Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta prírodných vied / Geografia

Humánna geografia IV. (doprava,_cestovny_ruch.doc)

                        DOPRAVA

1. neodmysliteľná súčasť každého štátu – hospodárstva, akejkoľvek ľudskej aktivity.
2. počet ľudí zamestnaných v doprave je významným kritériom ukazujúcim na vyspelosť štátu.

1. doprava v priemysle – D má veľký význam v súvislosti s distribúciou priem výrobkov, pretože až po transporte do obchodnej siete získava daný výrobok skutočnú, reálnu trhovú cenu.
2. význam dopravy: zabezpeč dochádzku do zamestnania, kooperáciu medzi čiastkovými výrobcami, spoluprácu medzi jednotlivými úsekmi výroby, prepravu medzi čiastkovými jednotkami podniku, dodávanie surovín, sprostredkovateľ pri realizácii rekreácie.

Členenie geografie dopravy:

        1) všeobecná GD – venuje sa teoret problémom, sleduje zákonitosti rozmiestnenia jednotlivých druhov D.  

        2) G jednotlivých druhov D – zaob sa rozmiestnením a prácou jednotlivých druhov D (námorná, letecká,…).  

        3) regionálna GD – územné systémy D.

Priemerný podiel zamestnaných v D je 3-4% z ekonomicky aktív obyv, vyspelé štáty – viac ako 6%, rozvojové štáty – menej ako 3%.   D – má líniový charakter.

VZNIK A VÝVOJ D:

Pravek:

3. D ohraničená denným pochodom
4. neopúšťalo sa územie daného kmeňa
5. D obmedzená najmä na pevninu
6. použ sa sane, koleso.

Starovek:

7. existujú veľké svetové ríše, kde samotná veľkosť územia nútila budovať komunikácie
8. dôvody – obchod a obrana.
9. najlepšia cestná ríša – Rímska ríša (existencia hostincov, využívané vozy).
10. D bola na vysokej úrovni v Perzii
11. začína postupovať námorná doprava (oboplávanie Afriky).  

Stredovek:

12. rozdrobovanie, úpadok pevninskej dopravy
13. ťažisko prechádza na more, podpora obchodu, tvorba obchod združenia HANSA (Rostock, Hamburg, Brémy – hansové mestá)
14. zámorské objavy
15. objavenie parného stroja Jamesom Wattom a jeho postupná aplikácia do jednotlivých druhov dopravy
16. 1807 – vybudovaný 1. parník na rieke Hudson, konštruktérom bol Fulton.
17. 1825 – vybudovanie železnice – Anglicko – Stockholm – Darlington, konštruktér Stephenson
18. obmedzená rýchlosť dopravy – zhruba na rýchlosť chodca.
19. transformovanie parného stroja na moderné vznetové spaľovacie motory – zákl. predpoklad pre rozvoj automobilizmu.
20. Detroit – spustená hromadná výroba automobilov ako bežného dopravného prostriedku.
21. letectvo – až lety do vesmíru.
22. fáza neotechnickej civilizácie – viazaná na využívanie spaľovacích motorov.  

Dnes:

23. súťaží sa v rýchlosti dopravy, vzdialenosti sa „zmenšili“, čas je oveľa kratší, ľudia oveľa aktívnejšie odchádzajú do zamestnania.

Členenie dopravy:

    1. členenie podľa geosfér:

a) pevninská: vodná, suchozemská

b) námorná

c) vzdušná

    2. členenie podľa druhu použitej dopravnej cesty:

a) železničná

b) cestná

c) vnútrozemská vodná

d) námorná

e) letecká

f) potrubná

g) špeciálna (prenos pri ťažbe surovín, transport potravín)

    3. členenie podľa predmetu dopravy:

a) osobná

b) nákladná

    4. členenie podľa miestneho rozsahu prepravy

a) vnútroštátna:

1.  miestna – MHD → vo vnútri hraníc daného sídla
2. vnútrooblastná – v hraniciach danej oblasti → všetka doprava, ktorú zabezpečuje 1 subjekt (SAD Nitra)
3. medzioblastná – spája sa viac oblastí (expresy)

b) medzištátna = zahraničná

Plážna doprava: D, kde východisko a cieľ je v území 1 štátu, ale časť dopravnej línie prechádza iným územím (cesta medzi Salzburgom a Innsbruckom – cesta buď prechádza Nemeckom, al. sa obídu hranice Nemecka).

    5. členenie podľa kritéria pravidelnosti

a) pravidelná

b) nepravidelná

    6. členenie podľa kritéria intenzity v určitom časovom úseku

a) špičková doprava – najväčšia intenzita v danom čase

b) sedlová doprava – najmenšia intenzita v danom čase

    7. vzťah dopravy k určitému územiu:

a) vnútorná doprava

b) východisková, zdrojová

c) koncová

d) tranzitná (daným územím iba prechádza)

                Základné pojmy geografie dopravy

Dopravná cesta: pás terénu spájajúci 2 koncové body a množstvo bodov medzi nimi, na ktoré sa uskutočňuje doprava. Pás je prispôsobený na dopravu (technické úpravy, zaradenie dopravy v tomto zmysle pod technickú IŠ).

Dopravná trasa = línia: smerové, miestopisné vytýčenie dopravnej cesty. Spravidla býva spájaná s konkrétnym druhom dopravy.

