Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Ústredné orgány Uhorska v období feudálnej rozdrobenosti (1.cast_(14).doc)

Otázka č. 14:

Ústredné orgány Uhorska v období feudálnej rozdrobenosti

V tomto období vznikajú dve teórie o uhorskom štáte

1. idea koruny ( symbol kráľovskej moci, v rovine štátneho územia ) – Uhorský štát sa neskladal len z Maďarska. Patrilo k nemu aj Sedmohradsko, Slavónsko…
2. organické učenie o štáte ( personálna rovina; Uhorský štát tvoril panovník a stavy )

PANOVNÍK

1. na čele štátu – panovník ( od roku 1000 stále ) – napr. v Čechách bol na čele štátu knieža
2. platila zásada primogenitúry a seniorátu ( nie len v mužskom, ale aj v ženskom potomstve ) – definitívny prelom za panovania Márie Terézie – panovník musel byť korunovaný
3. ak neuspela ani primogenitúra, ani seniorát – nastúpila voľba panovníka – tzv.

Volebné kapitulácie ( korunovačné reverzy )

4. v oboch prípadeoch musel panovník prisahať na uhorskú ústavu ( práva šľachty )

KRÁĽOVSKÁ RADA

5. od konca 13. stor. členmi nie len príslušníci vysokej šľachty, ale aj strednej šľachty
6. v rade sa začína objavovať šľachta ako celok
7. v období feudalizmu mala špecifický význam
8. stavovské snemy sa v období rozdrobenosti ešte nedokonštituovali ( preto vlastne fungovali cez kráľovskú radu )
9. v 14. – 15. stor. – vidíme základ pre vykonávanie kráľovskej činnosti
10. spolu s panovníkom sa podieľa na zákonodarnej a výkonnej moci
11. počas vlády Anjuovcov sa mení podoba kráľovskej rady. Tento rod z Neapola priniesol do Uhorska to, čo sa už bežne v Európe používalo. Rozdelili Kráľovskú radu na:

1. širšiu kráľovskú radu ( zákonodarna právomoc )
2. užšiu kráľovskú radu ( spolu s panovníkom sa podieľala na výkonnej moci )

Vzniká aj

3. Tajná kráľovská rada ( mala na starosti zahraničnú politiku )

KRÁĽOVSKÁ KANCELÁRIA

12. naďalej vykonáva písomnú agendu ( vyhotovovanie listín )
13. za Anjuovcov sa delila na:

1. väčšiu kanceláriu
2. menšiu kanceláriu
3. tajnú kanceláriu

14. komunikovalo sa sňou jedine písomne ( šľachta bola dosť hlúpa – analfabeti – nevedeli ani čítať ani písať – bola nútená začať sa vzdelávať

ÚRADNÍCI

Krajinská správa v tomto období prevzala úradníkov z obdobia ranného feudalizmu:

1. palatín ( najdôležitejší )
2. krajinský sudca
3. taverník

PALATÍN

15. jeho postavenie sa začína pozvolna meniť
16. už nie je len zástupcom panovníka, ale začína zastupovať záujmy šľachty
17. stáva sa strážcom uhorskej feudálnej ústavy ( teda tých práv a zásad, ktoré vymedzovali vzájomný vzťah medzi panovníkom a šľachtou )
18. jeho postavenie bolo jedinečné ( mal široké právomoci )
19. v mocenskej štruktúre predstavovali pre kráľa dosť silnú konkurenciu ( ak bol panovník múdry, neponechal nikoho v úrade palatína viac ako jeden rok )

KRAJINSKÝ SUDCA

20. pôvodná náplň funkcie zostáva
21. bol stálym sudcom kráľovského dvora
22. súdil v mene panovníka

TAVERNÍK

23. tiež rovnaká náplň ak v predošlom období
24. posilňujú sa jeho hospodárske právomoci
25. vytvárajú sa predpoklady, aby sa taverník stal sudcom kráľovských miest