Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Teória štátu a práva

PzP - Právne skutočnosti (pzp_-_pravne_skutocnosti.doc)

Právne skutočnosti

Ak má nastať právny vzťah musí nastať právna skutočnosť v podobe jednoduchých alebo zložených podmienok predvídaná v hypotéze právnej normy.

Niektoré právne vzťahy vznikajú na základe jednej právnej skutočnosti (jednoduchá )ale aj na základe viacerých právnych skutočností(zložená).

Právne skutočnosti :

1. závislé od vôle ( a) právne konanie a b) protiprávne konanie)
2. nezávislé od vôle ( )

1. Právne konanie je skutočnosť ktorá je závislá od vôle, je to skutočnosť spočívajúca v správaní, ktoré je v súlade s právnou normou, a na ktoré právna norma viaže vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Pri každej právnej skutočnosti vznikajúc právne následky. Vyskytuje sa v podobe 1) individuálneho právneho aktu(je výsledok aplikácie práva), 2) právneho úkonu, 3) uznesení orgánov verejnej moci

1. Individuálny právny akt je výsledok aplikačnej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci.
2. Právny úkon je právna skutočnosť závislá od vôle, ktorá sa prejavuje v správaní subjektu v súlade s právnou normou na ktoré právna norma viaže vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Uskutočňujú sa konaním alebo nekonaním. Pri právnom úkone sú podstatné jeho náležitosti a to náležitosti týkajúce sa subjektu, vôle, prejavu vôle a objektu právneho úkonu. Pokiaľ ide o subjekt je potrebné aby ten mal spôsobilosť na práva a povinnosti ale aj spôsobilosť na právne konanie. Pokiaľ ide o vôľu tá musí byť slobodná, vážna a bez omylu. O vážnu vôľu nepôjde vtedy ak svojím prejavom vôle nechcem vyvolať právne následky, ktoré by inak nastali. Vôľa musí byť bez omylu, omyl je nezhoda medzi skutočnosťou a predstavou o nej. Ak je niekto úmysle uvedený do omylu, tak hovoríme, že ide o lesť. Prejav vôle musí byť zrozumiteľný a určitý a v prípade ak to vyžaduje dohoda účastníkov alebo zákon, tak musí tu byť zachovaná aj forma prejavu vôle. Pokiaľ ide o objekt právneho úkonu, treba dodržať atribúty možnosť a dovolenosť. Objekt musí byť právom dovolený. Možnosť znamená, že objekt musí byť reálny. Nedodržanie náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu.

Neplatnosť existuje: (ich rozdiel je v rozsahu a kvalite predpísaných náležitostí.)  

1. relatívna( pôsobí len proti tomu koho sa právny úkon týka, môže sa dovolať len dotknutý subjekt, možno sa jej dovolať len v rámci premlčacej lehoty, prihliadajú len vtedy ak sa jej dovolá dotknutý subjekt,)
2. absolútna( pôsobí proti každému, môže sa jej dovolať ktokoľvek, možno sa jej dovolať kedykoľvek, prihliadajú na ňu súdne orgány ale aj iné orgány ex offo)

ak je právny úkon vykonaný v omyle ide o relatívnu neplatnosť. Ak je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi či právnym poriadkom, tak ide o absolútnu neplatnosť.

Protiprávne konanie

Je to prejav vôle spôsobilého subjektu spočívajúci v zavinenom porušení právnej normy. Náležitosti : spôsobilosť na protiprávne konanie a zavinenie.

Spôsobilosť na protiprávne konanie je schopnosť subjektu znášať následky za konanie, ktoré je v rozpore z právom (u nás od 14 roku veku). Zavinenie je vnútorný psychický vzťah subjektu, ktorý porušil právo, jednak k vlastnému konaniu ale v protiprávnemu výsledku.

Zavinenie rozlišuje na

a) úmyselné ( 1) priamy a 2) nepriamy) a 

b) nedbanlivostné ( 1) vedomá a 2) nevedomá)

A1) Úmyselné priame znamená že subjekt chcel porušiť právo.

A2) Úmyselné nepriame vedel, že konanie môže porušiť právo alebo bol stým uzrozumený.