Dopravný koridor: súbor dopravných trás, kt. spája určité miesta

    Typy dopravných koridorov:

        a) dopravný koridor neúplný – typický pre rozvojový svet, kde nie je vyvinutý komplexný dopravný systém (Kongo – riečna D., železničná D. v úseku kaskád)

        b) úplný = komplexný koridor – zastúpené všetky druhy D, kt. dané prostredie umožňuje; dopravy sa vzájomne dopĺňajú, resp. nahrádzajú. Pr. Praha – Hamburg: cestná D., letecká D., železničná D., riečna D.

Dopravná linka: prepravné spojenie, kt. sa zabezpečuje obsluha určitých miest (autobusová linka PP-NR)

Dopravný bod: bod, na kt. sa uskutočňuje nakládka, vykládka tovaru, al. nástup, výstup cestujúcich

Dopravná križovatka: miesto stretávania najmenej 3 dopr. línií. Ak 3 línie železníc – železničná križovatka

Dopravný uzol: zoskupenie viacerých križovatiek

Prepravná práca: množstvo prepraveného materiálu, resp. osôb na určitú vzdialenosť; námorná D. – najväčšia prepravná práca

Dopravná poloha:

        a) vzhľadom už k existujúcej dopravnej sieti

        b) vzhľadom k podmienkam rozvoja dopravnej siete

Zázemie:

24. oblasť pôsobnosti určitého dopravného uzlu (stanice, resp. cesty)
25. najčastejšie sa spája s námornou D, s prístavmi
26. určuje sa na základe rozboru osôb a rozboru pohybu tovaru:

              a) jednoznačné zázemie – nórsky prístav Narvik – zázemie jednoznačne S. Švédsko, odkiaľ sa železná ruda vyváža do sveta (okolie mesta Kiruna)

             b) už stredne veľké prístavy – nadobúdajú veľkosť zázemia totožnú so štátnym územím, v kt. sa nachádzajú

             c) Rotterdam – zázemie určené Holandskom, Belgickom, Francúzskom, Nemeckom a Luxemburskom

Zložky dopravy:

        1. dopravné prostriedky (všetky pohyblivé zariadenia umožňujúce dopravu)

        2. dopravné cesty

        3. dopravné zariadenia (semafory, stanica, čerpacia stanica, …)

                Dopravné systémy

27. súbor všetkých druhov dopravy na svete

        Typy dopravných systémov:

1. severoamerický

2. západoeurópsky

28. pre oba typy platí mimoriadna technická vyspelosť, vysoká úroveň všetkých druhov dopravy; vyššia elektrifikácia (USA, Kanada); vyššie množstvo prepravy (USA); väčšia hustota železničnej siete (Z. Európa)
29. jednotkou v týchto dopr. systémoch sú automobily

3. dopr. systémy štátov Austrálie, Japonska, Nového Zélandu:

1. Japonsko  - nerozvinutá riečna a potrubná D.

4. postkomunistické štáty:

2. ČR, SR, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko
3. vo viacerých odvetviach sa veľmi blížia úrovňou Z. Európe; znižuje sa podiel železničnej D, presun na automobily

5. ostatné postkomunistické štáty + Rusko:

1. železničná D – najväčšia prepravná práca

6. relatívne najvyspelejšie štáty – Argentína, Brazília:

2. dominuje železnica, automobily, riečna D
3. Mexiko – železnica a automobily
4. novoindustrializované štáty v Ázii – Singapur, Taiwan, Kórea
5. hustota vo všeobecnosti klesá od pobrežia smerom do vnútrozemia, je najvyššia v okolí hl. mesta
6. rozšírená habotážna D. – D pozdĺž pobrežia

7, dopr. systémy štátov s centrálnym plánovaním – Čína, KĽDR, Kuba:

1. cesty s nespevneným povrchom – prašné cesty, zastaranejší strojový park

8. ostatné rozvojové štáty sveta:

2. neúplné ťahy
3. Nigéria, Kongo: železnica – rieka; rieka – automobilová D → kombinácia
4. dopr. problémy – Afrika (automobil); nespevnený povrch ciest; výnimka S. Afrika a JAR; malá spojitosť D.

                Vývoj dopravnej siete

5. dopr. sieť nie je nemenná – spravujú a menia sa železničné trate, dobudovávajú sa diaľnice

Prímorské štáty: vývoj D – štádiá:

1. štádium: založenie čiastkových prístavov pozdĺž pobrežia – obdobie, kedy sa konali zámorské objavy

2. štádium: typické pre rozvojové štáty, ktoré patrili pod koloniálne krajiny. Dochádza k napojeniu s vnútrozemím

3. štádium: prepojenie miest vo vnútrozemí; stále koloniálny systém

4. štádium: typické pre prímorské krajiny, kt. získali nezávislosť (pr. Afrika od 60. rokov)

              : dochádza k prepojeniu vnútrozemia. Celá dopravná sieť slúži pre potreby národnej ekonomiky.

