Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Vzájomné vzťahy rodičov a nemanželské deti, adopčné vzťahy (1._cast_(29).doc)

Otázka č. 29:

Vzájomné vzťahy rodičov a nemanželské deti, adopčné vzťahy

Nemanželské deti

1. každé dieťa ak sa narodilo slobodnej matke

( nie ak bola vdovou, alebo rozvedenou a dieťa bolo počaté ešte počas platného, resp. domnelého manželstva )

2. aj ak sa narodilo vydatej matke a manželstvo bolo neplatné
3. aj keď bolo manželstvo platné, ale preukázal sa nezákonný pôvod dieťaťa

Rozdelenie nemanželských detí do kategórii:

1. naturales ( žene nevydatej, alebo ovdovenej, ale na základe hodnotenia okolia inak žila usporiadane )
2. deti prostitútok
3. deti narodené zo vzťahu medzi pokrvnými príbuznými
4. ak sa narodilo jednému z rodičov, ktorý zložil sľub čistoty

4. mali nižšie právna postavenie ( 2 – 3 triedy )
5. nemohli zastávať verejno-právne funkcie ( nie len verejné, ale ani v katolíckej cirkvi )

Súkromno-právna rovina

6. ich prirodzení rodičia neboli maketkovo-právne viazaní ničím
7. mohli si k nim vytvoriť ľubovoľný vzťah
8. mohli ich prijať do ich domácnosti
9. väčšinou boli pribraté do širšieho hospodárstva feudálneho statku ako služobníctvo
10. označovali sa ako pankharti ( právny status – menejcenné )

Otcovská moc

podľa feudálneho práva – súhrn práv a povinností, ktoré patrili otcovi dieťaťa, resp. starému otcovi dieťaťa zo strany otca

11. zákonite patrila vo vzťahu k synovi, resp. k vnukovi
12. vznikala narodením dieťaťa
13. týkala sa dieťaťa narodeného v platnom, al. v domnelom manželstve, resp. ich pôvod bol  legitimovaný kráľovskou milosťou
14. končila sa dosiahnutím ( v najstarších dobách ) dospelosti, neskôr dosiahnutím plnoletosti
15. bola veľmi rozsiahla ( časom sa jej pôsobnosť zužovala )
16. v najstarších obdobiach mohol dieťa zabiť, predať do otroctva, dcéru do manželstva
17. vývojom a kultiváciou – zmiernenie do takej miery, že mohol dieťa primerane trestať
18. mohol ho držať u seba ( súdnou cestou vymáhať vrátenie dieťaťa )
19. len otec bol jeho zákonným zástupcom
20. mal právo menovať dieťaťu poručníka

ADOPCIA, OSVOJENIE

Def. podľa feudálneho práva:

Adopcia je zmluva, na základe ktorej určitá osoby cudziu osobu prijímala buď za svojho syna alebo za svojho brata.

Rozlišujeme:

1. synovskú adopciu
2. bratskú adopciu

Synovská adopcia

1. musela byť uzatvorená zmluva, ktorá musela byť schválená panovníkom
2. vo vzťahu k donačným majetkom mal adoptovaný syn rovnaké postavenie ako vlsatný syn
3. synovskou adopciou sa na adoptovanú sosobu prevádzalo aj meno príslušného šľachtica
4. adoptovaním mohol byť do rodiny prijatý aj nešľachtic ( získal šľachtický titul )
5. adoptovať mohol len šľachtic, ktorý nemal pokrvných dedičov ( ak mal zákonných pokrvných príbuzných nemohol ich vydediť )
6. adopciou sa adoptovaný stával plnohodnotným zákonným dedičom ( ak sa však adoptujúcemu narodil neskôr vlastný syn, adoptovaný strácal dedičné práva – prestal byť zákonným dedičom )

Adoptovaný adopciou nadobúdal:

1. meno šľachtica
2. šľachtický stav ( postavenie )
3. dostával sa do rodiny
4. nedostal sa pod otcovskú moc ( vzťahovala sa naňho len rodičovská moc )

Bratská adopcia

7. cudzia osoba prijatá za brata
8. základom bola zmluva, ktorá bola podmienená kráľovským súhlasom ( platná zmluva + kráľovský súhlas = adoptovaný za brata šľachtica )
9. adoptovaný za brata mal právo dostať sa do rovnakých majetkovo-právnych vzťahov ako pokrvný brat

Rozdiel:

10. pri bratskej adopcii bolo nevyhnutné, aby adoptovaný bol pred adopciou šľachticom ( pri synovskej mohol byť adoptovaný aj nešľachtic )
11. adopčný pomer mohol zaniknúť na základe súhlasu oboch strán

V období feudalizmu existovala tzv. DVOJITÁ BRATSKÁ ADOPCIA

12. dve osoby sa recipročne adoptovali vo vzťahu k donačným majetkom
13. tým sa poistili, že ak jeden z nich zomrie, majetok sa nevráti do dispozícii kráľovskej koruny