Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta prírodných vied / Geografia

Humánna geografia II. - Priemysel (hg_2_-_priemysel.doc)

GP – zaob sa štúdiom vzájomných vzťahov medzi priem výrobou a ostatnými zložkami krajiny, štúdiom zákonitostí a vývoja rozmiestnenia priemyslu ako výsledného prejavu spomínaných vzťahov. Objektom výskumu GP – je priemysel, ako odvetvie ekonom činnosti a zároveň ako súčasť krajinnej sféry. Geogr priemysel študuje z časového, priestorového a syntetického aspektu. VÝVOJOVÉ SMERY: antropogénny s. – za hl faktor rozvoja P považoval prírod predpoklady krajiny, zdôrazňoval úzky vzťah medzi P a surovin zdrojmi, vnímal P ako sekundár zložku krajiny podmienenú prírod faktormi – E.Otremba, A.Demangeon; štatistický s. – reprezentujú práce založené na využívaní metód hosp štatistiky, na báze ktorých hodnotia význam, veľkosť, štruktúru P, práce obsahovo predstavujú popisné spracovanie štatistic materiálu – K.Malík, I. Hrušovský; historicko-geogrf. s. – práce, kt využívajú historickogeograf metódu skúmania p území a odvetví, v prácach nejde len o jednoduch opis stavu P, ale aj o analýzy príčin vzniku, transformácie p regiónov, konkrétne identifikovanie impulzov, kt viedli k zmenám kvantity a kvality p produkcie – k rastu, stagnácii, poklesu výroby; ekonomicko-priestor. s. – nadväzoval na práce predstaviteľov lokalizač teórií a priestorovej ekonómie, cieľom prác je poznať vzťahy medzi P a ostat faktormi geograf  priestoru – N.N.Kolosovskij, F.Perroux; sociálno-humán. s. – upozorňuje na neekonom prístupy pri lokalizovaní priem jednotiek, berie do úvahy človeka, kt sa nemusí vyznačovať len čisto racionálnym ekonom správaním, reaguje aj na zmeny vo svete, kt ovplyvňujú lokalizáciu P – rozvoj dopravy, energet krízy, polit problémy, ale i zmeny funkcie samotného P od technickej a ekonom fcie k sociálnej fcii. SÚČASNÉ ZAMERANIE GP: analýza priestor fungovania, interakcií a transformácie priem systémov; skúmanie vplyvu informač inštitúcií a vedecko-výskum poznatkov na rozvoj P; skúmanie úlohy priemyslu v menej rozvinutých regiónoch; štúdium teritoriálno-výrobných komlexov; štúdium ekolog problémov p produkcie v úzkej súvislosti so zmenami technologicko-výrob procesov HOSPODÁRSTVO – delíme na 2 zákl skupiny odvetvia: výrobné a nevýrobné. SEKTORY H: I. sektor=primár sféra – hospodárske výrobné odvetvia-ich proces je spätý s využívaním zdrojov prírody (poľnoh., polovníctvo, lesné h., ryboov, ťažobný P); II. Sektor=sekundár sféra – h odvetvia – v ich výrob procese sa spracovávajú produkty primár sféry (spracovateľ. P, výroba a rozvod elektriny, plynu,vody, stavebníctvo); III. Sektor=terciár sféra – h odvetvia, kt zahŕňajú nevýrob činnosti (doprava, obchod, CR, školstvo, zdravot, kultúra), s rozvojom a zvyšovaním významu terciár sféry sa z III. sektoru vyčlenil IV sektor – kvartér – sektor vedeckp-výskumných  a informač činností, výrazne ovplyvňuje kvalitu a rozvojové tendencie ostatných národnohosp sektorov.  