Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Drogové závislosti a ich prevencia

Drogové závislosti a ich prevencia (drogove_zavislosti_aj_ich_prevencia-prednasky.doc)

1. prednáška: Droga, Čo je to závislosť?

Novomestský:

„Droga je akákoľvek látka, ktorá po vstupe do živého organizmu je schopná pozmeniť jeden alebo viac jeho funkcií, pôsobí priamo/nepriamo na CNS, môže mať priznané postavenie lieku.“

J. Prest:

„Za drogu považuje každú látku ( prírodná, syntetická), ktorá spĺňa : 1.má tzv. psychoaktívny účinok. 2. môže vyvolať závislosť.“

Droga= psychoaktívna látka, z ang. , gr : farmalon- jedy, liečivé prostriedky. Môže to byť upravená aj neupravená rastlina, aj živočíšneho pôvodu aj rastlinného pôvodu. Závislosť na psychoaktívnych látkach= narkománia, toxikománia.

Závislosť:

podľa WHO:

                      1.   je to medicínske ochorenie, ktoré určuje lekár- psychiater- ADIKTOLÓG

1. silná túžba, nutkanie užiť látku ( krejving)

2. problémy v sebaovládaní pri užívaní látky

3. telesný odvykací stav

4. vzrast tolerancie k účinku látky

5. postupné zanedbávanie iných záľub , záujmov

6. pokračovanie v užívaní látky, napriek vlastným dôkazom zjavne škodlivých dôsledkov, následkov

diagnostika, závislosti je ak počas jedného roka označia 3-7 znakov

Amerika:

1. rast tolerancie

2. odvykacie príznaky pri vysadení

3. prijímanie látky pri väčšom množstve alebo po dlhšiu dobu ako mal pôvodne v úmysle

4. dlhodobá snaha  jedného alebo viac pokusov obmedziť a ovládať príjem látky

5. trávenie veľkého času užívaním a obstarávaním látky alebo zotavovaním sa jej účinkom

6. zanechanie sociálnych, pracovných, rekreačných aktivít zo života v dôsledku užívania látky

7. pokračujúce užívanie látky napriek dlhodobým alebo opakujúcim sa psychickým , sociálnych alebo telesných problémov.

Závislosti na vzťahoch:  1. rodič verzus dieťa

                                         2. partner

                                         3. sekty

                                         4. šikanovanie v kolektíve, obeť verzus agresor

2 prednáška, Klasifikácia drog

Klasifikácia drog, kritérium členenia podľa druhu zneužívanej drogy a typu drogovej závislosti.

Podľa WHO:

1. závislosť od alkoholu

2. závislosť opioidov- heroín, morfium

3. závislosť od kanabioidov

4. závislosť od sedatív a hypnotík - barbituráty

5. závislosť od kokaínu

6. závislosť od iných psychostimulancií: pervitín, amfetamín

7. závislosť od halucinogénov – lysohlávka

8. závislosť od nikotínu

9. závislosť od prchavých látok

10. závislosť od iných návykových látok a kombinovaní látok

Klasifikácia drog podľa ich účinkov:

1. s prevažne sedatívnym účinkom – alkohol, lieky, rohypnol, inhalačné prípravky

2. s prevažne povzbudivým účinkom – amfetamíny, kokaín, kofeín, pervitín

3. s prevažne halucinogénnym účinkom – LSD, extáza, marihuana

4. narkotické látky – heroín, metadon

Klasifikácia drog z hľadiska príčin vedúcich k závislosti:

1. primárny typ závislosti – pre príjemné euforické účinky, nelegálne drogy

2. sekundárny typ závislosti – zmierňujú únavu, bolesť, sú to napr. lieky

Miera rizika vzniku závislosti:

Adiktológia, veda zaoberá sa drogami. Drogy sa nikdy nečlenia na mäkké, tvrdé, ľahké a ťažké.

Abstinencia – zdržanlivosť, striedmosť :

1. ako životný štýl – z presvedčenia, životná filozofia rodiny, hodnotová orientácia

2. prijatá ako ochranný mechanizmus – tí, čo už prešli závislosťou

Znaky závislosti:

                           1.silná túžba, nutkanie užiť látku ( krejving, baženie)

    2.problémy v sebaovládaní pri užívaní látky

                     3.telesný odvykací stav

                     4.vzrast tolerancie k účinku látky

                     5.postupné zanedbávanie iných záľub , záujmov

                           6.pokračovanie v užívaní látky, napriek vlastným dôkazom zjavne škodlivých dôsledkov, následkov

Ako sa aplikujú drogy: fajčenie, šňupanie, inhalácia, intravenózne, jedením, zažívaním, pitím, cez kožu, vaginálne, rektálne, olizovanie.

Užívanie drog, WHO :

1. neodolateľné želanie, nutkanie, potreba v pokračovaní užívaní drog, snaha ju získať akýmkoľvek prostriedkom

2. tendencia zvyšovať dávku drog

3. drogy vyvolávajú psychickú a niekedy aj fyzickú závislosť

4. negatívne dôsledky na jednotlivcov a spoločnosť – Presl

Novotný, Kolibáš : Užívanie drog:

1. experimentálne užívanie drog- získavanie nových zážitkov

2. rekreačné užívanie drog – pri oslavách

3. symptomatické užívanie drog- zmiernenie ťažkostí, úzkostí. Alkohol

4. kompulzivné užívanie drog- silná nutkavá túžba, krejving

Problémové užívanie drog: užívanie drog spôsobom, ktorým významne zvyšuje riziko vzniku, závažných a nepriaznivých tel., psych., soc. dôsledkov pre užívateľov.

