Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Teória štátu a práva

PzP - Mimoprávne záruky a právne záruky zákonnosti (pzp_-_mimopravne_zaruky_a_pravne_zaruky_zakonnosti.doc)

Teória štátu a práva                                                                  

Požiadavky týkajúce sa aplikačnej stránky sa týkajú ako štátnych orgánov tak aj občanov. /štátnych orgánov resp. – orgánov verejnej moci/

1. požiadavka týkajúca sa ŠO je bezvýhradná viazanosť ako štátnych orgánov, tak aj orgánov verejnej moci právom.

T.j. aj štátny orgán, ktorý vydal normatívny právny akt je viazaný a v prípade porušenia mu vzniká právna, ale aj politická zodpovednosť.

Orgán ktorý vydal NPA je ním viazaný a rovnako je viazaný aj IPA (Individuálny právny akt) a v prípade porušenia má právnu, ale aj politickú zodpovednosť.

Pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa občanov je to bezvýhradná viazanosť občanov právom a s ňou spätá požiadavka zabezpečenia rovnoprávnosti občanov.

/zakotvenie a garancia základných ľudských práv a slobôd/

Bezvýhradná viazanosť – čl. 2 odsek 2 ústavy – štátnych orgánov a občanov čl. 2 odsek 3.

Požiadavkou pri aplikácii je - aby bolo zabezpečené rovnoprávne postavenie. A orgány musia vytvoriť na to priestor a to právnou úpravou a materiálnymi podmienkami, aby subjekty mali rovnoprávne postavenie.

To boli požiadavky týkajúce sa aplikačnej stránky.

Tento pojem je neúmerne často využívaný ale nie je mu dávaný správny obsah.

Právo musí rátať s tým, že bude aj porušované. Existujú v spoločnosti ako subjektívne aj objektívne príčiny porušovania práva.

Jeho úlohou je rátať s tým /musí sa na to pripraviť/ a preto sú vytvárané záruky zákonnosti garancie zákonnosti.

Záruky:

Mimoprávne a záruky právne.

Mimoprávnym je venovaná veľmi malá pozornosť aj v teórii práva. Ale nehovoriť o nich znamená nezabezpečiť fungovanie právnych záruk. Mimoprávne majú rovnako dôležitý význam ako právne. Lebo právne záruky sú bez mimoprávnych záruk nefunkčné. (a to ako v oblasti materiálnej, tak aj duchovnej a politickej)

Mimoprávne záruky

Medzi základné mimoprávne záruky zaradzujeme:

materiálne, duchovné, politické záruky.

Materiálne záruky: materiálne vybavenie štátnych orgánov, orgánov verejnej moci, patrí sem zabezpečenie subjektov pracujúcich v štátnej a verejnej službe a zabezpečenie materiálne tejto služby.

Ďalej je to pomoc pri insolventnosti občana napr. zastupovanie ex offo – lebo ak občan nemôže plniť svoje právo len preto, lebo nemôže splniť svoju poplatkovú povinnosť...

Politické záruky – politický pluralizmus a politická kultúra.

Duchovné záruky – kultúrna úroveň spoločnosti, duchovná sloboda, sloboda prejavu, právo na informácie. Sú zakotvené v právnej úprave, ale tvoria duchovnú oblasť. Či duchovná platnosť je tu vytvorená alebo nie. Lebo právo reaguje na požiadavky spoločnosti ak sú tu také, tak právo ich zakotvuje.

       Právne záruky zákonnosti

1. Právne záruky sú právne inštitúty, ktoré vytvárajú zábrany, teda hmotnoprávne záruky porušovania práva, teda ochraňujú právo a procesnoprávne záruky, ktoré sú uplatňované po porušení práva a smerujú k obnove právneho stavu, alebo vytvárajú nový právny stav. /zabezpečujú záruky a ak sú porušené, nastupuje procesnoprávne záruky..../
2.  

Právne záruky: preventívne, hmotnoprávne a procesnoprávne, ktoré nastupujú po porušení práva.

