Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Poručníctvo, Fideikomis (dsap_porucnik.doc)

Poručníctvo – poručník:

1. nastupoval vtedy keď nebol otec, alebo sa otcovská moc nemohla vykonávať
2. mal tie isté právomoci ako otec, nemal však právo trestať poručenca, nemal právo určovať smer a spôsob jeho výchovy, musel si žiadať vyjadrenie poručenského úradu, teda súdu
3. bol zákonným zástupcom poručenca
4. musel dbať o dobrú výchovu dieťaťa, jeho zdravie, osobné dobro atď
5. mal sa dobre starať o majetok poručenca, mal ho zveľaďovať, istinu majetku musel určite zachovať
6. musel skladať účty a zodpovedať sa, výnimkou bola matka poručníčka - nemusela sa zodpovedať za výkon svojich právomocí len dovtedy kým po smrti otca dieťaťa bola slobodná, momentom vydaja strácala túto výhodu a bola povinná skladať účty a zodpovedať sa, zároveň zodpovedať sa za svoje konanie nemusel poručník v prípade ak išlo o testamentárneho poručníka a prípade ak poručenec ak bol dospelý
7. mal náklady spojené s výkonom tejto funkcie, preto FP priznávalo poručníkovi nárok na odmenu vo výške 1/6 z výnosu nehnuteľnosti

Poručník mal nárok na úhradu všetkých nevyhnutných nákladov súvisiacich so správou a výkonom tejto funkcie.

Rodinné zverenstvo Fidei Komis

- tvoril, patril tu majetok, ktorý bol určený k tomu, aby sa zachoval image určitej šľachtickej rodiny

V období F vznikla situácia že bolo množstvo šľachticov, ktorý okrem svojho titulu šľachtica nemali žiadny majetok. (dokedy sa mohol šľachtic zúčastňovať na sneme...mal majetok aby sa tam mohol zúčastniť – len vtedy bol plnohodnotným šľachticom (zúčastňoval sa funkcie v komitátnej správe) Iný šľachtic mohol darovať inému šľachticovi majetok aby sa mu zlepšil image šľachtica alebo tej rodiny. Tento majetok sa mohol dať na určitý čas alebo na večnosť navždy.

Toto právo mala predovšetkým vysoká šľachta, uplatňovalo sa vo vzťahu k nižšej šľachte teda k zemanom. Vznik Fidei komisu bol viazaný na zakladaciu listinu, mohol ju zriadiť iba šľachtic. V tej zakladacej listine mohol byť určený hnuteľný aj nehnuteľný majetok s podmienkou že tento majetok nesmel byť zaťažený teda že musel mať právo voľnej dispozície. (obdarovaný či ten druhy?)

Tento majetok mohol byť darovaný iba šľachticovi alebo šľachtickej rodine, mohol byť daný aj vlastnej rodine nejakej vetve ktorá schudobnela, alebo aj úplne inej šľachtickej rodine.

V zakladacej listine muselo byť uvedené ako sa s týmto majetkom má pre budúcnosť nakladať. Ustanovoval sa nástupnícky poriadok alebo dedenie tohto majetku. Pričom vždy musela byť poverená určitá osoba (v tej listine)

Stanovovalo sa že platila zásada primogenitúry –prvorodenosti – tento majetok dostával prvorodený syn, mohlo to byť na základe princípu majorátu.

Majorát – t.j. že sa obyčajne stanovovalo stupeň príbuznosti, ak to bola bočná rodina tak stupeň (bratranci v ktorom kolene)

Seniorát – najstarší člen rodiny

Zakladateľský akt – vyžadovala sa podmienka že tento zakladateľský akt musel schváliť panovník, musela sa zaregistrovať, aby sa vedelo kto je zakladateľ a obdarovaný.

Muselo sa zistiť či tento majetok nie je právne zaťažený. Pokiaľ sa týka fidei komisného majetku, tak samotné vlastníctvo majetkovej podstaty patrilo jednak majiteľovi tohto fidei komisu a všetkým tým ktorý sa označovali za čakateľov.

Úžitkové vlastníctvo patrilo majiteľovi fidei komisu, znamenalo že ho mohol užívať požívať, bol povinný tento majetok spravovať, s tým že sa nesmel dotknúť hodnoty podstaty – istiny.

Nesmel tento majetok scudziť nesmel tento majetok zaťažiť, ak by prekročil svoje právomoci tak to znamenalo že sa tí čakatelia mohli domáhať súdnej ochrany.