Príčiny prečo siahneme po drogách, užívania drog:

Mnohopríčinná závislosť, multikauzálna podmienenosť – viacero faktorov, ktoré podmieňujú závislosť. Závislosť je multifaktoriálne podmienený jav.

1. droga ako prítomnosť chemickej látky, ktorá mení naše správanie, vnímanie

2. osobnosť

3. prostredie, ktoré podmieňuje užívanie drog

4. vyvolávajúci moment

Vlastnosti drogy:

Novotný, závislosť vznikne vždy u každého človeka pri komunikácii s drogou

1. nevhodne dlhý čas komunikuje s drogou

2. nevhodné množstvo a frekvencia

3. nevhodné okolnosti pre psychiku a organizmus

Dimoff, Carper : základné príčiny

1. túžba po euforizačnom účinku

2. zvedavosť a nuda

3 prednáška, Motivácia k závislosti

Motiváciou k závislosti môže byť aj vplyv rovnocennej skupiny, tzv. partie, ide o podľahnutie tlaku party, únik pred vonkajšími problémami, potláčanie ich do úzadia, ďalej ide o únik pred vnútornými problémami, kde pomáha práve pracovanie so sebaúctou detí.

Faktory vzniku a rozvoja závislosti:

1. dedičnosť, osobnostné charakteristiky- sú impulzívni, nezrelosť, egocentrizmus, pocity menejcennosti, dilema medzi túžbami a schopnosťou ich naplniť. Neúmerné vysoké nároky na okolie. Krehkosť.
2. vplyvy prostredia- najsilnejší a najviac rozhodujúcejší, ako škola, priatelia, reklamy... Sociálne a kultúrne prostredie.

1. zdravá škola
2. zdravá rodina
3. formálne inštitúcie, CVČ, kluby , spolky
4. neformálne inštitúcie, rovesníci
5. masovokomunikačné prostriedky,  na vytváranie postojov a hodnôt

3. prítomnosť drogy a jej charakteristiky
4. vyvolávajúce situačné podnety: dôvody, ktoré vedú jednotlivca k droge. Ako rozchody s priateľmi, riešenie životných situácií, psychické poruchy, zvedavosť , nuda.

Štádiá kontaktu človeka s drogami:

1. skúšanie
2. kontrolované užívanie
3. návyk (návykové správanie)
4. závislosť

Typy motivácie drogového abúzu (zneužívanie drog) :

1. fyzická - snaha o fyzické uspokojenie, uvoľnenie, získanie rozvoja
2. senzomotorická – stimulovať zmyslové orgány a celkovo posilniť vnímanie
3. emocionálna – riešiť osobné komplikácie, zmeniť emócie, znížiť úzkosť, vylepšiť náladu
4. interpersonálna – zlepšiť komunikáciu, zneškodniť bariéry
5. sociálna – identifikovať sa s určitou sociálnou skupinou
6. politická – zmeniť drogovú legislatívu, protestovať  a nedodržiavať spoločenské normy
7. intelektuálna – skúmanie svojho svedomia a podvedomia, riešiť intelektuálne problémy
8. kreatívno-estetická – vylepšiť umeleckú tvorbu, rozšíriť predstavivosť
9. filozofická – hľadanie zmyslu života, nové pohľady
10. spirituálnomystická – využívali ich šamani
11. špecifická – snaha získať dobrodružstvo, snaha získať ocenenie iných významných ľudí.

4. prednáška

1. Špecifiká návykových problémov a závislostí u detí ,mládeže, žien, aj vyššom veku.

2. Alkoholizmus žien.

Vznik, vývoj a udržanie má svoje špecifiká závislosti u rôznych vekových kategóriách.

Deti a mládež:

1. závislosť na návykových látkach sa vytvára podstatne rýchlejšie, stíhajú to radovo za mesiac.
2. existuje vyššie riziko ťažkých otráv s ohľadom na nižšiu toleranciu, menšiu skúsenosť a väčší sklon k riskovaniu.
3. vyššie riziko nebezpečného správania sa pod vplyvom návykovej látky. Agresivita.
4. masívne zneužívanie návykovej látky, zaostávanie v psychosociálnom vývoji, vzdelávanie, sebakontrola.
5. iba experimentovanie je spojené s väčšími problémami z rôznych oblastí života. Trestná činnosť, rodina , škola.
6. širšia tendencia zneužívať široké spektrum návykových látok, prechod od jednej látky k druhej. Aj kombinácie súčasne viacerých látok, čím dochádza k riziku otravy.
7. recidíva závislosti sú častejšie, dlhodobú prognózu majú priaznivejšiu.

