zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

 

Vznik Veľkej Moravy, jej sociálna štruktúra a zahraničné vzťahy (1._cst_(1)u.doc)

DŠaP: 1. Vznik Veľkej Moravy, jej sociálna štruktúra a zahraničné vzťahy

 

Otázka č. 1:

Vznik Veľkej Moravy, jej sociálna štruktúra a zahraničné vzťahy

 

Pred štátom

Prvé doklady o existencii človeka na území Slovenska je zo staršej doby kamenej ( 200 000 p.n.l. )

  1. klimatické podmienky u nás veľmi drsné a preto sa ľudia usadzovali v blízkosti termálnych prameňov.
  2. hlavné nálezisko sa nachádza v Gánovciach pri Poprade.

 

Paleolit ( 200 000 – 35 000 p.n.l. )

  1. máme ďalšie doklady o človeku – Považie, okolie Bojníc

 

Mladší paleolit ( 35 000 – 8 000 p.n.l. )

  1. našli sa rôzne primitívne nástroje a náradia (nože, rydlá, ...).
  2. z tohoto obdobia máme aj pozostatok prvého umeleckého diela – Venuša z Moravian nad Váhom.

Jej vek odhadujú na základe uhlíkovej metódy asi na 22 000 rokov. Znamená to, že máme jasný dôkaz, že tento človek nebol nejaký superprimitív. Svoje  predstavy vkladal do umeleckých diel.

  1. je to obdobie, kedy sa naše podnebie značne otepľuje
  2. došlo k výraznému sťahovaniu, najmä zvierat, ktoré sú chladomilné ( mamuty, soby, ...)

 

neolit –  Mladšia doba kamenná ( 6 000 – 2 900 p.n.l. )

  1. ľudia na našom území už začali pestovať prvé hospodárske plodiny,
  2. chovali domáce zvieratá
  3. zachovali sa vyhladené pracovné nástroje
  4. kultúra daného človeka sa prejavila výrobou keramických predmetov – lineárna keramika.
  5. nachádzajú sa tu drobné plastiky ľudí
  6. v neolite človek na našom území definitívne prešiel od lovu na poľnohospodárstvo

 

  1. archeológovia tvrdia, že toto obdobie je zároveň prelomovým z hľadiska riadenia užších spoločenstiev (rodín). Šéfom sa stáva muž. Zdôvodňuje sa to tým, že v mužských hroboch sa nachádza viac darov ako v ženských.

 

Eneolit – neskorá doba kamenná ( 2 900 – 1 900 p.n.l. )

  1. najtypickejšou skutočnosťou je fakt, že sa pri obrábaní pôdy používajú drevené radlá

 

Doba bronzová ( 1 900 –  700 p.n.l. )

  1. poľnohospodárstvo si upevnilo postavenie v živote človeka
  2. sú doklady o tom, že ako ťažné zviera sa začal používať kôň
  3. doba priniesla rozvoj umeleckej činnosti človeka ( vzniká množstvo šperkov )
  4. po roku 1500 pred Kr. bol kameň definitívne vytlačený ako zdroj na výrobu pracovných nástrojov
  5. zároveň máme konkrétnejšie správy o tom, že v Európe sa nachádzalo prvé etnikum doložené písomnými prameňmi ( Gréci )

 

Doba železná ( 800 p.n.l. . )

  1. je zároveň prelomom pre naše územie v tom, že máme písomné doklady o etniku na našom území
  2. týmto etnikom boli Kelti

 

 

Kelti

Kelti boli zlomom pre celú Európu. Nielen preto, že sú považovaní za najrozšírenejšie etnikum v Európe pred Kristom, ale aj preto lebo sa s nimi viaže nové osídľovanie Európy.

  1. u nás sú náleziská v Stupave, okolo rieky Hron
  2. priniesli sem množstvo pozoruhodností, ktoré čerpali iné etniká ako napríklad nohavice, používanie hrnčiarskeho kruhu, zaslúžili sa o to, že aj na našom území sa začali objavovať prazárodky „štátnej organizácie“, takzvané oppidá
  3. na východnom Slovensku na Zemplíne, na strednom Slovensku je významným náleziskom keltských hradísk Liptovská Mara
  4. centrom keltského života na našom území bolo okolie Bratislavy
  5. Kelti priniesli na naše územie razenie mincí.

Rozdeľujú sa do dvoch skupín: Biatec a Nonus

Biatec – niečo ako naša desaťkorunáčka, ten kríž je prevzatý z keltskej mince, ktorá sa našla na našom území.

