Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Veľká morava dejiny štátu (velka_morava.doc)

Dejiny štátu

Vývoj miestnej správy v Uhorsku

1018 – 1918 – Slovensko patrilo do Uhorska

od najstarších čias – 1848 = feudalizmus  - niekoľko etáp

1. ranoufeudálny uhorský štát
2. obdobie feudálnej rozdrobenosti
3. obdobie stavovskej monarchie
4. obdobie feudálneho absolutizmu

od roku 1848 = kapitalizmus

ide o vzťah medzi panovníkom a stavmi – podľa toho, aký bol vzťah, tak podľa toho klasifikujeme jednotlivé obdobia.

1. štát bol silno centrálny – patrimony štát – celý štát bol vlastníkom panovníka (alebo jeho rodu). Obyvateľstvo sa nemohlo búriť. Panovník vykonáva moc  a s nikým sa nemusí deliť.
2. panovník stráca svoju moc a ako keby bol vládcom svojho územia ......... .
3. je charakteristické upokojením nálad v Uhorsku. Panovník opäť získava moc, avšak o svoju moc sa musí deliť so stavmi
4. panovník vykonáva svoju moc absolutisticky

v každom štáte popri štátnej správe existuje aj miestna správa – panovníci preniesli časť moci na menšie celky a tie rozhodovali o sebe.

(ešte pred touto štruktúrou)

Veľká Morava

Celé územie sa členilo na menšie celky – hradské župy. Predpokladáme, že hradské župy môžeme stotožniť s 11 hradskými mestami, po ktorých sa nám zachovali záznamy po r. 1843 alebo neskorším 30-timi hradskými mestami zdokumentovanými v r. 1882.

Identifikácie 11 hradských miest je ťažká, presne môžeme len lokality určiť: Nitra, Bratislava, Devín,  Mikulčice, Znojmo, Olomouc. Správnymi strediskami boli menšie alebo väčšie hrady. (hradská župa je preto župou, lebo centrom v nej každej je hrad). Takto boli rozložené po celej krajine. Miestna a cirkevná správa veľmi úzko súviseli, dokonca navzájom v niektorých oblastiach splývali.

Na čele hradskej župnej správy stáli župania, ktorý vystupovali ako zástupcovia panovníka pre územie danej župy. Župani mali na Veľkej Morave vojenskú, súdnu, správnu moc a boli zároveň vojenský velitelia hradských miest.

Ustavovovanie županov do funkcie: voľne ich menoval a odvolával panovník.

Župani robili:

- vyberanie naturálnej renty a z nej menšiu časť si ponechávali a časť väčšiu odkladali pre panovníka. Pomocnými a výkonnými orgánmi župana bola jeho družina. Niektoré správne a súdne funkcie mohli v hradských župách vykonávať aj kňazi hradských kostolov. Hradská župná správa na Veľkej Morave je dokladom dôležitého znaku štátu, t. j. rozdelenie obyvateľstva na základe teritoriality.

Nie sme si istý, že či aj oni volali tie menšie územné jednotky župy – my to len predpokladáme, pretože tí, čo spravovali tieto menšie časti sa volali župania. My sme si nie istý ani v názve Veľká Morava.

V čase, keď sa aj na Veľkej Morave rozšírilo súkromné vlastníctvo, dochádza k deleniu na:

1. medze a 
2. chotáre.

Pre bežných obyvateľov takáto medza predstavovala vstup alebo výstup z určitej župy. Takto si možno aj vysvetliť prenesený význam západoslovanského slova medza – ktoré stará maďarčina prevzala vo forme MEĎE, pričom tam sa takto označoval celý komitát

Aj župy sa ale vnútorne členili na:

3. lokálne zoskupenie obyvateľstva nazývaného vidiek.

1. Vidiek sa ďalej členil na základné územné celky, tzv. občiny a 

1. občiny sa podobne ako nemecké .... členili na dediny (iný význam ako dnes, to bola orná, poľná, lúčna časť ale aj pasienky a lesy) a sídliská (tá časť občiny, kde sa sústreďoval spoločenský život). Okrem sídlisk sa život sústreďoval aj v opevnených veľmožských dvorcoch, ktoré pozostávali zo sídla pána, obydlia nevoľných alebo otrokov, prípadne s vlastnou sakrálnou stavbou a obydlím kňaza.

Územia patriace sídlu slobodných vlastníkov pôdy nazývali sa buď dvor, dvorec, dvorište, sedlo, selište

Ranofeudálny uhorský štát

Miestna správa v ranofeudálnom Uhorsku bola vytvorená podľa vzoru miestnej správy na Veľkej Morave. Celá krajina v tomto období sa členila na menšie územné jednotky, nazývané kráľovské župy. (kráľovské, lebo celý štát bol vo vlastníctve panovníka, bola na správu  kráľovských majetkov)

Hlavným predstaviteľom župnej správy bol hradský župan - COMES CASTRI. Vystupoval ako zástupca kráľa pre územie danej župy (podobné ako vo Veľkej Morave). Župana vymenoval a odvolával panovník.

Komitát (župan) sa delil na:

4. centurionáty
5. dekanáty

na čele stáli centurionáti a dekani. Základnou funkciou oboch bolo výkon súdnictva a pomoc pri vyberaní daní.

Nitrianske údelne kniežatstvo – od začiatku existencie uhorského štátu on už existoval. Zahŕňal územie Slovenska a časť dnešného Maďarska. Spravoval ho spravidla budúci nástupca trónu. Mal obrannú funkciu a mal slúžiť na to, aby sa tam budúci panovník naučil vládnuť (ako keby štát v štáte) . celkovo sa tu vystriedalo 17 vládcov / kniežat. Zaniklo v roku 1105, keď Koloman odobral ........... ako aj kniežatský titul.

Komitát mal na starosti

6. Spravovať kráľovský majetok
7. Vojenské organizácia
8. Výkon súdnej moci

Župan rozsudzoval spory obyvateľstva okolo hradu. Dbal na dodržiavanie zákonov, presadzoval vôľu kráľa a jeho nariadenia na území danej župy. Centrom – hrady – pevnosti, ktoré boli schopné odolávať, úlohou ich chrániť a bráni nepriateľským vojskám pri vstupe do krajiny (nie ako dnes - neboli murované, ich opevnenia tvorili len drevozemné valy široké až niekoľko metrov). Tieto hradiská sa podobali Veľkomoravským a v mnohých prípadoch boli ich pokračovateľmi. Okolo roku 1074  v Uhorsku existovalo asi 45 komitátov