Alkoholizmus žien:

1. k závislostiam bývajú zdržanlivejšie, opatrnejšie . Návykové správanie, závislosti, gemblerstvo, ale k tabaku stúpa.
2. pribúda ich podstatne rýchlejšie ako u mužov, napriek tomu , že je ich menej.
3. ženy majú menšiu pečeň, hmotnosť, viac tuku, návykové látky a problémy pôsobia silnejšie ako u mužov.
4. nastáva skôr zdravotné poškodenie ako u mužov.
5. do návykových problémov padnú často kvôli problémom s partnerom.
6. návykové látky ako alkohol u žien spoločnosť omnoho viac odcudzuje ako u mužov.
7. ženy v súvislosti s drogami sa menej dopúšťajú trestných činov, násilného správania.
8. mnohokrát trpia depresiami, úzkosťou, poruchami osobnosti( ale tie sú menej frekventované vo vzťahu k náv. látkam)
9. ženy majú silnejší put sebazáchovy ako muži.
10. ženám viac záleží na tom, ako pôsobia na okolie, aký majú zovňajšok
11. ženy a materstvo, je tu riziko poškodenia plodu v gravidite užívaním návykových látok a alkoholu a tabaku.
12. NAS- novorodenecký abstinenčný syndróm.
13. FAS- fetálny alkoholový syndróm, deštrukcia dieťaťa alkoholom.
14. návykové ženy bývajú častejšie týrané, fyzicky napádané, sexuálne zneužívané.
15. dokážu sa odpútať od nevhodnej spoločnosti, čo je pozitívum v terapii.
16. rodiny a deti závislých žien trpia problémom závislosti ženy skôr ako u mužov.
17. ženy si ľahšie vytvárajú zdravý zdravotný štýl.

5 prednáška, Závislosti vo vyššom veku, Drogy

Podľa Nešpora:

1. Nadväznosti na náročné životné situácie, ako sú choroby alebo smrť partnera
2. Menšia odolnosť na alkohol a iné návykové látky, u starších ľudí môže byť aj výhodou tým, že negatívne dôsledky návykových látok môžu vyvolať zmenu ich správania ohľadom k návykovým látkam
3. Pokles tolerancie zvyšuje riziko ťažkých intoxikácií
4. Bývajú byť dlhodobo liečení liekmi a kontakt s návykovými látkami navzájom interaguje. Je to zlá kombinácia.
5. Zdravotné škody sú rýchlejšie ako v strednom veku. Napr. vysoký krvný tlak, cievna mozgová príhoda.
6. Chronické bolestivé ochorenia- čo zvyšuje riziko vzniku závislosti na niektorých liekoch proti bolestiam
7. Psychoterapia je možná aj schopná.
8. Pomoc vytvoriť sieť sociálnych vzťahov, ako v rodine, v bývalej práci, kluby
9. Výsledky liečby môžu byť priaznivé ak sa podarí vytvoriť primeraný nie hektický životný štýl.

Drogy- legálne a nelegálne

Medzi legálne patria alkohol a tabak. ALKOHOL sa delí na tvrdý alkohol, sú to destiláty, etanol, etylalkohol, C2H5OH- vzniká kvasením cukru. Potom je to víno a pivo.

Alkohol je nebezpečný lebo je spoločnosťou tolerovaný. Poznáme ho od prvotnopospolnej spoločnosti, poznali pivo, víno a medovinu. Je to silná tvrdá droga. Najhoršia droga. Na Slovensku je podporované mierne pitie.

Je to utlmovaná látka, spomaľuje reakčný čas, úsudok, vnímanie bolesti, koordinácia pohybov, rozhodovanie. Vysoká koncentrácia tlmí centrá pre krvný obeh, a centrum pre dýchanie, zástava dýchania, tlmí CNS. Nebezpečné sú kombinácie s tlmivými látkami ako liekmi. V psychickej sfére odstraňuje zábrany, „búra bariéry“. Pôsobí na zdravie, u žien dochádza k potratom, utlmuje sexualitu, mužom vedie k potencii. Viac alkoholu povzbudzuje poruchy reči, motoriku, spavosť, nevoľnosť, zvracanie, centrá pre dýchanie a krvný obeh. Závislosti na potenciál, čím skôr , tým rýchlejšie a ľahšie vzniká závislosť. 95%  ľudí vyskúšali alkohol.

Abstinenčné príznaky: trasú sa, nervozita, bolesti hlavy, delirium crements, až 20% neliečených alkoholikov má riziko smrti.

Riziká spojené s užívaním: aj jednorazová intoxikácia vedie k úpadku mozgových buniek- konečným je alkoholová demencia.

Riziko predávkovania- seba poškodzujúce bytie, cirhóza pečene, úbytok testosterónu, halucinácie, paranoje, poruchy osobnosti, žalúdočné problémy.

Nárazovité pitie je deštruktívne. Závislosť je psychiatrické ochorenie.