Hmotnoprávnou je napr. záložné právo, ručenie, ale aj požiadavka predpísanej formy.

Procesnoprávne sú sankčné záruky, to sú neplatnosť právneho úkonu, zmena zrušenie právneho aktu atď.

Členenie záruk zákonnosti na preventívne a sankčné je hodnotené ako modelová klasifikácia, lebo niektoré záruky majú ako preventívny tak aj sankčný charakter.

Napr. kontrola – tá ma ako preventívny charakter tak aj sankčný. Tým, že sa vykonáva permanentne, ak sa zistia nedostatky je tam sankcia.

Modelovo sa členia na preventívne a sankčné.

Podmienky uplatňovania právnych záruk zákonnosti.

Medzi ne patrí v prvom rade ústavné resp. zákonné zakotvenie právnych záruk zákonnosti. Žiada sa poukázať na to, že je veľmi dobré ak sú právne záruky zákonnosti zakotvené v ústave. Je to dané tým, že zmena alebo zrušenie ústavnej úpravy je procedurálne zložitejšia ako zmena iného právneho predpisu. A preto, ak sú zakotvené v ústave, to zvyšuje právnu istotu. Nedôjde tak ľahko k zrušeniu právnej záruky.

Ak sú v ústave zakotvené a ústava zakotvuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie zákona, resp. na podrobnejšiu úpravu – tak štátny orgán má povinnosť takýto zákon vydať, ktorý podrobnejšie upraví právne záruky. Je to veľmi podstatné pre právne záruky, lebo dnes musí byť politická vôľa, aby určité záruky boli zakotvené a aj garantované.

Jedna z podmienok právnej záruky je:

Bezvýhradná univerzálna záväznosť právnych záruk pre všetky subjekty.

Jednotná hmotnoprávna a procesnoprávna úprava právnych záruk zákonnosti. T.j. nielen hmotnoprávne ich upraviť, ale upraviť aj postup ako ich vynucovať.

Základné právne záruky zákonnosti:

-     Zakotvenie základných práv a slobôd a mechanizmus ich kontroly a ochrany.

Pri tejto záruke uvádzame plus petičné právo. Je zvýrazňované, že sa môžeme v literatúre stretnúť s tým, že petičné právo je zakotvené ako samostatná záruka.

3. Zrušenie alebo zmenu chybných právnych aktov ako normatívnych aj individuálnych.
4. Neplatnosť právnych úkonov
5. Kontrolu, dozor a dohľad
6. Rozhodovanie sporov a donútenie

(na skúške vedieť jednotlivo vysvetliť)

Zakotvenie základných práv a slobôd – pokiaľ ide o zakotvenie jednak sú zakotvené v medzinárodných dokumentoch počnúc od všeobecnej deklarácie. A takisto aj vo vnútroštátnej úprave, ale základ tvorí zákon č. 23/1991 listina základných práv a slobôd. Základné zakotvenie teda máme v ústave a v listine.

Pokiaľ ide o mechanizmus kontroly a ochrany – základné práva a slobody sú garantované v našich podmienkach ako všeobecnými súdmi, tak aj ústavným súdom. Pokiaľ ide o Európsku úroveň je tu Európsky súd pre ľudské práva a sú garantované aj Európskym súdnym dvorom.

Petičné právo – je zárukou občianskej kontroly nad zákonnosťou a účelnosťou činnosti štátnych orgánov. Treba ho chápať širšie nielen ako petície, ale aj sťažnosti návrhy. Na petície návrhy sťažnosti je povinnosť štátneho orgánu a orgánov územnej samosprávy je zaoberať sa nimi, odpovedať na nich, včas ich vybaviť.

Denegatio iustitie – zásada zákazu odopretia spravodlivosti.

Ďalšia záruka – zmena alebo zrušenie normatívnych právnych aktov a individuálnych právnych aktov. Je to samostatná záruka. Pri právnych aktoch sme si hovorili, že platí prezumpcia správnosti a zmena alebo zrušenie iba zákonne stanoveným spôsobom a zmena alebo zrušenie nastáva až po vydaní nového.

