Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku
Vznik ranofeudálneho Uhorského štátu (1._cast_(6)u.doc)
DŠaP: 6. Vznik ranofeudálneho Uhorského štátu
Otázka č. 6:
Vznik ranofeudálneho Uhorského štátu
894 – zomiera Svätopluk ( najvýznamnejší panovník Veľkomoravskej ríše )
- nástupcovia:
- Mojmír II. a Svätopluk II.
- české kmene – vojensky podrobené slovienmi – akonáhle moc veľkomoravských panovníkov upadla využívajú situáciu – rozkol v mojmírovskej dynastii a v roku
895 sa osamostatňujú
896 – obsadzujú územie Potisia staromaďarské kmene ( pôvodne sídlili za Uralom a Volgou – tieto už v
1. pol. 10. stor. opustili svoje územia a presťahovali sa do oblastí medzi Uralom a Volgou – odtiaľ sa presúvali na západ
- vyhľadávali kvalitnú pastvu, chovali kone, kravy, ovce
- ich pôvodné náboženstvo – ešte pred prijatím kresťanstva – bolo pod vplyvom judaizmu a islamu
- podľa uhorských kronikárov stál na čele týchto kmeňov
ARPÁD
- mal titul: vodca kmeňového zväzu
- bol vodcom týchto 7. kmeňov:
- megyer
- nyek
- kurt – gyarmat
- turjan
- keszi
- kér
- jeno
- Arpád bol za vodcu zvolený symbolicky, a to tak, že vodcovia týchto kmeňov nechali natiecť do posvätného pohára krv, premiešali ju a Arpád túto krv vypil
892 – 894 – staromaďarské kmene, ako spojenci Franskej ríše útočili na Veľkú Moravu
( bolo to v období, keď ešte žil Svätopluk )
- nájazdy boli neúspešné
- niekoľko mesiacov po Svätoplukovej smrti už boli Maďari natoľko úspešní, že ich nájazdy determinovali Veľkú Moravu
896 – Maďari definitívne prekonali Karpaty, ale v tom čase už nešlo o prirodzené sťahovanie, ale o úniky Maďarov pre kmeňmi Pečehenov ( kočovný turecký ľud, ktorý bol usadený v okolí Čierneho mora – dosť expanzívny, vytláčal domáce obyvateľstvo – aj maďarské kmene )
Maďari boli v obsadzovaní územia veľkej Moravy úspešní:
- upadajúca vládna moc na Veľkej Morave
- kríza po Svätoplukovej smrti
- ich dobrá bojová taktika, charakteristická tým, že npádali nepriateľa vždy z inej strany ( rýchle presuny útočiacich )
902 – Moravania porazili tieto kmene ( len čiastkový úspech )
906 – v niekoľkých bitkách porazili Maďari Bavorov ( predpokladáme, že vtedy zahynul aj Mojmír II. )
4. júla 907 – bitka pri Bratislave – medzi Bavormi a Maďarmi – Maďari na hlavu porazili Bavorov
- otázka – kde v tom čase boli Slovieni ( pravdepodobne vtedy už Veľkomoravská štátnosť neexistovala )
- tento dátum sa formálne považuje za zánik Veľkomoravskej ríše
Dochádza k zmenám v spoločenských pomeroch Podunajskej nížiny. Moravania a Bavori stratili svoj rozhodujúci vplyv a na ich miesto nastupujú MAĎARI
cca 907 – v tomto roku zomiera Arpád
od r. 920 – územie Slovenska je pod nadvládou maďarských kmeňových zväzov – ich neustále nájazdy
- územná samospráva ešte nebola zavedená
- prví Maďari – ako dobyvatelia – vytláčali pôvodné obyvateľstvo
- nestavali si pevné a trvalé osady
935 – 950 – niektoré z týchto kmeňov sa začínajú usadzovať v blízkosti slovienských sídlisk
- ostatné – vedú nomácky spôsob života a podnikajú naďalej nájazdy do Európy
955 – Maďari sú porazení – definitívne sa zastavujú ich koristnícke výpravy na západ a usadzujú sa