NIKOTÍN:  silne toxická bezfarebná látka, ide o rastlinný alkaloid obsiahnutý v tabaku. Psychoaktívna látka, tabak poznáme už od indiánov. V EU až v 16 storočí. Hľadalo sa v ňom liečebné využitie. Dym obsahuje tuhé a plynné častice  . Je ich asi 60 látok a sú detekované ako karcinogénne látky. Nikotín je silná a účinná látka a jeden z najtoxickejších jedov. Mierne stimulant , zvyšuje krvný tlak, tep, navodzuje pocit uvoľnenia a povzbudenia. Čím je človek závislí , závislosť nám predbehuje aj základné primárne potreby. Vyvoláva psychosociálnu aj fyzickú závislosť ( pri dlhodobom). Príznaky: nervozita, nepokoj, rozladenosť, poškodenie dýchacích ciest, zdravie, psychické poruchy, ADHD- výsledkom fajčenia.

6. prednáška, Krátky historický exkurz k drogám

Drogy na začiatku vznikali z prírodných produktov, ako z rastlinných či živočíšnych.  Ich význam bol predovšetkým spojený s utlmovaním bolesti a chorôb. Používali ich šamani, boli to psychoaktívne látky, z ktorých vyrábali tzv. „čarovné nápoje“. Mali snahu sa

priblížiť k božstvám.

Lokality a druhy:

1. Severná Amerika- rozšírené žuvanie a fajčenie tabaku
2. Stredná Amerika a Mexiko- konzumácia kaktusu, nazývaný PEYOTL- ktorý obsahuje látku MESKALÍN, meskalínové hríbiky, je to psychoaktívna látka
3. Južná Amerika- kokové listy, žuvaním, najčastejšie v období sucha
4. JZ, JV, ST Ázia, Čína- fajčilo sa surové ópium
5. India, konope a hašiš
6. Európa- konzumácia alkoholu, Severná EU, Sibír- extrakty z húb
7. Afrika- KATHA , jedná sa o fajčenie jej listov

Rozmach:

1. 19- 20 storočie nástup technickej revolúcie a prírodných vied najmä chémie priniesol zneužívanie psychoaktívnych látok.
2. 19. storočie, užívanie morfínu.
3. 19-20 storočie- heroín
4. 20 roky 20 storočia- kokaín
5. 60.roky 20 storočia- marihuana, hašiš LSD
6. 80 roky 20 storočia- syntetické drogy, amfetamíny.

Drogy:

7. Hašiš- plný názov pre živicu.
8. Kokaín- v dnešnom období opäť zrastá. Pochádza z južnej Ameriky od indiánov, z koka listov- vyrábali pastu- a z toho prášok. Navodzuje silu. Šnupe sa. Intoxikačné účinky, depresia, paranoidné psychózy... vyvoláva psychickú závislosť.
9. Ópium-  jedná sa o mlieko z makovíc, aj vo vodnej fajke, Čína.
10. Heroín- vynájdený 1875. Bayern, vynašiel liek proti kašľu s obsahom heroínu. Bol veľmi silný. Fajčí sa, ale aj injekčne.
11. LSD- syntetický, 1938, Hoffman, množto –jedná sa len o mikrogramy LSD, dáva sa na papieriky zvané tripy. Ovplyvňuje zrak , sluch... zmysly.  FLASHBACK- návrat dávky aj po niekoľkých týždňoch, či mesiacoch.
12. Syntetické drogy- amfetamíny, majú psychostimulačný účinok. Navodzujú náladu, eufóriu, psychomotorické tempo. Sú to extáza a pervitín.
13. Smart drugs- tzv. Chytré drogy.

Lieky:

- celková anestetiká, hypnotiká, antiepileptiká, analgetiká, partiové, psychostimulanti, benzodiazepíny

Najčastejšie zneužívanie:

1. Benzodiazepíny- anxiolitiká (proti úzkosti), nežiaduce účinky majú: únava, zlá pamäť, zmätenosť, strata motivácie pri riešení problémov.

delia sa–1.1 podľa intenzity tlmivého pôsobenia-  a, silnejšie hypnotika: rohypnol , dormycum

                                                                               b, slabšie hypnotika: diazepan

             1.2. podľa dĺžky účinku-  a, dlhé- daizepan  , válium,

                                                      b, strednodobé-

                                                      c, krátkodobé- dormycum

     2.   Barbituráty- so sedatívnym účinkom, hypnotickým, antiepileptickým

           Spasmoberalgin- často skríženýs alkoholom

1. Antidepresíva

Prchavé látky:

Medzi Rómami sú zvlášť obľúbené. Ide o ekonomický dôvod. Sú najnebezpečnejšou kategóriou, sú nebezpečnejšie ako tvrdé drogy. Znakom je to , že sa tieto látky rozpúšťajú , sú tukovej povahy. Každou ich aplikáciou človek hlúpne, pretože ničia tukové obaly mozgových buniek a nenávratne ich redukujú. Dochádza k úbytku rozumových schopností.

Majú tlmivé účinky: toluén, éter, riedidlá, lepidlá. Aplikujú sa inhaláciou( čuchaním).

Prejavy: človek je ako opitý s polo spánkom, má tzv. „farebné sny“. Má rýchly nástup závislosti vďaka poškodenia CNS.

Poškodzuje ďalej- obličky, pečeň , dýchacie ústrojenstvo, pľúca, dýchanie, kôru a bunky mozgu. Aj jednorazová intoxikácia je nebezpečná, hrozí predávkovanie (smrť).

