Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Teória štátu a práva

PzP - Realizácia práva (pzp_-_realizacia_prava.doc)

Realizácia(Uskutočňovanie, v rámci aj aplikácia) práva

Právo je nezastupiteľný nástroj regulácie spoločenských vzťahov.

Realizácia práva je proces pretvárania právnych noriem na právne správanie sa subjektov práva. Je to premena práva na právne konanie. Je to premena informácie na konkrétnu akciu. Je to premena možnosti na skutočnosť. Právo sa realizuje aj prostredníctvom interných inštrukcií(externé dôsledky).

1. Funkcie práva (hlavné základné smery činnosti samého práva)

a) Regulatívna :

  a1) tvorba práva,

  a2) realizácia práva :

          a2.1) relatívne právne vzťahy :

                      Právny vzťah je správaním secundum et intra legem. Terminus technicus: Aplikácia práva je uskutočňovanie práva orgánmi verejnej moci(najmä štátnej moci). Je to osobitná forma realizácie práva, má svoj presný obsah nemožno ho zamieňať a je dôsledkom rozdielov medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi metódami regulácie spoločenských vzťahov. Nie každá činnosť štátneho orgánu(orgánu verejnej moci) nie je aplikáciou práva, aj keď má formu rozhodnutia.

                     a2.1.1) ako súkromnoprávny úkon

                     a2.1.2) ako akt aplikácie práva (individuálny právny akt) Akt aplikácie práva je právna skutočnosť, tá spôsobuje zánik alebo zmenu spoločenského vzťahu! Aplikácia práva sa musí týkať konkrétnej osoby. Aplikácia práva spravidla vyúsťuje do aktu aplikácie práva. V procese aplikácie ako jednej formy realizácie tak to čo je všeobecne záväzné sa na základe individuálneho právneho aktu premieňa na konkrétne. aplikácie práva ale nie je vydaný akt: výpisy posudky, vyjadrenia, evidencie. Štátny orgán alebo iný orgán verejnej moci musí rešpektovať ústavu článok 2. ods.2 Ústavy SR. To znamená, že ten kto vytvára právo musí stanoviť vymedziť úlohy, postup. Individuálny právny akt je výsledkom aplikačnej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci(štátneho orgánu), ktorým sa oprávnenia a právne povinnosti konkrétne(individuálne) určených subjektov zakladajú, menia alebo rušia, prípadne sa autoritatívne zisťujú potvrdzujú deklarujú.

                       a2.1.2.1) konštitutívne – ex nunc zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti do budúcnosti. (napr. starý inštitút- Povolávací rozkaz nastúpiť do budúcna)

                       a2.1.2.2) deklaratórne – ex tunc deklarujú potvrdzujú. Nevytvára sa právna situácia, existuje ak je sporná štát len potvrdzuje a autoritatívne zisťuje. Účinky sú spätné , odkedy nastala skutočnosť, lebo je predmetom zisťovania. (napr. Majetkový spor, účinky pôsobia do minulosti keď spor vznikol) Pri vydaní IPA, oprávnenia a právne povinnosti sa nie len personalizujú ale aj konkretizujú(vyčísli sa škoda).

                      Vydávajú ich súd prokurátor, obecný úrad. Ako právna skutočnosť je právne záväzný a preto aj vynútiteľný mocou, jeho zrušenie alebo zmena môže byť len spôsobom(forma, čas) stanovenom v právnom predpise, aj orgán, ktorý ho vydal je ním viazaný, jeho vydanie a obsah sú nezávislé od vôle adresátov a to nie len v prípadoch ex offo, platí preň prezumpcia predpoklad správnosti tohto aktu a to i napriek právnym a skutkovým vadám. Forma: rozhodnutie, rozsudok, výmer, rozkaz, uznesenie, nález. Obsah IPA individuálizáciou právnej normy pokiaľ ide o subjekty a konkretizáciou objektov. (Napr. rozhodnutie súdu o určení otcovstva, pôsobí spätne k splodeniu dieťaťa, teda bude platiť výživné aj spätne od momentu od počatia, náklady na zľahnutie....) Pri klasifikáciu sa treba vysporiadať i osvedčeniami, ktoré sa vydávajú pri nesporných situáciách.