Štáty vyspelého sveta: Francúzsko – 4 etapy:

1. štádium: štádium lokalizovaného spojenia – došlo k vytvoreniu neúplnej dopr. siete (pr. železnica, kt. spojila len niekt. mestá)

2. štádium: integrácia – úplné napojenie s 1 druhom D

3. štádium: intenzifikácia – vrcholí dopr. prepojenosť uzlov; pripojenie všetkých uzlov

4. štádium: selekcia – dochádza k likvidácii neprosperujúcich tratí, ostávajú trate, kde je vysoká D, trate, ktoré zarábajú.

                Lokalizácia dopravných trás

Fyzicko – geografické podmienky

        a) pevninské druhy D: predpoklady: podložie, reliéf

        b) námorná D: predpoklady: príliv, odliv (prístavy), lokalizácia (prístav s ochranou prostredníctvom zálivu, al. prístav s prírodnou bariérou), prítomnosť prístavov, hĺbka, ústie splavnej rieky – jej blízkosť, klíma, nezamŕzajúce more

        c) riečna D: lokalizač. predpoklady: vodný stav, prietok, hĺbka, podmienky na stavbu umelých vodných ciest (kanále, prieplavy), kolísanie vodných stavov

        d) letecká D: predpoklady: veľká rovina, priestrannosť, smer a sila vetra, snehové búrky, hmly, búrky, turbulencie

6. náklady sa dajú znižovať, no pri tuneloch, mostoch sa predražuje.

Humánno – geografické podmienky

7. hustota osídlenia; hospodársky charakter územia (ťažobný priemysel); PH – odvetvia, kt. sú zamerané na trh (prímestské zóny – mlieko, mäso), dopravné vzťahy so susedným územím
8. negatívum: štáty s rozdielnym politickým systémom

1. Fg. podmienky spôsobili vytvorenie viacerých typov dopr. sietí na území SR:

6 typov dopravných sietí:

        1. odotropný: D sa realizuje v hlavnom dopr. ťahu, ktorý je obmedzený pohoriami. Na hl. dopr. ťah nadväzujú komunikácie nižšieho dopravného rázu. Napr. Považie.

        2. monocentrický: 1 centrum = mono → všetky cesty idú do 1 centra. Napr. Nitra

3. polycentrický: viacej rovnocenných hospodárskych miest, kt. sú poprepájané. Napr. Trnava, Nitra

        4. viacosový: prebieha viacero paralelných dopr. trás, kt. sú prepojené. Napr. Spiš

        5. vejárovitý: komunikácie sa nenapájajú so všetkých strán. Napr. Bratislava

        6. konvergentný: územie, ktoré prekonalo rôzne štádiá hosp. vývoja; je to kombinácia viacerých typov dopr. sietí. Napr. Žiar nad Hronom.

     Štrukturálno – morfologické vlastnosti dopravnej siete

9. sú to vlastnosti, kt sa dajú vyjadriť číslami.

Deviatilita → odchýlka = odklon od priameho smeru (napr. pohorie al. aj HG dôvody)

D = lk / lp     →     lk = dĺžka komunikácie

Deviatilita:

10. je ovplyvnená prírodnými podmienkami
11. je ovplyvnená HD podmienkami, kde bude pôsobiť napr. hustota osídlenia. Veľmi často sú komunikácie kľukaté aj v rovine, kde nič nie je (ideálne prostredie) – vlastnícke pomery, majetkové spory; komunikácie rešpektovali majetkové vzťahy a boli vedené po okrajoch majetkových pozemkov.

1. mestá, kt sú najvýznamnejšie, v ich prípade možno hovoriť o najnižšej deviatilite
2. významné mestá majú deviatilitu približujúcu sa k priamke.

Hustota dopr. siete

12. faktor, kt. vyjadruje mieru nasýtenia územnými dopr. komunikáciami

1. ako je územie dobre dopravne prístupné
2. ako je územie dobre zabezpečené dopr. sieťami
3. ako je zabezpečená dopr. obsluha pre obyvateľstvo

H = l / p     →     l  dĺžka cestnej siete; p – počet obyv.   Spravidla P ob. [10 000]

H = l / s     →     l – dĺžka komunikácií; s [100 km2]

Uspenského index:        H = l / 3√ s. p .q     →     q – množstvo preprav. tovaru (osôb)

13. čím vyspelejší štát, tým hustejšia dopr. sieť
14. ovplyv. sídelnou štruktúrou
15. tvar, rozloha územia

1. rozdiely vo vnútri štátu – rôzna hustota osídlenia; tranzitné územia majú hustejšiu dopr. sieť; napr. letecká D – vyspelejšie štáty i rozlohou väčšie

Konektivita = spojitosť

Hierarchia – nie každé sídlo má rovnaký význam a nemá tiež hierarchiu ako veľké sídla (diaľnica, I. trieda, II. trieda)

Dostupnosť: čiastkové dostupnosti: frekvenčná, vzdialenostná, časová

16. na základe dostupnosti môžeme posúdiť hierarchiu najvýznamnejšieho sídla

                                Druhy dopravy

    I. Železničná doprava (ŽD)

17. patrí k najstarším druhom dopravy
18. prínos / význam: výrazne znížila závislosť budovania priemyselných centier na riečnych tokoch
19. v súčasnosti: ŽD je zameraná na prepravu hromadných tovarov, resp. surovín na veľké, resp. stredné vzdialenosti
20. veľký význam má v nákladnej doprave
21. predpoklady: reliéf, zabezpečenie stálych objemných prepráv
22. hustota ŽD: v blízkosti významných priemyselných centier, predovšetkým centier s ťažobným priemyslom
23. v súčasnej dobe sa podieľa viac ako polovicou nákladov prepravených na pevnine.