Konopné drogy, marihuana a hašiš:

1. Marihuana: Už Heridotos z Helikarnasu povedal o nej , že „kanabos“- je „hlučný“.

Názvy: Konope siate a Konope indické.

Samičie rastliny sú významnejšie. 60-70 roky- rozšírená, najmä u hnutia Hippies. V roku 1964 sa zistilo aké látky obsahuje. Návykovou látkou je THC- Tetrahydrocanabinol.

Intoxikačné účinky- euforické a upokojujúce účinky, pokoj, vz. dramatické dopady na emócie, vnímanie času, zvýšené zmyslové, vnímanie, svetelné, pozornosť. Dopad užívania je zvyšujúca sa krátkodobosť pamäte. Poškodenie kognitívnych funkcií.

Rizikové skupiny:

1. tínejdžeri
2. tehotné ženy, resp. nenarodené deti
3. ľudia s pred dispozíciu na duševné ochorenie

Marihuana je spúšťačom psychiatrických ochorení, ako schizofrénia,  násilné správanie atď.

7 prenáška, MARIHUANA

Prejavy:

„ Užívateľ “ ťažkosti hľadania slov, v tom čo chce vyjadriť. Pociťuje vyčerpanosť, prázdnotu v živote, nie sú schopní niesť kritiku. Nie sú schopní svoje správanie brať sebakriticky, viesť dialógy, majú ťažkosti pri koncentrácii, úsudky typu “som iný“ , „druhí mi nerozumejú“. Neplánujú si deň, nemajú dennú, týždennú rutinu. Myslia si , že sú aktívni, ale v skutočnosti nie sú.

Jedno rázové užitie má už následky v – 1. krátkodobá pamäť

                                                               2. pozornosť

Pri chronickom užití sú následky-  1. krátkodobá pamäť , 2. vyjadrovať sa verbálne v novej neznámej koncentrácii, 3. komplikované myšlienkové operácie, 4.znížená koncentrácia

Účinky- srdcovo cievna sústava , jej poškodenie. Dýchacie orgány. Imunita. Znížená plodnosť. Chronická bronchitída(zápal priedušiek). V moči sa nachádza 21 dní.

Halucinogény- Huby (lyso hlávky), Durman, THC

Nevyvolávajú ani psychickú ani fyzickú závislosť, ale môže dôjsť až k toxickej psychóze. Majú silnú  razanciu a efekt, možný je tu flashback, smerujú k psychickým diagnózam.

BADTRIP – „nevieš do čoho sa môžeš dostať“

EXTÁZA – vynájdená v roku 1912 firmou MERCK, používaná ako anorektikum, liek na chudnutie. Má stimulačný a halucinogénny charakter. Účinok nastupuje 30-60 minút od požitia. Jej krátkodobé rizika: necítime smäd ani hlad, môže nastať kolaps prehriatím telesnej teploty, navodzuje empatiu. Je dôležité telo hydratovať a ochladiť. Poznáme veľa druhov na SVK cca 1500.

Stimulačné drogy : CRACK, PERVITÍN

Pervitín – československá droga, „nazývana čecho“, môže sa aplikovať buď injekčne, šňupaním, hltaním. Účinok 8-10 hodín. Je možné ho merať v moči (14 dní). Je to psycho-stimulačná droga. Vyvoláva nechutenstvo – viditeľné chudnutie. Prejavy: zvýšený krvný tlak, zväčšené zreničky, najprv nabudí, neskôr depresívne stavy a vyčerpanosť

Kokaín – návrat

Crack – je to lacná náhrada kokaínu, je to stimulačná droga. Výskyt: USA, Afrika, najmä raperi, u nás našťastie nie je rozšírený.

Protidrogová politika a politické prevencie

Ondrejkovič:

Protidrogovú politiku chápeme ako súhrn protidrogových aktivít, zaoberajúcich sa usmerňovaním konzumu osobitne nelegálnych drog na príslušnom území, najčastejšie na území štátu. Pričom usmerňovanie konzumácie legálnych drog býva súčasťou zdravotníckej politiky.

Kalina:

V novodobej histórií šírenia drog.

1. obdobie do 1960. Droga považovaná za odborný problém, lebo sa nimi zaoberala úzka skupina špecialistov. Kriminalisti, lekári, psychiatri.
2. obdobia 1960-1990. Droga považovaná za spoločenský problém. Dotýka sa mnohých sociálnych skupín, vrstiev, profesií. Enormný nárast drog zo sociálnymi a zdravotnými problémami.
3. 1990-dnes. OSN charakterizuje problém drogy ako globálny. Je to problém ako aj iný globálny problém (migrácia, otepľovanie,...). Ovplyvňuje všetky krajiny sveta. Každá krajina má v ňom svoju úlohu. Krajiny – a) producentské b) tranzitné c) spotrebiteľské Skoro nikto nezostáva mimo problému, každý z nás sa s nim stretáva. Nie je možné ho riešiť na jednom mieste a jedným prístupom – a) medziodborový (napr. psychológovia

b) sektorový (rezortnú, MŠ, MPSVAR)  c) národný. Obchod s drogami je najviac rozvinutý, najviac peňazí.