Ďalej Kelti k nám priniesli kosy, kosáky a mnoho iných záležitostí

Síce to bol barbarský a divoký kmeň, ale zo všetkých, ktoré sa prehnali našim územím bol najcivilizovanejší.

 

 

Germáni

  1. boli opakom Keltov
  2. boli to aj na svoju dobu veľmi divoké kmene, ktoré dokázali zlikvidovať množstvo pozitíva, ktoré priniesli Kelti.
  3. na našom území hovoríme o Markomanoch a Kvádoch. Kmeň Vagabundov v západnej Európe bol najdivokejším.

 

Sťahovanie národov

Po sťahovaní ďalších etník sa dostávame do 5. a 6. storočia, kedy dochádza k masívnemu sťahovaniu národov a v rámci neho sa dostávajú na naše územie Slovania, naši predkovia.

 

Slovania

Avari začali robiť nájazdy na naše územie. Z tohoto dôvodu sa dostávame ku Samovej ríši. Pretrvávajú romantizujúce názory na Slovanov ( holubičí národ ). Každé etnikum bolo poznamenané podmienkami svojho okolia. Slovania boli v drsných podmienkach

  1. príchod z veľkej diaľky ( Dneper – Tripjať , Visla – Bug )
  2. podmienky na našom území

Písomný záznam byzantského historika:

Slovania bývajú v žalostných chatrčiach. Ďaleko sú oddelené a neustále sa sťahujú. Používajú jazyk a to celkom barbarský. Sú statný. Farba pleti nie je príliš biela, farba vlasov nie svetlá. Nie sú čierny, sú červenovlasý. Slovania vedú život drsný a primitívny a sú stále špinaví.

 

Civilizačný stupeň bol taký aký bol, a preto naši predkovia museli byť krutí ak chceli prežiť.

 

Samova ríša

Je útvarom veľmi diskutovaným. Samova ríša nie je do dnešných dní archeologicky preukázaná. Hovoriť o nej ako o prvom štátnom útvare Slovanov je diskutabilné, a ako o prvom štáte Slovákov nereálne.

Ťažko z nej možno niečo nájsť, ak existovala 35 rokov podľa Fredegarovej kroniky. Je to krátka doba na prejavenie civilizácie.

Samotná Fredegarova kronika je diskutabilná, je to jediný premeň hovoriaci o existencii Samovej ríše.

 

Fredegarova kronika

Nie je jasné kto ju napísal,  s tým že ju napísal Fredegar sa stretávame až v 16 storočí. Nie je ničím doložené, či to bol jeden autor alebo ich bolo viac. Ani nevieme kedy a kde bola spísaná. Obsah Fredegarovej kroniky sa netýkal výlučne Samovej ríše, ale boli to vlastne dejiny Franskej ríše. Ak by nedošlo k stretu Frankov a Slovanov, tak sa o Slovanoch nedozvieme nič.

 

Okrem Fredegarovej kroniky hovoria o Samovej ríši aj iné diela, ale z neskoršieho obdobia. Dokázalo sa to slohovým a jazykovým rozborom, že celé časti čerpali a opisovali z Fredegarovej kroniky.

Samotné pomenovanie Sama , nie je jasné kto to je. Všetky kroniky aj Fredegarova kronika požívajú toto označenie pre tohto muža. Nie je možné doložiť, či sa jedná o meno alebo priezvisko, dokonca sú názory, že to bol panovnícky titul

Samo           sám             samojediný             samovládca.

Hovorí sa o tom, že mal pôvod franský, ale aj toto je možné spochybniť tým, že Samo je od židovského Samuel a tak sa núka ďalšia hypotéza, že nemusel byť Frankom ale je možné, že mal keltský pôvod.

Na to, že nemusel byť germánom, nám môže slúžiť aj skutočnosť, že v 7 storočí sa všetci obyvatelia mnohonárodnostného franského kráľovstva označovali ako Frankovia.

Fredegarova kronika ďalej hovorí, že bol kupec, že okolo rokov 623 – 624 dal dokopy kupeckú karavánu a šiel k Slovanom. Ale núka sa otázka, s čím chcel obchodovať, karavána musela pochodovať niekoľko stoviek kilometrov, nevieme presne kam mal namierené. Zdá sa však, že ak tu karavána bola, že nemohla viesť nič iné ako zbrane. Je známe, že Avari sa sťahovali a Slovania potrebovali veľmi kvalitné zbrane ( slovanské boli horšie ).

 

Fredegarova kronika označuje Sama ako kráľa Slovanov, ale samotné označenie kráľ nebolo známe u Slovanov, to bolo len presunuté do germánskeho chápania spoločnosti. Čím však zaujal Samo Slovanov, že sa postavil do čela vzbury, kupec ?

