Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Spôsobilosť na právne úkony podľa uhorského feudálneho práva (1._cst_(9).doc)

Otázka č. 9:

Spôsobilosť na právne úkony podľa uhorského feudálneho práva

- stavovská príslušnosť od konca 13. stor. do r. 1848

STAVOVSKÁ PRÍSLUŠNOSŤ

I. ETAPA – od začiatku Uhorského štátu do 13. storočia ( otázka č. 7 )

II. ETAPA – od  13. storočia po rok 1848

II. ETAPA ( od 13. storočia po koniec feudálneho štátu –1918 )

Dotvorili sa :

1. TRI šľachtické stavy
2. mestský stav
3. poddaný stav

TRI šľachtické stavy

1. šľachtici – plnohodnotní obyvatelia štátu až do roku 1789 – francúzska revolúcia – zásada rovnosti
2. vyvinuli sa na základe pôvodného obsadenia pôd Uhorského štátu – donačným privilégiom

Po 13. storočí vznikajú 3 nové šľachtické stavy

1. dosiahli významné postavenia v kráľovských a cirkevných funkciách:

1. magnáti
2. preláti
3. zemani

MAGNÁTI

Členili sa na dve podskupiny

1. vyšší preláti ( svetskí vysokí hodnostári; plnoprávne postavenie )
2. nižší preláti ( kláštorní hodnostári; postavenie medzi vyššou a nižšou šľachtou )

1. pre obe podskupiny platilo to isté
2. mali rovnaké práva i povinnosti ako šľachtici
3. ak svedčili na súde, nemuseli prisahať na Bibliu alebo na kríž – odvolávali sa len na svoje svedomie
4. nemali plnú testamentnú právomoc

ZEMANI

5. patrili do strednej šľachty
6. jednotlivé skupiny zemanov sa odlišovali majetkom – osobnú slobodu mali rovnakú

Členili sa na dve podskupiny:

1. viac majetní zemania

- tí, ktorí vlastnili dostatok pôdy a poddaných, aby mohli plniť všetky povinnosti a mať všetky práva vyplývajúce z tohto postavenia

1. mohli sa zúčastňovať na zasadaniach uhorského snemu
2. mohli zastávať pozície komitát – župan

2. menej majetní zemania

( šľachtici jedného léna )

1. nemali poddaných
2. nemali skoro žiadny majetok
3. napriek tomu, že im patrili práva najmajetnejších, nemohli ich vykonávať

1) Šľachtický stav

7. osobne slobodní obyvatelia Uhorska
8. v oblasti súdnictva podliehali panovníkovi a s len právoplatným rozsudkom             ( nemohol ich súdiť nik iní )
9. panovník nad nimi vykonával všetku právomoc
10. nik nemal právo bez dôvodne siahnuť na ich majetok
11. nepodliehali žiadnym daniam ani peňažným povinnostiam
12. vojenská služba však bola povinná

Pôvodné formy nadobudnutia šľachtického stavu:

1. donačné privilégium – udelenie majetku a šľachtického titulu

( udeľoval len panovník; palatín len majetok daný limitom )

2. prefekcia – právny úkon; testament

( ten, kto dostal donačné privilégium na základe kráľovského rozhodnutia a odkázal všetko dedičovi )

3. synovská adopcia – adopcia ľubovoľnej osoby za syna

( posledný žijúci potomok mohol adopciou preniesť celé donačné privilégium na základe kráľovského schválenia na adoptovaného syna; ak sa niekde neskôr našiel dedič, adopcia bola neplatná )

4. bratská adopcia – adoptovanie iného šľachtica za brata

( do 18. storočia získaval len majetok; od 18. storočia majetok aj titul )

5. kráľovská legitimácia – udelenie kráľovskej milosti

( možnosť niektoré nelegitímne dieťa uznať za legitímne, s čím nemuseli súhlasiť všetci členovia rodu – musela byť potvrdená kráľovskou listinou )

Odvodené formy nadobudnutia šľachtického stavu:

1. žena – ak sa vydala za šľachtica; platil len kým sa opäť nevydala za nešľachtica,
2. dieťa – ak sa narodilo otcovi šľachticovi ( matka nemusela byť šľachtičnou )

2) Mestský stav

1. začal vznikať na rozhraní 13. a 14. storočia, kedy u nás vznikali mestá
2. Právne postavenie mešťanov:
3. mali rovnakú osobnú slobodu ako šľachtici
4. na území mesta podliehali súdnej právomoci výhradne mestského súdu
5. všetky právne úkony uzatvárali pred mestskými úradmi
6. mimo mesta boli poddaní
7. Nadobudnutie príslušnosti k mestskému stavu:
8. žil v meste
9. mohol si postavenie kúpiť
10. získať ho spolu s cechom
11. udelenie len na základe schválenia mestskej rady – mestský zväzok

( spadal do mestských práv príslušného mesta, ktoré pochádzali z Nemecka, boli tvorené aj mestskými privilégiami – listina, ktorú vydal vlastník mesta a v ktorej sa vyjadril k právam a povinnostiam jeho obyvateľstva )

Zánik mestského stavu:

1. svojvoľným zrieknutím
2. spáchaním trestného činu ( nevera, zrada … )
3. ak bol odsúdený a sankciou bola strata mestského stavu

3) Poddanský stav

1. vytvoril sa v 13. storočí z vrstvy neslobodných
2. poddaní boli zvyčajne scudzovaní aj s pôdou
3. do Dóžovho povstania celkom dobré postavenie

od r. 1514 – nevoľníctvo – zhoršenie v dvoch smeroch:

1. postavenie poddaných bolo právne zakotvené
2. boli na trvalo pripútaní k pôde

rok 1785 – Jozef II. – patentom zrušil nevoľníctvo

Právne postavenie poddaných:

1. mal právnu subjektivitu, ale len vo vzťahu k urbárskym právam
2. do roku 1514 mali osobnú slobodu
3. po roku 1514 strata osobnej slobody
4. podliehali vrchnostenskej súdnej právomoci
5. k feudálom sa museli správať s úctou
6. museli odovzdávať rentu
7. mohli slobodne vlastniť hnuteľný majetok
8. mohli spísať testament, ale s tým, že určitá časť majetku musela pripadnúť zemepánovi
9. nemohli sa voľne sťahovať

Nadobudnutie príslušnosti k poddanskému stavu:

1. narodenie ( ak obaja rodičia boli poddaní )
2. strata pôdy a uzatvorenie zmluvy s feudálom ( odvádzanie renty )
3. sankciou ( ak spáchal trestný čin a sankciou bol poddanský stav )

Nadobudnutie príslušnosti k inému stavu:

1. donačným privilégiom panovníka za zásluhy
2. vyštudovaním za kňaza
3. ak sa poddaný usadil v meste a získal mestský stav
4. ak bol prepustený feudálom
5. ak sa po splnení podmienok a s dovolením feudála odsťahoval