Protidrogová politika EU

Aby sa dosiahla rovnováha:

1. znižovaním ponuky drog = aby boli ťažšie dostupné

2. minimalizácia jej dopytu = aby ľudia nemali záujem

Je to smerovanie od represívneho postoja k prevencií liečbe a podpore. Ide o znižovanie rizík(Harmreduction)  spojených s užívaním drog. Sú to streetworky, občianské združenia.

Protidrogová politika v SR.

Vychádza a plne akceptuje medzinárodné dohovory, OSN, VHO, Interpol – realizujú kontrolu. Na SVK platí „Národný program boja proti drogám“ schválený 8. augusta 1995, sú v ňom rozpracované základné smery protidrogovej politiky na SVK. V súčasnosti je národný program boja proti drogám 2008 – 2012. Stal sa celospoločenským úsilím znižovať ponuky a dopyt po drogách, sú v ňom vyjadrené základné východiská: multidisciplinárneho prístupu fenoménu drog. Jeho platnosť je na obdobie 4 roky. Má ciele a stratégie protidrogovej politiky. V ňom je základná orientácia protidrogovej politiky. Úlohy sú špecifikované v jednotlivých rezortoch.

Od roku 1996, ale platný od 1997, vznikol neštátny, účelný Protidrogový fond (podporný). Funguje so zámerom v oblastiach a) prevencie b) liečby c) podpory.

Protidrogový fond finančne podporuje projekty. Na čele je rada Protidrogového fondu, ktorá schvaľuje priority protidrogovej politiky a tým určuje zameranie protidrogových projektov. Na jeden rok – 50 miliónov.

Prevenčné spektrum

1. oblasť – prevencia: a)primárna (univerzálna), predchádzanie užívania drog u populácií, ktorá s ňou nie je v kontakte, alebo aspoň odloženie kontaktu s drogou do vyšší vekových kategórií.

b) sekundárna (selektívna), predchádza vzniku a rozvoja závislosti u osôb, ktoré sú užívaním drog zasiahnutí alebo postihnutí alebo sa stali na nich závislými = včasná intervencia, poradenstvo, liečba

c) terciárna (indikovaná), predchádzať dlhodobému, sociálnemu a zdravotnému poškodeniu z užívania drog

2. oblasť – liečba, liečenie chorôb závislostí môže byť ústavná, ambulantná.

Centrá pre liečbu drogových závislostí, na SVK 6.

3. oblasť – podpora, ako resocializácia, rehabilitácia. a) doliečovanie b) súbežne s dlhodobým liečením.

8. prednáška

Rizikové správanie: Mijovský:

Je to agresívne správanie, prekriminálne správanie, sexuálno-rizikové, poruchy príjmu potravy (PPP), rasizmus, xenofóbia, sekty, rizikové športy.

Prevencia DZ (drogových závislostí):

1. Semrád: prevencia je lat. pôvodu, znamená to vyvíjať úsilie na zabránenie alebo prekazenie pôsobenia škodlivých vplyvov ešte skôr ako k nim dôjde( predchádzať im).
2. Predchádzať určitým problémom, vytvorenie opatrení, ktoré majú zabrániť ich vzniku.
3. Prevencia= profylaxia, predchádzanie škodám, ktoré spôsobujú návykové látky=drogy.
4. Podľa EU monitorovacieho centra pre drogovú závislosť: je to akákoľvek aktivita, ktorá sa usiluje o spomalenie alebo odklad začatia užívania drog v ktoromkoľvek období.

Cieľom preventívnej práce zostáva zlepšenie verejného a duševného zdravia.

Členeie prevencie:

1. R. Caplan: primárna, sekundárna, terciárna
2. Hagerty: univerzálna, selektívna- adresná, indikovaná

Cieľové skupiny prevencie: K. Kalina:

1. všeobecná populácia- dôležitá skupina v primárnej prevencii

2. rizikové skupiny- k drogám=          Sú to deti a mládež (13-18)

                                                             Manažéri

                                                             Lekári a lekárnici

                                 k alkoholu = krčmári ...  

3. rizikoví jednotlivci – s psychickými problémami, s poruchami učenia a správania, s genetickými predispozíciami, z disfunkčnej rodiny, partneri a deti užívateľov.

4. experimentátori – ide o občasné skúšanie a nie o pravidelné užívanie jednotlivých typov drog.

5. príležitostní a rekreační užívatelia – užívanie drog je ich súčasťou životného štýlu. Nie je však častejšie ako 1 krát do týždňa. Dôsledkom ešte nie je vznik závislostí. Jedná sa o drogy ako marihuana, LSD, extáza.

6. pravidelní užívatelia- užívajú drogu častejšie ako jeden krát do týždňa, mení sa ich životný štýl, droga sa stáva súčasťou ich života. MKCH- škodlivé užívanie drog.

7. problémové užívanie – sú to už intravenózni užívatelia, užívatelia opiátov, kokaínu, amfetamínov.

8. závislí – spĺňajú všetky kritériá závislostí.

9. partneri a rodiny užívateľov – v dnešnej dobe sa jedná o nezanedbateľnú skupinu. Spoluzávislosť.

