Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Všeobecná charakteristika obdobia feudálnej rozdrobenosti v Uhorsku (1._cst_(12).doc)

Otázka č. 12:

Všeobecná charakteristika obdobia feudálnej rozdrobenosti v Uhorsku

Obdobie rozdrobenosti

Feudálna rozdrobenosť je obdobím vzniku prvých štátov a v uhorských dejinách predstavuje počiatočnú fázu feudalizmu, spojenú s upevňovaním kráľovskej moci.

Postavenie panovníka – už nie je také silné – je považovaný za prvého medzi rovnými.

Územie každého feudála vytváralo samostatnú hospodársku, súdnu, správnu jednotku.

V tomto období dochádza k súkromným feudálnym vojnám

1) Právna rovina obdobia rozdrobenosti

V rovine právnej – v období feudálnej rozdrobenosti prevláda právny partkularizmus

„ústavné“ feudálne právo - platilo na celom území štátu a pre všetkývh občanov

– plnohodnotnými občanmi boli len šľachtici

šľachtické právo – neplatilo v mestách

Dá sa povedať, že v štáte existovalo dvojaké právo:

1. zemské šľachtické právo ( neplatilo tam, kde partikulárne právo – napr. v mestách )
2. partikulárne právo ( riadili sa ním jednotlivé komunity )

2) Deľba práce

V tomto období ( 13. stor. ) dochádza k deľbe práce a to medzi MESTOM a DEDINOU

v mestách – rozvíjajú sa remeslá

poľnohospodárstvo

1. nastupuje nová technika ( používa sa pluh – obracanie pôdy )
2. zavádza sa trojpoľný systém obrábania pôdy
3. využívajú sa krmivá

3) Nemecká kolonizácia ( 13. stor. )

4. nemeckou kolonizáciou sa na naše územie dostávajú nové spôsoby výroby – prichádza nový kapitál
5. sústreďuje sa v mestách
6. s kolonizácioou sa začína po jej spustošení tatárskymi vpádmi
7. panovník poskytol osvivo, odpustil dane, aby týchto kolonizátorov prilákal na naše územie – udeľoval im tzv. lehoty ( všetky dediny s pomenovaním Lehota, Lehôtka … vznikli práve v tomto období kolonizácie )
8. vlastníci pozemkov – svetská šľachta, duchovná šľachta, mešťania – dávali pozemky do prenájmov
9. mali právo byť dedičnými richtármi
10. mali právo na piatu čiastku všetkého, čo sa na pôde vypestovalo

4) Konflikt Ondreja II. s uhorskými stavmi a vydanie Zlatej buly ( 1222 )

v 20-tych rokoch 13. stor. vypukol konflikt medzi Ondrejom II. ( 1205 – 1235 ) a uhorskými stavmi, ktorý sa skončil ústupkami panovníka a vydaním Zlatej buly ( 1222 ) v prospech nižšej šľachty.

Kráľ viedol nákladnú zahraničnú politiku, ktorá do značnej miery vyčerpávala kráľovskú pokladnicu. Aby si získal stúpencov a oddaných bojovníkov vo veľkom udeľoval donácie. Okrem toho prenajímal kráľovské príimy Židom a Izmaelitom ( moslimským obchodníkom ), ktorí sa v tom čase pohybovali v Uhorsku a ovládali dôležité hospodárske odvetvia ( mincovníctvo a soľný monopol )

5) Bélo IV. ( 1225 -1270 )

Ani vydanie Zlatej buly neodstránilo rozpory medzi kráľom a šľachtou. Syn Onderaj II. – Belo IV. sa ešte za života otca snažil prinavrátiť rozdané majetky. V tejto politike pokračoval aj ako kráľ. V roku 1241 sa ocitol vo veľmi ťažkom postavení, pretože do Uhorska vtrhli Tatári. Šľachta nejavila veľkú ochotu bojovať a Belo postavil proti Tatárom slabé vojsko. To v apríli 1241 podľahlo Tatárom v bitke na rieke Slanej.

Obyvateľstvo bolo z tatárskych vpádov úplne zdecimované ( zásada Tatárov: „čím viac zabijem ľudí na tomto svete, tým viac mi ich bude slúžiť na onom svete.“ ). Ubránili sa len najsilnejšie opevnené hrady ( bratislava, Nitra,  Komárno, Fiľakovo…)

V lete 1242 dostali tatári správu o smrti veľkého chána Ogotaja a Tatári náhle odtiahli na východ.

6) Zemianská kolonizácia

11. bola vnútornou kolonizáciou
12. realizovali ju poddaní a vojaci
13. dostali kus pôdy, za čo museli slúžiť pri vojsku

7) Šoltýska kolonizácia

ŚOLTÝS ( lokátor – označenie na východe Slovenska; na zádae advokatis )

14. v dedine, ktorú oživil ( po tatárskych vpádoch ) mal právo byť doživotným richtárom
15. rozsiahle súdne právomoci
16. ekonomické právomoci ( mal právo vlastnoť mlyn, pivovar, krčmu ); z ekonomickej činnosti nemusel panovníkovi odvádzať dane

Šoltýske právo – bolo dedičné ( mohlo sa aj predať )

8) Emfiteutické ( nemecké ) právo

– do našich krajov preniklo najmä vďaka nemeckej kolonizácii ( zlepšilo postavenie poddaného )

Poddaní

17. dovtedy ho mohol feudál kedykoľvek vyhnať a jeho majetok si ponechať ( privlastniť ) – po prijatí emfiteutického práva ho za predpokladu, že si plnil svoje povinnosti už vyhnať nemohol
18. toto právo mohli získať:

1. zakúpením
2. .......................

19. Dochádza k diferenciácii pôdy na pôdu s vyššou a nižšou bonitou. ( orná pôda – lúky )

sesia – cca 12 hektárov

20. posilňuje sa peňažná renta
21. zavedením emfiteutického práva majú poddaní skoro voľný pohyb ( pri predaji sa pôda nepredávala aj s poddanými )
22. pôda sa ďalej delila na

1. EXTRAVILAN ( všetka pôda mimo dediny )
2. INTRAVILAN ( pôda v dedine )

23. vytváralo sa nové urbanistické členenie obcí

pred tým – chaotické usporiadanie ( hen dom – tam dom )

potom – ulica a pri nej domy

24. na základe emfiteutického práva vznikali aj mestá

( v Kremnici sa začínajú raziť dukáty, strieborné groše, drobné mince – denáre, poldenáre )

25. dochádza k posilňovaniu národného povedomenia Slovákov
26. najbohatší patriciál miest – Nemci
27. neskôr sa do mestkého stavu začínajú dostávať aj Slováci ( od roku 1381 mali Slováci v Žiline polovičné zastúpenie v mestskej správe – 6 členov z 12. )
28. rovnako sa začína emancipovať slovenský jazyk vo vzťahu k nemčine ( Žilinská kniha )