P – z hladiska zamestnanosti, podielu na tvorbe HDP je bázové výrobné odvetvie(O), kt sa významnou mierou podieľa na tvorbe materiálnych hodnôt; má vplyv na rozvoj celého H. ČRTY P: a)priestorová koncentrácia P – viaže na seba rast, koncentráciu obyv.P predstavuje ákl impulz formovania mies, mestských aglomerácií, megalopoilsov. Podstatná časť svet p výroby sa koncentruje vo veľkých p O rozvinutých krajín (RK) sveta. P O sveta:  1 O, kt sa formovali na územiach bohatých zásob nerast surovín, na báze kt sa rozvýjal najmä ťažký P – ťažobný, energet P, hutníctvo Fe, cem a strojár P (Angl, Franc, Poľsko, Ukrajina, Rusko,Sr- Gemer, Spiš); 2.O formované na vhodných doprav bodoch a líniách, v miestach vysokej spotreby, koncentrácie(K) prac síl – výroba špeciál obrábac strojov, elektortech a elektornik zariadení, vlákien, áut, kozmet, farmaceut, odev, potravin P (aglomerácie:Paríž, Londýn, Moskva, Madrid, Tokio; u nás – BA, KE); b)štukturál a priestor zmeny P – vyplývajú z faktu, že rozvoj P je veľmi zložitý a diferencovaný proces, sú tu presuny z metropolit regiónov do vidieckych s oriantáciou na P vysokých technológií a presuny z dnes najvyspelej krajín do rozvojových so zameraním hlavne na ťažobný a ľahký P; c)kapitálová náročnosť P – zvyšuje sa s rastom zložitosti výrob procesov a aplikáciou novej techniky a technológie, pri pomerne vysokej kapitál náročnosti je P zároveň vysoko efektívny – produkuje zisky podstatne vyššie , ako sú priemerné v celom hospodárstve; d)diverzifikácia – rôznorodosť odvetví = P sa vyznač širokou škálou vyprodukovaných výrobkov, teda širokou a zložitou štruktúrou, rôznorodosťou odvetví-diveerzifikáciou – výroba sa líši charakterom, produktivitou práce, hodnotou produkcie a pod.; e)veda a výskum – P je od nich zaávislý, je náročný na vysokokvalifikovanú prac silu; f)ŽP – P ovplyvňuje kvalitu ŽP, preto má vľký význam proces ekologizácie výroby. HISTOY P: 1x P – 16-18 stor. – obdobie manufaktúr=predchodkyne p závodov, v kt sa vytvárali podm na prechod k strojovej výrobe, k procesu transformácie manufaktúr došlo vo VB v 2.pol.18.stor.; priem revolúcia -  proces zavádzania strojovej výroby, vznik moderného P, kt spôsobil hlboké hosp a sociál zmeny vo svet spoločenstve, prebehla v angl najskôr vo výrobe textilu. Zásadné zmeny vo výrobe podmienilo používanie parného stroja v r 1776. Na báze hutníctva prebiehali histor zmeny vo vývoji dopravy, kt vplývali na rozvoj P. Okrem vodnej dopravy sa rozvinula i železničná D. V čechách a na Morave industrializácia prebiehala od 20. rokov 19. st hlavne v textilP, potom v potravinP a v baníctve. Ďalší techn pokrok v 19 stor znamenal rozvoj ťažkého P, zbrojárstva, dopravy. Nové technológie, najmä v železiarskom a oceliarskom P, uplatne nie el E v praxi a pod sa stali impulzom rozvoja mladších oblastí, kt sa v tomto období začali budovať a nové technológie sa v nich mohli využívať skôr ako vo VB.V 2.pol.19.stor predbehli VB vo výrobe surového  FE a ocele USA a neskôr aj Nemecko. Rozmach H znamenal vznik h kríz. 1. h kríza v r 1857 zachvátila všetky krajiny podielajúce sa na svetovom H. KLASIFIKÁCIA P: podľa charakteru postavenia výrobného procesu k východzím surovinám: 1.