4 základné piliere stratégie protidrogovej politiky EU :  K. Kalina

Proaktívny model prevencie :

Nešpecifická prevencia: Nováková :

1. Cieľom primárnej prevencie je to, aby ľudia mali čo najmenej problémov s drogami. Ide predovšetkým o sebapoznávanie, sebaúctu, zvládnutie sociálnych rolí a vzťahov, komunikácie... v rozvoj harmonickej osobnosti. Začína sa od narodenia dieťaťa, až po dospelosť v rodine. Zaoberá sa aj dospelou a dospievajúcou populáciou. Je to všetko to, čo nie je konkrétne hovorené o drogách.

Špecifická prevencia:

2. Sú to aktivity zamerané priamo na proti drogovú prácu, aktivitu. Stránka poznatkov o typoch a účinkoch drog. Práca s postojmi, hodnotami.

Sociálna prevencia :

3. Ako súčasť sociálnej politiky. Je to všeobecná prevencia, ktorá sa zacieľuje na všetky sociálno-patologické javy.  Podstata sociálnej patológie spočíva vo vytváraní  priaznivých spoločenských podmienok v oblasti , ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, výchovno-vzdelávacej, zamestnanosti, vo vytváraní podmienok  na voľný čas, životnej úrovne, duchovného rozvoja,  humanizácie, skvalitňovanie životných podmienok.

Edukačná prevencia: Semrád:

4. Prevencia je významná zložka pedagogických vied, najmä sociálnej pedagogiky, predmetom je sociálna výchova, má zložky ako aj reedukatívnu, charitatívnu, poradenskú, preventívnu.

5. Matula: rezort školstva už 15 rokov rozvíja ju v dvoch líniách:

1. výchovná prevencia – realizovaná v škole a výchovných zariadeniach s angažovaním pedagógov, výchovných poradcov, a koordinátorov prevencie. Je zameraná na skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu.
2. psychologická prevencia – PPP ( ped-psych-poradne), sú to zariadenia rezortu školstva. Zameraná na skvalitňovanie psychickej regulácie správania, pomocou psychologických, poradenských, psychoterapeutické metódy.

9. prednáška, prevencia DZ v rodina a škole

Ciele a zásady (pôsobenie na mládež)

Nešpor – stratégie prevencie závislosti

1. znižovanie ponuky drog (ťažko dostupné drogy)
2. minimalizácia dopytu ( aby nemali záujem o drogy)

1. výchova k zdravému životnému štýlu
2. zvyšovanie odolnosti deti a mládeže proti negatívnemu pôsobeniu ponuky drog a ďalších sociálno- patologických javov

- ide o oslabenie vplyvu rizikových faktorov (je v skupine závislých, problémy v rodine, zlé sociálne podmienky) na druhej strane posilňujeme vplyv ochranných faktorov.

Celospoločenský prístup k prevencii drogovo závislých, prevencia v rodine a škole

Program Milénium: ideálom výchovy a vzdelávania .

Sa stáva človek (čestný, morálne charakterný), človek múdry (vzdelaný a tvorivý), aktívny (samostatný, pracovitý, iniciatívny), šťastný (vyrovnaný a zdravý človek)

Celospoločenská prevencia:

Založená na koordinovanom, systematickom, cielenom pôsobení celej spoločnosti

1. vytvoriť model obranyschopné dieťa (čl.) –> vie odolať nátlaku ponuky a vie odmietnuť drogu
2.  

Patrí tu:

Vláda, parlament, ministerstvá, protidrogové komisie, miestne samosprávy, liečebne, poisťovne, masmédia, rodinné asociácie, cirkevné organizácie, zariadenia sociálnej služby, súdy, polícia, prokuratúra, armáda,

Nosný pilier – 1. rodine, 2. škola, 3.rovesníci, 4.voľný čas, 5.masmédia, 6.vzor rodiny (dospelých)

Prevencia v rodine – pozitívny vplyv, komunikácia, informácia z rodiny (o drogách a sexe), info–> primerané veku; vzory, vzájomná dôvera, dobré vzťahy v rodine – láska, porozumenie;

Chválenie –> pozitívne hodnotenie nie človeka ale jeho správania, jednotnosť vo výchove v rodine, udanie deťom hranice, primerané sebavedomie, sebahodnotenie, primerané a spoločenské využívanie voľného času.

Rovesnícke skupiny- môžu mať aj pozitívny vplyv

Masmédiá- reklamy... je tu dualizmus

Škola- pojmy: a) projekt prevencie= jedno rázová činnosť

                b) program prevencie= x krát

Ak projekt nadobudne scenár užitočný pre iných a inde, môžeme hovoriť o prevenčnom programe, ( je to už niečo overené, môžeme využiť aj na iné cieľové skupiny). Ale ako program je iba vtedy ak je schopný prenosu- vtedy má programový charakter.

Primárna prevencia na Školách:

1. Metóda zastrašovania- vyvoláva opačný efekt
2. Streetworking

10. prednáška, Primárna prevencia v školách

Kritériá efektívneho programu prevencie na školách:

1. program sa začína pokiaľ možno skoro, najlepšie od predškolského veku a mal by zodpovedať veku žiaka.

