Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Manželské prekážky (dsap-_manzeske_prekazky.doc)

manželské prekážky:

ohlášky mali funkciu nájsť určité prekážky alebo zábrany, ktoré mohli vzniknúť pri uzatváraní manželstva (zväčša genetické ale aj iné). Aj feudálne právo poznalo dva druhy:

1. vylučujúce – ak manželia nerešpektovali, ale vedelo sa o nich – spôsobovali neplatnosť manželstva. Boli podstatnejšími. Členili sa na:

1. absolútne  - bránili uzatvoreniu manželstva ktorýmkoľvek osobám. Patrilo sem:

1. existujúci manželský zväzok,
2. ak niekto uzavrel slávnostný rehoľný sľub,
3. vysokí cirkevní hodnostári (v neskorších obdobiach),
4. impotencia - už v čase uzatvorenia manželstva a musela byť  trvalá a musela byť dokázaná  obhliadkou. Ak však boli pochybnosti, tak súd nariadil, aby manželia žili ešte tri roky a potom znova obhliadka. Nepripúšťala sa žiadna výnimka,  

2. relatívne – zabraňovali len medzi určitými vymedzenými osobami. (patrilo sem: pokrvné príbuzenstvo a nerozlišovalo sa či išlo o zákonne alebo nezákonné, duchovné príbuzenstvo, zákonné príbuzenstvo, švagrovstvo, zločin - z právoplatne uzatvoreného manželstvo boli vylúčené osoby, ktoré si do budúcne sľúbili uzatvorenie manželstva, ale jedna z osôb bola vydatá/ženatá, tak preto aby mohli uzavrieť sa spykli a dohodli, že toho druhého manžela zabijú.

Ak sa na toto prišlo,  osoby nemohli uzavrieť manželstvo, za zločin bolo považované aj konanie manželov alebo jedného z nich, ktorý preto aby mohol uzavrieť manželstvo s druhou osobou spáchal neveru, rôznosť náboženstva – katolícka cirkev zakazovala manželstvá medzi kresťanmi a pohanmi, potom židmi a po reformácii aj s evanjelikmi.      

2. zakazujúce – zakazovali, ale sa zobrali a aj keď sa porušili, nespôsobovali neplatnosť manželstva. (patrí sem: cirkevný dar – kňaz mohol na určitú dobu zakázať manželstvo, keď boli pochybnosti o tom, že títo istí dvaja nemôžu sa vziať, lebo je tu zrejme vylučujúca prekážka. Bolo právoplatné až do kedy by sa tie domnienky potvrdili.  Patril sem aj posvätný čas – katolícka cirkev zakazovala sobášiť sa napr. od prvej adventnej nedeli až do troch kráľov, alebo od popolcovej stredy až po veľkonočnú nedeľu.

Ďalej ak trval snúbenecký pomer – no aj tak manželstvo trvalo ďalej. Ďalej patrilo sem aj skutočnosť, že niekto z nich zložil obyčajný sľub čistoty (nie rehoľný), ak došlo pri uzatváraní manželstva k nejakým právnym vadám (nepodpísali svedkovia), alebo sa neskôr dokázalo že jedna z osôb bola donútená – vtedy manželstvo neplatilo. Ak sa manželia pred vstupom do manželstva sa dohodli o nejakých nepovolených podmienkach (napr. nebudú mať deti) oni sa k tomu priznajú a to potom neplatilo manželstvo – podľa kanonického práva.

Keď manželstvo bolo neplatné znamenalo to, že z takého uzatvorenia manželského vzťahu nevznikali žiadne právne následky, t. z., že z takéhoto uzatvorenia manželstva nevznikol právoplatný sobáš, čiže ak sa narodili deti, boli to deti nezákonné, nemanželské.

Výnimka len jedna: prípad, že uzatvorili manželia manželstvo a nevedeli o tej prekážke, príp. obidvaja alebo jeden z nich. Vtedy ak nastal takýto stav, manželstvo bolo právoplatné, označovalo sa ako domnelé alebo putatívne. Ak ten, ktorý o tom nevedel a preukázal potom, že ten druhý vedel, tak ten čo nevedel sa dožadoval a domáhal platnosti manželstva, bolo uznané za platné. Ak ten, ktorý nevedel sa nedomáhal, tak manželstvo bolo neplatné.