V Fredegarovej kronike sa hovorí, že Samo uznal nadvládu Frankov a franského kráľa. Núka sa záver, že franský kupec bol asi obchodníkom so zbraňami, naše územie bolo považované za územie obrany Franskej ríše, že bol vyjednávačom medzi Frankami a Slovanmi a môžeme ho dokonca posunúť do úlohy špióna.

 

Z Fredegarovej kroniky vieme, že panovanie trvalo 35 rokov, mal údajne 12 manželiek, 22 synov a 15 dcér.

Ani z Fredegarovej kroniky ani z iných záznamov nevieme, kde Samova ríša bola. Mohla byť niekde na južnej Morave. Franská ríša zrejme zasahovala na územie Slovenska, severného Rakúska a východných Čiech.

 

Veľká Morava

ako prvý štátny útvar na našom území vznikla spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva

  1. násilný proces a dlhotrvajúci okolo roku 833 - 836
  2. Slovensko , Čechy , severné Rakúsko : štátnym útvarom naších predkov
  3. na základe Frankfurtského snemu v roku 822 boli označovaní ako Moravania = Slovania ( kronika mesta Frankfurt – snem, na ktorom sa údajne zúčastnili „nejakí Slovania“ ) – pomenovanie je sporné, lebo nevieme, či aj samotní obyvatelia sa označovali ako „Moravania“
  4. byzantský panovník Konštantín Porfyogenethos toto územie pomenoval ako Veľká Morava ( 933 )

 

Veľká Morava mala niekoľko panovníkov a fázy označované ako prelomové

1) Pribina a Nitrianske kniežatstvo

  1. bolo samostatným kmeňovým celkom ( údelným kniežatstvom )
  2. Pribina ho pravdepodobne dostal od Franskej ríše v rámci vyššieho organizačného celku
  3. sám bol germanofylskej orientácie

2) MOJMÍROVCI

  1. Franská ríša získala pre svoje ciele nitrianske knieža Pribinu
  2. moravskí veľmoži na čele s Mojmírom v tom videli ohrozenie samostatnosti a nezávislosti svojho kniežatstva
  3. okolo roku 830 Mojmír I. vyhnal Pribinu a Nitrianske kniežatstvo násilne pripojil k Morave
  4. zavŕšil sa proces zjednocovania Veľkej Moravy – s pomocou cirkvi sa vytvoril silný a veľký ranofeudálny veľkomoravský štát

 

3) Vláda kniežaťa Rastislava

Rastislav

  1. skvelý diplomat a politik
  2. na rozdiel od Svätopluka nebol vojensky orientovaný

863  na žiadosť Rastislava prichádzajú na Veľkú Moravu solúnski bratia Konštantín a Metod

  1. priniesli k nám písmo a kresťanstvo
  2. nábožensky sa orintovali na Byzanskú ríšu ( vyvážená politika medzi západo a východo európskou civilizáciou )

Prínos christinizácie

( realizovala sa vo vzťahu ku Byzantskej ríši ),  písma a rozvoj štátnopolitickej roviny

  1. Rastislav budoval Veľkú Moravu ako nezávislý štát, ak by prijal christinizáciu z Franskej ríši, znamenalo by to tlak na Veľkú Moravu a zníženie samostatnosti
  2. Byzantská ríša v tomto období nemala a nechcela mať politické záujmy v stredoeurópskom priestore
  3. Franská ríša aj po príchode Konštantína a Metoda ( prípad biskupa Wichinga ) robila tlak na VM a chcela mať na ňu politický vplyv - to sa prejavilo aj ďalej vo vzniku a vývoji  Českého štátu ( medzi Čechmi a Nemcami historicky dané nepriateľstvo )
  4. Uhorský štát a neskôr Uhorské kráľovstvo nebolo bol tlakom žiadnej významnej mocnosti

 

Zahraničné vzťahy

A)   Byzancia

  1. veľkomoravskí panovníci nadviazali všestranné styky – najmä s Byzanciou

( nálezy mnohých predmetov byzanského pôvodu svedčia o tom, že išlo o viac ako len o obchodné vzťahy – je vysoko pravdepodobné, že mali medzi sebou aj  hlbšie politické vzťahy )

  1. posolstvo kniežaťa Rastislava cisárovi Michalovi III. a následná misia vierozvestcov majú síce navonok náboženský charakter, nemožno však podceňovať ich základný politický význam
  2. spoločné politické záujmy viedli k tomu, že proti fransko-bulharskému spojenectvu vzniklo spojenectvo byzansko-veľkomoravské ( z koalície mali úžitok obe krajiny )
  3. spojenectvo sa ukončilo jednak splnením svojho primárneho cieľa ( rozpad fransko-bulharskej koalície ) a jednak pre veľkú vzdialenosť krajín – faktom zostáva, že Byzancia splnila svoje záväzky a zasiahla proti Bulharsku, ktoré sa spolu s Východofranskou ríšou snažilo napadnúť Veľkú Moravu.