ťažobný P, 2. spracovateľský P, 3. výroba a rozvod elektriny, plynu a vody. P.O. sa ďalej na nižšej úrovni členia na pododvetvia, odbory, pododbory, druhy výrob. NA HODNOTENIE VELKOSTI P sa použ ukazovatele počtu zamestnaných v P, hodnota výroby, hodnota zákl prostriedkov. ŠPECIALIZÁCIA P: použ sa na vyjedrenie miery štruktúry P; je to štruktúra P v danej jednotke, kt sa vyznač vysokým podielom jedného al niekoľkých p O; na jej hodnotnie sa použ a)index špecializácie – informuje o špecializácii územia z hľadiska odvetvovej štruktúry P, b)Lorenzova krivka – grafický spôsob – čím väčšie zakrivenie, tým vyšší stupeň špecializácie. DIVERZIFIKÁCIA P: použ sa na vyjedrenie miery štruktúry P, opak špecializácie. LOKALIZAČ FAKTORY – predstavujú súbor činiteľov, kt pôsobia pri umiestňovaní, al ovplyvňujú umiestňovanie konkrétnej výrobnej jednotky do konkrét priestoru. Z hladiska priestorového orzsahu: makrolokalizačné – majú väčší priestor dosah – klimat podm, sídelná štruktúra, demograf podm., mikrolokalizačné – súvisia s umiestnením v konkrétnom území – infraštruktúra, suroviny, kvalita ŽP. Z hľadiska zmeny dynamiky vplyvu: faktory, kt význam klesá – klíma, suroviny, doprav náklady, faktory, kt význam zostáva nezmenený – voda, infraštruktúra, kapitál, faktory, kt význam vzrastá – info, kvalita ŽP. Z hladiska vecného (obsahového) charakteru: prírodné – klíma, voda, suroviny, povrch, lokalizačné – cena, dopyt-ponuka, kapitál, práca, doprava, iné – ŽP, politic, obranné záujmy. PRÍROD LOKALIZAČ FAKTORY: 1.KLÍMA – nemá zásadný význam pri lokalizácii p podnikov, no i tak zohráva úlohu v niekt odvetviach P; T vzduchu: lodiaren P – veľké výkyvy T-negat vplyv na stavbu lodí, vlhkosť: vysoká – ok vplyv na spracovanie vlny,nízka – treba ju na výrobu filmov, fotograf materiálu , kvalita vzduchu: ok ovzdušie – ok vplyv na kozmet, farmaceut, potravin P.  2.VODA – dostupnosť zdroja vody-vplyv na umiestnenie podnikov; voda je v P využ ako chladiace médium, ako 1 zo surovín, ako katalyzátor chem reakcií. Najvyššia spotreba vody v chem P, rafinériách ropy, energet P. Jednotlivé odvetvia majú rôzne požiadavky na kvalitu vody – na jej minerál obsah, chuť, vôňu, farbu a pod. Znečistenie vôd predstavuje veľký problém vo výrobnom procese. 3.SUROVINY – ich výskyt dostupných danému regiónu furmuje jeho priestor štruktúru a vplýva na jeho evolúciu. Priestorová štruktúra regiónu utváraná v období rozmachu ťažby surovín sa môže stať dominantnou a silne rozvojovou v H regiónu. Lokalizačné pôsobenie surovín na výrobu súvisí najmä s kvalitou a veľkosťou ložiska, so stupňom znečistenia, možnosťou prepravy, so spoločen potrebou, s dopytom a pod. Suroviny sú časťou prírod zdrojov, kt možno využívať v určitých špecifických techn, ekonom a spoločen podmienkach ako E, palivo, na výrobu všetkých materiál prvkov spoločnosti apod. Suroviny možno rozdeliť do 2 skupín: a) minerálne-neobnoviteľné – človek ich získava ťažbou z útrob Zeme. Podľaq ich charakteru a vlastností ich delíme: rudné suroviny – sú metalurgickým procesom spracovávané na kovy, energet suroviny . palivá (ropa, z plyn, č/h uhlie), chem suroviny – fosfáty, nitráty,síra, ropa, z plyn, uhlie, stavebné suroviny – žula, íly, piesky, štrky; b) biomasa – surovina, kt sa na každom území obnovuje, jej zdrojom sú živé organizmy. LOKALIZAČ FAKTORY SOCIOEKONOM CHARAKTERU: 1.ENERGIA – v súčasnosti je predpokladom fungovania p subjektov, poskytuje hnaciu silu  pre mechan pohyb strojov a ich funkčnosť, dodáva teplo a svetlo, zabezpeč prepravu surovín, materiálov, hotových produktov. Dostatok E je dôležitou podm lokalizácie niektorých p O (čierna a farebná metalurgia, sklársky, chem P). 