Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Teória štátu a práva

PzP - Inerné inštrucie, právna norma (pzp_-_inerne_instrucie,_pravna_norma.doc)

Interné inštrukcie

Interné inštrukcie nie sú prameňom práva , prostredníctvom nich sa iba právo dotvára- konkretizuje. To znamená, že interné inštrukcie konkretizujú práva a právne povinnosti, ktoré sú obsiahnuté v právnom predpise. Interné inštrukcie, ich obsah, nemá všeobecnú záväznosť. Spravidla sú členené na normatívne a individuálne.

Normatívne sa vzťahujú na druhovo rovnaké prípady neurčeného počtu, avšak stále administratívnoprávne alebo pracovnoprávne podriadených.

Individuálne interné inštrukcie, tie sa vzťahujú na konkrétny individuálny prípad. Nemajú presne stanovené názvy ani formy. Príklad - V ozbrojených zložkách je to rozkaz. Interné inštrukcie môžu mať písomnú i ústnu formu. Nemusia byť ani verejne ohlásené ale musia byť vhodným spôsobom oznámené. Cieľom interných inštrukcií je predovšetkým uskutočňovanie riadiacej činnosti. Nadriadený voči podriadeným. Je to konkretizácia právnych povinností. V niektorých prípadoch majú interné inštrukcie dosah i na tretie osoby. Interné inštrukcie nesmú byť v rozpore s právnym predpisom. Znamená to, že nadriadený, ktorý ich vydáva nemôže prekročiť rámec, ktorý je právnym predpisom uložený. V ozbrojených zložkách je výnimka, pokiaľ je rozkaz v rozpore s právnym predpisom musí byť splnený a až potom môže byť na jeho adresu namietané. Nadriadený nemusí byť splnomocnený na vydanie internej inštrukcie. To oprávnenie vyplýva z právnej normy. S toho, že v tejto norme je subjekt ustanovený v nadriadenej pozícii. A to ho oprávňuje k vydávaniu interných inštrukcií. Interné inštrukcie sú predmetom dokazovania. Nemožno ňou zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu (v merite veci). Ale v podmienkach pracovnoprávnych, v tejto oblasti môžu byť samozrejme vydávané. No nie v rámci rozhodovacej činnosti.

Právna norma

Je základným prvkom každého systému. Základom právneho je právna norma. Má latinský pôvod, a u nás sa ako ekvivalent používa : rozkaz, príkaz, dovolenie, predpis. Právna norma je pravidlo, ktoré stanovuje, že niečo má byť. Je určitým vzorom, kritériom správania sa. Rozkazovať nie je jedinou funkciou normy. Medzi ďalšie patrí funkcia splnomocňovať, dovoľovať a zrušovať. Objektívne podmienené všeobecne záväzné pravidlo správania vyjadrené v štátom stanovenej alebo uznanej forme, ktorého dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou.

Znaky právnej normy(v skriptách, doplňuje) môžeme členiť na A) formálne a B)materiálne. Materiálne sú všeobecne známe a nazerá sa na nich, no zabúda sa na formálne(i to má za následok nefunkčnosť právnej normy). Napríklad je to Pôvod (teda norma musí byť vydaná kompetentným subjektom tvorby práva) Tie kompetentné subjekty sú zadané v ústave a zákonoch. Ďalším znakom je publikácia uverejnenie, v štátom stanovenej alebo uznanej forme ale i s názvom, ktorý je stanovený alebo uznávaný. Má byť uverejnená v zbierke alebo spôsobom, ktorý je presne stanovený právnym predpisom. Aj zbierka je vymedzená právnym predpisom. (Zákon o mimoriadnych situáciách dáva aj iné spôsoby uverejnenia – napr. masovokomunikačné prostriedky)

Medzi materiálne znaky: regulatívnosť, záväznosť, všeobecnosť a štátne donútenie.

Regulatívnosť je znak, ktorý vyplýva priamo z definície právnej normy. Lebo jeho účelom je upravovať, stanovovať, prikazovať určité spoločenské vzťahy. Dôležité je, aby bol predmet regulovateľný. Normy stanovujú, že niečo má byť prostredníctvom príkazu, zákazu alebo dovolenia. Vety, v ktorých je obsiahnutý príkaz alebo zákaz nazývame normatívnymi právnymi vetami. V tých ktorých je obsiahnuté oprávnenie nazývame permisívne vety. Je v nej obsiahnutý prejav- vôľa nositeľa štátnej moci (verejnej moci). Táto jej podstata určuje záväznosť právnej normy. Vôľa nositeľa štátnej či verejnej moci smeruje k uskutočňovaniu spoločenského či verejného záujmu. Avšak pre každú právnu normu je charakteristické nie len to, že je záväzná ale je i všeobecná. To znamená, že má povahu všeobecného pravidla. Všeobecnosť ako znak je zložitým znakom (v praxi robieva problém), lebo cez neho je možné vyvrátiť, že nejde o právo. Všeobecný predmet aj všeobecný subjekt. V právnej norme je všeobecne vymedzená skutková podstata. Teda v právnej norme nikdy nemôže byť obsiahnuté riešenie konkrétneho prípadu.

Čo sa týka všeobecnosti, skúmame ju v dvoch rovinách.

Prvá je absolútne pôsobenie právnej normy. To znamená, že právna norma zakladá povinnosť všetkým subjektom, aby ju dodržiavali, resp. zdržať sa jej porušenia.