Kedy zanikol Fideii komisný majetok

1. zrušením tejto zmluvy, -ak medzitým vymreli všetci v zmluve uvedený čakatelia,
2. samotná majetková podstata, ktorá tvorila predmet fidei komisu zanikala

Donačná sústava

FP pod ňou rozumelo súhrn predpisov alebo právnych pomerov (vzťahov), ktoré sa vzťahovali na šľachtické donačné majetky šľachty, teda na tie donačné šľachtické Majetky ktoré boli určitej osobe udelené z titulu kráľovského oprávnenia za nejaké výlučné zásluhy.(na základe výsostného kráľovského práva) Tento systém znamenal rozdeľovanie kráľovských majetkov, /štátnych majetkov/ akoby privatizácia.. Vychádzalo sa z toho, že v čase vzniku uhor. feud štátu, bol v čase vzniku a ešte chvíľu vlastníctvom vládnuceho rodu. On potom rozdával tieto majetky, aby šľachta bola poslušná a závislá.

Toto právo patrilo v prvom rade panovníkovi. Neskôr pri vývoji feudalizmu toto právo nemal už len panovník ale aj jeho zástupca teda palatín. Toto právo na rozdeľovanie majetkov na udeľovanie majetkov, sa líšilo u panovník s obsahom práva u palatína.

Palatín bol znevýhodnený v tom, že bol obmedzený rozsahom majetku ktorý mohol niekomu dať v rámci donačného privilégia. Palatín v tej istej osobe za zásluhy mohol dať majetok iba raz.

Panovník mohol tej istej osobe aj niekoľkokrát za sebou dať v rámci donačného privilégia, ak udeľoval don. Privilégium panovník neudeľoval len majetok nehnuteľnosti ale udeľoval s týmto majetkom aj šľachtický titul, to znamenalo že palatín síce mohol dať s obmedz. Majetok ale v súvislosti s majetkom určitá osoba nezískala šľachtický titul.

Kto mohol prijať donačný majetok :

Príjemcom mohla byť ktorákoľvek osoba, čo znamenalo, že panovník mohol udeliť tento majetok tak šľachticovi ale aj nešľachticovi, panovník mohol don. privilégium udeliť aj nevoľníkovi. Nevoľník sa automaticky stal šľachticom. Museli tu byť nejaké zásluhy obyčajne vojenského charakteru. Alebo mu zachránil život, alebo deťom jeho alebo žene...

Z tejto kategórie boli vyňaté ženy. Vychádzalo sa z predpokladu, že ženy nemohli mať žiadne zásluhy

Síce hociktorá osoba ho mohla dostať ale ako ubúdala pôda tak postupne sa z týchto  subjektov, kt. mohli dostať toto privilégium boli vylúčené:

1. Slobodné kráľovské mestá
2. Cudzinci
3. Kňazi
4. Tí ktorí boli odsúdení za nečestnosť
5. Všetci účastníci kráľovského dvora, ktorý z titulu král. dvora mohli vedieť o týchto majetkoch

Čo sa týkalo žien, napriek tomu že boli vylúčené, bola tam istá skutočnosť, kedy aj žena v období F mohla dostať donačný majetok

Predmet donácie

1. nehnuteľnosti
2. donačné práva

1. nehnuteľnosti  - lesy, stavby, hrady, dokonca celé dediny polia lúky
2. donačné práva sa začali udeľovať keď už nebolo nehnuteľnosti, tento stav nastal po vláde Ondreja II. (zahraničné akcie, rozpredal rozdaroval štát Uhorskej šľachte.

3. bola to kráľovská listina a táto listina podľa FP musela mať určité formálno-právne náležitosti. V určitých obdobiach sa tieto náležitosti menili.

Zásadné náležitosti:

- musela obsahovať žiadosť toho,                                             osoba, ktorá evidentne mala zásluhy mala právo a povinnosť dať žiadosť panovníkovi aby mu tento don. Majetok dal, ktorý bol dokonca aj špecifikovaný (musela si vyhliadnuť, ktoré kúsky pozemkov sú ešte voľné)

- musela osobitne popísať a rozviesť aké má mimoriadne zásluhy, aby tu bol jasný a zrejmý dôvod, prečo má panovník túto listinu vydať.

- predpokladalo sa že tieto údaje sú  pravdivé, overené a tiež, že sa  tieto zásluhy uznávajú ako mimoriadne zásluhy od panovníka a štátu. AK sa zistilo že tieto zásluhy boli fingované alebo nie až  tak mimoriadne, panovník mal právo tieto donácie odňať.

V prvých obdobiach sa hovorilo o čistých donáciách, určované len na základe zásluh.

Neskôr sa vydávali donácie Mixta (zmiešané) t.j. donačné privilégium sa dával určitému žiadateľovi tak za zásluhy ako aj za finančné protiplnenie.

4. musel byť presne špecifikovaný predmet, rozloha majetku, kde sa nachádza, aká je bonita pôdy, pomenovanie – miestne, aby bolo úplne jasné o čo sa jedná a preveriť či tento majetok je skutočne vo voľnej kráľovskej dispozícii.

