Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Druhy donácií (jjjjjjjjjjjjjjj.doc)

22.11.2006

Druhy donácií

1. donácia – právny dôvod, právna forma udelenia majetku – to ešte neznamenalo, že došlo ku prevzatiu majetku
2. potom nasledovala štatúcia – faktický, reálny spôsob odovzdania majetku, ktorý mal určité pravidlá
3. štatúcia sa musela uskutočňovať na základe legitímneho príkazu, ktorý bol uvedený v samotnom donačnom privilégiu, ak tam uvedený nebol, panovník musel potom vydať osobitnú listinu, ktorá sa stala súčasťou donačného privilégia
4. druha okolnosť bola, že donácia mohla byt udelená len legitímnym osobám na vierohodných (hodnoverných) miestach = kláštory (napr. Jasovský kláštor)
5. ani samotní panovníci často nevedeli čítať, ani písať, teda na to, aby sa mohli určité právne úkony vykonať, museli sa uskutočňovať na týchto hodnoverných miestach, kde zmluva bola prečítaná obom stranám, ktoré ju odsúhlasovali
6. realizácia hodnoverného miesta sa potvrdzovala pečaťou
7. vierohodné miesta boli jedinými osobami, ktoré mali práve realizovať štatúciu
8. ďalšou podmienkou štatúcie bola včasnosť, musela sa realizovať do jedného roka od vydania donačného privilégia, ak sa nestihla, privilégium nebolo platné
9. mohla ale nastať okolnosť, že v samotnom donačnom pri bola uvedená určitá podmienka, ktorá sa musela splniť, aby mohla nastať štatúcia, ak bola táto podmienka, a realizácia presahovala jeden rok, nič sa nestalo, lehota mohla byť aj dlhšia
10. pri odovzdaní majetku (štatúcia) sa realizovalo na mieste toho majetku, ktorý bol predmetom kráľovskej donácie
11. výnimka – vojnový stav, mor, na tom území
12. v tom prípade sa to realizovalo v komitáte
13. odovzdanie majetku bolo verejné a za prítomnosti svedkov (susedia) => nemohla sa realizovať v noci
14. majetok sa symbolicky previedol tak, že hruda dotyčného pozemku sa vložila do rúk majiteľa donačného privilégia
15. o tom všetkom sa spísavala zápisnica, ktorú museli všetci podpísať
16. donácia

1.  z hľadiska osobno-právnej roviny

1. majiteľ donácie sa stal šľachticom bez ohľadu na to, z akej spoločenskej vrstvy vzišla (napr. poddaný, ktorý na to nemusel mať ani súhlas svojho zemepána – zo zásluh korune)
2. ak niekto nadobudol donačné privilégium, automaticky nadobudol zemepánske právomoci, teda aj výkon nad poddanými žijúcimi na tom území, šľachtic vykonával nad poddaným jurisdikciu administratívnu, správnu, súdnu teda títo zemepáni rozhodovali o o živote podaných (napr. právo prvej noci z každou ženou, ktorá sa chcela vydať)
3. toto sa týkalo len panovníckych donácií (palatín – akt mobilizácie – povýšenia do šľachtického stavu - nenastáva)

2.  z hľadiska majetkovoprávnej roviny

1. vydaním donačného privilégia sa jeho majiteľ stáva vlastníkom donačných majetkov, s ktorými mohol nakladať aj v prípade smrti, teda mužskí! potomkovia mohli dediť, ženskí potomkovia mohli dediť v prípade, že v donácii to bolo uvedené
2. donačné vlastníctvo bolo neobmedzené, teda nikto doň nemohol bezdôvodne zasahovať (okrem panovníka – ak vymrel rod po prvom obdarovanom (muži hej?), alebo ak spáchal určitý špecifikovaný trestný čin – policajné delikty, zrady voči panovníkovi)
3. absolútne dispozičné právo – mal len prvý obdarovaný, dedič ho už nemal a musel tento majetok už zachovať v celosti (nemohol časť predať), výnimky – ak nastala situácia krajnej núdze – vtedy mohol dedič voľne disponovať, ale len, ak mal predtým súhlas všetkých príbuzných, alebo aspoň čiastočný súhlas
4. právo majetok, držať, užívať, požívať a voľne s ním nakladať (predať, darovať, vymeniť, ...)
5. späť vzatie majetku – po prvom sa dalo dediť, ale každý ďalší v rade majetku, ak si chcel zachovať takú istý pozíciu a právo na majetok, musel o to žiadať panovníka
6. Ondrej II. – zahraničná politika, organizoval výpravy, donačné privilégia sa za jeho vlády rozšírilo aj o menšie regálne práva:

vecné práva výnosové 1 =

1. právo výčapu = právo na drobný odpredaj alkoholu (víno, tvrdý alkohol), bolo šľachtickým vlastníctvom, len ten, kto toto právo mal, mohol v drobnom odpredávať alkohol, a nikto iný v určitej oblasti alkohol nemohol predávať, toto právu určovalo aj, koľko alkoholu možno predať
2. právo výseku mäsa = právo v drobnom štvrtiť, zabíjať domáce zvieratá, takisto nikto iný v určitej oblasti toto právo nemohol realizovať, takéhoto oprávnenia vytyčovali základ konkurencie
3.  právo mlyna = výlučným vlastníctvom feudála, ktorý mohol aj svojich podaných nútiť, aby mleli v jeho mlyne, aj keď to bolo v susednej dedine lacnejšie, toto právo zaručovalo, že si poddaný mohol postaviť mlyn v dedine, kde už zemepán mlyn mal, ale len s jeho súhlasom

vecné práva výnosové 2 =

4.  právo trhové = oprávnenie na konanie pravidelných (týždenných, alebo výročné cirkevné trhy) trhov , feudál, ktorý toto právo získal mal pri realizácii trhov na určitom území právo vykonávať vrchnostenskú právomoc – teda mal právo vykonávať predovšetkým trestné právo (teda rozhodoval) ďalej mal právo vyberať trhový poplatok, ale nie od všetkých (výnimka šľachtici a iné privilegované osoby),, právo vyberať poplatok za pasenie sa dobytka, ktoré na trhu trhovníci chceli predať, mohol ďalej predkúpiť všetok trhový tovar, ktorý ale mal slúžiť len na jeho vlastné potreby, mal ale aj povinnosť zaistiť, aby trhy bez problémov prebiehali (zaistiť miesto, bezpečnosť
5.  právo mýtne = právo vyberať mýto na mostoch, alebo na cestách, znamenalo príjem (vyberaný od vozidiel, dobytka), ale jeho vlastník musel komunikácie udržiavať v dobrom stave, oslobodení od mýtnej povinnosti boli oslobodení šľachtici, študenti, učitelia, kňaz, svadobný sprievod, majiteľ tohto privilégia mohol trestne stíhať každého, kto sa pokúsil dotyčný úsek cesty obísť, maximálnu výšku mýta stanovoval úrad
6.  právo prevozu = mýtne právo v podstate, ale právo prevozu sa realizovalo na brodoch riek, alebo na pltiach, alebo na lodiach