Druhá rovina sa týka relatívneho pôsobenia, a to relatívne pôsobenie je charakterizované spôsobom vymedzenia subjektov. Teda kvalitatívnym spôsobom vymedzenia subjektov. Subjekty musia byť vymedzené všeobecnými znakmi. Teda v právnej norme, pri absolútnom vymedzení nejde o počet subjektov ale o všeobecný spôsob ich vymedzenia.

Štátne donútenie, jeho funkciou je ochrana jednotlivca a spoločnosti pred porušeným práva a jeho dôsledkami. Donútenie môže byť vymedzené od najužšieho po najširšie. Najužšie je napr. fyzické donútenie. Najširšie je donútenie sankciou. Donútenie môže byť priame a nepriame. Priame je najčastejšie a rozumieme ňou činnosť štátneho orgánu, ktorý nabáda subjekt aby plnil právnu povinnosť dobrovoľne.

V nepriamom donútení ma silnú pozíciu sankcia.

Priame donútenie, smeruje k nútenému plneniu povinnosti proti vôli povinného subjektu (exekúcia).

Štruktúra právnych noriem

Rozlišuje trichotomickú a dichotomický. Základná je trichotomická a ňou sú hypotéza, dispozícia a sankcia. Hypotéza je tá časť právnej normy, v ktorej sú obsiahnuté podmienky predpoklady, ktoré musia byť splnené aby mohlo nastať vlastné pravidlo správania. Znamená, to že v hypotéze máme stanovené podmienky, ktoré sa týkajú subjektu, objektu a právnej skutočnosti. Ak sú podmienky vymedzené môže nastať vlastné pravidlo správania. Klasifikácia (v skriptách).

Dispozícia je pravidlo správania, ktoré stanovuje komu a aké práva a právne povinnosti vznikajú ak nastanú podmienky uvedené v hypotéze. Pojmom právo rozumieme možnosť subjektu správať sa spôsobom, ktorý právna norma stanovuje. Právna povinnosť je nevyhnutnosť subjektu práva správať sa právnou normou stanoveným spôsobom. V právnych normách nachádzame tieto druhy: povinnosť dať(dare), konať(facere), nekonať(nonfacere) a povinnosť strpieť(pati). Právna povinnosť nie je oprávnenie! Pri zakazujúcich právnych normách hypotéza a dispozícia splývajú.

KTO INÉHO ÚMYSLENE USMRTÍ.

Subjekt je KTO , objekt je život, právna skutočnosť – v konkrétnom prípade.

Dispozícia je právna povinnosť zdržať sa úmyselného usmrtenia. Právo subjektu vyžadovať zdržanie sa takéhoto konania.

Sankcia, ktorá predstavuje ujmu postihujúcu porušiteľa právnej normy. Postihuje každého kto poruší právnu povinnosť stanovenú právnou normou.

Sankcie môžeme členiť na A) súkromnoprávne a B) verejnoprávne.  

1. V rámci súkromnoprávne sú reštitučné, reparačné a satisfakčné.

Pri reštitučnej sankcii je cieľom uvedenie do pôvodného stavu. (Reštitučné zákony) Reparačná sankcia znamená náhradu v peniazoch.

Satisfakčná sa uplatňuje pri ujme nemajetkovej povahy. (Neoprávnený zásah do osobnostných práv) Základom tejto sankcie je náprava v zmysle ospravedlnenia. Satisfakčný sankcia spája aj peňažnou náhradou.

2. V rámci verejnoprávnych len represívne sankcie, sú uložením trestu a ochranného opatrenia.

Druhy právnych noriem

Členíme na základe viacerých kritérií.

Podľa inštancie sú A) hmotnoprávne a B) procesnoprávne (normy noriem).

A) Hmotnoprávne stanovujú aké práva a povinnosti majú ich adresáti

1. Procesnoprávne normy stanovujú akým formálnym postupom môže byť vynútené splnenie právnej povinnosti.

Najpodstatnejšia klasifikácia na A) kategorické (kogentné), B) dispozitívne

1. Kogentné normy sú donucujúcimi normami a stanovujú variant správania, ktorý je záväzný a nezmeniteľný. Uplatňujú sa bezpodmienečne. Kategorická norma ma presne stanovené právo a právnu povinnosť a subjektom nedovoľuje sa od nej odchýliť.
2. Dispozitívne sú normy, ktoré umožňujú subjektom práva upraviť svoje práva a právne povinnosti, aj odchylne. Sú to normy nazývané aj poddajné. Znamená to, že v prípade, že nevyužijú možnosť odchylnej úpravy  tak platí pravidlo správania obsiahnuté v právnej norme.

Členenie (nemá taký praktický význam, lebo z tohto hľadiska právna povinnosť musí byť v korelačnom vzťahu) z legislatívno-technické A) prikazujúce B) zakazujúce a C) dovoľujúce

Členenie  na A) teleologické (finálne)

1. Druh odlišný od noriem s klasickou štruktúrou. Pri nej v dispozícií obsiahnutý cieľ, ktorý má byť ňou dosiahnutý. Nie je tu naformulované právo alebo právna povinnosť. To je odlíšenie teleologických noriem od noriem s klasickou štruktúrou. V právnom poriadku sa stále vyskytujú. (využívali sa v socializme mnoho (päťročnice)) Štátny rozpočet má takýto charakter a aj časť noriem EU má takýto charakter.