Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Prírodovedecká fakulta / Histologia

Nervové tkanivo a systém (nervove_tkanivo-nnp.sk.doc)

Nervové tkanivo

Základná vlastnosť nervového tkaniva je dráždivosť

prijímanie, tvorba a vedenie vzruchu

Spolu s endokrinnými žľazami je najvyšším

regulujúcim a integrujúcim mechanizmom v tele

živočíchov

Počas embryonálneho vývinu vzniká z ektodermy

Nervové tkanivo sa skladá z neurónov a podporných

elementov (gliových buniek a malého množstva

väziva)

Základná stavebná a funkčná jednotka nervového

tkaniva je neurón

Klasifikácia neurónov

Podľa funkcie: motorické, senzorické, interneuróny

Podľa počtu výbežkov: unipolárne, bipolárne, pseuounipolárne, multipolárne

Podľa dĺžky axónu: projekčné (Golgi I), lokálne (Golgi II)

Podľa tvaru: guľovité, vretenovité, hviezdicovité, hruškovité, pyramídové, košíčkovité

Podľa veľkosti: od veľkosti 5μm granulárne neuróny v mozočku po veľké multipolárne motoneuróny v predných miechových rohoch 150μm

Neurón

Neurocyt – nervová bunka: perikaryon telo

                                           bunky

                 výbežky: dendrity, neurit (axón)

Perikaryon: veľké výrazné jadro, jadierko, odstupový

kužeľ, drsné ER (Nisslova substancia), GA, veľa

mitochondrií, centriol, pomerne veľa lyzozómov,

lipofuscínové zrná, melanínové zrná, dobre vyvinutý

cytoskelet neurotubuly, neurofilamenty,mikrofilamenty

Odstupový kužeľ (axon hilloc) – miesto kde odstupuje axón

Iniciálný segment – rozhoduje sa o vzniku vzruchu

Dendrity

Vedú vzruchy celulipetálne, aferentne

Obyčajne veľký počet a sú krátke, nemajú

myelínovú pošvu, vo svojom priebehu sa

rozkonárujú a stenčujú

Vo vnútri rovnobežne usporiadané zväzky

neurotubulov a  neurofilamentov, všetky

organely ako v perikaryu okrem GA

Na koncoch tvoria synapsie (dendritické

tŕniky, gombičkovité zakončenia)

Neurit - axón

Vedie vzruch celulifugálne, eferentne

Odstupuje v oblasti odstupového kužeľa

Metabolicky závislý na perikaryu – axonálny transport

Je vždy jeden, po celej dĺžke má rovnakú hrúbku,

na konci tvorí rozvetvenia (telodendron)

Vo vnútri má mitochondrie, ER, neurofilamenty,

neurotubuly, GA, vezikuly

Môže byť myelinizovaný alebo nemyelinizovaný

V miestach Ranvierových zárezov môžu

odstupovať kolaterály

Myelinizácia

Myelínová pošva na povrchu axónu

Koncentricky usporiadané membrány (hlavné-tmavé

a intraperiodické-svetlejšie línie) oligodenrdocytov alebo

Schwannových buniek,

obsahujú 60% lipidov (fosfolipidy, cerebrosidy, sulfatidy,

cholesterol) 40% proteínov

mezaxón

Internodálny úsek

Ranvierov zárez

Schmidt-Latermanove štrbiny

Prenos signálov medzi neurónmi

Prenos nervového vzruchu:

synapsie

priamy kontakt povrchov buniek

Synapsie sú špecializované spojenia medzi

neurónmi, ktorými sa prenáša nervový vzruch

Rozdelenie synapsií:

podľa spôsobu prenosu vzruchu; chemické

synapsie (neurotransmitery),elektrické

synapsie (nexy)

podľa vzhľadu; synapsie môžu mať rôzny zhľad

podľa funkcie; synapsie excitačné, inhibičné

podľa toho čo spájajú: axosomatické,

axoaxonálne, axodendritické, dendrodendritické

Stavba synapsie

Presynaptická oblasť ; presynaptická membrána

Synaptická štrbina; 20-30nm medzibunkový

priestor

Postsynaptická oblasť; postsynaptická membrána

Synaptické vezikuly majú rôzny tvar a obsahujú

rôzne transmitery ( acetylcholín, norepinefrín,

epinefrín, kyselina glutámová, dopamín)