Typy rozchodov medzi koľajnicami:

        1. normálny: vo väčšine európskych štátov, v Číne a S. Amerike; šírka medzi 2 koľajnicami = 1435 mm

        2. široký: Fínsko; šírka medzi 2 koľajnicami = 1524 mm

        3. stredný: a) kapský: JAR, Japonsko, šírka medzi 2 koľajnicami = 1067 mm

                       : b) metrový: India, Pakistan; šírka medzi 2 koľajnicami = 1000 mm

1. ŽD v súčasnosti nie je spojitá.

Členenie ŽD podľa toho, v akom reliéfe funguje:

        1. konvenčná: pohon – bežné lokomotívy; sú konštruované pri sklone 40 – 60 ‰; pr. BA-KE

        2. nekonvenčná: zubačka

2. najvyššia železnica – v Číne, Tibete.
3. najdlhší tunel pre železnice – v Japonsku, naz. sa Seikan (53,8 km)
4. hustota ŽD je rozdielna: najvyššia je v malých európskych štátoch; v USA klesá od V na Z. V Európe na severe – žel. Súpravy menej zaťažené.

Typy svetovej ŽD:

        1. európsky typ: najstarší, vyznačuje sa vysokou hustotou, frekvenciou; železničné súpravy sú menej zaťažené

        2. severoamerický typ: dominuje preprava nákladov; vybavenosť – veľmi moderná; ŽD v S. Amerike má nízku frekvenciu

        3. ruský typ: prepravné súpravy sú viac zaťažené (veľa prepravujú); má vysokú frekvenciu; BAM = Bajkalsko – americká magistrála. Surovinová základňa na východe – smerom na Z do priemyselných podnikov

        4. koloniálny typ: krajiny rozvojového sveta; má nízku frekvenciu a spojitosť. Železnica je zameraná iba na vývoz surovín; železničná trať vedie z miesta ťažby do vývozného prístavu.

Význam železnice v súčasnosti:

24. čo sa týka dĺžky, železnica už prekonala maximum; dĺžka bude klesať, ale nezanikne, pretože má obrovský potenciál.
25. vo Francúzsku zlikvidované viaceré vnútroštátne lety; železničná D – zrýchlená a výhodnejšia – vlak TŽV
26. perspektíva – článok prímestskej D.  San Francisco – systém BART
27. Švajčiarsko – plošne malá krajina, má veľké problémy s nákladnou dopravou, kt. prechádza cez vysokohorské priesmyky. Perspektívou je projekt „Switmetro“ = najväčšie mestá pospájané pod zemou. Celý tento projekt by mal prejsť do projektu „Eurometro“
28. ŽD je dôležitým článkom kombinovanej dopravy; pr. Švajčiarsko, ČSR – nákladné automobily sa nakladajú na železničné súpravy. Cez leto: BA – SPLYT, PRAHA – PP
29. TŽV – rýchlosť do 200 km/h; Transrapid – v Nemecku – rýchlosť 500-550 km/h.

II. Cestná doprava (CD)

30. omnoho akčnejšia
31. preprava na krátke a stredné vzdialenosti – automobilová D. – osoby a potraviny (tovar) rýchlo podliehajúci skaze
32. rozsah a hustota cestnej siete je ukazovateľom rozvoja krajiny
33. rozvojové krajiny: CD – jediný druh D.  
34. počet osôb na 1 auto: USA – 1,3; Čína – 1000 osôb.  V USA – 40% ciest sveta; 4/5 automobilov v USA, Japonsko, Z. Európa

Diaľnice: 1. diaľnica: 1914 – 1920 v Taliansku a Nemecku. Výstavba európskej diaľničnej  siete – snaha, aby žiadne väčšie mesto nebolo ďalej ako 40 km od diaľnice.

Regióny:

        1. Európa: veľmi stará dopr. sieť; dominuje hromadná D – vo výkonoch D

        2. Rusko: slabo rozvinutá cestná sieť – klimatické podmienky; aj rozdiely medzi európskou a ázijskou časťou. Sibírska diaľnica = 5000 km – Čeľjabinsk – Bajkal

        3. Indická oblasť: India – Pakistan – Bangladéš; dopr. sieť uzavretá Himalájmi

        4. Severoamerická oblasť: hustota klesá od V na Z, diaľkové trasy. Vysoký stupeň individuálneho automobilizmu. Významné dopr. križovatky: Dallas, Chicago, Road 66 – tadiaľ išli americký zlatokopi, osídľovanie západu. Transkanadská diaľnica – pospájanie hlavných miest kanadských provincií (4-5 prúdov). Severoamerická magistrála z Aljašky napojená na transamazonskú magistrálu – končí v Ohňovej Zemi.