po r. 955 – Arpádovci použili pre správu svojho územia systém správy Nitrianskeho kniežatstva ( v tom období bol údelným kniežatstvom – t.j. nastávajúci panovníka sa pripravoval na výkon panovníckej moci – existovalo do roku ::…? – predstavoval 1/3 územia – mal všetko ako kráľovstvo, len v menšom rozsahu. ) – nevieme ako ho označovali Uhri, ale v latinčine sa označovalo ako DUX – vodca; DUCATUS – územie )
Systém správy v Nitriansku pochádzal ešte z čias Veľkej Moravy, a keďže Arpádovci si zobrali za vzor správy práve tento systém, možno povedať, že správa ranofeudálneho Uhorského štátu má svoje základy v správe veľkomoravskej
971 – Arpádov potomok – GEJZA sa stáva nástupcom Arpáda ( bol pokrstený v roku 973 )
- sídlo má v Ostrihome
- s jeho menom sa spájajú začiatky budovania Uhorského štátu
- jeho syn VAJK ( od veku 5-tich rokov preňho prijali meno ŠTEFAN ) bol najprv údelným kniežaťom
Rozbitie rodovej aristokracie a založenie uhorského feudálneho štátu sa uskutočňovalo za vlády Gejzuz rodu Arpádovcov, ktorý pri budovaní nivého štátneho aparátu využil inštitúcie a organizačné formy nimi porobených Slovanov a sčasti požil aj franské a nemecké vzory.
Keď po odrazení lúpežných nájazdov vznikla potreba založiť štátnu organizáciu, prejavil sa rozpor medzi kmeňovými náčelníkmi. Kmeňový vodca Gejza za pomoci rímsko-nemeckého cisára a katolíckej cirkvi násilím zlomil odpor kmeňových náčelníkov a položil základy centralizovanej štátnej moci. Jeho nástupca Štefan toto dielo dokončil. Skonfiškoval majetok odporcov a takto získané staroslovanské komitáty a hrady včlenil do jednotnej štátnej organizácie.
Ranofeudálny uhorský štát v období vlády Štefana I ( 997 – 1038 ) je charakterizovaný úzkym spojením medzi kráľom a cirkvou a silnou centralizovanou štátnou mocou. Kráľovská moc sa opierala o rozsiahle majetky, ktoré v komitátnej organizácii spravovali župani na základe poverenia kráľom. Župani sa starali o príjmy župy ( komitátu ), pričom 1/3 príjmov si ponechávali pre seba. Spolu s vojskom tvorili kráľovskú armádu.
977 – začína mocenský boj medzi Štefanom ( legitímnym nástupcom Gejzu ) a šomoďským veľmožom KOPÁŇOM
Štefan – presadzoval kristianizáciu a feudalizáciu Uhorska
Kopáň – považovaný za zlého – zastával pôvodný kočovný život kmeňa
( V tomto boji sa Štefan mocensky opieral o slovinské rody – HUNTOVCI a POZNANOVCI )
- došlo k povstaniu proti Štefanovi
- stiahol sa do svojho údelného kniežatstva v Nitre a začal sa pripravovať na boj
( vybudoval veľké opevnenie o rozlohe viac ako 100 ha; bolo vybudované v tvare prstencov – každý z nich bol cca 9m vysoký a 9m široký – podobne ako Galgameš )
- v súboji nakoniec zvíťazil Štefan – podľa legendy v priamom boji Štefan rozsekal Kopáňa a jeho telo nechal rozvešať po mestách
25. decembra 1000 – pápež Silvester II. v OSTRIHOME dal Štefanovi kráľovskú korunu a Štefan sa tak stal prvým uhorským kráľom
V Uhorsku bola oficiálnym jazykom latinčina ( maďarčina len cca posledných 200 rokov )
Svätoštefánska koruna
- vznikla až po jeho smrti, pôvodná sa nezachovala
- nazývame ju aj grécka, pretože ju daroval byzanský cisár Michal VII.