                     a2.1.3) ako varie causare figure

          a2.2) absolútne  právne vzťahy,

Štát

Občan

Povinný všetci ostatný so zákazom rušiť výkon práva

          a2.3) zakazujúce právne normy

Zákaz z nich vyplýva. Opisuje správanie, ktoré ak sa uskutoční nasleduje sankcia. Ak rešpektuje zákaz vyplývajúci z právnej normy vlastne realizujem právo. Ak nerešpektujem obsah, ak poruším čo je zakázané a nastáva relatívny právny vzťah a21). Tu je podstata non facere (nekonať).

b) Právna istota

c) Preventívna výchova

d) Kontrolná ...(atď.)

1. Časové pôsobenie IPA

ÚČINNOSŤ

-individuálna záväznosť – IPA má všetky právom požadované náležitosti, od istého dátumu je teda spôsobilý mať právne účinky, a to:

1. dátumom, ktorý je určený priamo v akte
2. dňom oznámenia obsahu adresátovi (oznámenie doručením)
3. viazaním na právnu skutočnosť, ktorá sa predvída a v budúcnosti sa predpokladá, že nastane (zápis do ročníka)
4. inštitút odloženia účinnosti (protest prokurátora, odvolanie má odkladné účinky)

-vyplýva to z procesnoprávnych noriem

PRÁVOPLATNOSŤ

-relatívna nezmeniteľnosť, relatívna záväznosť od istého okamžiku

-nie je absolútnou, lebo aj proti právoplatnému rozhodnutiu existujú mimoriadne odvolacie prostriedky

-môže nastať za dvoch podmienok (nie kumulatívne):

1. proti rozhodnutiu právo nedovoľuje odvolanie – nenapraviteľnosť riadnym opravným prostriedkom
2. uplynutie lehoty na odvolanie, počas ktorej k odvolaniu nedošlo – márne uplynutie lehoty

-res iudicata = právoplatne ukončená vec

-ne bis in idem = nie dvakrát v tom istom – o rozhodnutej veci nemožno už rozhodovať

-právoplatné rozhodnutie je vybavené právnou fikciou pravdy – právoplatne rozhodnutá vec je považovaná za pravdu = res iudicata proveritatae accipitur

-má dve stránky:

1. materiálna – znamená záväznosť
2. formálna – znamená nenapraviteľnosť, nenapadnuteľnosť

VYKONATEĽNOSŤ = VYMAHATEĽNOSŤ

-je to dôsledok právoplatnosti (okrem výnimiek v podobe predbežnej vykonateľnosti v prípade výživného)

-samostatný inštitút, nie je zložkou právoplatnosti, aj keď časovo s ňou môže splývať

-IPA je vykonateľný vtedy, keď proti nemu nemožno podať opravný prostriedok (resp. tento nemá odkladný účinok) a zároveň uplynula lehota určená na splnenie povinnosti (nestačí len jedna z uvedených podmienok!)

-znamená možnosť vymôcť určitými prostriedkami od povinných subjektov splnenie povinnosti (už sekundárnej, nie primárnej – uvedenej v PV), a teda možnosť vymôcť realizáciu sankcie

-rozdiel medzi vykonateľnosťou a výkonom rozhodnutia:

1. vykonateľnosť je mostom, ktorý spája právoplatné rozhodnutie s výkonom rozhodnutia
2. ak je rozhodnutie vykonateľné, má ho subjekt splniť dobrovoľne v rámci danej lehoty na splnenie sekundárnej povinnosti – po uplynutí lehoty nastupuje výkon rozhodnutia

––––––––––––––––––––––––––Takto vyzerá prednáška s pred niekoľkých rokov––––––––-–

Realizácia – aplikácia práva

-funkcie práva = hlavné, základné smery pôsobenia práva

1. regulatívna

1. tvorba práva – vydávanie vzorov
2. realizácia = uskutočňovanie práva

1. zakazujúce právne normy
2. právne vzťahy

1. absolútne (štát – občan – garancie)
2. relatívne (realizácia práva nastáva ako PS – na základe právneho konania)

1. súkromný právny úkon
2. IPA
3. iné právne skutočnosti

1. právnej istoty
2. preventívna, výchovná
3. kontrolná

-funkcie štátu = funkcie práva

-medzi funkcie práva patria funkcie ako má štát + regulatívna, právnej istoty, preventívna, kontrolná