        5. Africká oblasť: vyspelá sieť – sever (Alžírsko, Tunisko, Egypt, Maoko a JAR)

        6. Laplatská oblasť: najkvalitnejšia IŠ v J. Amerike. Transamazonská diaľnica – 5300 km.

1. automobilová D – najnebezpečnejšia

III. Vnútrozemská vodná doprava

35. jedna z najstarších druhov D

     Lokalizačné predpoklady: určité množstvo tovaru na prepravu. Je vhodná na prepravu hromadných nákladov; nevýhoda – čas. Najrozvinutejšia v Európe, USA, Číne, Rusku. Vyspelý strojový park, vyrovnávanie profilov riek

        Oblasti:

1. S. Amerika:

36. Veľké kanadské jazerá - rieka Sv. Vavrinca – prechádzajú aj veľké námorné lode
37. vysoko moderný typ, systém „vodných výťahov“
38. zo štátov Stredomoria USA sú dovážané ph. produkty do veľkých miest
39. silná metalurgia, obilnice a železná ruda
40. obrovský význam pre akonomiku
41. Mississippi – región.
42. Veľká cesta – prepojenie Chicaga a New Orleansu

2. Z. Európa:

1. systém Rýn – Mohan – Dunaj
2.          Odra
3.          Vesera
4. prístavy Mosela, Neckar, Seina
5. severoamerický kanál – Weser (Volkswagen)
6. Rýn – najzaťaženejší
7. najväčší riečny prístav – Duisburg (- Wesseling) – Porúrie (najhustejšia priemyselná oblasť)

3. Ruská oblasť:

1. dominantná riečna doprava v EÚ časti, 1/3 prepravy práce
2. momentálne rozsiahla sieť prieplavových kanálov → Poľsko – Donský prieplav, Pečorský prieplav
3. dobré prírodné podmienky – výhoda pre vnútornú vodnú prepravu
4. najvýznamnejšie prístavy: Volga – Kama, Kama – Pečora, Volga – Don. Moskva – Volograd – Kujbesov.
5. sibírske rieky – obmedzená doprava na nich, len v určitom období – klíma

1. Vnútrozemská vodná D sa v uvedených 3 regiónoch (S. Am, Z. Európa, Rusko) využíva najviac

4. Bývalé socialistické štáty – štáty Str. Európy:

1. vnútorná vodná preprava je slabo využívaná
2. slabo využívaný potenciál Dunaja

5. Ázijská oblasť:

1. Čína, India – kanály
2. V Číne – Chuang Che, Yang C´tiang – eko problémy
3. veľké rieky: Indus, Ganga, Brah Maputra.
4. aj preprava osôb.

6. Južná Amerika:

1. rieka Amazon, prístav Manais – prístupný pre námorné lode
2. rieky Parana. Orinoko – často využívané na prepravu osôb

7. Afrika:

1. dostatok vody – vhodné na dopravu, ale je obmedzená terénom → vodopády; obmedzenia od jedného vodopádu k druhému, prekladanie tovaru
2. preprava na jazerách – Victoriino j., j. Tanganika
3. Níl súvislo splavný.

IV. Potrubná doprava (PD)

4. najrýchlejšie sa rozvíjajúca, moderná D, ýchla preprava, bezpečnosť, lacná, ekologická
5. prevoz hlavne ropy, zemného plynu, uhlia; vo Švajčiarsku – mlieko
6. priemerná prepravná vzdialenosť – 650 km; na úsekoch ú stanice
7. na Aljaške – ropovody nad zemou, ropa je zohrievaná

        Rozmiestnenie PD:

1. Ropovody:

        a) vyspelé štáty: z miesta ťažby do miesta spotreby (USA, Rusko, Kanada)

        b) rozvojové štáty: produkujú ropu z miesta ťažby do prístavov (Irak, Irán, SAE), al. exportne orientované potrubím

        c) vyspelé štáty odkázané na dovoz ropy: Francúzsko

Ropovody z Janova, Rotterdamu, Marseille – z prístavov do celej Európy. Ropovody z Alžírska cez Stredozemné more do Talianska.

2. Plynovody:

1. sieť plynovodov iba vo vyspelom svete.
2. najdlhší plynovod – z Alberty do Montrealu = 3430 km.
3. plynovody v Holandsku, USA, Rusku.

3. Uhlovody:

1. v USA pomocou vody (uhlie je rozdrvené a prepravované vodou)

4. Produktovody:

2. Švajčiarsko – mliekovody

V. Letecká doprava (LD)

3. preprava osôb na stredné a veľké vzdialenosti
4. predpoklady: geológia, rovina, priestrannosť
5. LD – realizovaná v dohodnutých koridoroch, kt. sú zabezpečené službami rôzneho druhu; veľký počet zamestnancov
6. svetové letiská = 100, z toho USA – 50, Z. Európa – 30, ostatné v Kanade, Austrálii, Japonsku
7. 1. Chickago (USA) – O´hara = 65, 1 mil. ročne
8. 2. Dallas – Fort Wort = 49, 7 mil. ročne
9. 3. Londýn – Heathrow (BA, KE) = 47, 9 mil. ročne; Gatwick – BA, KE; Stant Sted – PP

        Hlavné oblasti letov:

1. S. Amerika: ¾ letov vnútroštátnych; východné pobrežie: Boston – NY – Washington → veľká hustota

2. Z. Európa: medzištátne a medzikontinentálne lety, koloniálne väzby, malé sú štáty

3. bývalý ZSSR: vnútroštátne lety, v niektorých polárnych oblastiach – jediný druh dopravy.