3 veľké oblasti deficitu energet zdrojov:  1. štáty Z Európy – dovážajú viac ako 50% energet zdrojov, hlavne ropu(z Blízkeho východu, Ruska), uhlie(z USA, Austrálie), urán(z Kanady, USA); 2. Japonsko – sebestačné len z 10%, dováža uhlie (z Austr., Indie), ropu(z Blízkeho východu), urán (Z Austr., Kanady; 3. USA – dováža takmer pätinu energet zdrojov: ropu(z Mexika, Blízkeho východu), urán(z Kanady). Typy energet H z hľadiska štruktúry spotreby: s vyrovnávacou štruktúrou spotreby palív(Rusko), s 1strannou orientáciou na ropu a zem plyn(Holandsko, Venezuela), s 1strannou orientáciou na ropu(Indonézia), s orientáciou na využívanie ropy a hydroE(Nórsko), s dominanciou spalovania uhlia(Čína, SRN).  2.DOPRAVA: náklady na D závisia najmä od prekonania vzd, druhu použitej dopravy, množstva a druhu prepavovaného materiálu. Pri každom druhu D klesajú náklady na prepravu jednotkového množstva tovaru s rastom vzdialenosti.Stále náklady sú nezávislé od vzdialenosti prepravy, preto čím je väčšia vzd, tým sú nižšie náklady na prepravu jednotkového množstva tovaru.Nestále náklady sú závislé od vzd. V oblastiach výskytu surovín  je vhodné lokalizovať O potravin a ťažobného P. Do oblastí spotreby sú lokalizované odvetvia, vo výrobnom procese ktorých dochádza k zvýšeniu hmotnosti výrobkov oproti výchdzej surovine(výroba piva) a výroba tovarov, ktorý rýchlo podlieha skaze(pekárenský P).  3.PRAC. SILA: 3 aspekty: kvantita PS, kvalita PS, náklady na PS. Nevyhnutnou podm analýzy lokalizácie výrob subjektu  je zistenie potenciálneho počtu PS, ďalej sledovť pohlavnú, vekovú, sociálnu a vzdelanostnú úroveň možných pracovníkov. 3 tendencie znižovania úrovne miezd pri analýze nákladov na prac sily v súvislosti s lokalizáciou P: 1. v tržných podm nižšie náklady na PS budú v regiónoch s prebytkom PS nad pracov možnosťami; 2. nižšie mzdové náklady ak sú s nimi spokojni pracovníci, lebo je práca pre nich dobrá; 3. relatívne nižšie mzdy – ak vďaka výnimočným vlastnostiam pracovníkov ich PS je hodnotnejšia ako je v skutočnosti odmeňovaná. 2 druhy PS: 1.vysoko kvalifikovaný pracovníci – vedci, inžinieri, manažéri; 2.lacná PS – pre sféru služieb a pre jednoduchú prácu, produkciu.  4.DOPYT: dopyt po produktoch a ic následná spotreba je sila, kt iniciuje rozvojové procesy v hosp. systéme. Tam kde je dopyt, tam vyvoláva výrobu tovarov a služieb. Rozlišujeme dopyt po spotrebných predmetoch (spotreba obyv – platí: čím vyššie príjmy, tým vyšší dopyt) a dopyt po výrobných predmetoch.  5.KAPITÁL: jeden zo zákl činiteľov výroby už pri zakladaní podniku. Z hladiska kapitálovej náročnosti – 2 skupiny h O: a) O kapitálovo náročné – ťažobný, spracovateľ p; b) O kapitálovo menej náročné, avšak náročné na prac sily – služby (obchod, komunál služby), stavebníctvo. Z hľadiska mobilnosti kapitálu: a) nehnuteľný – kapitál už investovaný, so značným podielom nepohyblivosti, je viazaný na konkrét lokalitu (pozemky, budovy); b) hnuteľný – predstavujú ho financie, je to kapitál novovytváraný, disponibilný. Dostatok, resp nedostatok kapitálu limituje priestorové rozširovanie výroby. Dostupnosť pre podnikateľ subjekty je diferencovaná regionálne: a)prebytky kapitálu sú typické pre dobre prosperujúce regióny – akumulácia kapitálu v dlhšom období viedla k vytvoreniu zásob kapitálu, kt prekračujú miestnu spotrebu = regióny kapitálovo prebytkové; b)viazaným kapitálom disponujú regióny bohaté vďaka predchádzajúcej akumulácii kapitálu, kde sa najskôr prejavovala slabšia dynamika rozvoja; c)kapitálovo deficitné podniky nemajú dostatok kapitálu, vynikajú však vhodnými podm na investovanie. Nástrojom regulácie medziregionálneho presunu je úroková miera.  