(potreba Ca2+ pri prenose vzruchu)

Neuroglia

Tvorí viac ako polovicu objemu nervového

tkaniva (10-50krát viac buniek ako neurónov)

Má nutričnú, podpornú a ochrannú funkciu

Vytvára myelín

Môže sa zúčastňovať prenosu vzruchu

Zúčastňuje sa na reparácii nervového tkaniva

Morfologicky rozlišujeme:

CNS: astrocyty, oligodendrocyty, ependýmové

bunky, mikroglia

PNS: Schwannove bunky, satelitové bunky,

Mikroglia

Astrocyty

Najväčšie bunky glie

Hviezdicovité bunky

Mechanická podpora neurónov

Vytvárajú pedikly – súčasť hematoencefalickej

bariéry

Ochranná a vyživovacia funkcia(?)

Fibrilárne astrocyty(v bielej hmote)

Protoplazmatické astrocyty (v sivej hmote)

Oligodendrocyty

Menšie bunky, tvar guľovitý alebo polygonálny,

menej výbežkov

V sivej aj bielej hmote

Vytvárajú myelínovú pošvu v CNS

Jedna bunka môže vytvoriť viac myelínových

obalov (internodálnych úsekov) na jednom axóne

alebo na viacerých axónoch

Ependýmové bunky

Majú vzhľad epitelu

Vystielajú mozgové komory a centrálny miechový

kanál

Na povrchu majú mikroklky a kinocílie

Tanycyty – na bazálnej strane dlhý výbežok

Predpokladá sa že sa podieľajú na tvorbe

mozgovomiechového moku a napomáhajú jeho

pohybu

Schwannove bunky

Podobajú sa na oligodendrocyty

Vytvárajú myelínovú pošvu v PNS

Myelinizujú vždy len jeden axón

Mikroglia – Hortegova glia

Malé pohyblivé bunky, pokryté množstvom

tŕnistých výbežkov

Majú fagocytárnu schopnosť (makrofágy)

Majú mezenchýmový pôvod

Do nervového tkaniva prenikajú spolu s cievami

Nachádzajú sa v bielej aj sivej (hojnejšie) hmote  

Satelitové bunky

Malé bunky vretenovitého alebo hviezdicovitého

Tvaru s malými výbežkami

Obklopujú telá neurónov v senzitívnych a

autonómnych gangliách

Majú dôležitú trofickú úlohu

Regenerácia nervového tkaniva

Defekt nervového tkaniva sa hojí gliovou

jazvou

Poranenie axónu:

Chromatolýza, zväčšenie objemu perikarya,

posun jadra

Regenerácia proximálneho pahýľa

(0,5-3mm/deň)

Nervový systém

z anatomického hľadiska sa delí na:

CNS - centrálny nervový systém

PNS –periférna nervový systém

v CNS rozlišujeme z histologického hľadiska

sivú hmotu a bielu hmotu

sivá hmota: neurocyty a gliové bunky, výbežky

neurónov (krátke a počiatočné úseky)

biela hmota: výbežky nervových buniek a

neurogliové bunky (väčšina axónov je myelinizovaná)

Miecha - medula spinalis

Povrazovitý útvar uložený v miechovom

kanáli chrbtice

Sivá hmota centrálne (v tvare motýľa) okolo nej biela hmota

V strede centrálny miechový kanál, vystlaný

ependýmovými bunkami

Neuróny multipolárne: eferentné (Golgiho typuI)

                                               inerneuróny (Golgiho typuII)

Eferentné neuróny : motorické

                                  vegetatívne (autonómne)

-multipolárne motoneuróny sú umiestnené v

predných miechových rohoch

(efektorový orgán sú priečne pruhované

kostrové svaly)

-multipolárne eferentné neuróny autonómneho

systému sú umiestnené v bočných rohoch miechy

(efektorové orgány sú hladké svaly, srdcový sval,

žľazy)