- bol to vlastne diadém, z ktorého vybiehali 4 výbežky v tvare ľalie
Prvé zmienky o jej existencii sú z roku 1075. Skladala sa z viacerých častí, ktoré boli na ňu postupne „priliepané“. Po obvode sa striedajú drahokamy s obrázkami. Na čele sa nachádza vyobrazený Ježiš Kristus, oproti nemu zo zadnej strany zase byzanský cisár Michal VII. ako hlava svetskej a cirkevnej moci. Na vrchole sa nachádza kríž, ktorý je od roku 1440 zakrivený. Údajne sa tak stalo keď sa stavy rozhodli korunovať za uhorského kráľa Vladislava I. z rodu Jagelovcov, kráľovná Alžbeta – vdova po Albrechtovi Habsburskom a dcéra Žigmunda Luxemburgského – dala korunu ukradnúť pre svojho syna Ladislava Pohrobka- Práve pri tejto krádeži, ktorú údajne vykonala slúžka Alžbety, koruna spadla a od vtedy je kríž zakrivený.
Centralizácia štátu však netrvala dlho. Dovtedy slobodní roľníci bojovali proti násilnému znevoľňovaniu, pričom sa opierali o ideológiu pohanského náboženstva. Kráľovská moc sa upevnila až za vlády Ladislava I.
Ladislav I.
- ochraňoval súkromné vlastníctvo ako základ triedneho panstva drakonickými zákonmi
Koloman
- počas svojej vlády upevnil pozemkové vlastníctvo kráľovskej rodiny
- obmedzil dedičské práva vazalov k lénnym majetkom, aby sa darované majetky čo najskôr dostali späť do rúk panovníka
Pevnosť štátnej moci dokazuje aj to, že počet kráľovských žúp sa v 11. stor. zvýšil zo 45 na 70, a že sa začalo s dobyvačnými vojnami.
Územie Slovenska
- od čias Veľkej Moravy bolo nepretržite osídlené slovanským obyvateľstvom
- zač. 11. stor. sa z neho vytvorila akási pohraničná marka ( confinium ), ktorá bola vojensky chránená pred útokmi z vonku
- prírodné priechody obsadilo maďarské vojsko a vojaci príbuzných kmeňov: Sikulov, Pečenehov, Polovcov. Zostali po nich osady:
- Uherce
- Stráže
- Sekule
- Šintava
- provincia Wag bola rozdelená na vojenské župy s hradmi
- na čele: župani ( comites confinorum )
- celé Považie tvorilo strategickú obrannú líniu s hradmi:
- Bratislava
- Šintava
- Hlohovec
- Trenčín
- na Záhorí:
- Stupava
- Šaštín
- Holíč
Administratívnym centrom celej oblasti bol kláštor na Zobore v Nitre.
Štátoprávne zjednotenie Slovenska s uhorským kráľovstvom sa uskutočnilo v 12. stor.
- Slovensko pritom zostalo naďalej samostatným geografickým útvarom, oddeleným ešte dlhý čas od ostatného územia prírodnými prekážkami ( lesy a vodné toky )
- na Spiši vznikla z prvých osád kolonistov Spišská župa
- na severe v rovnakom čase vznikla lesná Zvolenská župa a hradná Šarišská župa ( aj v nich boli menšie osady kolonistov )
- rovnako aj Turčianska župa a Liptovská župa, ktoré vznikli neskôr
Štátne zriadenie reorganizoval Belo III.
- založil nové úrady:
- kráľovskú kanceláriu
- úrad taverníka
- zaviedol písomnú formu žiadostí
- za jeho vlády sa zavŕšila centralizácia moci prvých Arpádovcov
- pritom sa však začala prehlbovať feudálna rozdrobenosť.
1
1/3