Preskúmavanie zákonnosti ústavy a v rámci preskúmavania súladu právnych predpisov – ústavný súd.

Zákonnosť IPA sa robí na základe riadnych alebo mimoriadnych prostriedkov. Na základe kasácie a aplikácie.

Pri kasácii – podstatou je zrušenie chybného IPA a pri /aplikácii/ (?) je zrušenie a zmena chybného IPA.

Ďalšou právnou zárukou je – ide o nápravu ak je chybný, vadný právny úkon. Právne akty - je rovina verejnoprávna.

Pri sukromnoprávnej – t.j. pri právnych úkonoch – tam zárukou je neplatnosť právneho úkonu: Absolútna

           Relatívna – ak máme chybný právny úkon nespĺňa tie náležitosti, ktoré má následkom je neplatnosť. Ale pri právnych úkonoch okrem neplatnosti je záruka v tom, že právna úprava pozná aj odporovateľnosť právneho úkonu. § 42 OZ.  Takouto zárukou v súkromnoprávnej oblasti je možnosť odstúpiť od zmluvy a zárukou je aj povinnosť nahradiť škodu spôsobenú chybným právnym úkonom.

Keďže sme v rovine súkromnoprávnej tie záruky v tejto oblasti pôsobia ex tunc.

Kontrola, dozor a dohľad

7. Kontrola, dozor, dohľad majú spoločné to, že sú záruky zákonnosti a predsa medzi nimi sú rozdiely v predmete – pretože predmet kontroly je širší ako predmet dozoru, pretože predmetom kontroly nie je len zákonnosť, ale aj účelnosť, efektívnosť a finančná disciplína.
8. Druhý rozdiel je v spôsobe zaistenia nápravy zistených nedostatkov. Spôsob zaistenia – orgány kontroly majú aj rozhodovaciu právomoc. Teda ak zistia porušenie zákonnosti, tak môžu rozhodnúť o náprave daného stavu. Pri dozore – orgánom dozoru je prokuratúra, tak okrem jedného prípadu, ktorý nazývame dohľad, nemá rozhodovaciu právomoc. T.j. prokuratúra iba signalizuje porušenie zákonnosti. Kontrola zabezpečuje nápravu a to buď prostredníctvom záväzného pokynu na odstránenie nedostatkov, alebo uplatnením sankcie, resp. kombináciou obidvoch.

9. Pokiaľ ide o kontrolu môžeme ju členiť na viacero druhov:

1. Kontrola správna
2. Kontrola samosprávna
3. Kontrola súdna

Správna kontrola: členíme na: 1. vnútornú

 2. vonkajšiu

Vnútorná sa uskutočňuje voči administratívne podriadeným orgánom, inštitúciám a pracovníkom. Jej predmetom je všetká činnosť podriadených, ktorá sa týka právomoci a kompetencie kontrolujúceho, ale aj funkčných služobných, či pracovných povinností. Teda oprávnenie kontrolovať je súčasťou oprávnenia riadiť. T.j. v organizácii vo vzťahu podriadený a nadriadený.

Vonkajšia kontrola – smeruje voči nepodriadeným zložkám a kontrolujú sa iba niektoré úseky činnosti. Napr. obchodná inšpekcia, letecká inšpekcia, vodná stráž a pod.

Samosprávna kontrola – ide o druh kontroly, ktorú vykonávajú orgány samosprávy voči svojim členom. Napr. advokátska komora voči svojim členom – teda advokátom.

Súdna kontrola – je druhom následnej kontroly a je uskutočňovaná vo forme preskúmavania zákonnosti, či nezákonnosti normatívnych právnych aktov a individuálnych právnych aktov. Pre tento druh kontroly je charakteristické, že sa uskutočňuje voči organizačne nepodriadeným subjektom a ďalej je pre ňu charakteristické, že súdy sú nezávislé od ostatných štátnych orgánov.

