Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Štátna organizácia a súdnictvo na Veľkej Morave (1._cst_(3)u.doc)

Otázka č. 3:

Štátna organizácia a súdnictvo na Veľkej Morave

A) Štátna organizácia

Ústredné orgány štátnej moci

1. najvyšším orgánom štátnej moci bol panovník.- knieža ( kňaz, dux, rex, regulus )
2. celý štát sa označoval ako REGNUM
3. centrom štátu (  podľa tradície ) bol VELIGRAD

Patrili tu:

1. panovník
2. úradníci
3. dvorská kancelária

PANOVNÍK

4. oficiálny titul knieža
5. bol najvyšší správny, súdny a pravdepodobne aj zákonodárny orgán
6. bol hlavným veliteľom vojska

Nástupnícky poriadok

7. zachovávala sa dedičnosť panovníckeho stolca v rode Mojmírovcov, a to podľa princípu  "avunkulátu "         ( vždy po strýkovi  nasledoval jeho synovec ) – nie je vylúčené, že v podstate išlo o seniorát
8. neskôr platil princíp primogenitúry ( od Mojmíra II. - bol synom Svätopluka )
9. ak nebolo riadneho nástupcu, volil ho širší štátny orgán, podobný neskorším dvorským zjazdom alebo snemom
10. na voľbe sa zúčastňovali

1. feudáli,
2. dvorskí a župní úradníci,
3. príslušníci vojenskej družiny
4. a azda aj významní slobodní ľudia ( momentálne prítomní na dvore )

ŠIRŠÍ ŠTÁTNY ORGÁN

1. tento širší štátny orgán okrem voľby panovníka plnil aj funkciu kniežacej rady a súdu

DRUŽINA

2. bola mocenským a výkonným orgánom panovníka

DVORSKÉ ÚRADY

3. osobitné ústredné úrady
4. vytvorili sa pravdepodobne veľmi skoro
5. boli podobné príslušným byzanským a východofranským úradom
6. boli sústredené na kniežacom dvore

ÚRADNÍCI

1. DVORSKÝ ŽUPAN

7. bol najvyšším úradníkom centra
8. správcom celého dvora  

2. TAVERNÍK

9. bol správcom pokladu
10. finančné záležitosti

3. STOLNÍK

11. mohol panovníkovi prestierať

4. POHÁRNIK

12. mohol panovníkovi nalievať víno

5. DVORNÍCI

Tieto názvy boli neskôr prijaté pre dvorské úrady starého uhorského štátu a zachovali sa v slovníku starej maďarčiny.

DVORSKÁ KANCELÁRIA

13. na čele: KANCELÁR ( duchovný – na rozdiel od panovníka, ktorý bol negramotný, boli kňazi vzdelaní )
14. vybavovala správne záležitosti dvora ( listiny, písomnosti )
15. diplomatické a zahraničnopolitické záležitosti
16. viedla finančnú agendu

Miestna správa

Zemská , krajinská správa : územná správa štátu , systém najvyšších orgánov štátu a ich vzájomnými vzťahmi

Dvorská správa : správa panovníkovho majetku

Veľká Morava

17. ranofeudálna monarchia
18. panovník a jeho rod štát vlastnili
19. zemská správa je totožná s dvorskou správou
20. splývali aj cirkevná správa so štátnou

21. Územie centrálnych  oblastí štátu bolo rozdelené na hradské župy
22. okrajové oblasti – okrem Panónie – pravdepodobne ešte stále rozdelené na teritoriálno-rodové oblasti
23. hradská župná správa – doklad dôležitého znaku štátnosti – t.j. rozdelenie obyvateľstva na základe teritoriality
24. správnymi strediskami hradských žúp boli väčšie či menšie HRADY ( civitates et castella ) – boli nie len strediskami miestnych orgánov štátnej moci ale aj strediskami remesiel a obchodu  - tiež sa v nich šírila kresťanská ideológia
25. na čele hradskej župy bol ŽUPAN ( ako zástupca panovníka )
26. pomocnými a výkonnými orgánmi županov boli DRUŽINY
27. niektoré správne a súdne funkcie vykonávali kňazi hradských kostolov – ARCHIPRESBYTERI

Súdnictvo

28. najvyššími súdnymi orgánmi v hradskej župe boli župani ( iudices )

ŽUPANI

29. vyberali v mene panovníka od poddaných naturálnu rentu ( jej menšiu časť ponechávali a väčšiu opatrovali pre panovníka a jeho družinu – panovník z času na čas cestoval po krajine )

Cirkevné súdy

30. všeobecne tu patrili predovšetkým

1. causae ecclesiaticae ( všetky spory, ktoré sa týkali záujmov cirkvi, cirkevných osôb a cirkevného majetku )
2. manželské veci ( ktoré sa cirkev usilovala upravovať podľa kanonického práva, resp. podľa predpisov Biblie )