  1. Ak sa súkromná vysoká škola člení na fakulty, vzťahujú sa na ňu primerane ustanovenia druhej hlavy prvej časti tohto zákona.

 

Študijný odbor:

  1. Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov.
  2. Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa.
  3. Ministerstvo vydáva a spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky.

 

Študijný program a študijný plán:

  1. Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov.
  2. Študijný program je súbor vzdelávacích činností, najmä prednáška, seminár, cvičenie, dizertačná práca, diplomová práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie.
  3. Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky.
  4. Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť jednotiek študijného programu a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v súlade so študijným poriadkom vysokej školy alebo fakulty študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom.

 

Bakalársky študijný program:

  1. Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
  2. Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štyri roky.
  3. Záverečnou prácou pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu je bakalárska práca.
  4. Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul "bakalár" (v skratke "Bc.").

 

Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program:

  1. Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Absolventi študijného programu druhého stupňa získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
  2. Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac 3 roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej päť rokov.
  3. Záverečnou prácou pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.
  4. Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú narozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz "inžinierstvo" alebo "inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu sa udeľuje akademický titul "inžinier" (v skratke "Ing."). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul "inžinier architekt" (v skratke "Ing.arch.").
  5. Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov  v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor všeobecného lekárstva" (v skratke "MUDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor zubného lekárstva" (v skratke "MDDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor veterinárskeho lekárstva" (v skratke "MVDr.")
  6. Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa ods. 5 a 6, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu sa udeľuje akademický titul "magister" (v skratke "Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul "magister umenia" (v skratke "Mgr. Art.").
  7. Absolventi študijných programov, ktorí získali titul "magister", môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul

a) v prírodovedných študijných programoch "doktor prírodných vied" (v skratke "RNDr."),

b) vo farmaceutických študijných programoch "doktor farmácie" (v skratke "PharmDr."),

c) v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch "doktor filozofie" (v skratke "PhDr."),

d) v právnických študijných programoch "doktor práv" (v skratke "JUDr."),

e) v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch "doktor pedagogiky" (v skratke "PaedDr."),

f) v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej teológie "doktor teológie" (v skratke "ThDr.").

 

Doktorandský študijný program:

  1. Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia.
  2. Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej tri roky a najviac štyri roky, v externej forme najviac päť rokov.
  3. Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí.
  4. Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul "doktor" ("philosophiae doctor", v skratke "PhD."; skratka "PhD." sa uvádza za menom). Absolventom umeleckých doktorandských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul "doktor umenia" ("artis doctor", v skratke "ArtD."; skratka "ArtD." sa uvádza za menom).
  5. Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia udeľuje akademický titul "licenciát teológie" (v skratke "ThLic."). Absolventom doktorandského štúdia v týchto oblastiach sa udeľuje akademický aj titul "doktor teológie" (v skratke "ThDr.").

 

Spoločné študijné programy:

  1. Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane zahraničných vysokých škôl a vysokých škôl z tretích štátov. Študenti prijatí na študijný program zabezpečovaný viacerými vysokými školami absolvujú na jednotlivých vysokých školách porovnateľnú časť štúdia. Spolupracujúce vysoké školy sa podieľajú na tvorbe spoločného študijného programu, rozhodovaní o prijímacom konaní a rozhodovaní o splnení podmienok na riadne skončenie štúdia.

Akademická mobilita:

  1. Vysoká škola môže prijať na časť štúdia, obvykle v dĺžke jedného semestra alebo trimestra, aj študenta inej vysokej školy vrátane zahraničnej vysokej školy a vysokej školy z tretieho štátu bez prijímacieho konania v súlade s podmienkami výmenného programu alebo na základe zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.

 

Formy a metódy štúdia:

  1. Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
  2. Študijný program v oboch formách štúdia podľa odsekov 2 a 3 sa môže uskutočňovať

a) prezenčnou metódou,

b) dištančnou metódou alebo

c) kombinovanou metódou.

 

Akademický rok a jeho organizácia:

  1. Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.
  2. Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.