čím je žiak starší, tým viac prevencia je špecifická, naopak čím je mladší vhodnejšia je nešpecifická prevencia

2. program je malý a interaktívny- tieto programy sú o mnoho efektívnejšie. Napr. prednáška je najmenej efektívna.
3. zahŕňa podstatnú časť žiakov cieľovej skupiny
4. zahŕňa  získavanie relevantných sociálnych schopností, schopností pre potrebné pre život, schopnosti- odmietať , zvládať stres.
5. program berie do úvahy miestne špecifiká- potrebné zmapovať miestnu situáciu
6. program využíva pozitívne modely- deti ich preto často napodobňujú a imitujú. V prevencii vystupujú populárni ľudia, exuseri ( bývalí závislí)
7. program musí zahŕňať aj ilegálne aj ilegálne návykové látky.
8. program zahŕňa znižovanie dostupnosti návykových rizík
9. program je sústavný a dlhodobý
10. program je prezentovaný kvalifikovane a dôveryhodne, vierohodne
11. program je komplexný a využíva viac stratégií
12. program počíta aj s komplikáciami a dobré možnosti ako ich zvládať

11. prednáška , Drogová prevencia v škole

1. iniciatívy aktivity a stratégie, ktoré sú uplatňované v snahe predchádzať užívaniu legálnych a neleg. drog.

1. prevencia prvého užitia drogy
2. prevencia užívateľov drog a drog. závislostí
3. redukovanie drogových užívateľov v sociálnom okolí
4. predchádzanie tomu, aby sa užívateľ drog dostal .... (tam neviem čo má byť, nestihla som to zapísať)

Školská prevencia by sa mala venovať právnemu, sociálnemu a kultúrnemu kontextu užívania drog.

Právne aspekty:

Legálne a nelegálne drogy – jediné správne členenie

Legálne: alkohol, tabak, lieky na predpis

Ilegálne: canabis . . .

2. v Holandsku – ľahké a ťažké drogy
3. členenie na mäkké a tvrdé drogy, nie je správne
4. vo Francúzsku je človek za držanie drog už trestne stíhaný
5. v Holandsku je marihuana dekriminalizovaná ; predáva sa iba v coffee shopoch a predajú ju iba starším ako 18 rokov.

Dekriminalizácia – nie je to isté ako legalizácia; kúpa, držanie a konzumácia drog, ktoré boli do toho času trestané podľa trestného zákona nie sú viac považované za trestné činy, môžu byť trestané administratívnymi sankciami.

Legalizácia – je proces prevzatia špecifickej aktivity pod kontrolu zákonom, ide o drogy, ktoré boli ilegálne, zakázané alebo prísne regulované.

Sociálne aspekty:

6. užívatelia majú v spoločnosti nízky status
7. žiak užívajúci drogy môže podľahnúť vážnym následkom – vylúčenie zo školy, znížená známka zo správania . . .

Kultúrne aspekty:

8. konzumácia alkoholu a tabaku je zodpovedná za väčšinu chorôb populácie
9. na jednej strane sú ich účinky príjemné a na druhej strane sú drogy spoločensky odsudzované
10. závislosť je seba poškodzujúci jav

ESPAD – európsky školský program na alkohol a drogy

11. robí sa v 30 krajinách; aj na Slovensku
12. periodicita
13. poskytuje porovnateľné zdroje o užívaní drog žiakov na školách
14. incidencia – výskyt
15. prevalencia – prevaha

Prevalencia počas života – koľko druhov drog užil počas celého života

Prevalencia za posledný mesiac – aké drogy zobral počas posledných 4 týždňov

16. u 15 a 16 ročných je alkohol najpopulárnejšou drogou

Vo všeobecnosti sa považuje za efektívny akýkoľvek program, ktorý naplní kritéria ako čas a zdroje.

Efektívny školský preventívny program

17. predchádzajú alebo odkladajú začiatok, čiže prvé užitie alebo zníženie užívania
18. znižuje sociálne a zdravotné riziká a možné poškodenia spôsobené užívaním drog žiakmi
19. zvyšuje schopnosť žiakov rozhodnúť sa zodpovedne na základe informácií, ktoré má
20. má trvalý efekt
21. vedie od vedomostí, k zmene postoja k drogám až k zmene správania

Prístupy emocionálne:

22. adolescenti sa uchyľujú k drogám, pretože majú so sebou problémy
23. je to vedené snahou o zvýšenie seba hodnoty
24. k nedostatkom tohto prístupu patrí snaha

Prístup organizovaného sociálneho vplyvu

25. rešpektuje zákonitosti ontogenetického prístupu
26. oboznámenie sa s vonkajšími a vnútornými tlakmi ktoré vedú k užívaniu drog
27. cieľom je učiť ľudí drogám odolávať

Čo môže učiteľ robiť:

28. pozná dieťa ale nie je jeho zákonným zástupcom; má kontakt s dieťaťom, je v prvej línii spolu s dorastovými lekármi a policajtmi
29. kontaktujú sa so psychológom ale iba so súhlasom rodičov
30. čím skôr sa to odhalí, tým je to lepšie
31. keď sa na to príde, kontaktuje sa so sociálnou kurátorkou
32. podržať toho človeka keď sa vráti z liečenia