5.CENY: môžu vystupovať ako faktor lokalizácie, resp zvyšovania produkcie. V podmienkach trh hosp. cena jedného druhu nemusí produktu byť rovnaká v priestore. Ak je úroveň ceny na dvoch trhoch rôzna, budú sa tovary presúvať z trhu s nižšou cenou na trh s vyššou cenou, až do vytvorenia priestorovej rovnováhy. Cena určuje veľkosť a tvar oblastí odbytu (trhu) jednotlivých podnikov a prostredníctvom toho ich rozmiestnenie a hustotu. Ak podnikateľ subjekt zníži ceny výroby, zvýši sa priestor odbytu a opačne.  6.INFRAŠTRUKTÚRA: označuje technické a sociál stavby, zariadenia, kt využíva spoločnosť na zabezpečenie svojich potrieb, či už sociálnych al ekonomických. Je to súbor artefaktov, dnes nevyhnutných pre zabezpečenie optimál podmienok života obyvateľstva. Rozlišujeme: 1.technickú infraštruktúru – tvoria ju dopravná i.(dopravná sieť, doprav zariadenia), energet i.(energet sieť a zariadenia), informačná i.(informač sieť a zariadenia); 2.sociálna i. – tvoria ju zariadenia pre zabezpečenie podmienok existencie a regenerácie obyv (obytné, škol., zdravot., obchod., kultúrne a športové zariadenia). Infraštruktúra predstavuje isté investície na danom území, kt vytvárajú podm pre jeho ďalší rozvoj. Dôležitou vlastnosťou I je jej flaxibilita, schopnosť prispôsobovať sa novým požiadavkám.  7.INFORMÁCIE: sú faktorom významne ovplyvňujúcim funkčnosť výrobných subjektov, predovšetkým O vysokých technológií, ktorý je založ na využití nových technológií. Informácie = vedomosti týkajúce sa jednak oblasti strategického riadenia podnikov, jednak oblasti vedy, výskumu, vývoja.  8.VEĽKOSŤ PODNIKOV: nie je priestorovým činiteľom, no má priestor. dôsledky. Platí, že náklady na výrobu sa znižujú s rastom veľkosti podnikov do určitej optimál hranice. Výhodnosť veľkosti podniku spočíva v: a) v úsporách zo špecializácie práce a techn vybavenia; b) v nižších nákladoch na zabezpečenie väčšieho množstva surovín, materiálov, techniky; c) v nižších nákladoch na jednotku odbytu. Klasifikácia veľkosti podnikov závisí od veľkosti ekonomiky. U nás členenie: malé podniky-do 25 zamestnancov, stredné do 200 a veľké nad 200 zamestnancov.  9.AGLOMERÁCIE: predstavujú vonkajšie výhody veľkosti podniku, kt podnik získava vďaka priestorovým a funkčným väzbám so skupinami iných podnikov, vďaka koncentrácii obyv., je to vtedy, ak berieme do úvahy výhody veľkosti podnikov ako činiteľ vnútornej veľkosti podniku, vnútor rastu podniku. Výhody aglomerácie: a)výhody lokalizácie – vyplývajú z koncentrácie podnikov, kt pôsobia v tom istom OP. b)Výhody urbanizácie – vyplývajú z väzieb medzi podnikmi činnými v rôznych p O, resp medzi podnikmi a lokálnym H danej urbanizovanej štruktúry. Nevýhody aglomerácie: nedostatok pozemkov pre výstavbu, pre krátkodobú rekreáciu, vysoké náklady na mzdy, znižovanie úrovne verejných služieb, zhoršovanie kvality ŽP. ŽP AKO FAKTOR LOKALIZÁCIE: Kvalita Ž vplýva na priestor organozáciu spoločensko-hosp systémov vytváraním bariér rozvoja spoločensko-hosp činnosti. Tieto obmedzenia sa prejevujú najmä vo veľkých