-právo je nezastupiteľným nástrojom regulácie spoločenských vzťahov

-proces pretvárania právnych noriem na právne správanie sa subjektov práva

-premena práva na právne konanie, premena informácie na konkrétnu akciu, premena možnosti na skutočnosť

-realizácia práva cez zakazujúce právne normy – normy, ktoré hovoria non facere, aktívne popisujú správanie, ktoré má povahu protiprávneho konania, zakazujú sa protiprávne správať

APLIKÁCIA PRÁVA

-je osobitnou formou realizácie práva

-uskutočňovanie práva je správanie secundum legem (odvodene od práva), ktorého zvláštnou formou realizácie práva je aplikácia práva

-uskutočňovanie práva štátnymi orgánmi, resp. inými orgánmi verejnej moci

-osobitosť: dôsledok rozdielov medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi metódami regulácie spoločenských vzťahov

-nie každá činnosť štátneho orgánu je aplikácia práva, aj keď má formu rozhodnutia

-spravidla vyúsťuje do vydania aktu aplikácie práva = IPA

-obsahovo sa nestotožňuje s aktom aplikácie práva

-k aplikácii dôjde aj keď nie je vydaný akt aplikácie práva (výpis, posudok, evidencia, interná inštrukcia)

-štátny orgán (alebo iný orgán verejnej moci) pri aplikácii práva musí rešpektovať Ú (čl. 2 ods.2)

2. Individuálny právny akt

-je právnou skutočnosťou

-výsledok aplikačnej činnosti kompetentného orgánu verejnej moci, ktorým sa ustanovujú (zakladajú), menia alebo rušiaKA, prípadne autoritatívne zisťujúDA, potvrdzujú oprávnenia a právne povinnosti konkrétne určených subjektov

-KA = konštitutívny akt

-DA = deklaratórny akt

-vydaním IPA sa povinnosti nie len personalizujú, ale aj konkretizujú

-subjekt: orgán verejnej moci (súd, prokuratúra, obecný úrad, starosta obce, dekan fakulty, orgán stavebného dozoru, hygienik)

-vyznačuje sa štátomocenským charakterom (pozri knihu!!)

-prezumpcia správnosti IPA platí aj vtedy, ak má právne aj vecné vady, skutkové vady

-forma: rôzna (stanovujú jednotlivé právne odvetvia): rozsudok, opatrenie, nález, rozhodnutie

-obsah: IPA je individualizáciou právnej normy (ak ide o subjekty) a konkretizáciou (pokiaľ ide o objekt, právnu skutočnosť, oprávnenia a právne povinnosti)

-jednotlivé časti rozhodnutia:

1. záhlavie
2. výrok (enunciát) – to, ako orgán rozhodol
3. odôvodnenie – právne a skutkové dôvody, zásady, opieranie sa o judikatúru
4. poučenie o možnosti odvolania

-klasifikácia IPA:

I. podľa právnych následkov alebo účinkov s nimi spojených:

1. konštitutívne

1. vytvárajú novú právnu situáciu (zakladajú, menia, rušia oprávnenia a právne povinnosti)
2. účinky ex nunc = od vydania do budúcna
3. napr. rozhodnutie o prijatí na VŠ (ale je potrebný aj zápis), daňový výmer, trestný rozkaz, rozsudok o rozvode manželstva

2. deklaratórne

1. autoritatívne (štátomocensky) konštatujú („deklarujú“) existenciu, prípadne neexistenciu určitých oprávnení a právnych povinností konkrétnych subjektov
2. daná právna situácia už existuje, ale je sporná, deklaratórny IPA rieši daný spor
3. účinky ex tunc = okrem budúcnosti aj spätne k momentu, odkedy nastala deklarovaná skutočnosť (teda odkedy vznikli oprávnenia a právne povinnosti)
4. vytvárajú stav pávnej istoty účastníkov právneho vzťahu
5. napr. určenie otcovstva, rozhodovanie v pracovných sporoch, rozhodnutie o náhrade škody, spory majetkovej povahy