 

Kreditový systém:

  1. Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním jednotiek študijného programu v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe.
  2. Kredity sú číselné hodnoty priradené k jednotkám študijného programu, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na ich absolvovanie. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov.

 

Páva študenta:

  1. Študent má právo najmä

a) študovať študijný program, na ktorý bol prijatý,

b) utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu,

c) zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom,

d) pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania jednotiek študijného programu pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi,

e) v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí,

f) zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy,

g) zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde (spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi predpismi,

h) aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch,

i) slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu,

j) na informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi,

k) ak sa na neho vzťahuje povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5, rozhodnúť sa, v ktorom študijnom programe bude v príslušnom akademickom roku študovať bezplatne, ak má na bezplatné vysokoškolské štúdium nárok,

l) za podmienok určených študijným poriadkom zmeniť študijný program v rámci toho istého študijného odboru alebo kombinácie študijných odborov.

 

Zamestnanci vysokých škôl:

  1. Na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.
  2. Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor.

 

Vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly "docent" a "profesor":

  1. Vysoká škola, ktorá má priznané zodpovedajúce práva v danom študijnom odbore, umožňuje získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-peda- gogického titulu "docent" (v skratke "doc."; skratka "doc." sa uvádza pred akademickým titulom) alebo "profesor" (v skratke "prof."; skratka "prof." sa uvádza pred akademickým titulom) odborníkovi, ktorý vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí na vysokej škole a spĺňa určené kritériá na získanie titulu docent.

 

Akreditačná komisia:

  1. Akreditačnú komisiu zriaďuje vláda ako svoj poradný orgán a schvaľuje jej štatút.
  2. Akreditačná komisia sa skladá z predsedu, podpredsedu a ďalších členov, ktorýchvymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl; vymenúva ich z významných osobností z vysokých škôl, odborných a vedeckých ustanovizní. Členmi Akreditačnej komisie sú aj zahraniční odborníci.
  3. Akreditačná komisia má 21 členov.
  4. Akreditačná komisia sleduje, posudzuje a nezávisle hodnotí kvalitu vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl a napomáha jej zvyšovanie. Komplexne posudzuje podmienky, v ktorých sa tieto činnosti na jednotlivých vysokých školách uskutočňujú a vypracúva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. Akreditačná komisia môže o svojich zisteniach informovať verejnosť.

 

Financovanie vysokých škôl:

  1. Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy sú v rozhodujúcej miere financované zo štátneho rozpočtu tak, že zo štátneho rozpočtu sa prostriedky poskytujú

a) verejným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva alebo iných ministerstiev,

b) vojenským vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva obrany,

c) policajným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra,

d) zdravotníckym vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva zdravotníctva.

 

Systém sociálnej podpory študentov:

  1. Sociálna podpora študentom sa poskytuje priamou a nepriamou formou.
  2. Priamou formou sociálnej podpory sú štipendiá.
  3. Nepriamou formou sociálnej podpory sú najmä tieto služby:

a) stravovanie a ubytovanie podľa možnosti s poskytnutím príspevku na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním,

b) finančná podpora a organizačná podpora športových činností a kultúrnych činností.

 

Reprezentácia vysokých škôl:

  1. Reprezentáciu vysokých škôl tvoria:

a) Rada vysokých škôl,

b) Študentská rada vysokých škôl,

c) Slovenská rektorská konferencia.

  1. Rada vysokých škôl je najvyšším orgánom samosprávy vysokých škôl. Radu vysokých škôl tvoria zástupcovia vysokých škôl zvolení akademickými senátmi vysokých škôl a akademickými senátmi fakúlt.
  2. Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl. Študentská rada vysokých škôl zastupuje záujmy študentov navonok. Členom Študentskej rady vysokých škôl môže byť len študent vysokej školy.
  3. Slovenská rektorská konferencia je orgán zložený z rektorov vysokých škôl. Koordinuje a podporuje činnosť rektorov v záujme utvárania vysokoškolskej politiky. Ak súkromná vysoká škola nemá zavedenú funkciu rektora, reprezentuje ju v Slovenskej rektorskej konferencii jej štatutárny zástupca.