 

B)   Franská ríša

  1. dá sa povedať, že boli trvalo vo vzájomnom vojnovom stave ( svedčí to o jej sile, odolnosti a nezávislosti )
  2. zo strany veľkej Moravy išlo takmer vždy o obranu proti útoku
  3. panovníci VM sa niekoľkokrát  pokúsili o zmierlivé riešenie vzájomných sporov a zachovanie mieru aj za cenu ústupkov
  4. 874 – sa Svätopluk – napriek víťaznému skončeniu vojny Forscheimským mierom zaviazal k ročnému poplatku, aby si zabezpečil mier – nie je to však svedectvom o jeho závislosti
  5. 890 – pozícia Svätopluka a jeho štátu je taká silná, že sa stáva sprostredkovateľom medzi cisárom a pápežom
  6. zároveň od Arnulfa získava uznanie zvrchovanosti nad Čechami a potom aj nad Panóniou
  7. za vlády Mojmíra II. – zvýšené nebezpečenstvo zo strany Maďarov – oba štáty v roku 901 uzavreli slávnostný mier v Rezne ( Regensburgu ) – uznaná samostatnosť a nezávislosť veľkomoravského štátu
  8. obchodné styky – že boli čulé dokazujú ustanovenia tzv. Raffelstettenského colného poriadku pre obchodu so Slovanmi zo začiatku 10. stor.

 

C)   Pápežská kúria

  1. najmä za Svätopluka boli veľmi úzke - s jej pomocou chcel dosiahnuť také medzinárodné veľmocenské postavenie pre Veľkú Moravu, ako mala Východofranská ríša, prípadne zaujať jej postavenie
  2. preto pápežskej kúrii oznámil, že celú krajinu dáva „ pod ochranu rímskej kúrie“, čo pápež Ján VIII. schváli bulou „Industria tuae“ v roku 880 a znova to potvrdil pápež Štefan V. v roku 885
  3. Veľkomoravský štát tým dosiahol  predovšetkým dôležité uznanie svojej samostatnosti a nezávislosti, ktoré malo vplyv aj širokú medzinárodnú platnosť, najmä vo vzťahu k Východofranskej ríši

 

D)  Obchodné styky

  1. okrem Východofranskej ríši aj:
  2. Kyjevká Rus
  3. Bulharsko
  4. Byzanská ríša
  5. Pobaltie
  6. severné Taliansko
  7. Čiernomorsko
  8. Orient ( najmä Arabi )

E)  Zánik Veľkej Moravy

  1. ríša zanikla pod vplyvom maďarských kmeňov
  2. tieto kmene na čele s panovníkom Štefanom I. prevzali okrem iného z Veľkej Moravy organizáciu štátu
  3. jej odkaz a tradície prevzal aj ranofeudálny Český štát, do istej miery spomínaný Uhorský štát a Poľský štát

 

Diferenciácia obyvateľstva

Sociálne skupiny:

  1. feudáli
  2. družiníci
  3. duchovenstvo
  4. kupci a obchodníci
  5. ľud – populus
  6. cudzinci

 

FEUDÁLI

  1. v historických prameňoch sú označovaní ako kniežatá, kňazi, principes, viri nobiles, primates, iudices alebo duces
  2. ich pôvod – spojený so vznikom družín
  3. podiel pôvodných rodových náčelníkov a staršinov na ich vzniku bol až druhoradý
  4. zastávali rôzne správne, súdne a vojenské funkcie
  5. v medzinárodných stykoch boli svedkami zmlúv a potvrdzovali mier
  6. výhodným podnikaním pre nich bolo zakladanie tzv. súkromných kostolov – z nich poberali výnosy a dôchodky
  7. zároveň tým pomáhali udržiavať feudálny poriadok
  8. so svojimi družinami žili prevažne z feudálnej pozemkovej renty ( z renty v úkonoch a z naturálnej renty )

 

