Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Teória štátu a práva

PzP - Právne normy (pzp_-_pravne_normy.doc)

Blanketové normy

Sú to normy neúplné lebo ich nemožno realizovať samostatne. Teda môžeme ich realizovať len spolu s norami, na ktoré odkazujú. Toto majú s odkazujúcimi normami spoločné. Rozdiel je vo forme odkazu.

Norma blanketová odkazuje na právny predpis, ktorého norma presne nie je určená. S pravidla norma na ktorú blanketová norma odkazuje ešte nie je ani vydaná. To znamená, že odkaz je na normu neurčitú.

Odkazujúca norma odkazuje na platný a určitý normatívny akt, prípadne na konkrétne ustanovenie platného a určitého normatívneho aktu.

Kolízne normy. V našom právnom poriadku sa vyskytujú i cudzie prvky. (Subjekt, objekt, napr. dedičstvo v zahraničí) Sú na to aby riešili kolíziu medzi viacerými právnymi poriadkami a priamo neupravujú spoločenský vzťah ale určujú právny poriadok, ktorý spoločenský vzťah s cudzím prvkom upravuje. Nenájdeme tu priamo reguláciu ale len to, ktorý právny poriadok bude upravovať daný právny vzťah.

Normy doporučujúce alebo odporúčajúce, tieto neupravujú priamo záväzné pravidlo správania ale tieto normy obsahujú doporučenie. (napr. Vzorové stanovy spoločenstva vlastníkov bytov)

Pôsobnosť právnych noriem

Je to stanovenie rozsahu v akom sa právna norma používa na reguláciu spoločenských vzťahov, z hľadiska A) územia, B) osôb a C) času.

Časová pôsobnosť právnych noriem, znamená vymedzenie obsahu z hľadiska jej platnosti a účinnosti, spätného pôsobenia a intertemporality. Po formálnej stránke boli splnené všetky požiadavky spätá s jej vydaním. Teda norma sa stala súčasťou právneho poriadku. Účinnosť právnej normy znamená, že pre jej adresátov s nej už vyplývajú práva a právne povinnosti. Znamená to, to čo si mýlime (pôsobnosť a platnosť, platnosť a účinnosť)

Vacatio legis (prázdniny zákona, t.j. čas medzi platnosťou a účinnosťou)

Právna norma môže nadobudnúť aj súčasne platnosť a účinnosť(je nám to vytýkané, lebo je to u nás častejšie ako by malo byť). Nie všetky časti normatívneho právneho aktu môžu nadobúdať platnosť postupne. Účinnosť právnej normy je viazaná na právnu skutočnosť(, ktorá je v právnej norme predvídaná).

Zánik platnosti a účinnosti sa deje spravidla súčasne. Napr. Ak na základe nálezu ústavného súdu zaniká účinnosť a v po lehote 6. mesiacov zaniká aj platnosť.

Pozastavenie účinnosti na základe nálezu ústavného súdu. Zaniká z vonkajších a vnútorných dôvodov.

1. Vnútorný dôvod je termínovaná právna norma(norma priamo obsiahnutá v normatívnom právnom akte a tá upravuje do kedy je normatívny právny akt platný a účinný)
2. Vonkajší dôvod je stále obsiahnutý v neskoršom normatívnom právnom akte. To znamená, že zaniká platnosť a účinnosť celého normatívneho právneho aktu. Prostredníctvom derogačných klauzúl (rušiacich).

Sú rozdelené na

a) Derogačnú klauzulu (obsahuje všeobecné ustanovenie, z ktorého vyplýva a ňou sa rušia všetky právne normy, ktoré sú s ňou v rozpore.)

b) Derogačná klauzula s demonštratívnym výpočtom (nie sú uvedené všetky ale aspoň  príkladný výpočet)

c) Špeciálna derogačná klauzula obsahuje taxatívny výpočet všetkých právnych predpisov, ktoré sa rušia.

d) Depuračný akt obsahuje iba zrušujúce ustanovenia.

e) Derogácia mlčky, ak je zrušený zákon ku ktorému bol vydaný vykonávací právny predpis a tento nie je zrušený zrušujúcim ustanovením tak v dôsledku toho že zaniká platnosť a účinnosť zákona , zaniká platnosť a účinnosť vykonávacieho právneho predpisu k tomuto zákonu. Vykonávací právny predpis môže pôsobiť aj po zániku platnosti a účinnosti zákona a to vtedy ak neskorší zákon, výslovne deklaruje platnosť a účinnosť vykonávacieho právneho predpisu.