1. Tieto oblasti zrealizovali 4/5 výkonov LD

Dopravný tieň: preberanie klientely malého letiska veľkým (NY - Philadelphia)

2. Letiská – ďalej od miest – aj 50 km.
3. Letisko spojené s mestom: a) rýchlodráha (Tokio); b) autobusom (Praha)
4. Opatrenie proti hluku – zrušené Concordy. Let do Tokia – cez severný pól.
5. LD vytlačila vodnú D.
6. Preprava nákladov – minimálna, len pošta a to ,čo podlieha skaze (kvety – Holandsko, ryby – Island, dobytok - Austrália)
7. História: 1. nákladné lietadlá – v Berlíne → USA zhadzovali zásoby Západnému Berlínu

  VI. Preprava hromadných nákladov na veľké vzdialenosti – Námorná doprava (ND)

1. okolo 8000 km, ropa, zemný plyn, rudy, uhlie; kontajnerová D – kusová, aj automobily
2. mimoriadne dôležitá súčasť zahraničného obchodu (Nemecko – 1/10 všetkej produkcie 3. sveta)

        Deviatilita = 1 (priama linka); D realizovaná po určitých krokoch

        Najväčšie námorné flotily:

1. Libéria – štáty celého sveta za nízke poplatky a voľnejšie zákony

2. Panama

3. Grécko

4. Cyprus

5. Bahamy

6. Nórsko

Skutočne najväčšie loďstvo má Grécko, s Nórskom realizujú prepravné služby.

        Členenie námornej dopravy:

1. na základe vzdialenosti: a) transoceánska;  b) kabotážna (pri pobreží) – môže byť: málá v rámci štátu, veľká (medzištátna) – Chille, Nórsko, USA

2. kritérium pravdepodobnosti: a) líniová (podľa cestovného poriadku); b) trampská (lode na objednávku)

        Prístavy:

a) špecializované – osobné (Dover), vojenské (Gibraltár), rybárske (Rejkjavik), trajektové (Putgarden), vývozné (Santos – káva, Sharah - ropa)

b) univerzálne – Rotterdam

www.bauch.vergleich.de – nemecka stranka, kde ludia hodnotia brucha

    Prieplavy

1. najvýznamnejší: Panamský, Suezský, Kielský (Nemecko)
2. Panam – 82 km, hĺbka – 13 m, výškový rozdiel – 26 m. Panamský prieplav – znižuje vzdialenosť medzi Z a V o 10 000 km.

Terminál: predprístav, napr. v Írsku – na čiastočné vyprázdnenie lode – umožní prechod napr. cez La Manche.

1. Snaha o univerzálne lode – napr. tam ropa, naspäť železná ruda

        Hl. preplavné prúdy:

2. ropa: Perzský záliv – Z. Európa, Perzský záliv – USA, Perzský záliv, Japonsko
3. ropa: kabotážne – pr. Texas – do veľkomiest na severovýchode
4. železná ruda: Švédsko cez nórsky Narwik do Z. Európy

                      Z. Afrika – Z. Európa

                      Brazília . Z. Európa, USA

Bezpečnosť: napojené na družicové systémy: ruský – Kospas, americký – Sarsat

Nebezpečenstvo: pirátstvo – pobrežie Brazílie, Malajzia, Indonézia, Somálsko

Preprava osôb: skôr letecky; CR – okružné výlety loďami v Karibiku, Aljaška

Využitie:

3. kontajnerová D – medzinárodné, normami uznané prepravné jednotky = kontajnery
4. Atlantický oceán – najviac využitý
5. Tichý oceán – Japonsko, novoindustrializované štáty
6. Amazon, Rýn – dostupnosť od mora – Kanadské jazerá
7. preprava metánu, zemného plynu.

1. Cestovný ruch

1. Grécko – olympijské hry, náboženské centrá, putovanie do veštiarní, chrámov
2. Rím – rozvoj prímestkého CR – vidiecke sídla, vily – bohaté
3. Stredovek: cieľom – talianské mestá: Florencia, Benátky – móda; religiózny CR – púte do sv. Zeme – širšie vrstvy
4. Od 19. storočia: 1. vlny hromadného CR → do Švajčiarska. V niektorých krajinách – ministerstvá pre CR.

Definícia CR: spoločenská aktivita, kt podmieňuje premiestňovanie obyvateľstva do častí krajinnej sféry, charakterizovaných interakciami krajinných prvkov, schopnými vyvolať dočasnú zmenu pohybu.

Migrácia = dočasné premiestňovanie obyvateľstva.

CR v užšom slova zmysle: 19. – 20. stor. – v minulosti = zdôraznenie rekreačnej fcie.

     : dnes – v širšom slova zmysle = zahŕňa aj výkon platenej činnosti (kongresy, veľtrhy).