mestko-priem aglomeráciách a v oblastiach ťažby nerast surovín. Rast znečistena prostredia sa stáva príčinou oslabenia prirodzenej odolnosti a procesov samoregulácie. Kvalita ŽP sa stáva bariérou rozvoja veľkých aglomerácií. Metóda hodnotenia vplyvov aktivít na ŽP=EIA – je zameraná na určenie a posúdenie fyzických, biologických, h.,spoločen a zdravot vplyvov. TEÓRIE LOKALIZÁCIE: Špeciálne teórie lokalizácie(L) – Thünen, Roscher, Schäffle, Launhardt, Weber; všeobecné teórie L – Predöhl, Ohlin, Palander; predvojnové teórie priestor usporiadania ekonom aktivít – Christaller, Lösch; povojnové teórie priestor usporiadania ekonom aktivít – Isard, von Böventer; teória pólov rozvoja – Perroux, Benko; teórie teritoriál výrob komplexov – Kolosovskij. Thunenova T: demonštruje ju na abstraktnom modele tzv izolovaného štátu – mesta a jeho zázemia. Celé poľnoh zázemie gravituje len k jednému trhu, na kt je uvažovaná jednotná cena pre každý výrobok. Trh leží v geografickom strede uvažovaného izolovaného štátu – ten je tvorený homogénnou rovinou. Poľnoh jednotky sú rozmiestnené rovnomerne. Výroba poľnoh plodín má tendenciu zoskupovať sa do koncentrických kruhov v závislosti od prepravných vzdialeností a váhového zberu plodiny z plošnej jednotky, t.j. zisk (Z) je daný rozdielom ceny plodiny (C) a prepravných (Pn) a výrobných nákladov (Vn): Z=C–(Vn+Pn). ŤAŽBA NERAST. SUROVÍN: 1. energetických: Ť č uhlia – realizuje sa povrchovým a hlbinným spôsobom, je ekonomicky výhodnejšia, ale spôsobuje zmeny na zem. povrchu. Rozloženie zásob je nerovnomerné. Hl. obl Ť: Čína, USA, ukrajina, Rusko, Jar, india, austrália, poľsko, V.B., SRN. Big exportéri: Austr., USA, JAR, Rusko, Poľsko; Ť HN UHLIA – je priestorovo viazaná na menší región, využ sa ako energet surovina. Bid producent: Nemecko, Rusko, býv ČSFR. Význam (V) Ť: v USA Poľsko, Grécko, Austr.; Ť ROPY: ropa má oproti pevným palivá vhodnej vlastnosti pre použitie ako energet zdroj, 61% zásob je v Perzskom zálive. Big ložiská: Saud. Arábia, Irán, Spoj. Arab. Emiráty, Kuvajt, Irak. V producenti: Rusko, USA, čína, Mexiko, venezuela, VB, Indonézia; Ť ZEM. PLYNU: z.plyn je prirodz. zmes plynov nahromadená v zem kôre. Expor z Ruska do krajín strednej a záp Európy. Big zásoby: oblasť S. Kaukazu, oblasť sever. Časti Západosibír nížiny, obl. Perzského zálivu. BITUMINÓZNE BRIDLICE A RAŠELINA: sú využ v energetike len okrajovo, hlavne sa využ v chem P. Zásoby v Estónsku, Rusku, Kanade, Fínsku. JADROVÉ PALIVÁ: najviac využ energeticky sú urán a tórium. Big zásoby: USA, kanada, austr., franc, JAR, nigéria. Big producent – kanada, ostatní – USA, austr., nigéria, franc.   2. Ť ostatných nerast surovín: a) Ť rudných surovín: ŽELEZ. RUDA – viazaná je na oblasť mierneho pásma, jej ťažba má stúpajúci trend. Dlhodobo klesá ť vo vyspelých krajinách (USA, západoeuróp štáty, austr, rusko); ť rastie v rozvojových krajinách (čína, brazília, venezuela, india). Big world producent: SNŠ-Rusko, ďalší: brazília, čína, austr.; krajiny s ť ropy – india, usa, jar, venezuela, švédsko, kanada, franc, špan.  