-v knihe podrobne pozri: verejná listina, súkromná listina, úradné osvedčenie

3. Časové pôsobenie IPA

ÚČINNOSŤ

-individuálna záväznosť – IPA má všetky právom požadované náležitosti, od istého dátumu je teda spôsobilý mať právne účinky, a to:

5. dátumom, ktorý je určený priamo v akte
6. dňom oznámenia obsahu adresátovi (oznámenie doručením)
7. viazaním na právnu skutočnosť, ktorá sa predvída a v budúcnosti sa predpokladá, že nastane (zápis do ročníka)
8. inštitút odloženia účinnosti (protest prokurátora, odvolanie má odkladné účinky)

-vyplýva to z procesnoprávnych noriem

PRÁVOPLATNOSŤ

-relatívna nezmeniteľnosť, relatívna záväznosť od istého okamžiku

-nie je absolútnou, lebo aj proti právoplatnému rozhodnutiu existujú mimoriadne odvolacie prostriedky

-môže nastať za dvoch podmienok (nie kumulatívne):

3. proti rozhodnutiu právo nedovoľuje odvolanie – nenapraviteľnosť riadnym opravným prostriedkom
4. uplynutie lehoty na odvolanie, počas ktorej k odvolaniu nedošlo – márne uplynutie lehoty

-res iudicata = právoplatne ukončená vec

-ne bis in idem = nie dvakrát v tom istom – o rozhodnutej veci nemožno už rozhodovať

-právoplatné rozhodnutie je vybavené právnou fikciou pravdy – právoplatne rozhodnutá vec je považovaná za pravdu = res iudicata proveritatae accipitur

-má dve stránky:

3. materiálna – znamená záväznosť
4. formálna – znamená nenapraviteľnosť, nenapadnuteľnosť

VYKONATEĽNOSŤ = VYMAHATEĽNOSŤ

-je to dôsledok právoplatnosti (okrem výnimiek v podobe predbežnej vykonateľnosti v prípade výživného)

-samostatný inštitút, nie je zložkou právoplatnosti, aj keď časovo s ňou môže splývať

-IPA je vykonateľný vtedy, keď proti nemu nemožno podať opravný prostriedok (resp. tento nemá odkladný účinok) a zároveň uplynula lehota určená na splnenie povinnosti (nestačí len jedna z uvedených podmienok!)

-znamená možnosť vymôcť určitými prostriedkami od povinných subjektov splnenie povinnosti (už sekundárnej, nie primárnej – uvedenej v PV), a teda možnosť vymôcť realizáciu sankcie

-rozdiel medzi vykonateľnosťou a výkonom rozhodnutia:

3. vykonateľnosť je mostom, ktorý spája právoplatné rozhodnutie s výkonom rozhodnutia
4. ak je rozhodnutie vykonateľné, má ho subjekt splniť dobrovoľne v rámci danej lehoty na splnenie sekundárnej povinnosti – po uplynutí lehoty nastupuje výkon rozhodnutia

VÝKON ROZHODNUTIA

-realizuje sa ním štátne donútenie – priame donútenie (sankcia je len nepriame)

-právna záruka zákonnosti

-priame donútenie

1. ex offo
2. na základe dispozičnej zásady (v rámci civilného práva)

-rôzna podoba:

1. peňažné plnenie – priame donútenie – zrážky zo mzdy, predaj vecí hnuteľných alebo nehnuteľných, prikázanie pohľadávky…
2. iné druhy priameho donútenia:

1. odobratie veci
2. vypratanie
3. prevedenie výkonu alebo práce (náhrada nákladov)

-spôsoby výkonu:

1. v trestnom práve rozhodnutie o treste uloženom v trestnom konaní vykoná ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal
2. rozhodnutia orgánov miestnej samosprávy sa vykonávajú správnou exekúciou podľa správneho (administratívneho) poriadku
3. na základe dispozičnej zásady – musí byť návrh oprávneného

VYMOŽITEĽNOSŤ

-obsahovo sa neprekrýva s vykonateľnosťou ani s výkonom rozhodnutia

-týka sa materiálnych predpokladov realizácie uloženej sankcie

-napr. v občianskom práve procesnom platí zásada ochrany povinného – nemožno mu nenechať existenčné minimum (nikdy nemožno zobrať všetko), v daňovom práve procesnom dovoľuje správcovi dane odpísať nedoplatok pre nevymožiteľnosť