Fcie CR:

1. rekreačná – zameraná ne realizáciu obnovy psychických aj fyzických síl človeka

2. poznávacia – putovný CR

3. ekonomická – CR zdrojom financií, finančných prostriedkov (aktívna a pasívna bilancia CR)

4. výchovná – úcta, výchova k iným národom

Druhy CR:

1. podľa časového kritéria:

a) celoročný

b) sezónny

2. podľa dĺžky pobytu:

a) krátkodobý – max 2 dni

1. každodenný
2. víkendový

b) strednodobý – 3 dni – 2 týždne

c) dlhodobý – viac ako 2 týždne

3. motív účasti:

a) zotavovací

b) poznávací

4. podľa spôsobu účasti:

a) kolektívny

b) individuálny

5. podľa charakteru účasti:

a) voľný – aktivita, bez pevne stanoveného programu, obmedzená časom a financiami

b) viazaný – cestovnými kanceláriami

Formy CR:

1. modrý – more, voda
2. žltý – slnko
3. zelený – ekologický
4. čierny – veľkomestá
5. juniorský

Mestský CR:

1. klasický – veľkomestá

2. CR denných podujatí – šport, folklórne slávnosti

3. CR večerných podujatí – film, divadlo

4. veľtržný – veľká koncentrácia obyvateľstva za pomerne krátky čas motivovaná poznaním výstavných exponátov (väčšinou laici - návštevníci)

5. kongresový CR – to isté ako veľtržný, ale len odborná verejnosť – výmena odborných vedomostí.

1. Predpoklady CR

1. lokalizačné

2. realizačné

3. selektívne

2. Lokalizačné predpoklady

8. súbor všetkých predpokladov, určujú ciele potenciálneho miesta, kde sa CR uskutoční
9. určujú miesto, sú tu koncentračné väzby

L

3. Selektívne predpoklady

10. kto sa môže zúčastniť, ako často smerujú von
11. sú tu disperzné vzťahy

1. najväčší predpoklad selektívnych predpokladov je tam, kde je najmenej lokalizačných predpokladov

S

4. Realizačné predpoklady

12. patrí sem komunikácia
13. až ich zapojením môžeme hovoriť o CR
14. predstavujú spojenie medzi lokalizačnými a selektívnymi predpokladmi

LOKALIZAČNÉ PREDPOKLADY (LP)

I.  prírodné

II. kultúrnoprávne

1. I. PRÍRODNÉ PREDPOKLADY

1. Reliéf

15. do vyšších nadm. výšok, k moru. Čím vyššia nadm. výška, tým väčšia atrakcia. Aj relatívne nadm. výšky – platí to isté. Napr. bradlovy reléf, glaciálny reliéf – u nás.

a) sklon

16. totožný s relatívnou nadm. výškou
17. výrazne ovplyvňuje aktivity v danom území
18. územia s väčšou sklonovitosťou – najatraktívnejšie
19. turistika, zimné športy = 5-10°; slalom = 20-30°; zjazd = 10-20°.

b) expozícia

20. južná expozícia → pre odpočinok, záhradkárstvo
21. severná expozícia → zimné športy – dlhšie sneh na severnej strane

c) existencia kontrastných foriem reliéfu

22. formy: bodové – jaskyne, líniové – kanóny, plošné – skalné mestá, krasové planiny

d) estetické výhľady

23. u každého inak

2. Klíma

1. pozitíva:

24. dĺžka slnečného svitu
25. priemerné teploty – letecký CR – hlavne voda
26. zimné zrážky (sneh) – výška snehovej pokrývky, dĺžka súvislej pokrývky (ako dlho)

2. negatíva:

27. letné zrážky
28. veternosť
29. hmla
30. inverzia

1. Klimatické kúpele – Vysoké Tatry (tuberkulóza až alergie). Davos, Sant Moritz – Pozriet na nete, kde sa nachádzajú

3. Vodstvo

31. výrazná sezónnosť v CR
32. čistota vody, prietok, charakter brehu (dĺžka, členitosť), podzemné vody – či majú balneologické účinky – prítomnosť = rozvoj CR

4. Rastlinstvo

33. lesy; dĺžka okraja lesa – na okrajoch – chatové osady
34. fcie lesa: rekreačné, estetické, vodohospodárske

5. Živočíšstvo

35. iba pre špecifické formy CR (rybárstvo, poľovníctvo), vystavovateľstvo

1. II. KULTÚRNOPRÁVNE PREDPOKLADY

36. dokumentárna tvorivá činnosť ľudí
37. nachádzajú sa hlavne v blízkosti miest
38. delia sa na:

a) kultúrne pamiatky

        b) centrálne inštitúcie – VŠ, SAV, úrady, špičkové podniky – potenciál realizovania kongresov

5. Kultúrne pamiatky

1. druhové kritériá:

39. národnohistorické pamiatky, ktoré dokumentujú určitú udalosť; pamätná izba

2. umelecko – historické pamiatky:

        a) architektonické pamiatky – podľa využitia:

1. svetové – radnice, mešťanské domy
2. sakrálne – kostoly, kaplnky, kalvárie

b) urbanistické pamiatky – zložené zo sakrálnych a svetských pamiatok

c) pamiatky výtvarného umenia

d) technické pamiatky

e) pamiatky parkovej architektúry

3. pamiatky ľudovej kultúry:

40. architektonické pamiatky – plošný charakter – skanzemy – Pribylina, Čičmany, Vlkolínec, Zuberec
41. výtvarné umenie

4. pamiatky podľa bytostnej podstaty:

        a) hmotné:

1. hnuteľné
2. nehnuteľné

        b) nehmotné

1. Národná kultúrna pamiatka – mestská pamiatková rezervácia – komplex zachovania budov
2. štýly: románsky, gotický, barokový
3. organizačné podujatia: športové podujatia, veľtrhy (Frankfurt, Ženeva, Lipsko), filmové festivaly – Trenčianske Teplice