CHRÓM – využ sa v hutníctve Fe a ocele, Big producenti: JAR, Rusko, Turecko, India, fínsko. MANGÁN – využ sa v čiernej metalurgii, zvyšuje trvanlivosťa pružnosť ocele, najvýznam svet lokality: Čiaturská panva v Gruzínsku a oblasť mesta Nikopol na Ukrajine. NIKEL – použ sa v čiernej metalurgii na zvyšovanie odlnosti ocele voči zmenám T, Big ložiská: Kanada, Rusko, Kuba. KOBALT – vo vojenskej oblasti, Big svet ložiská: v Zaire. VOLFRÁM – zvyšuje žiaruvzdornosť ocele, v Číne. Ťažba rúd farebných kovov: BAUXIT, MEĎ, OLOVO, ZINOK, CÍN, HORČÍK. Ťažba drahých kovov: ZLATO, STRIEBRO, ORTUŤ, PLATINA. b) Ť nerudných surovín: SOLI, SÍRA, FOSFÁTY, DIAMANTY. SPRACOVATEĽ P: predstavuje jadro p výroby, pretože výsledkom jeho produkcie sú nielen výrobky potrebné pre spoločen konzum, ale aj výrobné prostriedky pre všetky ostatné h odvetvia. 1. výroba potravín – O, kt spracúva produkty živočíš a rastlin poľnohosp výroby. Má klesajúci trend. Typickou črtou O je jeho prispôsobovanie sa sezónnemu chharakteru poľnohospodárstva. Potravin. P je priestorovo rozptýlený a nemá tendenciu vytvárať územné výrobné komplexy. Význam. lokalizač faktory: PS, surovinový, faktor, f spotreby, vody, dopravy, energet f. Odbory potravin P: mlynárenský, mliekarenský (prebytok mlieka v holan, dánsku, na novom zélande), mäsopriemysel(význam v rozvinutých krajinách-argentína, brazília), pekárenský, spracovanie rýb, tukový, cukrovarský(Big svet producenti – Brazília, Čína, USA), pivovarnícky. 2. textilný P:v súčasnosti patrí k pomalšie sa rozvíjajúcim. PO potravinárstve a strojárstve patrí k O s najväčším počtom zamestnaných. Lokalizač faktory: surovinový, f spotreby, prac síl, vody. Odbory: bavlnársky(Taliansko, Japonsko, USA, SNŠ), vlnársky(Nový zéland, argentína, austrália), hodvábny(Čína), ľanársky(stredná a V Európa), textilný p umelých vlákien(USA, Japon, Čína, talian, nemec) Hl. textil. obl sveta: východ pobrežie Číny, SZ časť Indie, stred Ruska, Nové Anglicko v USA, Japonsko, stredné Poľsko. 3.spracovanie kože: kožiaren P patrí do skupiny tzv priem odvetví, kt zamestnávajú prevažne ženskú prac silu. Zákl surovinou je koža, ale sa presadzujú syntetic materiály – koženky, gumené materiály. Najvyššou produkciou vynikajú vyspelé krajiny. 4. spracovaie dreva: drevársky priem úzko nadväzuje na výrobu dreva. Objemom patrí medzi menšie pO. Oblasti: čína, brazília, indonézia, india, usa, rusko, kanada, japon, európ štáty. 5.a.papierenský P: je veľmi náročný na spotrebu vody, sčasti E. Značne negatívne zaťažuje ŽP. Koncetruje sa njmä v krajinách vysoko rozvinutých. Big producenti: usa, japon, čína, kanada. 5.b.polygraf. P: O lokalizované do veľkých centier, vyžaduje kvalifikované prac sily. Hl. výrobkami sú: periodická tlač (noviny, časáky), neperiodic publikácie (knihy) a ostatné výrobky propagač, dokumentač a iného spoločen charakteru. Hl východiskovou surovinou je novinový papier. Producent i export: kanada, usa, japan, SNŠ.  6.chem P: výroba chem produktov. V súčasnosti sa dynamickejšie rozvýjajú odbory organic chémie, anorgan chémia zaznamenáva stagnáciu, resp pokles. Lok F: kvalifikované PS, investície, spotreba E, voda, suroviny. Odbory: P anorg chémie – výroba zákl anorgan chemikálií(kys sírová, dusičná, soľná, sóda, chlór) a výroba umelých hnojív, surovinovú základňu tvorí síra, soli, fosfáty, zem plyn. P organ chémie – výroba množstva zákl látok (etylén, fenol, acetylén, toulén), výroba chem vlákien, syntet kaučuku, plastických hmôt, farieb, výbušnín Hl .oblasti chem P: severoam (USA, Florida, Kalifornia, Kanada), obl Z. Európy (SRN, Franc., Belg. Holand, VB), východoázij obl (Japonsko, Čína), V. Európa (Rusko, Ukrajina)  7.a.sklársky P: hl surovinou sú lacné sklárske piesky náročné na prepravu. Charakteristickou črtou sklár P je vysoká spotreba E, potreba dostatku kvalifik PS. Výroba je najviac rozvynutá v hosp najvyspelej krajinách. 