DRUŽINÍCI

  1. pôvodne boli len príslušníkmi feudálnych vojenských družín
  2. v prameňoch sa označujú ako milites, homines atď.
  3. neskôr okrem vojenských funkcií vykonávajú aj funkcie v správe a v súdnictve
  4. postupne sa z nich stáva závislá šľachta

DUCHOVENSTVO

a)  Vysoká cirkevná hierarchia – početní cirkevní feudáli

  1. v období vrcholného rozkvetu to boli:
  1. arcibiskup ( archiepiscopus )
  2. 3. biskupi ( episcopi )
  1. ich záujmy – úzko späté so záujmami svetských feudálov

O feudálnom charaktere ich postavenia svedčí skutočnosť, že od konca 9. stor. sa v katolíckej cirkvi stalo zvaklosťou udeľovať biskupom ich úrad ako léno spolu s katedrálnym kostolom a ostatným majetkom diecézy. Tento majetok stále zväčšoval rôznymi donáciami.

  1. zastávali vysoké funkcie na dvore a v štátnom aparáte
  2. aj vysoká cirkevná hierarchia žila z feudálnej renty

 

b)  Nižšie duchovenstvo

  1. patrili tu:
  1. archipresbiteri
  2. predicatores
  3. diacones
  4. clerici

 

Archipresbyteri a presbyteri

  1. mali funkcie v hradskom štátnom aparáte ( v hradských župách )
  2. a to  tak v správe ako aj v súdnictve ( božie súdy )

 

 

KUPCI A OBCHODNÍCI

  1. tvorili malá ale vplyvnú skupinu slobodného obyvateľstva
  2. hlavnými artiklami – najmä na vývoz boli:
  3. otroci
  4. otrokyne
  5. kone
  6. oslice
  7. šperky
  8. vosk
  9. intenzívne obchodné styky najmä s:
  10. Byzanskou ríšou
  11. Východofranskou ríšou

 

  1. ustanovenia o tom má aj tzv. Raffelstettenský colný poriadok pre obchodu so Slovanmi zo začiatku 10. stor., ktorý vydal franský kráľ Ludwig IV. pre obchod s Bulharskom, Kyjevskou Rusou, ale aj Čiernomorskom a Orientom

 

  1. kupci sídlili na hradiskách ( boili zároveň hospodárskymi a správnymi strediskami krajiny ( možno povedať, že plnili funkciu miest  - boli to skutočne najstaršie slovanské mestá „sui generis“ na našom území – sústreďoval sa tu všetok najdôležitejší spoločenský život )
  1. medzi týmito hradiskami obvzvlášť vynikla akropola v Starom Meste ( tri kostoly a zlatnícke dielne )
  2. Veligrad – pravdepodobne slávne stredisko ríše
  3. akropola Valy pri Mikulčiciach na Morave ( objavil J. Poulík – rozsiahle mesto obohnané veľkými hradbami – 4 kostoly – jeden pochádz už z 8. stor. – svedectvo kresťanstva ešte pred príchodom solúnskych bratov; ďalší z kostolov má charkter baziliky )

 

  1. významné hradiska s murovanými stavbami boli aj:

Pohansko pri Břeclavi, Strachotín, Rajhrad, Devín ( Dowina ), Nitra ( Nitrava )s Pribinovým kostolom – centrum údelného kniežatstva, Bratislava, Blatnohrad ( Blatengrad ) v Panónii s mnohými kostolmi atď.

 

ĽUD – POPULUS

  1. podľa zamestnania sa delili na:
  1. roľníkov
  2. remeselníkov
  3. pastierov
  4. služobníctvo ( čeľaď )

 

  1. podľa sociálneho postavenia na:
  1. slobodných
  2. poddaných
  3. otrokov ( rabov )

 

Slobodní

  1. patrili tu pravdepodobne najmä slobodní roľníci ( hospodárili v rámci občiny )
  2. feudáli ich pomocou cirkvi a štátnej moci stavali stále viac do väčšej závislosti

 

Otroci, rabi, servi

  1. najnižšie postavené obyvateľstvo
  2. zväčša vojenskí zajatci
  3. vykonávali len vedľajšie práce ( nebolo ich v podstate kde použiť ) – preto sa väčšinou predávali do zahraničia
  4. pomerne ľahko sa mohli aj vykúpiť
  5. postupne sa aj oni dostávali na úroveň poddaných

 

CUDZINCI

  1. na území VM ich žilo pomerne veľa - najmä kupci
  2. niektorí pôsobili aj v mocenských orgánoch štátu ( v správe, v zahraničných službách, ako žoldnieri ) a samozrejme aj v cirkevnom aparáte
  3. mnohí na území VM hľadali azyl

1

 

4/4