REALIZAČNÉ PREDPOKLADY (RP)

42. delia sa na:

I.  komunikačné predpoklady

II. materiálno – technická základňa

1. I. KOMUNIKAČNÉ PREDPOKLADY

43. na prepravu osôb do navštívených miest, aby rekreant vynaložil čo najmenej času
44. dopravná dostupnosť územia, zabezpečiť rýchlu prepravu

2. II. MATERIÁLNO – TECHNICKÁ ZÁKLADŇA

1. Ubytovacie zariadenia

        a) voľného CR = hotel, penzión – keď je voľné lôžko

        b) viazaného CR = podnikové chaty

1. Nárast penziónov po roku 1989, penzióny lokalizované do vidieckeho priestoru.

2. Stravovacie a zábavné zariadenia

45. kaviarne, diskotéky, herne

3. Dopravné zariadenia

46. lanovka, zubačka, vlek
47. predlžujú sezónu

4. Iné zariadenia

48. prispievajú k pohode cestovateľa
49. požičovne, zmenárne, servisy, informačné kancelárie

SELEKTÍVNE PREDPOKLADY (SP)

50. určujú charakter dopytu

LP

Dopyt

SP

51. delia sa na:

I.   urbanizačné predpoklady

II.  demografické predpoklady

III. sociálne predpoklady

3. I. URBANIZAČNÉ PREDPOKLADY

2. hustota sídiel (čím väčšia hustota)
3. veľkosť sídiel: obyvatelia väčších miest majú iný výber (kúpanie, lyžovanie), ako obyv. menších miest, al. vidieka
4. zásoba sídiel: v minulosti: ten, kto mal rodinný dom išiel na dovolenku menej, ako ten, čo mal byt; teraz idú tí, čo majú vily
5. bytový fond: z 1-izbového bytu odchádza viac ľudí ako z viacizbového bytu – ale dnes naopak

1. II. DEMOGRAFICKÉ PREDPOKLADY

1. hustota obyvateľstva
2. veková štruktúra obyv.

52. ovplyvňuje kvalitu a kvantitu foriem CR
53. mladí – fyzicky náročné aktivity (vysokohorská turistika, cykloturistika, loptové hry, bungee jumping, raft)
54. starší – prechádzky, ľahká turistika

1. podľa pohlavia

55. v prípade dlhodobej dovolenky – žiadne rozdiely
56. rozdiely v prípade víkendu al. krátkodobého CR

4. III. SOCIOLOGICKÉ PREDPOKLADY

2. sociálna príslušnosť

57. zamestnaní, študenti, podnikateľ, nezamestnaní, dôchodcovia
58. podnikatelia – finančné dispozície – ekonomické hľadisko; podnikatelia rodinných podnikov – nemajú čas

3. vlastníctvo auta
4. vzdelanie

59. stupeň vzdelania – vplyv na CR
60. vysokoškolák – viac poznávací CR
61. sedavé zamestnanie – fyzicky náročná rekreácia (plávanie, lyžovanie)
62. stredoškolák, ZŠ – skôr pracujú fyzicky – odpočinok pasívny

5. priemerný príjem na 1 člena mesačne
6. počet a štruktúra členov domácností

63. vek najmladšieho člena domácnosti – čím mladší, tým menšia pravdepodobnosť odchádzania

Incentívny CR = poznávací CR, realizovaný školami (exkurzie)

TURECKO

1. typická turistická krajina, veľká dĺžka pobrežia, klíma, kúpanie, v zime veľký stupeň kontinentality; v Turecku zimné športy.

Regióny:

2. Istanbul – časť mesta v Európe, časť v Turecku. Nákupný cestovný ruch, najväčší krytý bazár na svete. Cavikvad, Konstantinopol, Aja Sofia – kostol, Modrá Mešita, obrovský Sultánsky palác
3. Kapadocia – územie centrálneho Turecka Chalušaš (Chetická ríša)múzea v Ankare, pamiatky vytvorené prírodou – komplex tufových útvarov – sopečná činnosť.
4. Góreme – arménsky kresťania
5. Čiernomorský región – pre Turkov menej cenný CR
6. Egijské pobrežie: Antalya; Anatala; Bodvum – presídlené, veľká koncentrácia, efekt bodvumizácie, vysoká koncentrácia presýtenia
7. Trója, Efez, Ploganomt (Bergama)
8. Hierapolis – kombinácia kultúrno – kúpeľných pamiatok
9. Efez – komplex knižníc, zachované chodníky, Arteminin chrám
10. Pammukkaie – bavlníkový zámok, na travertínové stupne, cez ktoré stále preteká minerálna voda

Selektívne predpoklady

11. Kurdi
12. cenovo prijateľná krajina
13. hygiena – voda
14. problém – komunikácia

Realizačné predpoklady

15. diaľnica – Edvine (Bulharsko) – Istanbul, Ankara (Turecko)

FRANCÚZSKO

16. najnavštevovanejšia krajina
17. prímorský CR, atraktivita hôr – Alpy
18. prírodné predpoklady + obrovské kultúrno – historické dedičstvo
19. Stredomorská oblasť – Francúzska riviéra, St. Tropez, Nice, Cannes, Jav Dav