Zánik manželstva

= manželstvo vychádzalo z kanonického práva, svetské manželské právo neexistovalo

1. smrť jedného z manželov – právne najmenej komplikovaný spôsob
2. keď tento manžel, po smrti druha, zostal slobodný, už táto jeho sloboda nebola taká, ako predtým, síce mohol uzavrieť nové manželstvo, ale kat. cirkev sa na toto druhé manželstvo pozerala už trochu inak – napr. druhé manželstvo sa už nepožehnávalo, obvenenie bolo menšie ako pri prvom manželstve, ...
3. manželstvo mohlo ale právne zaniknúť ešte aj počas života manželov = rozluka, rozvod od stola a lóže – týmto manželstvo nezanikalo právne podľa UFP
4. rozluka – závisela od ľubovôle manžela, teda manžel mohol prakticky kedykoľvek odohnať manželku
5. neskôr sa podmienky na rozluku sťažovali
6. jednak, bolo obdobie, že aj ženy mohli na základe určitých skutočností dať podnet na rozluku, napr. ak manžel manželku krivo obvinil z nevery, alebo ak a potvrdilo, že manžel manželku s deťmi proste opustil
7. dohoda manželov

- z hľadiska rozluky 2 druhy manželstiev

1.  konzumované – malo väčšiu váhu ako..
2. nekonzumované

- dôvody na rozluku (=vo feudalizme výnimočná záležitosť, požadovalo sa pápežovo povolenie)

3.  trvalá nevera jedného z manželov

- protestantské dôvody:

4. uznávali manželskú neveru ako dôvod na rozluku
5. ak sa dokázalo, že jeden z manželov usiloval o život druhého
6. ak sa preukázal neprekonateľný rozpor medzi manželmi
7. požadovala sa reálna dohoda čo s deťmi v prípade rozluky

rozvod od stola a lóže

8. nezanikalo právne manželstvo
9. nejedli a nesúložili spolu
10. ak jeden z manželov kruto zaobchádzal s druhým
11. ak sa jeden z manželov dopustil nevery
12. ak jeden prestal byť katolíkom

1.  trvalý – len pre dokázateľnú manželskú neveru
2.  na určitú dobu

Manželský zväzok

- O –  - prevaha muža nad ženou

- každý z manželov mal právo a povinnosť na pohlavný život, spoločný život v spoločnej domácnosti, právo a povinnosť vzájomnej úcty a podpory, rodičovskú moc nad deťmi,

manžel mal tiež právo a povinnosť byť hlavou rodiny (ak nemali spoločný názor na nejakú vec, napr. výchovu detí, hlavné slovo mal muž)

- M -  - zo začiatku platilo majetkové manželské spoločenstvo => vznikalo momentom, keď žena bola prijatá do manželovej rodiny, a týmto momentom nadobudla vo vzťahu k manželovej rodine užívacie a požívacie právo, také aké mal každý člen manželovej rodiny, to znamenalo, že majetok, ktorý ona priniesla do rodiny, sa stal súčasťou manželovej rodiny a v prípade zániku manželstva, sa jej tento majetok nevracal naspäť

- neskôr sa to vyvinulo tak, že sa manželský majetok začal oddeľovať, manželka teda hoci bola prijatá do manželovej rodiny časť majetku, ktorý priniesla si podržala, teda ho stále sama spravovala

-opäť neskôr sa tieto vzťahy rozkategorizovali a vznikli:

1. alimentačná povinnosť
2. inštitút spolu nadobudnutého majetku
3. veno
4. obvenenie
5. prínos

Alimentačná povinnosť

- v prvých obdobiach, teda keď manželka prinášala svoj majetok, táto povinnosť nevznikala

- vznikla až keď manželka mohla vlastnila svoj majetok

- manžel si ju vydržiaval, vyživoval napriek tomu, že mala svoj majetok, s výnimkou, ak manželia nežili spolu s inými manželmi, alebo prešli rozlukou, alebo rozvodom s inými manželmi, alebo manželmi

- v prípade rozvodu od stola a lóže manžel túto povinnosť nemal

Spolu nadobudnutý majetok

= majetok, ktorý nadobudli manželia počas právoplatného manželstva

- dotýkal sa však len manželov, ktorí nepatrili do šľachtického stavu, lebo tak sa rovnakou mierov spolupodieľali na nadobudnutí tohto majetku

- mohol nastať aj medzi šľachtickými manželmi v prípade ak existoval zvláštny právny dôvod, alebo ak sa na tom šľachtickí manželia dohodli

- pri zániku manželstva, dostávali obidve strany polovicu majetku

Obvenenie

= majetok, ktorý patril manželke, po zániku manželstva

- patril buď na základe zákona, alebo na základe sľubu manžela

- obvenenie získavala manželka, ak splnila dve podmienky

1. odmena za manželskú vernosť
2. odmena za to, že vstupovala do manželstva ako panna

- delenie - zákonné

 - sľúbené