Interneuróny: bunky spojovacie  -vsunuté

                                                    -komisurálne

                                                    - asociačné

                     bunky povrazcové

neopúšťajú CNS

vsunuté neuróny; v sivej hmote, medzi aferentnými

výbežkami senzitívnych neurónov a multipolárnymi

motoneurónmi, v sivej hmote (nepriamy reflexný oblúk)

komisurálne neuróny; sprostredkúvajú spojenie medzi

pravou a ľavou polovicou miechy, v sivej hmote

asociačné neuróny; spájajú jednotlivé miechové

segmenty, telá buniek v sivej hmote, axóny vybiehajú

do bielej hmoty (vetvia sa v tvare písmena T)

Povrazcové bunky; väčšinou Golgiho typu I,

axóny prebiehajú pozdĺž miechy a prechádzajú

do predĺženej miechy a do mozgu alebo spájajú vzdialenejšie oblasti miechy

Mozoček - cerebellum

regulácia svalového tonusu, koordinácia činnosti

kostrových svalov

dve hemisféry spojené vermis cerebelli

na povrchu sivá hmota vytvára kôru, ryhy  a vyvýšeniny

(gyry a sulci)

biela hmota (dreň) vytvára vo vnútri rozvetvený útvar

„arbor vitae“ stom života

V bielej hmote sú mozočkové jadrá

Na povrchu mozočka je vytvorená vrstva z

výbežkov gliových buniek membrana limintans

gliae superficialis

Kôra mozočka: tri vrstvy

stratum moleculare (cinereum):pomerne málo

buniek, jemne zrnitý vzhľad, malé multipolárne

neuróny, košíčkovité bunky (funkcia asociačná)

stratum gangiosum:Purkyňove bunky (jednotlivo,

hruškovitý tvar)

stratum granulosum: zrnitá vrstva, veľký počet

malých neurónov, málo veľkých zrnitých neurónov

Predný mozog - telencephalon

sivá hmota tvorí kôru, ktorej povrch je zväčšený

veľkým počtom závitov

stavba kôry je veľmi zložitá a v jednotlivých

regiónoch sa veľmi líši (cytoarchitektonika)

v bielej hmote, ktorá sa nachádza pod kôrou je

veľký počet jadier (neuróny zhromaždené do

skupín)

mozgové komory- duté priestory v mozgu (sú 4)

súvisia s miechovým kanálom obsahujú

mozgovomiechový mok

neuróny mozgovej kôry sú väčšinou usporiadané

laminárne, rozlišujeme šesť vrstiev.

Lamina zonalis  (drobné asociačné neuróny)

Lamina granularis externa (malé pyramídové bunky, veľa drobných okrúhlych neurónov)

Lamina pyramidalis externa (stredne veľké pyramídové bunky, Martinottiho bunky)

Lamina granularis intrena ( husto usporiadané asociačné bunky, Martinottiho bunky)

Lamina pyramidalis interna (veľké pyramídové bunky-Betzove bunky)

Lamina multiformis (polymorfné neuróny, Martinottiho bunky

1.Lamina zonalis  (drobné asociačné neuróny)

2.Lamina granularis externa (malé pyramídové bunky, veľa drobných okrúhlych neurónov)

3.Lamina pyramidalis externa (stredne veľké pyramídové bunky, Martinottiho bunkly)

4.Lamina granularis intrena ( husto usporiadané asociačné bunky, Martinottiho bunky)

5.Lamina pyramidalis interna (veľké pyramídové bunky-Betzove bunky)

6.Lamina multiformis (polymorfné neuróny, Martinottiho bunky2.