Donačné privilégia – druhy: 1. donácia z kráľovských rúk – najjednoduchší spôsob udelenia donačného privilégia – majetku, lebo táto donácia znamenala, že buď tá pôda ešte priamo patrila panovníkovi, alebo že síce táto pôda už bola udelená ale medzi tým sa táto pôda vrátila opäť znova do dispozície panovníka. Ten kto ju mal nadobudnúť sa nemusel obávať právnych sporov (ťarchy atď.)

(to bol najjednoduchší spôsob a vtedy obľúbený)

2.donácia sporná -  donácia na základe ktorej vznikal súdny spor, bolo to opačne ako pri tej prvej donácii, obyčajne tento majetok o ktorý žiadal a panovník vydal donáciu, niekto už vlastnil na základe predchádzajúceho privilégia. Takýto majetok musel súdnou cestou vymáhať spornou cestou od toho kto ho už mal, musel dokázať, že tento majetok je voľný, ináč bola donácia Neúčinná

3. nová donácia – sa vydávala vtedy, keď v predch. období bolo po určitej osobe bez sporov vydané toto privilégium, ale medzi tým ten kto vydal donáciu, stratil donačné listiny prípadne sa zistili nejaké nedostatky tej pôvodnej donačnej listiny. To znamenalo, že táto osoba mala právo od panovníka, aby znova vydal donačné privilégium k tomu istému majetku. A týmto sa dostalo do právnej polohy donácie z kráľovských rúk

4.donácia ženskému pokoleniu – bola situácia, keď sa aj ony mohli dostať k tomuto  donačnému majetku, znamenalo to, že žena sa k nemu mohla dostať v tom prípade, ak bolo vydané donačné privilégium panovníkom s označením, že tento majetok je udelený mužskému potomkovi istého rodu.

Ak v donačnom privilégiu bolo uvedené iba toto a nič viac, znamenalo to, že keď tá osoba, kt. dostala toto privileg. Zomrela, tak donácia sa delila medzi mužských potomkov, ak mužských potomkov nebolo, tak sa vrátila do rúk panovníka.

V tom donačnom privileg. muselo byť uvedené že tento majetok sa udeľuje mužským a ženským potomkom. Ak bolo uvedené aj to, tak mohol tento majetok prejsť aj na ženských potomkov.

Ak sa tá žena raz vydala a mala deti, mala len dcéry teda vnučky pôvodného, to znamená že sa majetok vracal panovníkovi, ale ak mala aj synov tak prechádzal na tých synov.

5.donácia schvaľovacia – platila všeobecná zásada, že ten prvý kto majetok dostal mohol s týmto majetkom voľne nakladať mohol ho dokonca aj scudziť nemusel mať súhlas panovníka. Aj tretia osoba mohla tento majetok voľne kúpiť. Ak sa stalo že pôvodný majiteľ nemal deti a on sám zomrel, tak ten ktorému tento majetok predal, ten po smrti pôvodného nadobúdateľa musel hneď tento majetok vrátiť panovníkovi.

Tá donácia bola na to aby tá tretia osoba mohla s tým majetkom kúpeným disponovať, musela od panovníka žiadať donačné privilégium od panovníka, aby ten majetok nemusel vrátiť.

Kto dostal na základe kráľovského privilégia majetok aj titul, ten vlastne mohol s ním voľne nakladať a zároveň jeho dediči po smrti toho pôvodného zdedili tento majetok, ale už títo dedičia nemohli s ním voľne nakladať. Boli presne stanovené dôvody za naplnenia ktorých mohol panovník aj pred smrťou toho prvého, ktorý dostal donáciu, odňať tento majetok. To sa nazývalo devolučné dôvody.

Devolučné dôvody:

5. vymretie rodu /toho prvého/ vymretie dedičov (muselo sa vrátiť panovníkovi) (aj žena), nebolo potrebný žiadny samostatný akt, ale de jure sa automaticky majetok vrátil do rúk panovníka, nebolo potrebné nič nahlasovať ani posielať.
6. Boli stanovené presné delikty a trestné činy za spáchania ktorých, sa ten majetok vracal naspäť panovníkovi V tripartita bolo uvedených 18 deliktov.

Napr. najzávažnejšie:

7. vzbura proti panovníkovi
8. ak táto osoba zavraždila otca
9. ak niekto zásadne urazil panovníka
10. falšovanie úradných listín
11. ak niekto zavraždil kráľovských úradníkov
12. podpaľačstvo
13. ak niekto odpadol od katolíckej viery

atď.

Dôvody ktoré viedli k tomu, že bez vymretia rodu, pri spáchaní týchto činov musel majetok vrátiť.