B1) Keď viem, že svojím konaním môže porušiť právo ale bez primeraných dôvodou sa spolieham, že k porušeniu nedôjde.

B2) Keď neviem, že svojím konaním môže porušiť právo ale mal a mohol som to vedieť.

Právne skutočnosti nezávislé od vôle.

Formy:

a) Právne udalosti

b) protiprávny stav.

Osobitnú pozornosť venuje právo plynutiu času, tie sa právnym jazykom nazývajú lehoty. V rámci nich sú to dva druhy lehôt.

Premlčanie je uplynutie právnym predpisom vymedzeného času bez toho aby oprávnený subjekt svoje právo uplatnil, resp. vykonal na súde. Uplynutie času je podmienkou na to aby povinný subjekt sa mohol dovolať premlčania. Znamená to, ak nastalo premlčaním naše právo nezaniká, lebo premlčané právo možno uskutočniť ale nemožno ho vymôcť. Právo nezanikne, ale právny nárok zaniká, t.j. ak dôjde k premlčaniu, už nemôžme súdnou cestou vymáhať splnenie právnej povinnosti.

Prekluzívna lehota je uplynutie právnym poriadkom stanovenej lehoty na uplatnenie práva, v ktorej právo nebolo uplatnené a preto zaniká.

Protiprávny stav je výsledkom nezavineného stavu, ktorý je v rozpore s právnou normou. Tento výsledok, keďže je v rozpore s právom je potrebné ho odstrániť.

Príklad : Objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie,

Iné právne skutočnosti

Právne domnienky, Právne fikcie a iné v zákone stanovené subjekty (Variae causarum figurae), Nájdene stratenej veci, Výkon hlasovacieho práva,  

Pri právnych domnienkach aj fikciách sa simuluje existencia určité faktu, ktorý je právnou skutočnosťou. Právne domnienky sú právne skutočnosti, ktorých vznik, zmena alebo zánik nastupuje zo vznikom zmenou alebo zánikom inej právnej skutočnosti.

Právne domnienky členíme na vyvrátiteľné a nevyvrátiteľné.

T.j. ak simulovaný fakt môže vyvrátiť iným faktom. Simulovaný fakt pri nevyvrátiteľných nemôžme ničím vyvrátiť.

Pokiaľ ide o fikcie, tie simulujú určitý fakt, ale uvádza sa, že ide o simulovanie bez ohľadu na skúsenosť a spoločenskú prax. (Že, príklad Fiktívne doručenie písomností.)

Subjekty právnych vzťahov

Sú to osoby v právnom zmysle, t.j. osoby ktoré majú právnu subjektivitu. Právna subjektivita spočíva v spôsobilosti subjektu byť účastníkom právneho vzťahu, teda spôsobilosti mať práva a povinnosti a v spôsobilosti na právne konanie. Má ju každý od narodenia až po smrť.

Asi rozdelenie na: Právomoc a spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony je schopnosť subjektu vlastným konaním zakladať, meniť alebo rušiť právne vzťahy. Spôsobilosť sa postupne vyvíja a úplná spôsobilosť vzniká v 18 roku veku (Platí len pre fyzické osoby, lebo pozor!!!!  spôsobilosť na právne úkony a práva a povinnosti vzniká súčasne u právnických osôb). Spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená alebo úplne odňatá.

Buď rozhodnutím súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony (duševná choroba, nadmerné požívanie alkoholických a iných omamných a psychotropných látok a prekurzorov) alebo zo zákona maloletým.

Zastúpenie na základe zákona (vzniká rodičovi zastúpenie voči maloletému.) Súd rozhoduje aj o zastúpení.

Zastúpenie zmluvné na základe plnomocenstva. Základné druhy subjektov právnych vzťahov patria fyzické osoby, právnické osoby a štát. Fyzické osoby sú osoby v prirodzenom slova zmysle. Akademik LUBY právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára za určitým účelom a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu.

Je to umelo vykonštruovaný útvar. Má buď personálny alebo majetkový substrát. Má svoj názov, sídlo a spôsob konania právnickej osoby v právnych vzťahoch.