Môžeme tu zaradiť súdnu kontrolu ústavnosti a zákonnosti zákonov a ďalších normatívnych právnych aktov. Túto súdnu kontrolu uskutočňuje ústavný súd resp. v niektorých krajinách najvyšší súd.

Súdna kontrola zákonnosti IPA – uskutočňuje ich všeobecný súd alebo správny súd. Treba povedať, že ak by sme preskúmavali tento druh kontroly v jednotlivých krajinách, tak by sme povedali, že ťažisko IPA je na správnych súdoch. My samosprávny súd nemáme.

Súdna kontrola ústavnosti a zákonnosti pri voľbách – uskutočňujú ju všeobecné súdy, alebo ju môže uskutočňovať volený súd alebo ústavný súd.

Do volieb na Všeobecné súdy a po voľbách na Špeciálny súd. Začína byť atraktívna samospráva, tak sú aj vyššie požiadavky na preskúmavanie zákonnosti.

Dozor a dohľad

10. sa uskutočňuje na zachovávaní zákonnosti v prípravnom konaní trestnom.
11. Druhý druh zákonnosti nazývame dohľad – dohľad prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých sloboda bola obmedzená.
12. Tretí je dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy.

(Tri druhy dozoru, ktoré uskutočňuje prokurátor.)

Pojmovo rozlišujeme aj keď treba povedať, že právna úprava nie je dôsledná a to práve kvôli tomu, že prokurátor má aj rozhodovaciu právomoc. T.j., pokiaľ sa týka dohľadu prokurátora v miestach, kde sa vykonáva napr. väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie a ústavná výchova, ale aj cela policajného zaistenia – v týchto miestach prokurátor dohliada, aby osoby tam boli držané iba na základe rozhodnutia súdu, alebo iného oprávneného orgánu, a aby tam boli dodržiavané zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. V týchto miestach je prokurátor povinný uskutočňovať previerky, ale aj písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu, ktorá je v týchto miestach držaná nezákonne. T.j. buď bez rozhodnutia súdu – resp. v rozpore s rozhodnutím súdu.

Prokurátor pri tomto druhu dozoru dohliada na to, aby sťažnosti a oznámenia osôb, ktoré sú držané na týchto miestach boli odoslané orgánom alebo osobám, ktorým sú adresované.

Tým, že tieto osoby majú pozbavenú osobnú slobodu, musí sa dozerať na toto odosielanie.

Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej moci.

Právnymi prostriedkami na uskutočňovanie tohto druhu dozoru sú:

1. protest prokurátora
2. upozornenie prokurátora Resp. podanie návrhu na začatie konania pred súdom podľa občianskeho súdneho poriadku.

Protest sa podáva proti všeobecne záväznému právnemu predpisu, ale aj proti opatreniu, alebo rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon.

Upozornenie podáva prokurátor orgánom verejnej správy, ale nasmerované na odstránenie porušenia zákonov a ostatných právnych predpisov. A to ako rozhodovacou činnosťou, tak aj nečinnosťou orgánov. Nemá rozhodovaciu právomoc, on upozorní, ale keď upozorní jeho povinnosťou je odstrániť. Ak nie je účinný prostriedok, tak potom nastupujú ďalšie prostriedky, ale tie sú už rozhodovacie.

Rozhodovanie sporov

Podstatou rozhodovania sporov je to, že každý má právo dovolať sa na súde ochrany práv, ktoré boli porušené cudzím vplyvom. Súd vydáva akt aplikácie práva a na základe právoplatného rozhodnutia musí byť splnená povinnosť. Ak povinnosť nie je splnená nastupuje donútenie.

Ďalšia záruka zákonnosti donútenie

Donútenie existuje nepriame a priame.

Donútenie ako záruka zákonnosti existuje vo forme nepriameho donútenia a priameho donútenia.

Sankcie môžeme klasifikovať aj z hľadiska vzniku sankčných povinností, a teda sankčné povinnosti vznikajú:

1. buď v okamihu porušenia právnej povinnosti
2. alebo vznikajú až vydaním aktu aplikácie práva