Mozgomiechové obaly

prevažne väzivového charakteru, obaľujú mozog,

Miechu, počiatočné úseky hlav. a spin. nervov

cievnatka – pia mater: najvnútornejší list, od

nervového tkaniva ohraničený lamina basalis, jemná väzivová

blana, bohato vaskularizovaná

pavúčnica – arachnoidea: jemná väzivová vrstva, ktorá

vysiela množstvo trámcov k pia mater, pokrytá epitelovými

bunkami (neurotel)

Spolu s pia mater vytvára subarachnoidálny priestor vyplnený

mozgomiechovým mokom, (leptomeninx , pôvod ektodermový)

tvrdá plena – dura mater: tuhé fibrózne kolagénové

Väzivo, prirastá na kosti lebky, v mieche nie, (pachymeninx,

pôvod mezoderma)

Plexus choroideus

nachádza sa v mozgových komorách

vzniká vchlípením buniek vystielajúcich mozgové

komory (pia mater)

spolu s cievami vytvára „žľazu“, ktorá produkuje

mozgovomiechový mok

Na povrchu má jednovrstvový kubický, alebo

cylindrický epitel (mikroklky, skupiny riasiniek)

Nerové vlákna

Nervové vlákna sú axóny obalené špeciálnymi

Obalmi

Zväzky nervových vlákien vytvárajú:

v CNS dráhy

v PNS nervy

Vlákna môžu byť:

nemyelinizované

myelinizované

Nemyelinizované vlákna;

v CNS ležia voľne medzi neurónmi ich výbežkami a gliou

-neuropil

v PNS ležia zanorené vo Schwannových bunkách

Meylinizované nervové vlákna;

Na povrchu vlákna sú vytvorené myelínové

pošvy, prerušované Ranvierovými zárezmi

Myelínové pošvy sú modifikované

cytoplazmatické membrány gliových buniek

(oligodendrocytov a Schwannových buniek)

Periférny nervový systém

Nervy

Nervové vlákna spojené do zväzkov

Väzivové obaly: epineurium, perineurium,

endoneurium

Gangliá

nazhromaždenie (skupina) nervových buniek

ovoidný tvar

obalené väzivovým obalom

Senzitívne, spinálne gangliá

Autonómne: sympatické, parasypatické

Periférne nervy

Nervy sú zložené z axónov zoskupených do

rôzne rozsiahlych zväzkov, axóny môžu byť

myelinizované alebo

nemyelinizované

Funkčne sa rozdeľujú na:

senzitívne - aferentné

motorické eferentné

zmiešané

Obaly:

endoneurium – Schwannova bunka, bazálna lamina, retikulárne vlákna

perineurium- epiteloidné vrstvy sploštených buniek (bariéra nepriepustná pre väčšinu makromolekúl)

epineurium – väzivo

Autonómny nervový systém

Sú to všetky nervové elementy spojené s

viscerálnymi funkciami

Podieľa sa na riadení činnosti hladkých svalov,

sekrécii niektorých žliaz a srdcového rytmu,

udržuje homeostázu vnútorného prostredia

Má motorickú aj senzitívnu zložku

Je nezávislý na vedomí, ale jeho činnosť je

vedomím ovplyvňovaná

prvý neurón v CNS- pregangliové vlákna

druhý neurón v  autonómnom gangliu –

postgangliové vlákna

Sympatikus: 1.neurón pregangliové vlákno (acetylcholín)

– 2.neurón postgangliové vlákno (acetylcholín)

Parasympatikus: 1.neurón pregangliové vlákno

(acetylcholín) – 2.neurón postgangliovévlákno (norepinefrín)

1. neurón je umiestnený v mieche a v mozgovom kmeni

2. neurón je umiestnený v autonómnom gangliu

Sympatikus - gangliá: paravertebrálne

Parasympatikus gangliá: prevertebrálne, terminálne intramurálne

Periférne nervové zakončenia

motorická platnička (kostrový sval, kontrakcie)

voľné senzitívne nervové zakončenia (termoreceptory, nocireceptory)

Merkelove zakončenia (mechanoreceptor, vibrácie nízkej frekvencie)

Vater-Paciniho teliesko (mechanoreceptor, tlak a vibrácie)

Krauseho teliesko (termoreceptor)

Meissnerove teliesko (mechanoreceptor)

Ruffiniho zakončenia (mechanoreceptor, kontroluje pozíciu a pohyb prstov)

Golgi-Mazzoniho teliesko (šľachové vretienko, tenzia)