7.b.keramic. P: výroba keramic výrobkov, žiaruvzdor materiálov, obkladačiek, dlaždíc. Výroba je energeticky náročná, pracná. 7.c.P staveb hmôt: je pomerne rovnomerne rozmiestnený. Východiskovou surovinou je vápenec, štrky, piesky. Najväčší svet výrobcovia: čína, usa, japon, rusko, india, j.kórea. 8.výroba kovov: patrí sem výroba Fe, ocele, neželez kovo, zliatin, kovových výrobkov. Lok faktory:energet f, surovinový f, f dopravy, f PS, f vody, f plochy, f spotreby. Výroba Fe a ocele: Výroba Fe prebieha v niekoľkých fázach V prípravných sa upravujú železné rudy, v 1 fáze vo vysokých peciach je kovonosný materiál, kt je redukovaný na kov; v 2 fáze sa Fe upravuje na zliatinu. Väčšina hutných kombinátov má úplný výrobný cyklus – okrem výroby Fe zahŕňa výrobu (V) ocele. Hutn oblasti sveta: severoamerická(USA-oblasť: Appaláč, Veľkých Jazierprístavy východ pobrežia – NY, Philadelphia), západoeurópska(SRN, Franc., Tal., VB), východoeurópska(Rusko, Ukrajina), východoázijská(Japonsko, Čína, Kórea). Hutn neželez kovov – 2 fázy výroby: 1. – redukcia rudy na kov – je sústredená do miest ťažby suroviny; 2. – výroba vlastného kovu – je sústredená do oblastí energeticky dostatočne vybavených, kt sú oblasťami spotreby. Výroba Al: Al sa vyrába z bauxitu, jeho prednosťami sú nízka váha a odolnosť voči vonk vplyvom; Najvýznam producenti: USA, SNŠ, Kanada, Austr., Brazília, Čína, Japonsko. Výroba Cu – vzhľadom na jej dopyt si udržiava rastúci trend, jej V rastie výraznejšie v Číne, SRN, Austr, Kórei; Big producenti: USA, Rusko, Japonsko? Chile. Výroba zinku: má rastúci trend, Big producenti: Rusko, japon., kanada, SRN. Výroba olova – hl producenti: USA,SRN, VB, Rusko. 9. výroba strojov a zariadení: význam strojárstva spočíva v tom, že jeho rozvojová dynamika sa premieta do rozvoja celého H. Hl črtami strojár P je rôznorodosť a zložitosť a výrazná špecializácia V. Rôznorodosť a zložitosť: prejavuje sa na komplikovanejšom rozmiestnení produkcie, rôznou významnosťou lokalizač faktorov a ich kombinácií. Zákl lokalizač f.: PS, f informácií, surovina, význam trhu, vplyv dopravy. Špecializácia V: jej cieľom je dosahovať vyššiu mieru produkcie pri súčasnom minimalizovaní výrobných nákladov. Špecializácia produkcie umožňuje koncentrovať výskum určitého strojár odboru, zabezpečovať dynamický rozvoj daného odboru a tým udržiavať krok s konkurenciou. Krajiny: USA, japon., SRN, SNŠ-Rusko, franc., talian., VB, čína, kanada. 10.výroba elektrických a optických prístrojov: zaraďujeme sem V spotrebnej elektroniky a elektrotechniky (svietidlá, domáce elektrospotrebiče, hodiny, počítače..), V „ťažkej“ elektortechniky (V elektr motorov, káblov, vodičov), profesionálna elektronika (medicínske, meracie, navigačné, optické prístroje). Faktory lok.: kvalifikovanosť PS. Krajiny: čína, j. kórea, USA...  11.výroba doprav prostriedkov   Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody: 1.výroba elktric. E  VPLYV P NA KVALITU ŽP:  1.tuhé odpady   2.tekuté odpady  3.plynné odpady