Spätné pôsobenie práva (resp. retroaktivita , aretroaktivita- zákaz spätného pôsobenia práva)

Absolútny zákaz sa objavuje len nezvyčajne (USA). Vo väčšine je aretroaktivita iba relatívna (počíta s určitou výnimkou). V trestnom zákonodarstve, sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Ak však nastane novelizácia trestného zákona a touto novelizáciou by pri tomto trestnom čine by ten nový neskorší by bol pre páchateľa priaznivejší, tak sa bude posudzovať podľa zákona priaznivejšieho.

Nepravá retroaktivita vznik právneho vzťahu a to čo z neho vzniklo je rešpektované ale práva a povinnosti sú podľa nového právneho poriadku.

Intertemporalita

Je nimi upravené prechodné spolupôsobenie skoršieho a neskoršieho právneho predpisu.

Priestorová pôsobnosť právnych noriem znamená vymedzenie územia, na ktorom právna norma reguluje správanie subjektov práva. Pôsobnosť na území štátu, ale aj za hranicami štátu.

Osobná pôsobnosť je úzko spätá s priestorovou pôsobnosťou lebo vymedzuje správanie osôb na určitom území. Vymedzenie okruhu osôb na ktoré sa vzťahuje právna norma.

Exempcie ide o vyňatie určitého okruhu osôb spod jurisdikcie štátu. Diplomati. (CC,CD)

Imunita ide o vyňatie určitých osôb z určitých právnych vzťahov. (poslanci imunita)

Právne vzťahy

Sú samostatná rovina práva. Právne vzťahy v najvšeobecnejšom zaradení môžeme charakterizovať ako jeden z druhov spoločenských vzťahov. Právny vzťah je spoločenský vzťah regulovaný právnou normou, v ktorom subjekty vystupujú ako nositelia oprávnení a právnych povinností, ktoré tieto právne normy stanovili. Má regulatívny charakter, a ten sa prejavuje v tom , že obsah právneho vzťahu je predurčený obsahu právnej normy. Právny vzťah je výsledkom regulatívneho pôsobenia práva. Pri právnom vzťahu sa stretávame z dvoj stupňovitosťou vôle. Prvý stupeň je v tom, že vzťah je regulovaný právnou normou, v ktorej je obsiahnutá vôľa nositeľa právnej moci. Druhý stupeň je vlastne vôľa subjektu. Individuálna vôľa konkrétneho subjektu. Realizácia práva je závislá od individuálnej vôle subjektov. Vôľa nositeľa štátnej moci musí pretvorená na individuálnu vôľu konkrétneho subjektu. Individuálny charakter znamená, že individualizáciou a konkretizáciou právnej normy. Právny vzťah je vzťah konkrétneho subjektu medzi konkrétnymi subjektmi ohľadom konkrétneho objektu a konkrétne sú oprávnenia aj právne povinnosti.

Každý vzťah ma presne vymedzenú vnútornú štruktúru a ju tvoria predpoklady a prvky. Predpoklady musia byť splnené aby vznikol alebo zanikol právny vzťah . Prvky rozlišuje v existujúcom právnom vzťahu.

Predpoklady Právne normy, právna skutočnosť, subjekt, objekt

Prvky Oprávnenie a povinnosti.

Právne vzťahy sú absolútne a relatívne.

1. Relatívny je taký právny vzťah, v ktorom na strane povinného aj na strane oprávného sú konkrétne subjekty, tzn. Oba subjekty sú konkrétne. Napr. Pôžička lebo kúpopredaj. Vznikne vtedy keď nastane určitá právna skutočnosť. Právna norma existuje v občianskom zákonníku , nato aby vznikol právny vzťah musí nastať právna skutočnosť čiže napr. kúpna zmluva.
2. Absolútny je taký právny vzťah kde subjekt oprávnenia je konkrétny a subjekty povinnosti sú všetci ostatný tzn. Neurčitý počet subjektov. Vzniká na základe vydania právnej normy.